Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

nedeľa 30. júna 2013

Kolaborant komunistov Hrušovský za prezidenta? To snáď nie!


Hrušovský v dobrej nálade...Topky
Len krátko. Dnešná mládež si už nepamätá, čo znamenala vláda komunistov v bývalej Československej republike. Bol to centralizovaný teror, kde všetky mocenské, silové a ekonomické nástroje držala vo svojich rukách úzka skupina ľudí v centrálnych orgánoch Komunistickej strany.

Aby zachovali zdanie demokracie, ponechali niekoľko strán (Strana Slobody, Strana Slovenskej obrody, Československá strana lidová a Československá strana socialistická) a spoločenských organizácií, ktoré však boli plne pod kontrolou komunistov. Tieto boli združené v tzv. Národnom fronte (NF) a v pravidelných voľbách si ľudia mohli vyberať akurát z kandidátky NF.

Takže z uvedeného vidno, že účasťou v týchto zdanlivo nekomunistických stranách vytvárali ich členovia fasádu slobodnej voľby, čo v skutočnosti bola samozrejme len ilúzia.

Pavol Hrušovský sa angažoval v jednej zo strán predrevolučného obdobia v Strane Slobody (Tu je záznam zvolenia Hrušovského do parlamentu 30.1.1990). Samozrejme je to len ironický názov v režime, ktorý so slobodou nemal nič spoločné. Strana Slobody bola po čistke 1948 a mocenskom zásahu 1956, kolaborantskou stranou KSČ integrovanou do Národneho Frontu už pred rokom 1948. Strana Slobody kopírovala politiku KSČ a na svoje pomery realizovala závery zjazdov KSČ v spoločnosti. Strana Slobody bola postupne infiltrovaná ŠtBákmi a udavačmi z jej radov. Vedenie Strany Slobody pred Novembrom 1989 bolo komunistické.

Hrušovský s ŠtB nespolupracoval, bol len kandidát tajnej spolupráce. Takto sa označovala kategória ľudí, ktorí boli vytipovaní a presviedčaní na spoluprácu s ŠtB. V 80.rokoch bolo bežnou metódou tohto presviedčania aj vydieranie. Niektorí ľudia z tejto kategórie boli len vytipovaní a nikdy nedošlo ku ich kontaktovaniu. Ich spolupráca so službou bola často nevedomá a mimo predávania informácií neplnili títo ľudia žiadne organizačné úlohy.

Okrem toho je tu podivná diera v jeho životopise, ktorú nikde nespomína. Hrušovský skončil Právnickú fakultu v roku 1978, zrejme po roku Základnej vojenskej služby nastúpil ako podnikový právnik. V roku 1989 a až do 1992 pracoval ako vedúci právneho oddelenia v spotrebnom družstve Jednota SD Nitra, potom bol krátko prednosta okresného úradu v Nitre.

Pavol Hrušovský chce povedať a nahovoriť občanom SR,najmä tým mladším, že ako podnikový právnik v r. 1980-1989 nebol spätý s KSS, KSČ, že nebol nomenklatúrnym kádrom OV KSS? Pretože podnikoví právníci boli "schvaľovaní" okresným, či krajským výborom Komunistickej strany Slovenska resp. KSČ. Za tento fakt z minulosti sa Hrušovský zrejme hanbí, keďže roky 1980-1989 nespomína...

Je to jeho život, jeho slobodná voľba za ktorú ho nemienim súdiť. Avšak mám právo požadovať po kandidátovi na prezidenta aby to bol človek morálne čistý, nevydierateľný a hlavne aby nemal nič spoločné s porušovaním demokracie, zákonnosti a ľudských slobôd. Hrušovský tieto podmienky nespĺňa a je len s podivom ako úporne sa do tejto trafiky tlačí už dlhodobo.

Hrušovský nie je môj kandidát na prezidenta, považujem ho za bezcharakterného kariéristu a svätuškára, ktorý náboženstvo využíva ako cestu k osloveniu určitej voličskej skupiny. Lepší ako on je aj vrece zemiakov...

To, že má blízko aj k súčasnej vládnúcej strane vidno z veľmi pozitívnych reakcií sympatizantov Smeru, takže je celkom dobre možné, že dostane dosť hlasov aj od nich. Možno, že to svedčí o jeho úzkych väzbách na komunistov, tradujúcich sa už od jeho politických začiatkov.

Ak ho chce slovenský národ mať, samozrejme je to v poriadku, ale ja takého človeka nepovažujem za hodného prezidentského postu.  

A to už ani nehovorím o možnej epidémii viróz v prezidentskom paláci po jeho prípadnom zvolení...


Zdroj :
http://www.totalita.cz/vladnuti/system.php
http://cs.wikipedia.org/wiki/Pavol_Hru%C5%A1ovsk%C3%BD
http://www.psp.cz/eknih/1986fs/rejstrik/jmenny/sn/slovensk/h.htm
http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=84&strana=56&zaznam=78123
http://www.blogovisko.sk/drzost-arogancia-alebo-uplna-neschopnost-opozicnych-politikov.html
http://www.blogovisko.sk/vrece-zemiakov-by-bol-dobry-kandidat-myslia-si-v-sdku-kdh-a-moste.html
http://www.topky.sk/cl/100535/1285663/Hrusovsky-prisiel-medzi-deti-v-povznesenej-nalade--Vino-som-nepil-
pošli na vybrali.sme.sk


sobota 29. júna 2013

Rowan Atkinson - Fatal Beatings / Osudové výprasky

Kdyby nebyl váš syn mrtvý, vyloučil by jsem ho...



pošli na vybrali.sme.sk




Zdieľaj na Facebook

Hoď kameňom, kto si bez hriechu - komentár ku kauze Nohavica


V novinách SME sa v kultúrnej rubrike objavil dlhý rozhovor s Jarkom Nohavicom. Po prepuknutí kauzy ŠTB a jeho údajnom udávaní kolegov z branže a priateľov nad ním mnohí zlomili palicu. Médiá sa na neho vrhli a stal sa vďačným terčom súdiacich komentárov. Jarek Nohavica bol novinármi "odhalený, "súdený" a "odsúdený". Jeho vysvetľovanie nikto nebral do úvahy, nikto mu neveril a čiernobielo vidiaci komentátori ho zatratili pod čiernu zem.

 Nečudo, že zanevrel na poskytovanie rozhovorov a nechal za seba hovoriť hudbu. A tá bola nástojčivo úprimná, v nej nechal Jarek svoje vnútro dokorán odhalené. Jeho poslucháči sa mohli sami presvedčiť, kto Jarek Nohavica je - či udavač, konfident, čierna príšera z nočnej mory, alebo len človek, ktorého cesty sa prekrížili so zlom vtedajšieho režimu. Myslím, že výsledok dnes poznáte aj sami

Z rozhovoru s Jarekom Nohavicom citujem :
"...Pozri, od čias, keď si ma prvý raz pozvala ŠtB, uplynulo dvadsaťpäť rokov, stalo sa mnoho iných vecí. Za tých dvadsaťpäť rokov nevyplával na svetlo jediný prípad dokazujúci, že Nohavica je sviňa. Ale stále sa niekto vracia k tomu zlému semenu, ktoré zasiali. Oni boli to zlo. Prečo za tie roky nikto nešiel za dôstojníkom ŠtB a nespýtal sa ho, ako to vlastne bolo? Vypočúval ma konkrétny človek Li-ber-da. Tiež som to chcel vedieť. So mnou nechce hovoriť. Ale novinári sú tí, ktorí majú ísť za ním a spýtať sa, ako to vtedy bolo. Bavil som sa o tom s priateľom novinárom. Ten mi hovoril, že rozprávať sa s bývalými eštebákmi je ťažké. Klamú. Preto sa celý môj prípad nedá uzavrieť. Ani ospravedlnením, ani žiadnym rozhovorom. Dá sa uzavrieť tak, že si treba dávať nabudúce pozor. Keď si ti sadne na chrbát diabol, pekne si to odserieš.“

Musím priznať, že mnoho vecí vyzerá inak s odstupom času a väčším množstvom informácii. Neviem prečo by mal Jarek klamať o svojej minulosti. Nemám dojem, že by sa niekedy uchádzal o kladný obraz svojej osoby v očiach verejnosti.

Je to bard, pesničkár, ktorého úprimné krédo je hovoriť o tom, čo ho trápi, čo má na duši. Nepotrebuje popularitu a gloriolu na to, aby jeho výpoveď bola vernejšia. Nie je a nikdy nebude. To čo Jarek spieva je on sám, vždy to tak bolo a vždy bude.

Aká to paralela s dnešnými tajnými službami, konšpiráciami a zneužitím informácií. Aj dnes sa stretávajú, zhovárajú ľudia navzájom s naivnou predstavou, že nejde o nič závažné a takisto im nad hlavou visí Damoklov meč zneužitia - kamery v termostate, odposluchy, fabulácie.

Ľudia a vzťahy sa nemenia, menia sa len okolnosti a svet okolo nich. Priateľstvá ostávajú priateľstvami, podlosť ostáva podlosťou a vernosť, pravdovravnosť a schopnosť dodržať slovo je večným atribútom morálneho, dobrého človeka aj keď chybujúceho a váhajúceho. Jarek Nohavica dokázal, že takým je. Je len človek s vlastnosťami, ktoré z neho nerobia podliaka a zaváhania na ceste životom neznižujú jeho kredit. Len podčiarkujú jeho ľudskosť.

Pre mňa je definitívne jeho ŠTB skúsenosť uzavretá. Keď hovorí, že nepodpísal a bol vyťažovaný bez záväzku vedomej spolupráce, stačí mi to. A mám o jednu pochybnosť vo svojom svedomí menej a život je opäť o niečo ľahší.

Jarek, aj za to Ti vďaka.

Zdroj:
http://kultura.sme.sk/c/6852680/nohavica-ked-si-ti-sadne-na-chrbat-diabol-pekne-si-to-odseries.html
pošli na vybrali.sme.sk

štvrtok 27. júna 2013

Poučná sonda do duše brigádnika Smeru

V týchto dňoch začala firma Smer, pardón strana Smer-SD veľkú marketingovú ofenzívu na diskusných fórach.

Dôvody sú jasné - frekvencia škandálov už nie je raz za mesiac ako za Ivety blahej vlády, ani nie raz za týždeň ako na začiatku vlády Rany istoty. Dnes vyhrabali Smeráci na svojej prevodovke ďalší stupeň  a prichádzaju so škandálmi aspoň raz denne.

Tým, že brigádnici Smeru maju povinnosť nielen hádzať špinu na všetko spojené s opozíciou, ale sú zároveň inštruovaní o metódach, spôsoboch, slovných spojeniach a témach, ktoré majú používať, dávajú nevdojak súčasne obraz o postojoch strany Smer. Výsledok je pre obraz, názory a politiku strany Smer-SD demaskujúci a mierne povedané, nepríjemný.
 
