Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

štvrtok 25. júla 2013

Ako rozumieť Českým Budejoviciam

Nespokojní miestni občania, Rómovia a policajti by sa mali vziať za ruky a spoločne si vyšliapnuť na úradníkov, aktivistov a profesionálnych bojovníkov proti diskriminácii.

Finmag.cz, Petr Hampl, Kaleidoskop, 24.07.2013

isifa/MAFRA/Slavomír Kubeš
Viete, čo je najhoršie na pouličných nepokojoch? Že nezapálite Audi Q7 toho grázla z Goldman Sachs, ktorý poradil vláde tak, že ste Vy a ďalšie tisíce ľudí kvôli tomu prišli o prácu. Ku škode príde stará renaultka vášho suseda, ktorý je na tom rovnako mizerne ako vy. A že nevytlčiete okná aktivistov Greenpeace, ktorí presadili také zdraženie energie, že prakticky nie je možné vytvoriť pracovné miesto vo výrobe. Nepokoje skôr skončia vydrancovaním obchodíku nejakého drobného živnostníka, ktorý sa aj tak ťažko uživí. Vinníci zatiaľ v pohode sedia vo svojich kanceláriách, píšu články o ľudovom rasizme a chystajú ďalšie opatrenia, ktoré normálnym ľuďom ešte viac zničia život.

Chceme pomáhať menšinám, alebo úradníkom?

Ako v Českých Budejoviciach, kde sa v posledných týždňoch mlátia tri skupiny ľudí, z ktorých každá má právo sa sťažovať. Českí daňoví poplatníci v posledných dvadsiatich rokoch vydali miliardy na "integráciu menšín". A výsledok? Vznikli getá, pribúda zločinnosť a vyrástla generácia ľudí, ktorí nikdy nepracovali a ktorí nikdy nevideli pracovať svojich rodičov. Jediným "prínosom" sú nové pracovné miesta pre profesionálnych bojovníkov proti diskriminácii, sociálnych pracovníkov, administrátorov, úradníkov, špecialistov na začlenenie menšín, expertov na integráciu školstva a ďalších príživníkov, ktorí by sa inak museli živiť obyčajnou prácou. A tiež to, že pár exekútorov a fikaných podnikateľov slušne zbohatlo.

Práve to je základnou príčinou celého problému. Všimnite si, že v tých mestách, kde kašlú na rady integračných expertov a držia sa obyčajného zdravého rozumu, žiadne geté nevznikli a etnické napätie neprekračuje únosnú hranicu. Preto tiež prípady typu Vsetína vyvolávajú také hysterické reakcie profesionálnych bojovníkov proti údajnému rasizmu. A všimnite si tiež, že tie menšiny, ktoré sa štát nepokúsil zachraňovať sociálnymi programami, si vôbec nevedú zle. Lenže sa na nich zase neuživí toľko profesionálnych "začleňovačov".

Tisíckrát čítame, že neexistuje žiadne jednoduché riešenie. Pritom praktické a jednoduché riešenia existujú. Len nie pre štátnu byrokraciu tak výhodné. Jedno z nich navrhol už pred časom predseda Slobodných Petr Mach (nie je to výrok Petra Macha - poznámka prekladateľa). Zrušiť všetky sociálne dávky a namiesto toho dať ponuku verejnej práce. Každý, kto dokáže prísť ráno o ôsmej triezvy a kto bude ochotný až do štvrtej hodiny hádzať lopatou (alebo vykonávať zodpovedajúcu ženskú prácu), si odnesie peniaze na ruku. To by sme pozerali, ako rýchlo by sa niektorí "preukázateľne nemohúci" rozhýbali, keby videli, že žiadne dávky už nebudú! A pozerali by sme, ako by sa v niektorých sociálnych skupinách znížila pôrodnosť (to nie je len hypotéza, údaje z USA ukazujú veľmi silný vzťah medzi systémom pomoci a rodičovstvom maloletých černošiek s neukončeným vzdelaním). Aj keby to mala byť práca úplne zbytočná, vyšla by daňových poplatníkov lacnejšie než súčasný systém podpory. Ich dnešní príjemcovia by neležali celý deň doma a nevymýšľali lotroviny. A navyše by si osvojovali pracovné návyky.