Preto som si jedného z nich vybral ako príklad čerstvo nasadeného snaživého mladého brigádnika. Je plný aktivity, práve prešiel tvrdým vymytím mozgu a začal bezducho aplikovať čo ho naučili. V kalendári sa píše 26.6.2013, hovorí si Ordonanc, začína jeho prvý deň v práci a komentuje svet okolo seba nasledovne

Osuský je predovšetkým...
...niekto, kto zasahuje do vnútorných záležitostí iných zvrchovaných štátov, napr. Bieloruska. A to iba z toho dôvodu, pretože bieloruský prezident A. Lukašenko nie je ochotný rozpredať majetok bieloruského štátu do rúk západných korporácii. Nie som proti tomu, aby bol Osuský prezidentom, avšak nanajvýš vo svojej, resp. vo vašej obývačke.
Reakcia k téme: Zeman hypnotizer
Komentár prekladateľa : 
Strana Smer svojimi krokmi riadi spoločnosť do minulosti, ktorej obrazom je dnešné Bielorusko. Keď bolo všetko "spoločné" a keď ľudia utekali s nasadením života zo spoločnosti, kde čakali v dlhých radoch na zhnité banány do spoločnosti zhnitého kapitalizmu, kde tie banány boli v každom obchode za pár drobných...

Výsluch svedkyne...
...M. R. je kritizovaný akurát tak pánmi Vagovičom a Kordom, čiže nekompetentnými osobami.
Reakcia k téme: Kaliňák v streľbe policajtov na auto so študentami problém nevidí
Komentár prekladateľa :
 Strana Smer nemá rada tých, čo vyskakujú. Nepohodlní novinári sú ako žaba z vtipu : Ide Fico s Gašparovičom a zrazu cez cestu lezie malý had. Gašparovič hneď priskočí a háďa rozmliaždi.
Fico: "Čo si to spravil? Nemôžeš zničiť každého, kto sa nám postaví do cesty. Je demokracia a každý má právo ísť svojou vlastnou cestou."
Idú ďalej a zrazu pred nimi začne poskakovať žaba. Fico zrýchli a jediným šliapnutím ju rozpučí na kašu.  Gašparovič nechápavo krúti hlavou: "Ale veď pred chvíľou si vravel, že každý môže ísť svojou cestou....!"
Fico: "Ale majú sa plaziť a nie vyskakovať!"

Tieto pravicové...
...riešenia priviedli Slovensko presne tam, kde sa v súčasnosti nachádza. Na úroveň afrických rozvojových krajín, v ktorých africkému ľudu nepatrí takmer nič; všetky zisky patria súkromným, takmer výlučne zahraničným korporáciám.
Reakcia k téme: Štátne lesy treba sprivatizovať, tvrdí Sulík
Komentár prekladateľa :
Strana Smer miluje štátne vlastníctvo kým z neho môže cicať. Zabránila privatizácii spoločnosti Cargo, aby ho s miliardovými stratami dnes privatizovala. Kritizovala privatizáciu SPP, ktoré boli v štátnych rukách stratovým podnikom, aby zvyšky štátnej účasti predala kamarátom z J&T...

USA vo svojej...
...neukojiteľnej nenásytnosti v honbe za absolútnym ziskom, a len aby oslabili vplyv Islamskej republiky v regióne, sú v záujme naplnenia svojich diabolských plánov pripravení a odhodlaní spojiť sa aj s Al-Kájdou. Ako píše náš severoamerický kolega "nx81", keď to vyhovuje záujmom USA a celého Západu, je nevyhnutné uzatvoriť dočasné spojenectvo aj s radikálnymi islamistami z Al-Kájdy a x-odnožami tejto zločineckej organizácie. Na prvom mieste vždy stoja kľúčové strategické záujmy Západu.
.
 
Saudská Arábia, ako...
...donor medzinárodného terorizmu, je spojencom USA. Do Saudskej Arábie si chodí pudlík Kerry po inštrukcie. To vypovedá o skutočnej povahe USA, teda ako spojenca medzinárodného teroristického frontu na čele s Al-Kájdou.
Reakcia k téme: Za občianskou vojnou stojí Saudská Arábia, tvrdí Sýria
Komentár prekladateľa :
Strana Smer si o politike USA myslí svoje. Oficiálne sa teda musia kamarátiť, keď nás prijali do NATO, ale medzi nami rudoarmejcami - sú to svine a treba ich nakopať do zadku. Ak si dobre pamätáte, rovnakou rétorikou zaujal Fico podľa Wikileaks aj amerického veľvyslanca v časoch pred rokom 2005. Len sa potvrdzuje priam animálna nenávisť Ficovcov k spojencovi Slovenska a skutočné sympatie sú na strane hrdinského Bieloruska (viď vyššie).

Smer zbytočne...
...svojou aktivitou pomáha politickej mŕtvole typu Galko, aby ten mohol mediálne prezentovať svoje vymyslené konšpiračné teórie, čím slúži jedine záujmom SaS, takmer mŕtvej strane, podpora ktorej v radoch verejnosti nedosahuje už ani 3%. Niektorí predstavitelia strany Smer zrejme nechápu, že SaS je v období po odchode "progresívnych síl okolo J. Kollára" schopná chytiť sa akejkoľvek témy, len aby zastavila prepad svojej popularity, ak je ešte v súvislosti so stranou SaS možné hovoriť o nejakej popularite.
Reakcia k téme:  Smer odhlasoval, že Galko ohrozuje ozbrojené sily a dehonestuje vojakov
Komentár prekladateľa : Niet čo dodať - čistá rétorika predsedu strany Smer-SD

Je evidentné, že...
...tento zákerný útok bol uskutočnený proti M. Ransdorfovi cielene. A dopredu naplánovaný, aby ho v očiach časti európskej, no predovšetkým českej verejnosti istým spôsobom diskvalifikoval. Tieto novinárske hry sa snažia hrať na populistickú strunu istej časti našich spoluobčanov v rámci Európskej únie, ktorí na tieto falošné tóny počujú. Je zaujímavé, že novinári neinformujú o samotných poslaneckých aktivitách M. Ransdorfa, resp. o postojoch M. Ransdorfa k celoeurópskym otázkam. To im zrejme nehrá do kariet. To už pre ich stádo nie je zaujímavé. http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10252839638-hyde-park-ct24/213411058080402-hyde-park/
.
Ten "novinár" je... 
...obyčajný provokatér, ktorý sa nedokáže zmestiť do kože a neprimeraným spôsobom obťažuje demokraticky zvolených poslancov, ktorí sa zodpovedajú jedine svojim voličom a nie samozvaným novinárom - provokatérom s mikrofónom, majúcim nevhodný účes, ako aj neúctivú intonáciu hlasu. 
.
To nie je...
..."bežný český volič z ulice", ale bežný hulvát s prepitou hlavou.
.
Drzosť novinárov...
...nepozná hraníc. Poslanec M. Ransdorf sa zodpovedá českým voličom, nie samozvaným žurnalistom.
Reakcia k téme: Novinár poukázal na možný podvod, český europoslanec ho udrel
Komentár prekladateľa :
Len úplný chudák môže obhajovať zlodejov, ktorí si "privyrábajú" falošnými evidenciami dochádzky. Za každý jeden podpis dostane Ransdorf  304€ . Ale to je zrejme predstava strany Smer. "Naši ľudia môžu kradnúť koľko chcú a vy chudáci, ktorí nás volíte držte hubu, krok a plaťte"

V plánoch...
...sovietskeho vedenia nebolo vziať Fínsku "slobodu". Ak má autor článku písomný dôkaz o tom, že áno, mal by ho predložiť.
Reakcia k téme: Ako fínsky trpaslík ruského obra v snehu udusil, časť druhá
Komentár prekladateľa :
Tento príspevok je hodný záveru dnešnej exkurzie. Najdesivejšia nočná mora sociálnych experimentov ľudstva, systém, ktorý za pár desaťročí zabil desiatky miliónov ľudí v guľagoch, terorom, hladomormi, mučiarňach NKVD, KGB a zotročil na vyše štyridsať rokov polovičku Európy je vraj nositeľom slobody a v takom Fínsku vraj nechcel tieto "ľudomilné" poriadky zavádzať.

Toto je evidentne výsledok sociálnej lobotómie, a brigádnik ktorý podobné veci plodí je evidentný sociopat. Bohužiaľ podobní ľudia dnes reprezentujú viac ako polovicu politickej moci v parlamente.


Zdroj:
http://jurajpolacek.blog.sme.sk/c/295670/Mama-ja-chcem-byt-europoslancom.html

----------------------------

Poznámka o mesiac 4.8.2013, profil diskutujúceho :
http://komentare.sme.sk/diskusie/user_profile.php?id_user=302810

Osobné údaje

  • Karma 31
  • Alias Ordonanc

Ostatné údaje

  • Charakteristika Som oddaný služobník cisára Jozefa II. a kráľovny matky Márie Terézie.
  • Počet reakcií 141
  • Posledný príspevok 02.07.2013 17:45
  • Naposledy prihlásený 05.07.2013 10:24
  • Dátum registrácie 26.06.2013 12:16
Je evidentné, že začali prázdniny. Brigádnik má minimálne dva mesiace pauzu :-)


pošli na vybrali.sme.sk

streda 26. júna 2013

Pohrebný veniec pošlite do Bruselu, prosím


Horiace auto, Noviny.sk
Nikdy som si o bruselských byrokratoch nemyslel, že sú to výlupky inteligencie. To že sú to bývalí maoisti (Barroso), sympatizanti komunistov (Ashton), alebo priamo členovia ústredných orgánov komunistických strán som vedel. To, že prežierajú neuveriteľné peniaze a čaká ich dôchodok z Tisíc a jednej noci som už tiež zachytil.

Výsledky ich veľmi efektívnej práce vidíme v Grécku s najvyššou nezamestnanosťou na svete, či na Cypre, kde sa podarilo zostreliť národné hospodárstvo o pár desiatok rokov naspäť. Katastrofu so zelenou energiou a bionaftou ani nebudem spomínať.

Napriek tomu, bola jedna oblasť, do ktorej sa "Bruselčanom" doteraz ešte nepodarilo úspešne implementovať, a to je pohrebný priemysel. Myslím, že tomu je koniec.

Dnešné auto bez klímy kúpi len (s prepáčením) idiot. Nikto z Vás však nevie, že podľa nariadenia Bruselu musí od 1.1.2013 každé auto vymeniť nehorľavú ale životnému prostrediu škodlivú náplň ako je R1234a za novú, ktorá nebude škodlivá. Podľa Mercedesu pre súčasne vyvinuté klimatizácie prichádza do úvahy len médium R1234f. Autá s novým médiom, z doteraz vykonaných crash testov z 20prípadov začali horieť - chvíľa napätia: 20krát. Keď to na kalkulačke zrátam, je to presne 100%.

Ináč povedané, náraz auta s novou náplňou je prakticky istý požiar, čo v prípade nemožnosti vyslobodenia sa z auta znamená istú smrť.

Som si istý, že úradníci nechceli svojim nariadením spôsobiť nič zlé, podľa mňa len chceli navýšiť rozpočty rodín o vyplatené životné poistky a zvýšiť obrat pohrebných ústavov.

Lebo Bruselu neleží na srdci obsah vlastných peňaženiek, ale len a len naše blaho...

http://jurajpolacek.blog.sme.sk/c/295670/Mama-ja-chcem-byt-europoslancom.html
http://slovensko.co.uk/odchod-do-dochodku-vo-veku-50-rokov-s-9000-eur-mesacne-pre-uradnikov-eu-bol-schvaleny/
http://style.hnonline.sk/auto/c1-60128800-mercedes-odmieta-prikazy-eu-pouziva-zakazane-suciastky

pošli na vybrali.sme.sk



pondelok 24. júna 2013

Rana imperialistom alebo likvidácia slovenských podnikateľov?

Zmizne Vám na sídlisku prevádzka, zavrú sa malé firmy, prepustia sa desaťtisíce zamestnancov, vrátia živnostníci svoje živnostenské listy? To sú všetko možné následky katastrofického scenára, ktorý nás môže očakávať do konca roka, ak prejde návrh Slovenskej komory daňových poradcov.


Peter Kažimír, HN Online
Dobre si zapamätajte tvár tohto človeka. Je ním Peter Kažimír, súčasný minister financií, ktorý bude rozhodovať o tom, či mocní lobisti v SKDP pretlačia svoj návrh alebo nie. Táto komora totiž pripomienkovala novelu zákona č. 78/1992 Z. z. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov a ktorá má potenciál doslova zlikvidovať ďalšie firmy a živnostníkov. Pozrite si diskusiu na Porade - http://www.porada.sk/t218822-a-co-na-to-uctovnici.html

O čo ide?

Za bežných okolností živnostníci a malé firmy majú jednu účtovníčku, ktorá v pohode zvládne celú agendu od účtovanie až po podanie daňového priznania za paušálnu, alebo inak dohodnutú odmenu
(Pre zjednodušenie budem hovoriť o účtovníčke, keďže mužov je v tejto funkcii ako šafránu). Samotná účtovníčka väčšinou nie je zamestnankyňa daňového subjektu (firma/živnostník) ale je to iná právnická osoba, t.j takisto živnostníčka alebo po Smeráckom kobercovom nálete na odvody živnostníkov v poslednom období sro-čka

Lenže daňové poradenstvo je viazaná živnosť. Na to aby mohol niekto stať daňovým poradcom (DP) a poskytovať daňové poradenstvo musí spĺňať odborné kritériá, urobiť skúšky, zapísať sa do SKDP a uhrádzať nie malé poplatky. Náplň DP sa prekrýva s tým čo dnes robia účtovníčky a dá sa povedať že pri malých firmách trebárs na výpočet dane nikdy nikoho nenapadne volať nejakého externého daňového poradcu. Jednak by sa to šialene predražilo a jednak agenda nie je komplikovaná a kvalifikácia zabehnutej účtovníčky je viac ako postačujúca.

Poradcovia sú zrejme chudáci, celé dni zrejme žijú pod mostom a preto treba urobiť prietrž takýmto nehoráznostiam, že nejaká baba na materskej bude brať chlieb takto ťažko zarábajúcim daňovým poradcom. Však na poplatky a nový mercedes si musia niekde zarobiť, nie? A tak nejakú dobrú dušu napadlo, že účtovníkom zakážu robiť všetky doteraz bežné úkony pri správe dane vašej živnosti a pozichrovanie tejto povinnosti sa navrhne cez neskutočne vysoké pokuty

Kompetencie DP,  do ktorých nik nebude smieť vŕtať


a) poradenstvo pri vypracovávaní a vypracovanie priznaní, hlásení a prehľadov k daniam,
b) poradenstvo pri zisťovaní základu dane a dane a pri plánovaní daní,
c) poskytovanie stanovísk a vysvetlení pre klientov k aplikácií právnych predpisov v oblastí daní,
d) vedenie povinných evidencií vo veciach daní pre klienta,
e) podávanie priznaní, hlásení, výkazov a prehľadov k daniam v mene klienta,
f) poradenstvo pri vypracovaní a vypracovanie žiadosti o záväzné stanovisko podľa osobitného predpisu,
g) zastupovanie klienta v konaní pred orgánmi verejnej moci.

Ak si náhodou nejaká neposlušná účtovníčka dovolí prekročiť navrhované nariadenia SKDP, dostane automatickú pokutu vyrúbenú daňovým úradom! Tieto sankcie sa nedajú nazvať inak ako likvidačné :

a) od 100 do 10 000 eur, ak ide o fyzickú osobu,
b) od 1000 eur do 50 000 eur, ak ide o právnickú osobu.

Takže v okamihu ako sa schváli zákon, budete si musieť najať k Vašej účtovníčke päťkrát drahšieho DP. Účtovníčka bude veselo účtovať dalej a potom si nad tieto isté doklady sadne daňový poradca, ktorý Vám vypočíta daň a podá to vo Vašom mene na Daňový úrad. Pritom to možno dopadne tak, že keď pozerám na bod d.), v ktoromkoľvek momente bude možné zlikvidovať nezávislé účtovníčky resp. prinútiť ich spraviť si licenciu aj na daňové poradenstvo (za príslušné poplatky). Pretože vedením povinných evidencií vo veciach daní pre klienta sa môže chápať aj samotné účtovanie. A nemusím pripomínať, že účtovníčka s certifikátom DP je násobne drahšia - však tie poplatky pre vedenie SKDP niekto musí hradiť, nie?

Dúfam, že návrh neprejde, pretože ak áno, začnem si myslieť že na Finančnej správe nenávidia živnostníkov a malé firmy. Pre mňa ako podnikateľa v malej firme je to čistá buzerácia, neuveriteľné predraženie nákladov a zdržanie toku obehu dokladov. Budem strácať čas, peniaze a nervy. To sa však týka každého povinného subjektu voči Daňovému úradu a po šialenstvách vlády "Rany Istoty", ktorými úspešne likviduje sektor drobného podnikania mi toto pripadá ako ďalšia rana.

Len dúfam, že to nebude Rana z milosti, či Rana Istoty...
pošli na vybrali.sme.sk

nedeľa 23. júna 2013

Majoritarizmus - Zombie demokracia

Drobná poznámka pre premiéra Turecka ale aj pre iných ako je Róbert Fico: víťazstvo vo voľbách nestačí! Majoritarizmus - krédo stále sa zväčšujúcej skupiny zvolených, avšak autokratických vládcov na celom svete, mysliacich si, že moc daná voľbami im zaručuje pravdu - nie je skutočná demokracia, hoci na prvý pohľad obidve tieto veci vyzerajú rovnako. Oplatí sa vysvetliť, prečo. Drobná poznámka pre premiéra Turecka ale aj pre iných (ako je Róbert Fico - pozn. prekladateľa): Víťazstvo vo voľbách nestačí!



„VEĎ som vyhral troje voľby!“ Recep Tayyip Erdogan, turecký premiér v obkľúčení pripravený na boj, vrčí na svojich kritikov. Vo svojej podstate je jeho argumentácia presvedčivá: mnohí ľudia v Turecku aj inde budú určite súhlasiť, že vodcovia zvolení širokými vrstvami obyvateľstva si môžu vládnuť, ako sa im zachce. Však práve v tom je význam demokracie. Nuž, nie je to tak.

Majoritarizmus - krédo stále sa zväčšujúcej skupiny zvolených, avšak autokratických vládcov na celom svete, mysliacich si, že moc daná voľbami im zaručuje pravdu - nie je skutočná demokracia, hoci na prvý pohľad obidve tieto veci vyzerajú rovnako. Oplatí sa vysvetliť, prečo.

Začneme tým, že demokratická legitimita nesúvisí len s podielom hlasov, ktorý vládca získa. Máloktorý kandidát na Západe dnes získa viac ako polovicu hlasov, a ešte menej väčšinu voličov. Väčšina z nich je nútená riadiť len s minimálnym mandátom voličov. To ich však samo o sebe nerobí nelegitímnymi. A skutočne, drvivé víťazstvá toho druhu, aké „vyhráva“ povedzme Alexander Lukašenko v Bielorusku, bývajú často nedemokratické. Väčšinou sa získavajú podvodom, a aj vtedy, keď to tak nie je, môžu byť signálom perzekúcie oponentov kráľovským "Viktorom (víťazom)" (slovná hračka - v originále je uvedené by the regal „victor“ čím sa naráža na meno Viktor Orbán)  alebo triumfálneho prekračovania právomoci, ako je to aj v prípade Viktora Orbána, autoritárskeho premiéra Maďarska (ale aj slovenského premiéra  Róberta Fica - pozn. prekladateľa). Erdoganova strana získala takmer 50 % hlasov vo voľbách v roku 2011 v Turecku: je to pôsobivé číslo, ale ani to nie je absolútny dôkaz demokratickej cnosti.

Tak ako široká podpora vodcu automaticky nepasuje za demokrata, ani silná opozícia ho nediskvalifikuje. Reformy Margaret Thatcherovej boli prinajmenšom diskutabilné. Napätie a uštipačnosť politiky sa ďalej zintenzívnila v ére Fox News, moderátorov šokových relácií, žlčovitých blogov: aj Barack Obama býva často napádaný ako tyran a zradca. Náročné rozhodnutia, ako sú škrty vo výdavkoch alebo zvyšovanie daní, môžu vyvolať všeobecný hnev, ako ukázali udalosti v ostatných niekoľkých rokoch. Odvážne reformy, ktorým The Economist tlieska, často spôsobia rovnaké dôsledky. Ale ani to nerobí z lídrov, ktorí ich presadzujú, nedemokratických politikov.

Otázkou je, ako sú riešené vzťahy medzi stúpencami a odporcami. Sčasti tu ide o pravidlá a inštitúcie, obmedzujúce právomoci lídra a umožňujúce poškodeným hľadať nápravu. Sem radíme dôsledné uplatňovanie základných práv občanov, nezávislé súdy, ktoré ich uplatňujú a slobodné médiá, ktoré ich monitorujú. Z demokratického hľadiska sú práve toto oblasti, kde sa Erdogan dopustil najvážnejších chýb: nie je to zavádzanie kontroverznej alebo vzdorovitej politiky (ktorá je jeho výsadou), ale v ovládnutí súdov a umlčiavaní kritikov v médiách a v napádaní pokojných demonštrantov. Ďalším varovným signálom sú jeho reči, že si pohráva s ústavou, aby si udržal svoju moc, ako to urobil Hugo Chávez vo Venezuele a Vladimir Putin v Rusku.

Okrem dokumentov a inštitúcií spočíva rozdiel medzi ignorantským majoritarizmom a demokraciou najmä v hlavách mocných. Demokrati zastávajú principiálny postoj, že menšinu (alebo často aj väčšinu), ktorá za nich nehlasovala, predstavujú rovnakí občania tej istej krajiny, ako tí, čo ich volili, a majú nárok na úctivé správanie, a tiež, že úlohou vodcu je rozhodovať a konať v národnom záujme, nielen v záujme jeho priaznivcov. Tureckí demonštranti vyšli do ulíc, pretože boli presvedčení, že Erdogan nebol len nepriateľský k ich záujmom, ale takisto hluchý k ich sťažnostiam. Toto presvedčenie len potvrdil démonizovaním demonštrantov ako teroristov a zahraničných agentov a ich rozprášením slzným plynom a vodnými delami. A ten kontrast s Brazíliou, kde Dilmah Rousseffová trvala na tom, že demonštranti majú právo protestovať, je skutočne zarážajúci.

Bezcitný

Základná myšlienka demokracie spočíva v tom, že voliči by si mali vybrať vládu, ktorá vládne až dovtedy, kým nebudú považovať za vhodné vyhodiť ju. Ale hoci je hlasovanie dôležité demokratické právo, nie je to právo jediné. A víťazstvo vo voľbách vodcu neoprávňuje, aby ignoroval akékoľvek mechanizmy kontroly jeho právomocí.

Majoritaristický pohľad na svet obhajovaný Erdoganom a jemu podobnými, je len akási demokracia zombíkov. Má vonkajšiu podobu skutočnej veci, ale chýba jej srdce.

Zdroj :
http://www.economist.com/news/leaders/21579850-note-turkeys-prime-minister-among-others-winning-elections-not-enough-zombie-democracy
Preklad :  Simulta, spol. s r.o. www.simulta.sk
pošli na vybrali.sme.sk

Mrazivé paralely s Mečiarizmom

Brutálne znásilňovanie práva, podriadenie všetkých kontrolných mechanizmov štátu vodcovskému princípu, bezbrehá korupcia, zneužívanie výkonnej moci pre politické účely sú chrakteristikami dnešných čias. Čias keď vládne len jedna strana Smer-SD, keď predpokladom kariéry, zároveň atribútom správnosti názoru a zabezpečením imunity sa ako za čias komunizmu stáva správna stranícka knižka.

Zásah policajných zložiek v priebehu dneška voči bývalému riaditeľovi Vojenskej spravodajskej služby Romanovi Mikulcovi je definitívnym potvrdením toho, k čomu sa schyľovalo už dlhšiu dobu. Už samotný zásah, t.j. akcia na zisťovanie úniku z Vojenského spravodajstva a jej diskreditácie je výsmechom logiky, keďže v skutočnosti informácie celé roky unikajú cez korupčné kanály evidentne prepojené s ľuďmi riadenými stranou Smer-SD. Bolo to jasné už vtedy, sa médiám dostala nahrávka interpretovaná ako "svojvoľné odpočúvanie novinárov" so slávnym dialógom medzi hlavnými aktérmi Bejby a Feši, neskôr keď sa k novinárom dostali informácie Kataríny Svrčekovej z jej osobného spisu. Namiesto toho, aby minister obrany Martin Glváč rozkryl korupčnú a diverznú sieť v spravodajstve, prikryl ju z titulu svojej funkcie. Nakoniec zrejme nemal na výber. Tak ako Baška, aj on je len bábkou, gašparkovičom.

Ovšem dnešná akcia celý systém zneužívania moci jasne posunula na ďalšiu úroveň. Len úplný hlupák môže veriť tomu, že profesionál s dlhoročnými skúsenosťami bude uschovávať "dymiacu zbraň" v priestoroch svojho vlastného auta. Tak ako tomu neuveril niekto v Česku, v prípade "záhady pištole" Jaroslava Štefeca, neverí tomu nikto ani dnes na Slovensku. Dokonca aj pozadie je to isté ako v prípade z Česka - prekazenie korupcie a pomsta človeku, ktorý vie príliš veľa.

Tvrdenie polície, že počas prehliadky auta Romana Mikulca našli tajné dokumenty vyvoláva oprávnenú obavu a mrazivé tušenie, že vláda Smeru stratila akékoľvek vnútorné poistky, že sa rozhodla zneužívať celý rozsah štátneho aparátu na to, aby zatočila so svojimi nepriateľmi. Je úplne jedno, či tie papiere podstrčili počas prehliadky samotní policajti, alebo je to akcia špiónov z rozviedky. Aj jedných aj druhých plne ovládajú nominanti štátostrany.

Už pri kauze Čentéš a zvolenie kandidáta Čižnára bolo vidno, že Mečiarizmus a Ficizmus sú až príliš podobné obdobia. Rovnako ako pri kauze Gaulieder je pošliapaný ústavný systém a demokracia a dokonca aj hlavný aktér je ten istý - Ivan Gašparovič. Kradne sa nezriadeným spôsobom priamo s využitím vládnych nástrojov ako je privatizácia a ovládanie regulačných nástrojov alebo prispôsobovanie zákonov. V prípade korupcie na vojenskom spravodajstve sú zneužívané tajné služby pre zakrývanie stôp, sú zastrašovaní svedkovia kriminálnej činnosti štátostrany. Cez tureckú návštevu dokonca Róbert Fico nepriamo naznačuje svojim oponentom, že mu nevadí použitie ani najtvrdších prostriedkov, kde nejaké smrteľné obete zrejme nebudú na prekážku.

Ale jeden rozdiel ešte stále je. Zatiaľ žiadne auto s nepohodlným svedkom ešte samonevybuchlo, žiaden samoúnos nebol realizovaný. Zatiaľ sa objavili len kreatívne metódy policajnej práce ako samonájdenie tajných materiálov a objavil sa nový prvok nášho právneho systému - samovyšetrovanie...

Buďme optimisti - Smer-SD má pred sebou ešte skoro tri roky, snáď sa nenechá zahanbiť nejakým boxerom z Elektry a doženie resty...

Zdroje :
http://www.sme.sk/c/6844975/policia-prehladala-auto-byvaleho-sefa-tajnych-mikulca-a-vypocuvala-ho.html
http://respekt.ihned.cz/c1-51588330-zahada-stefcovy-pistole
http://marcelklimek.blog.sme.sk/c/331424/Koho-krmi-Ficov-regulacny-Urad-vlady.html
http://openiazoch.zoznam.sk/cl/134112/Vyvlastnovanie-majetku-bude-na-Slovensku-jednoduchsie
http://jurajpolacek.blog.sme.sk/c/330576/Fico-ako-diktator-Preco-nie.html

pošli na vybrali.sme.sk

streda 19. júna 2013

Prevalcujú Turci aj nás?

Imigranti sú témou, ktorá začína hýbať Európou. Nejde len o zväčšovanie ich počtov a prípadnú odlišnosť od pôvodného obyvateľstva. V mnohých prípadoch ide aj úplné odmietanie integrácie a dokonca snaha o vytvorenie "trójskeho koňa".

V článku Turci v Nemecku sú časovanou bombou som názorne opisoval, čo sa deje v krajine, ktorá si zoberie na svoje plecia starostlivosť o kultúrne a nábožensky nekompatilnú skupinu ľudí a hlavne stavia sa k nim rovnakým spôsobom ako ku dovtedajšej majorite.

Fakty po päťdesiatich rokov neriešenia problému sú doslova alarmujúce "

Táto skupina obyvateľov rezignovala na iný spôsob života, pretože pri veľkom množstve detí a veľmi štedro nastavených podmienkach sociálnej podpory im stačí len otrčiť dlaň : "Podľa nemeckého sociálneho systému, každý dospelý občan, ktorý má nemeckú štátnu príslušnosť, je nezamestnaný a nemôže nájsť vhodnú prácu, má nárok na mesačnú podporu 482 € 382€. Navyše, rodičia dostanú pre každé dieťa mladšie ako 18 rokov 200 €, plus preplatené všetky svoje mesačné výdavky, pokiaľ ide o nájomné, kúrenie, elektriku, zdravotné poistenie, a verejnú dopravu."

Odmietajú pracovať, fingujú choroby. Avšak kupujú si domy, Mercedesy, chodia na dovolenky - všetko zo sociálnej podpory a práce načierno. Medzi Turkami sa zvyšuje korupcia, kriminalita, obchodovanie s deťmi, ktoré sa stávajú doslova obchodným artiklom na zvýšenie životnej úrovne : "...Nemeckí Turci, najmä ženy, cestujú do Turecka a vrátia sa s “prenajatým” dieťaťom. Dostanú dieťa dočasne od príbuzných a deklarujú na hraniciach s Nemeckom, že je to ich dieťa, ktoré sa práve narodilo v Turecku s falšovaným rodným listom, ktorý v Turecko spravia na počkanie za 10 dolárov."

Nemecké médiá a nemeckí politici naprieč celým politickým spektrom robia všetko čo je v ich silách, aby sa zabránilo pomenovaniu vecí pravým menom a zakrývajú si pred realitou oči. Pritom je irónia, že samotní Turci presne vedia čo chcú. Podľa kurdského novinára mnoho Turkov verí, že čo nebolo možné dosiahnuť silou v 15. storočí, sa stane realitou v 21. storočí v Nemecku v srdci Európy a vznikne tu moslimský štát. Turci v Nemecku majú ročný prírastok viac ako 5%, preto demografi predpokladajú, že do roku 2050 väčšina ľudí žijúcich v Nemecku bude tureckého pôvodu.

To je pravý dôvod, prečo sa Turci nechcú integrovať do nemeckej spoločnosti. Turecký premiér vyzýva Turkov aby neustále preferovali tureckú identitu pred integráciou a kultúrnym ponemčením. To sa deje a Turci s ním súhlasia.

De facto, Turci v Nemecku, síce žijú zemepisne v Nemecku, ale kultúrne žijú v Turecku. A čakajú na svoju príležitosť

pošli na vybrali.sme.sk

Islam: hrozba pre nemoslimov a slušných ľudí

Islam: hrozba pre nemoslimov a slušných ľudí. V Európe je kresťanstvo na ústupe na úkor islamu. Problémy s islamom čakajú aj Slovensko.Napriek súčasným búrkam vo Francúzsku, kde sa kresťanská komunita postavila proti deštrukcii tradičných manželských pojmov a vzťahov, myslím že v Európe je kresťanstvo na ústupe. Čo však dynamicky rastie, je islam. Problémy s vyznavačmi tohto náboženstva majú v Nemecku, Francúzsku, či Španielsku. To že Slovensko je mimo tohto pohybu je evidentne len dočasná záležitosť. Musíme sa dopredu vážne zamýšľať nad našim vzťahom k tejto konfesii - ešte skôr než nastúpime na cestu, ktorá je nevratná.
Islam nie je horší ako iné náboženstvá

Islam nie je horší ako iné náboženstvá

Nie je to tak. Hoci sú si z pohľadu náboženského a teologického viacmenej náboženstvá rovné, z pohľadu ich reálnych dopadov na ľudskú spoločnosť a skutočný svet vidíme dramatické rozdiely. Je zásadný rozdiel v následkoch napr. jainismu a jeho centrálnej dogmatickej viere v spirituálnej a etickej neprípustnosti násilia a napríklad práve islamu, v ktorého samotných koreňoch je zafixovaná dogmatická nutnosť obrany viery treba aj násilím. Vplyv týchto doktrín, nemôže byť v reálnom svete a v reálnych situáciách odlišnejší. Je absolútne neprijateľné hádzať všetky myšlienky všetkých náboženstiev do jedného morálneho a etického vreca.
Náboženstvo samé osebe nemá právo o sebe vyhlasovať, že je morálne a etické - len preto že je náboženstvo. Niektoré náboženstvá sú blízke nášmu civilnému chápaniu humanity, demokracie a ľudských práv, rovnako však môžu existovať náboženské doktríny, ktoré budú pre naše vnímanie a pochopenie sveta absolútne neprijateľné a zločinné. Nakoniec aj náš právny poriadok toto rozlišovanie robí v prípade nacizmu a komunizmu.
Kritizujeme islam, pretože sme rasisti

Kritizujeme islam, pretože sme rasisti

Ak človek kritizuje islam a konkrétne prejavy islamu, nemôže sa vyhnúť obvineniam z rasizmu a xenofóbie. Je to samozrejme hlúposť, pretože islam nemá nič spoločné s rasou.
Islam je náboženstvo, ktoré je podobne ako kresťanstvo veľmi expanzívne, misionárske. V jeho jadre je teda nutnosť a snaha obracať ostatné na "správnu" vieru. Táto nutnosť v sebe obsahuje nielen zdroj netolerancie a pohŕdanie "neveriacimi", pretože ich viera a presvedčenie sú logicky menejcenné (inak by nebol dôvod je obracať), ale zároveň to robí tieto dve náboženstvá veľmi úspešné.
karikatúry Mohameda Keď boli v Dánsku zverejnené karikatúry Mohameda, tak vypuklo verejné násilie v mnohých krajinách, od Alžírska, cez Egypt, Irán, Pakistan až po Bangladéš a Indonéziu. Boli to ľudia všetkých pletí farieb a rás. Jediné, čo tých ľudí spájalo, bola práve viera v myšlienky Mohamedovho Koránu. Zároveň to ukázalo absolútnu nepripravenosť, neochotu a možno aj zbabelosť našich multikulturalistických elít k obrane tak základného práva, akým je právo na slobodné vyjadrenie názoru. Karikatúry, či už je na nich ktokoľvek, sú len karikatúry. Obyčajné obrázky, ktorými často niekto vyjadruje svoj názor v určitej skratke. V prípade Salmana Rushdieho sa ešte kultúrna a politická elita dokázala postaviť za umelecké vyjadrenie slobody slova. Bohužiaľ v prípade karikatúr, strach z islamizmu pokročil tak ďaleko, že vodcovia krajín ustupovali a zbabelo sa ospravedlňovali.

Sme islamofóbovia a podnecujeme nenávisť proti moslimom

Fóbia je vo všeobecnosti termín, ktorým je označovaný chorobný až neprimeraný strach z vecí, situácií alebo ľudí. Islamofóbia je potom termín "označujúci chorobný strach z islamu, vytvorenie negatívnych predsudkov voči moslimom alebo ich očierňovanie."
Tak ako je dnes islamofóbia interpretovaná, tak znemožňuje napríklad aj oprávnenú kritiku ideológie a myšlienok islamu. Ak prijmeme túto optiku, tak sme prišli o jednu zo základných slobôd našej civilizácie, o slobodu slova.
Slovo islamofóbia je potom čisto propagandistický termín, do ktorého sa vojdú všetci, ktorí Islam kritizujú, pretože kritizovať náboženstvo je predsa zlé. Avšak keď kritizujeme kresťanov, ktorí požadujú smrť gayov v Ugande nie sme kresťanofóbia, keď kritizujeme moslimov za útlak žien, lynčovanie inovercov a ateistov, znásilňovanie a vypaľovanie dedín, potom sme islamofóbovia, pretože všetci moslimovia nie sú predsa zlí a islam je náboženstvo mieru. Tí ktorí vraždia, lynčují a vypaľujú dediny to len zle pochopili.

Islam je tolerantný k menšinám

Skúste si predstaviť život v nikdy nekončiacom strachu z rozvášneného davu, ktorý vás môže umučiť na smrť, kedykoľvek sa niekto dozvie, že ste kresťan, budhista, či ateista. Často za asistencie polície alebo štátnych orgánov, ktoré vás v lepšom prípade pred lynčom zachránia tým, že vás zatvoria do väzenia a obvinia z rúhania. Presne s týmto pocitom žije veľa takýchto ľudí v mnohých moslimských krajinách naprieč všetkými kultúrami a zemepisnými pásmami.

Pozrime sa podrobnejšie na situáciu v Pakistanskej islamskej republike. Už len verejné prihlásenie sa k odstúpeniu od islamu je podobné ako hrať ruskú ruletu s plným zásobníkom. S týmto vyhlásením je dobré rovno spísať závet. Odhadované číslo ľudí obvinených z rúhania je 1274 od roku 1986, kedy bol prijatý zákon rúhanie zakazujúci, do roku 2010. Dokonca aj moslimskí politici, ktorí vystupovali za zrušenie trestu smrti za rúhanie boli zavraždení. Teraz leží v zákonodarnom zhromaždení zákon trestajúci smrťou "odpadnutie" od Islamu. Skúste sa nad tým chvíľu zamyslieť.
Príčinou nie sú samotné zákony, ale presvedčenie pakistanských moslimov, že je ich povinnosťou vás zabiť, ak sa dopustíte rúhanie alebo opustíte moslimskú vieru. Podľa prieskumov verejnej mienky Pew Research Center z roku 2010 je 82% moslimov za ukameňovanie neverníkov a 76% je za trest smrti pre tých, ktorí islam opustia. To nám hovorí veľa o "svetlej" budúcnosti nemoslimov v Pakistane a o tom, akí "mierumilovný" je islam a jeho ľud.
Koho viniť za takéto zmýšľanie? Sú snáď Pakistanci a moslimovia v iných krajinách od prírody zlí ľudia? Sú snáď horší ako my? Veď mnoho cestovateľov hovorí o tom, akí neuveriteľne milí a pohostinní ľudia to sú. Kde teda hľadať príčinu?
Dovolím si jednu príčinu nesmelo navrhnúť. Náboženstvo mieru, islam. Problém však je, že aj keby sme túto hypotézu chceli preskúmať, tak to nie je možné. Stačí hocijaká aj najmenšia zmienka alebo kritika islamu a jeho myšlienok, či už skutočná alebo len tak vnímaná, aby do ulíc vypochodoval lynčující dav. Dav, ktorý vraždí, páli a znásilňuje kohokoľvek, kto zmýšľa len trochu inak, než moslimovia.

Ľudia, ktorí nie sú ochotní brániť svoje hodnoty o tie hodnoty už prišli

Jedným z najdôležitejších cieľov islamu je šírenie islamu. V tom si je veľmi podobný s kresťanstvom. Ľudia, ktorí v Európe šíria islam to robia preto, že si myslia, že islam je dobrý. Často si to zvolia ako osobnú cestu a presvedčenia. Akonáhle tak ale urobia a začnú sa riadiť islamskými pravidlami, potom považujú za dobré aj šírenie islamu. Tí ľudia chcú, aby žili v prostredí, kde aj ostatní veria Mohamedovým proroctvám. Stav, keď to tak nie je, je braný ako dočasný.
Kým ich je málo, tak je najefektívnejšou cestou k šíreniu islamu ho udávať za súkromnú vec a vieru. Keď ich je trochu viac, požadujú pre seba status zvýhodnenej menšiny, kde je väčšina spoločnosti povinná im vytvoriť podmienky, aby mohli islam praktizovať a mať isté výhody. Akonáhle ich je dosť a nemusí ich byť zďaleka väčšina, začnú sa logicky presadzovať do verejných funkcií a orgánov. Toto všetko sa deje úplne podľa právnych predpisov a v súlade so zákonom.
Ako to pokračuje, nie je ťažké uhádnuť. Prvé súdy šaríja, prvé vraždy prominentných odporcov islamu. Teraz už začína byť skutočne nebezpečné proti islamu čokoľvek hovoriť, pretože vyprovokovať moslimov je skutočne jednoduché. Bežní ľudia, ktorí len chcú žiť svoje životy, na ktoré sú zvyknutí rozhodne proti islamu protestovať nebudú. Všetci, ktorí tak napriek tomu urobia sú potom označení za islamofóbov, pravičiarov a nacistov. Často aj zatváraní do väzenia, pretože predsa podnecujú náboženskú nenávisť.
Vďaka postupne zavádzaným moslimským zvyklostiam a zákonom počet moslimov v krajine naďalej rastie. To nie je náhoda. Prispieva k tomu mnohoženstvo, zákony ktoré dovoľujú moslimským mužom brať si nemoslimky, ale zakazujú moslimským ženám brať si nemoslimov. Stať sa moslimom je jednoduché, ale islam opustiť je veľmi rizikové. Často to končí smrťou. Tieto zákony sú veľmi prísne strážené vnútri komunity už plne vyvinutými šariátskými súdy, klerikmi a moslimami samotnými.
Koniec príbehu potom vidíme v krajinách, ako je Egypt, Pakistan alebo Bangladéš. Väčšie nemoslimské menšiny sú tolerované, ale veľmi diskriminované a často brutálne ponižované. Veď stať sa muslimom je tak jednoduché, tak prečo si ten život trochu neuľahčiť a tomu tlaku podľahnúť.

Hrozí nám na Slovensku niečo?

Samozrejme k popísanému scenáru je od prvého hidžábu, ktorý si oblečie nejaká konvertitka v Žiline ešte hodne ďaleko. Bezprostredné nebezpečenstvo nám nemoslimom nehrozí a ešte dlho hroziť nebude. Zároveň je ale krátkozraké nevidieť, ako tento systém funguje. Pretože práve teraz je doba, kedy ešte to rozhodnutie môžeme urobiť pomerne ľahko. Urobiť rozhodnutie, ktoré nie je jednoduché, pretože to znamená porušiť naše vlastné hodnoty a vzdať sa našej vlastnej tolerancie.

Môžeme si vybrať, či budeme islamskú ideológiu tolerovať, alebo proti nej rázne zakročíme. Malo by nám byť jednoducho jasné, že ak budeme tolerovať šírenie násilnej a slobody potláčajúcej ideológie, tak o našu slobodu prídeme. My možno ešte nie, ale naše deti áno. Tá voľba je až smiešne ľahká a jednoduchá. Chceme, aby naši potomkovia žili v islamskom svete? Pokiaľ áno, tak sa k islamu správajme, ako k iným náboženstvám a tolerujte ho. Ak nie, tak označme islam za to, čím skutočne je, teda za zvrhlú ideológiu, ktorá dokáže aj slušných ľudí prinútiť, aby sa správali ako zvieratá. Ideológia, ktorá sa preukázala ako veľmi efektívna šíriť sa všade tam, kde si ľudia nevážia vlastné hodnoty a vlastnú kultúru.

Nebezpečenstvu predísť, islam ťaží z našej slabosti a strachu

Viem, ono to nebezpečenstvo nevyzerá nijak hrozivo, ale žabe, ktorú začíname pomaly variť v hrnci, tá voda možno tiež príde príjemne vlažná. Problém je, že až bude voda variť, tak žaba už vyskočiť nezvládne. Rovnako tak priamo nám nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo. Veď na Slovensku nie sú ešte ani mešity. Máme tu niekoľko desiatok prvých konvertitov. Niekoľko desiatok väzňov možno prestúpi na islam. Aký je rozdiel medzi kresťanským kaplánom a imámom?
Asi by bolo dobré, keby som tento článok zakončili nejako optimisticky. Nejakým jednoduchým riešením, ako by sme vyššie načrtnutej budúcnosti mohli zabrániť. Ja to riešenie nepoznám. Myslím ale, že by bolo dobré, keby sme sa zhodli, že vyššie uvedenú budúcnosť nechceme a sme ochotní pre to niečo urobiť.
Čo môžeme robiť, aby sme zabránili nástupu islamu na Slovensku
Tu je taký malý zoznam toho, čo ma napadlo.
  1. Mali by sme byť empatickí a súcitní ako k tým, ktorí sú obeťami islamu, tak aj k moslimom samotným. Vo výsledku medzi nimi, ako obeťami tejto ideologickej rakoviny, nie je príliš veľký rozdiel.
  2. Mali by sme nazývať veci pravými menami. Ľudí hodnotiť podľa ich činov a slov, nie podľa mediálneho obrazu a propagandy.
  3. Nemali by sme dopustiť, aby tu vznikala trieda zúfalých ľudí, pre ktorých nemá naša spoločnosť hodnotu, pretože sami nemajú strechu nad hlavou, nemajú čo jesť a vôbec žijú biedny život bez perspektívy zlepšenia. To sú totiž ľudia, ktorým islam môže skutočne veľa ponúknuť.
  4. Mali by sme trpezlivo a bez nenávisti vysvetľovať všetkým, kto je ochotný načúvať, vyššie uvedené princípy a fakty. Nie sú to veci jednoduché a veľmi ľahko sa dá skĺznuť k paušalizáciám, nenávisti a nespravodlivosti, ktoré potom spätne odrádzajú dobrých, schopných a premýšľajúcich ľudí.

A možno ešte jednoduchšie: súcit, pochopenie a trpezlivosť s ľuďmi, nepriateľstvo k dogmatickým ideológiám a náboženstvám

Podľa :  http://www.osacr.cz/2013/04/10/islam-hrozba-pro-ateisty-agnostiky-a-slusne-lidi/

pošli na vybrali.sme.sk

utorok 18. júna 2013

Masakry islamských extrémistov posilňujú režim al-Assada

Masakry islamských extrémistov posilňujú režim al-Assada Masakry prevádzané islamskými brigádami a dlhé mesiace ignorované západnými médiami, sa objavili na pro-povstaleckých médiách spolu so správami o popravách, islamskými súdmi a masovými vraždami šiitov, všetko v mene nenávisti voči režimu al-Assada. A tak v al Qusair a v Aleppe, obyvatelia privítali návrat pravidelnej armády.
17.06.2013, Sýria
Masakry prevádzané islamskými brigádami a dlhé mesiace ignorované západnými médiami, sa objavili na pro-povstaleckých médiách spolu so správami o popravách, islamskými súdmi a masovými vraždami šiitov, všetko v mene nenávisti voči režimu al-Assada. A tak v al Qusair a v Aleppe, obyvatelia privítali návrat pravidelnej armády.

Damašk (AsiaNews) – Množstvo popráv, ľudia odsúdení za rúhanie a vyhnanie kresťanov a šiitov z ich domovov sú len niektoré z opatrení prijatých súdmi “chalifátu Iraku a Levantu”, čo je názov, ktorý používajú brigády Al-Nusrat a iných islamistických rebelov vo vzťahu k sýrskemu územiu pod ich vládou.

V rôznych častiach Aleppa, v mestách al-Bab a Idlib a ďalších obciach pod kontrolou islamských skupín napojených na al-Kajdu šaria (islamské právo) bola aplikovaná počas uplynulého roka. Islamská justícia nie je improvizovaná hra, ale dielo dobre organizovaných súdov, s denne vynášanými rozsudkami a bez rozdielu proti sunitom, kresťanom, Alawitom a ďalších šiitom, ktorí sa protivia wahhabi výkladu islamu (najradikálnejšia fundamentalistická vetva islamu).

V okolí Aleppo v al-Shaar, al Nusrat brigáda popravila 14-ročného chlapca za urážku proroka. Minulú stredu, brigáda Sadeq al-Amin  zaútočila na prevažne šiitskú dedinu Hatla v provincii Deir Ezzor.

Video zverejnené islamistami na Youtube, kde takmer všetko boli cudzinci s prízvukom zo  severnej Afriky, ukazuje bojovníkov po misii. V ňom vidno mužov ako predvádzajú telá tých, ktorých zabili, zosmiešňujú ich, volajú ich “psi” lojálni k Assadovi s tým, že zabijú hocikoho kto sa protiví islamu.
Vo štvrtok bolo nájdené telo muža s údermi v oblasti hlavy a krku pri mešite v al-Bab (provincia Aleppo). Obyvatelia hlásili, že pred niekoľkými mesiacmi muža obvinila šariátna mestská rada z krádeže a bol vzatý do väzby na základe tohto obvinenia .

Väčšina informácií o týchto masakroch a o násilí páchanou islamistickým režimom pochádza zo Sýrskeho observatória pre ľudské práva (SOHR), čo je organizácia zriadená sýrskymi rebelmi v exile.
Za takmer dva roky SOHR oznamovalo len akty násilia režimu proti rebelom.
Hlavné medzinárodné médiá, ako BBC, Al-Džazíra a al-Arabya, sa spoliehali na SOHR ako na svoj  jediný zdroj správ.

V posledných mesiacoch niekoľko expertov a Sýrčanov v rozhovoroch s AsiaNews obvinilo západné médiá a štátne médiá z Perzského zálivu zo selektívnosti informovania. Len prednedávnom došlo k vyššej objektivite informácií, ale SOHR naďalej bráni islamských extrémistov, zo strachu aby nedošlo ku strate podpory povstaleckých síl. V prípade Hatla, SOHR hlásenie hovorilo, že obyvatelia podporovali režim a hostili sýrskych vojakov.

V rozhovore s AsiaNews dňa 28. mája Gregory III Laham, patriarcha Antiochie povedal, že “Sýrska budúcnosť nesmie byť postavená na deštrukcii. Víťzstvo vo vojne nemá žiadnych víťazov.”

V posledných niekoľkých mesiacoch, nevyberané financovanie povstania a nepretržitý tok zahraničných bojovníkov paradoxne neoslabil ale posilnil režim al-Assada, keď Hizballáh tieto aktivity použilť ako zámienku viesť vojnu proti svojim sunitským nepriateľom.

Sýrčania, vrátane protirežimných moslimov, začali kritizovať prítomnosť zahraničných bojovníkov v ich krajine a považovať ich za teroristov.

To je prípad Al-Qusair, jedného z prvých miest, ktoré sa pripojilo k povstaniu proti Assadovi a dlhé mesiace bolo jednou z jeho pevností, kde sa obyvatelia sťažujú na ničenie kostolov a mešít, ktoré nevyhovujú normám radikálneho islamu. To isté platí v Aleppe, kde obyvatelia vítali pravidelnú armádu v mnohých štvrtiach.

V novembri 2012 sa turecké noviny Hurryiet zdôraznili hlboké rozpory medzi sýrskymi rebelmi, varovali Západ pred rizikom ozbrojenej podpory, ktorú nedávno schválil americký prezident Baraka Obama a vlády Francúzska a Veľkej Británie.

V súčasnej dobe operuje v Sýrii zhruba 30 identifikovateľných milícií s približne 100.000 bojovníkmi. Z nich iba tri patria do Slobodnej sýrskej armády, čo je hlavný partner medzinárodného spoločenstva. Ostatných 27 je spojených s al-Kajdou alebo patrí do iných radikálnych islamských alebo politických hnutí.

Informačné zdroje pre AsiaNews povedali “že účelom týchto skupín je nielen oslobodenie Sýrie od Assada, ale aj nasilné rozšírenie radikálneho islamu po celom Blízkom východe a dobytie Jeruzalema.

Mnoho bojovníkov ani nehovorí arabsky. Títo ľudia odišli zo svojich dedín v Pakistane, Afganistane, Somálsku, Indonézia bez toho aby presne vedeli kde leží Sýria.

Niektorí dedinčania v blízkosti Aleppa uvádzajú, že niekoľko bojovníkov, najmä tých mladších, boli naverbovaní s falošným prísľubom oslobodiť Jeruzalem. (SC)
pošli na vybrali.sme.sk

Originál článku :
http://www.asianews.it/news-en/Massacres-by-Islamic-extremists-bolster-Bashar-al-Assad-28219.html

Zdroje v článku :

http://www.asianews.it/news-en/Gregory-III-Laham:-The-future-of-Syria-cannot-be-built-on-destruction-28039.html

nedeľa 16. júna 2013

Kto v skutočnosti bojuje v Sýrii


Libanonská televízia al-Manar 13.6.2013 uverejnila vo svojom vysielaní zoznam identifikovaných krajín z ktorých pochádzajú mŕtvi žoldnieri. Samozrejme zoznam nie je kompletný, nie každého sa podarí identifikovať a v radoch opozície je týchto džihádistov mnohonásobne viac.

Už z tohto zoznamu je viac ako jasné, že proti Sýrii sa vedie nevyhlásená vojna z krajín, ktoré dodávajú najviac živej sily a tiež krajín, ktoré týchto ľudí financujú, cvičia, vyzbrojujú a posielajú do vojny.

.
1 . Saudská Arábia 729
2 . Kurdi 640
3 . Egypt 489
4 . Libanon 435
5 . Afganistan 301
6 . Pakistan 291
7 . Líbya 263
8 . Irak 208
1 . Čečenci 439
2 . Rusko mimo Čečencov 188
3 . Turecko 167
4 . Jordánske kráľovstvo 129
5 . Francúzsko 120
6 . Somálsko 117
7 . Kuvajt 109
8 . Nemecko 67
9 . Anglicko 66
10 . Idnonézia 55
11 . Alžírsko 53
12 . Jemen 52
13 . Tunisko 50
14 . Belgiscko 45
15 . Uzbekistán 40
16 . USA 35
17 . Kosovo 31
18 . Malta 31
19 . Azerbajdžán 21
20 . Katar 19
21 . Mauretánia 7
22 . Sierra-Leone 6
23 . Surinam 6


pošli na vybrali.sme.sk

sobota 15. júna 2013

Expert hovorí: Islam preberá vládu a Európa sa onedlho zmení


Podľa Dr. Mordechai Kedara Európa mäkne, čo spolu s demografiou vedie k "priepastným" zmenám. Dr Zvika Libman: Nepokoje začali islamskí kazatelia požadujúci moslimský štát

Vražda vojaka v Londýne, bodnutie vojaka v Paríži a násilnosti, ktoré vypukli vo Švédsku - Európsky budíček opäť vyzváňal počas uplynulého týždňa. Negatívna pôrodnosť Európanov v porovnaní s nárastom moslimov, ťažká nezamestnanosť a sociálno-náboženská izolácia európskych prisťahovalcov sú opäť na programe dňa.

Európa stratila svoju vôľu žiť ako Európa. Tá je zhromaždená v múzeách, v histórii. Ak európski vodcovia neskoncujú s prisťahovalectvom, budeme čoskoro svedkami smrteľných kŕčov kontinentu, ako ho poznáme", povedal odborník na Blízky východ Dr Mordechai Kedar pre Ynet.

Aj keď by mohlo byť trochu demagogické spájať tieto tri udalosti minulých dní v rôznych európskych krajinách pod označením "islamský extrémizmus" a to aj keď hnev vzbĺkol v sociálne slabých vrstvách imigrantov, je ťažké ignorovať spoločné fakty, ktoré majú pri svojich základoch. Za všetkými udalosťami stoja africkí prisťahovalci z islamských krajín.

Dr Zvika Libman študuje vplyv moslimskej menšiny v Európe vo svetle radikálneho islamu v európskych krajinách. Keď vidí realitu, hovorí,  neexistuje žiadna iná alternatíva pre interpretáciu udalostí. : "Niet pochýb, že nezamestnanosť a ekonomické ťažkosti vedú k nepokojom, ako k tomu došlo vo Francúzsku. A áno, existuje tu znevýhodnenie vo vyrovnávaní sa s európskymi meštiakmi, ale nejedná sa len o horkosť kvôli ekonomickej situácii - pretože nezamestnanosť existuje aj medzi mladými, ktorí nie sú moslimami, ako je tomu napríklad v Španielsku.
 
 Po nepokojoch vo Švédsku (Foto: AFP)
Miesto ubodania v Paríži (Foto: AP)
Obvinený vrah v Londýne (Foto: Reuters)
Moslimovia majú živnú pôdu v mešitách, ktoré ich burcujú, kážu im, že sú zbavení práv, že do spoločnosti nepatria, že nie sú chcení a že jediným riešením je krajina s arabskou väčšinou. To je východiskový bod týchto nepokojov. "

Podľa Dr Libmana je príkladom situácie v Európe Švédsko. Prisťahovalci bez peňažných prostriedkov z chudobných krajín bývalých kolónií dostávajú bývanie, vzdelanie a podporu z európskeho sociálneho systému, ale stále sú nahnevaní na vládu.

Nepokoje vo Švédsku
 
"Podporu, ktorú dostávajú, by v iných krajinách nedostali. Podmienky sú oveľa lepšie ako predtým. Aj keď je pravda, že existuje veľký rozdiel medzi chudobnejšími triedami a existuje horkosť a deprivácia - treba spomenúť, že ekonomické rozdiely existovali aj v krajinách ich pôvodu, kde im vládli bohatí tyrani. Vo Švédsku, kde najsilnejšími triedami sú občania a nie tyrani, majú teoreticky rovnosť šancí dosiahnuť túto úroveň ak majú šťastie, pričom niektorým sa dokonca podarilo integrovať do miestnej a národnej politiky. Neexistuje tam žiadny útlak moslimov, naopak. A stále sme svedkami takých výbuchov násilností, "uviedol.

Slabnutie Európy

Podľa Dr Kedara je dopredu známe, že tento proces skončí dezintegráciou súčasného stavu Európy. "Všetko je to následok európskeho mäknutia, ktoré moslimovia vnímajú ako slabosť, ako by Európu dostávali zadarmo do svojich rúk. Oni dobrovoľne nesplynú, celé štvrte si udržujú kultúru, ktorú si so sebou priniesli, nestarajú sa o jazyk a ekonomiku a zostávajú vo svojich enklávach. Raz mi jeden Francúz alžírskeho pôvodu povedal, že sa nesťahujú z Alžírska do Francúzska, ale berú si Alžírsko do Francúzska. "

Podľa mnohých štúdií, je demografia tým prvkom, ktorý spôsobuje postupnú degradáciu. Poukazuje na cestu ku ktorej kontinent smeruje - Európska pôrodnosť klesá, zatiaľ čo moslimskí prisťahovalci zdvojnásobujú svoje počty.

"Ak by sa chceli začleniť do spoločnosti, ako dúfali európski predstavitelia, nebol by to problém," hovorí Kedar. "Ale pretože si chcú ponechať svoje identity a meniť Európu, je to samozrejme veľký problém. Každý rok sa vo Francúzsku rodí viac moslimov, než nemoslimov. V Japonsku nie sú žiadni moslimovia, pretože im to neumožňujú. Rasizmus? Možno. Nadradenosť? Možno. Je im to jedno. Chcú zachovať Japonsko a dívajú sa na každého zvrchu."

Podľa Libmana je snom európskych predstaviteľov, predovšetkým nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a britského premiéra Davida Camerona, vidieť druhú a tretiu generáciu imigrantov ako bežných občanov a rozbiť úmyselnú segregáciu prisťahovaleckej moslimskej komunity. "V každej z hostiteľských krajín sú tisíce mešít, najmä kľúčových krajinách - Nemecku, Francúzsku a Británii. Rodičia, dokonca aj tí, ktorí sa asimilovali do európskej spoločnosti, nezabúdajú posielať svoje deti do tradičných škôl.

Spriaznenosť vo vzťahu k pôvodu a náboženstvu existuje bez prestania, a to viac ku globálnej moslimskej entite - umme, než ku skutočnej krajine pôvodu. V krajinách, z ktorých pochádzajú - v Turecku, v Egypte vidia trendy, kde sa všade diskutuje o islame ako o čomsi globálnom. "

Ako dlho bude Európa túto situáciu zvládať? "Dobrá otázka," hovorí Libman a jeho odpoveď nie je príliš optimistická. "Po II. svetovej vojne je Európa veľmi citlivá na čokoľvek, čo má čo do činenia s ľudskými právami a so slobodou. Na druhej stranu absorbuje cudzincov, ktorí sa neintegrujú do spoločnosti. Európa potrebuje pracovnú silu, pretože pôrodnosť je nízka. Potrebujú tých prisťahovalcov, ktorí chcú zmeniť náboženskú identitu kontinentu. Je to zaujímavá doba"

Zdroj :
http://www.ynetnews.com/articles/0,7340,L-4385024,00.html

piatok 14. júna 2013

Dve desaťročia "pravidiel Rushdie"

Od roku 1989, kedy Salman Rushdie vydal svoju knihu, až po občianske protesty v Amerike v roku 2010, sa opakuje známy vzorec. Začne to tým, že ľudia na Západe urobia alebo povedia na adresu islamu niečo kritické. Islamisti odpovedia nadávkami a hnevom, dožadujú sa odvolania daného výroku, hrozia právnymi spormi a násilím, ktoré nakoniec konajú. Západ nevie, čo na to povedať, kľučkuje a nakoniec to vzdá. Každý spor vyvolá diskusiu zameranú na otázku slobody slova.

Svoju argumentáciu podporím dvoma bodmi. Po prvé, právo Západu diskutovať, kritizovať, a dokonca zosmiešňovať islam a moslimov sa počas rokov narušilo. Po druhé, sloboda slova je menej podstatnou časťou problému; ohrozené je niečo oveľa podstatnejšieho: Nestratí Západ voči útokom islamistov svoju vlastnú historickú civilizáciu, alebo ju postúpi islamskej kultúre a práve a podriadi sa akejsi forme druhoradého občianstva?

Éra islamistického rozruchu začala náhle 14. februára 1989, kedy ajatolláh Ruhollah Chomejní, iránsky najvyšší predstaviteľ, sledoval televízny prenos násilných reakcií Pakistancov na vydanie knihy Salmana Rushdieho, známeho spisovateľa juhoázijského moslimského pôvodu. Už samotný názov knihy, Satanské verše, odkazuje na Korán a je pre islam a jeho citlivé témy výzvou. Jej obsah to len zhoršil. Podnietený tým, čo považoval za Rushdieho bezbožné vyobrazenie islamu, naň Chomejní uvalil výnos, ktorý pre svoje neskoršie dôsledky stojí za to citovať celý:

"Týmto dávam na vedomie všetkým horlivým moslimom na celom svete, že autor knihy s názvom Satanské verše - ktorá bola napísaná, vytlačená a publikovaná ako útok na islam, Proroka a Korán, ako aj všetci, ktorí sa podieľali na jej vydaní a sú zodpovední za jej obsah, sú odsúdení na smrť.

Vyzývam všetkých horlivých moslimov, aby ich popravili rýchlo, tam kde ich nájdu, takže už sa nikto ďalší neodváži napádať moslimské sviatosti. S Božou vôľou sa stáva mučeníkom ten, kto by bol na tejto ceste zabitý.

Vedľa toho, každý, kto má k autorovi knihy prístup, ale nemá tú silu ho popraviť, by ho mal nahlásiť, aby mohol byť za svoje činy potrestaný."

Tento nevídaný výnos - žiadna hlava štátu nikdy predtým nevolala po smrti spisovateľa žijúceho v inej krajine - sa vynoril zrazu a prekvapil všetkých, počnúc iránskou vládou a končiac samotným Rushdiem.