Zásady fungujúcej sociálnej politiky

Podobných praktických opatrení by bolo možné nájsť veľa a celá "rasová otázka" by mohla do roka zmiznúť. K tomu by ale bolo potrebné dodržať pár zásad.

  • Pripustiť si, že záujmy expertov na sociálnu problematiku sú opačné než záujmy "klientov". Ak pripustíme, aby sociálne programy navrhovali a riadili odborníci, vždy bude dôsledkom zhoršenie situácie (a teda ďalšie pracovné miesta pre týchto odborníkov). Odborníkov potrebujeme, ale rozhodovať musí ten, kto platí. To je zásada vyskúšaná tisícročiami.
    .
  • Je potrebné jasne a jednoznačne povedať, že za úspech sa môže považovať iba dosiahnutie stavu, kedy ľudia prestanú byť závislí na dávkach, dokážu sa sami uživiť a dokážu vychovať aj svoje deti tak, aby sa samy uživili. Čokoľvek menšieho je bezcenné. Cieľom nemôže byť počet integrovaných detí v školách, počet hodín strávených na programoch, počet vyplatených dávok a počet integračných projektov. Skoro by sa mi chcelo napísať, že by ľudia presadzujúci opatrenia, ktoré nevedú k osamostatneniu "klientov", mali byť trestaní prísnejšie ako ostatní tunelári. Rozhodne pôsobia väčšie škody.
    .
  • Sociálne a začleňovacie programy majú riadiť a platiť miestni ľudia. Je totiž predovšetkým v ich záujme, aby sa z geta, kam sa štítia a boja vkročiť, stala pohodová oblasť, kam budú radi chodiť trebárs za zábavou a kde sa budú cítiť dobre. Úradníkom, ktorí v Prahe navrhujú systém dávok, to môže byť ukradnuté.
    .
  • Pripustiť, že sociálne dávky sú rovnako zhubné ako heroín, alebo dokonca viac. Sú situácie, kedy skutočne nezostáva než odkázaným vyplatiť peniaze alebo prideliť potravinové lístky (napríklad vtedy, keď im hrozí smrť od hladu), ale zaviesť také dlhodobé dávky, ktoré môžu nahradiť zdroj obživy - to je zločin. Ak polícia stíha predavača heroínu, mala by navrhovateľa pomoci stíhať minimálne rovnakým spôsobom.
    .
  • Zabrániť, aby do situácie hovorili tí, ktorých vlastné výsledky sú preukázateľne katastrofálne. Trebárs aktivisti z krajín drancovaných moslimskými hordami. Kto chce, aby predmestia Prahy horeli rovnako ako predmestia Paríža a Štokholmu, nech im načúva.
    .
  • Nebáť sa súkromného podnikania. Ak si niekto založí firmu a s tou firmou naučí obyvateľov Chánova čistotnosti a pracovitosti, nech si zarobí napríklad aj sto miliónov. Rád sa na tom budem ako daňový poplatník podieľať. Ale súkromné ​​firmy musia dostať jasné zadanie a odmenu viazanú na výsledky. V poslednej dobe sa zdá, že s Rómami dokážu skvele pracovať kazatelia niektorých malých cirkví. Ak dokážu meniť návyky a morálku oni, prečo ich nepodporiť?

Ale to všetko sú len plané reči. V skutočnosti nie je žiadny spôsob, ako profesionálnym bojovníkom proti diskriminácii čeliť. Klára Samková nedávno napísala, že "Rómovia sú zrkadlom budúcich zlyhaní a katastrof". Má pravdu. Byrokratický aparát sa rozbehol, bude ničiť životné šance ďalších a ďalších skupín a nikto ho nedokáže zastaviť. Aspoň tak dlho, dokiaľ štátu úplne nedôjdu peniaze. Už aby to bolo.

Hra, v ktorej sa len prehráva

A ešte vysvetlenie. Keď píšem, že každá zo skupín zainteresovaných na dianie v Budějoviciach by mala právo sa sťažovať, mám na mysli toto:

Máme tu slušných občanov, ktorí chcú pokojne žiť, pracovať, baviť sa a vychovávať deti. Veľa z nich žije v strachu, že v dôsledku idiotských regulácií prídu o prácu. Financujú zo svojich daní sociálne programy a chcú žiť tak, aby mohli bez strachu vyjsť na ulicu, aby ich manželky neboli obťažované, aby sa nemuseli báť poslať deti do samošky. Chcú tak moc? Nezabúdajme, že nemusí ísť vždy o prípady ťažkej kriminality. Už "len" neporiadok, zápach, pokrikovanie a drobné krádeže znižujú kvalitu života. Je tak ťažké to pochopiť?