Kto by mohol tušiť, že magicko-realistický román, plný ľudí padajúcich z oblohy a hovoriacich zvierat, môže rozhnevať vládcu Iránu, teda krajiny, ku ktorej Rushdie nemal skoro žiadny vzťah.

Uvedený výnos viedol k fyzickému útoku na niekoľko kníhkupectiev v Taliansku, Nórsku alebo Spojených štátoch ak napadnutia prekladateľov Satanských veršov v Nórsku, Japonsku a Turecku; pri poslednom podpaľačskom útoku zhorel v hoteli prekladateľ a 36 ďalších osôb. Násilnosti v ďalších krajinách s prevahou moslimského obyvateľstva, väčšinou Južnej Ázie, usmrtili viac ako dvadsať ľudí. Potom, čo rozruch ochabol, Chomejní v júni 1989 zomrel; jeho smrť premenila výnos, niekedy chybne nazývaný fatwu, na niečo neodvolateľné.

Ajatolláhov výnos obsahuje štyri dôležité body. Po prvé, Chomejní popísal veľké množstvo posvätných tém, o ktorých sa nedá hovoriť bez rešpektu, bez toho, aby to viedlo k trestu smrti, keď spomenul "útok proti islamu, Prorokovi a Koránu".

Po druhé, označením "ako aj všetci, ktorí sa podieľali na jej vydaní a sú zodpovední za jej obsah" vyhlásil vojnu nielen autorovi, ale celej kultúrnej infraštruktúre - vrátane tisícov zamestnancov nakladateľstvo, reklamy, distribúcie a kníhkupectvá.

Po tretie, Chomejní dal nariadením Rushdieho popraviť ("takže už sa nikto ďalší neodváži napádať moslimské sviatosti") jasne najavo svoj zámer potrestať nielen autora, ale predísť ďalším prípadom znesvätenie.

Po štvrté, Chomejní apeloval na všetkých moslimov sveta, aby sa stali neformálne súčasťou tajnej siete, ktorá obhajuje islamskej sviatosti, keď požadoval, aby tí, ktorí Rushdieho nemôžu popraviť, ho "nahlásili".

Tieto štyri prvky spoločne vytvorili niečo, čo nazývam "pravidlami Rushdie" (Rushdie rules). Dvadsať rokov potom zostávajú viacmenej rovnaké.

Na Západe dal Chomejního výnos vzniknúť hneď niekoľkým precedensom. Zahraničný politický činiteľ úspešne ignoroval konvenčné obmedzenia štátnej moci. Náboženský vodca priamo zasahoval (len zo svojej vôle) do kultúrnych otázok Západu, bez toho aby mu niekto výraznejšie oponoval. A precedens vytvoril aj tým, keď v prevažne nemoslimské krajine uplatnil prvok islamského práva šaría. Západné štáty navyše slúžili Chomejnímu po určitú dobu ako dobrí agenti. Rakúska vláda uložila človeku, ktorý sa "pravidlám Rushdie" postavil, podmienenú väzbu, zatiaľ čo Francúzsko a Austrália vzniesli obvinenia, ktorá by znamenala rovno väzenia. Najprekvapujúcejšou bolo, že úrady Kanady, Veľkej Británie, Holandska, Fínska alebo Izraela previnilca skutočne uväznili. Človek sa musí snažiť, aby si spomenul na dobu nevinnosti pred rokom 1989, kedy ľudia na Západe o islame a podobných témach písali a hovorili slobodne.

"Pravidlá Rushdie" mali na moslimov žijúcich na Západe okamžitý vplyv; vlna ich urážok a násilia vytvárala dojem znovunájdeného pocitu moci.

Islamisti od Švédska až po Nový Zéland reagovali s potešením, že moslimovia našli po storočiach defenzívy svoj hlas a napadli Západ z jeho vnútra. Väčšina násilia, ktoré nasledovalo, mala nevyberavý charakter v štýle 11. septembra, Bali, Madride, Beslane a Londýna; džihádisti zabili kohokoľvek, kto im v ten okamih skrížil cestu. Webová stránka thereligionofpeace.com dokumentuje po celom svete v priemere päť islamistických teroristických útokov denne.

Menej časté, ale o to viac zastrašujúce je násilie, ktorému sú vystavení tí, ktorí sa "pravidlám Rushdie" postavia. Príklad tohto fenoménu možno dokumentovať na Dánsku. V októbri 2004 bol inštruktor kodanskej univerzity zbitý cudzími ľuďmi. Povedali mu, že čítal z Koránu , čo ako neveriaci (kafír) nemôže. V októbri 2005 sa niekto vyhrážal editorovi Flemming Rose z Jyllands-Posten za objednanie karikatúr proroka Mohammeda. Dvaja karikaturisti sa museli ukrývať. Jeden z nich, Kurt Westergaard, neskôr vo svojom dome len tak tak unikol fyzickému napadnutiu . V marci 2006 bol protiislamistický politík Naser Khader varovaný jedným islamistom, že ak sa stane ministrom, vyhodi& jeho úrad do vzduchu.

Dánska skúsenosť je typická. Podľa Wall Street Journal sa "v súčasnosti v Európe ukrývajú desiatky ľudí kvôli vyhrážkam moslimských extrémistov - alebo sú pod policajnou ochranou". Vyhrážali sa dokonca aj pápežovi Benediktovi XVI potom, čo na tému islamu citoval byzantského cisára. Len holandskí politici zaznamenali za posledný rok 121 vyhrážok smrti. Poprava známeho libertariána, filmára a fejtonistu Thea van Gogha, ktorý sa posmieval islamu, v decembri 2004 na amsterdamskej ulici traumatizovala krajinu a viedla k nepokojom.

Západ toto násilie vníma ako ohrozenie práva na sebavyjadrenie. Ak je ale právo na slobodu prejavu bojiskom, naozajstná vojna sa povedie o základné princípy západnej civilizácie. Opakujúci sa vzorec islamistického kriku má viesť k dosiahnutiu troch cieľov, ktoré mieria ďaleko za púhy zákaz islam kritizovať.

Prvým cieľom je vytvoriť nadradené postavenie islamu. Chomejního požiadavky na svätú trojicu "islamu, Proroka a Koránu" naznačujú zvláštne privilégiá pre jedno náboženstvo. Islam by mal úžitok z jedinečných pravidiel, ktorá by ostatné náboženstvá nemali. Filmy ako Život Briana od Monty Python alebo Corpus Christi od Terryho McNallyho môžu Ježiša svátokrádežnicky parodovať . S Mohammedom opatrne, radí ale jeden knižný titul.

Týmto plynulo prechádzame k druhému cieľu - moslimská nadradenosť a západnej podriadenosť. Islamisti opakovane hovoria o Západe (alebo rovno robia) ďaleko urážlivejšie veci než naopak. Otvorene západnou kultúrou opovrhujú; slovami alžírskeho islamistu to nie je civilizácia, ale "syfilizácia". Ich mainstreamové médiá publikujú hrubšie, odpornejšie a násilnejšie karikatúry, než vydal Flemming Rose. Otvorene urážajú židovstvo, kresťanstvo, hinduizmus. Vraždia židov len preto, že sú židia, ako Daniela Pearla v Pakistane, Sébastiana Sellama a Ilana Halimiho vo Francúzsku, Pamelu Waechterovú a Ariela Sellouka v Spojených štátoch. Nech je to strachom alebo nepozornosťou, Západ s touto nerovnováhou, podľa ktorej moslimovia môžu napádať a urážať, zatiaľ čo oni sami sú pred urážlivým správaním a bolestí chránení, súhlasí.

Ak Západ prijme túto nerovnováhu, bude nasledovať štatút dhimmi. Tento islamský koncept dovoľuje "ľuďom Knihy", teda monoteistom, ako sú kresťania alebo židia, praktizovať svoje náboženstvo pod moslimským právom, to ale prináša mnohé obmedzenia. V istom období status dhimmi poskytoval určité výhody (ešte pred rokom 1945 sa židom žilo lepšie v islamskom svete než v kresťanskom), ale všeobecne je určený na ponižovanie a urážanie nemoslimov; musí oslavovať moslimskú nadvládu. Dhimmi platia vyššie dane, nesmú sa stať členmi armády alebo vlády a trpí radom právnych nevýhod. V určitej dobe a / alebo na určitých miestach dhimmi nesmeli jazdiť na koňoch, ale na osloch, nosili odlišné oblečenie a starší dhimmi musel uvoľniť cestu moslimskému dieťaťu. Prvky dhimmi sa v súčasnosti uplatňujú v tak rôznorodých krajinách, ako je Gaza, Západný breh, Saudská Arábia, Irak, Irán, Afganistan, Pakistan, Malajzia a Filipíny. Zreteľne v "Londonistane" a ďalšie sú na muške.

Znovuzavedenie statusu dhimmi je jedným z krokov k tretiemu, konečnému cieľu, a to zaviesť plné právo šaria. Koniec diskusií o islame povedie práve k tomuto. Naopak zachovanie slobodného prejavu voči islamu predstavuje obranu proti vnútenie islamského poriadku. Uchovanie našej civilizácie závisí teda na otvorenej diskusii.

Šaria upravuje súkromný aj verejný život. Súkromná oblasť zahŕňa tak osobné veci, ako je telesná čistota, sexualita, pôrod, rodinné vzťahy, obliekanie a stravu. V oblasti verejného života šaría obmedzuje sociálne vzťahy, obchodné transakcie, tresty, postavenie žien a menšín, otroctvo, identitu vládcu, súdnictvo, dane a vedenie vojny. V skratke: islamistické právo definuje všetko od správania na toalete po vedení vojny.

Šaría je v rozpore s najhlbšími predpokladmi západnej civilizácie. Nerovný vzťah muža a ženy, moslima a kafíra, majiteľa a otroka nemôžu byť v súlade s rovnosťou práv. Hárem sa nezlučuje s monogamiou. Nadvláda islamu je v rozpore so slobodou náboženského vyznania. Zvrchovaný Boh nedovolí demokraciu.

Islamisti majú spoločný cieľ, a to celosvetovo zaviesť islamské právo. Nezhodujú sa, či to dosiahnuť násilím (bin Ládin), totalitnou vládou (Chomejní), alebo politickými hrami so systémom (švajčiarsky intelektuál Tarik Ramadan). Nech je to akokoľvek, ak by islamisti dosiahli zavedenie práva šaría, efektívne by nahradili západnú civilizáciu civilizáciou islamskou. Povedané "americky", ak by Korán vyhral nad ústavou, so Spojenými štátmi, ako existovali po viac ako dve storočia, by bol koniec.

Prijatie "pravidiel Rushdie" implikuje proces, ktorý