Máme tú rómsku populáciu, ku ktorej v predstavách mnohých ľudí prúdia neskutočné peniaze. Ale typická rómska rodina nežije vo vile s bazénom, pred ktorou by stál mercedes. Ak im niekto závidí životnú úroveň, môže sa pridať, prestať chodiť do práce a nasťahovať sa s ôsmimi inými ľuďmi do vybybanej garsónky. Určite nepreženieme, keď budeme tvrdiť, že nebyť zavedenia minimálnej mzdy, štedrých systémov sociálnych dávok a všadeprítomných rečí o diskriminácii, boli by na tom dnes dramaticky lepšie. Čo je vidieť aj z druhej strany - obmedzenie podpory v posledných rokoch vedie k znižovaniu počtu detí v rodinách. Práve toto zoškrtanie pomoci je pravdepodobne prvou dobrou vecou, ​​ktorú štát za mnoho rokov pre Rómov urobil. Väčšinová námietka hovorí, že keby boli dosť pracovití, húževnatí a mali dosť vysoké IQ, dokázali by všetky sociálne opatrenia v zdraví prežiť. Možno áno. A že sa prispôsobili až príliš ochotne. Aj to je pravda. Ale na podstate veci to nič nemení.

A potom tu máme policajtov. Chalanov z robotníckych a remeselníckych rodín, ktorí nastúpili do práce, kde mali chrániť ľudí, a namiesto toho sú nútení mlátiť a rozháňať tých, ktorí sú ako ich rodičia a súrodenci. Tí, s ktorými chodili do školy a chodia na pivo. Niet divu, že potom pracujú nervy a že v záberoch kamier by ste nerozlíšili České Budejovice 2013 od Národní třídy 1989. Bude zaujímavé pozorovať ďalší vývoj. Trebárs vo Francúzsku, kde sú policajti nútení mlátiť "homofobo", sa po pár týždňoch objavujú vzbury. Ako dlho by trvalo, než by sa vzbúrili českí policajti? Tým neobhajujem psychopatov, ktorí si zjavne prišli buchnúť a "ktorých" videá dnes kolujú po českom internete.

Predchádzajúce riadky by nemali vyznieť, že aktivisti a sociálni pracovníci sú tí zlomyseľní kapitalisti s veľkým bruchom a cigarou, aké poznáme z karikatúr. Sú to napospol ľudia, ktorí dokázali presvedčiť sami seba, že vlastne obhajujú dobro a že sú tak nejako morálnejší ako tí ostatní "ľahostajní" ľudia. A dokážu sami seba presvedčiť, že zničené životy "klientov" nie sú dôsledkom ich starostlivosti, takže riešením môže byť ešte viac programov a ešte viac boja proti diskriminácii. Ani týchto ľudí nemôžeme označiť za víťaza. Síce si dokázali vytvoriť slušnú obživu zo štátnych peňazí, ale spravidla zarábajú menej, než koľko by s rovnakými schopnosťami a rovnakým nasadením dostali v komerčnom sektore.

Budejovická situácia jednoducho nemá víťazov. Len samých porazených. To je v takýchto prípadoch obvyklé. Každý má pocit, že pre neho osobne znamená expandujúci štát výhodu. A nakoniec sa vždy ukáže, že každý alebo skoro každý je na tom horšie, než bol na začiatku. Leviatan odtrhnutý z reťaze postupne ničí morálku, medziľudské vzťahy aj ľudské životy.

Čím nepopieram, že k pogromom dochádzalo aj tam, kde bol štát minimálny alebo žiadny. Ale vtedy vyzerali inak a mali iné príčiny.

Originál článku :
http://www.finmag.cz/cs/finmag/kaleidoskop/jak-rozumet-ceskym-budejovicim/
http://nazory.euro.e15.cz/rozhovory/klara-samkova-romove-jsou-zrcadlem-budoucich-prusvihu-957428

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára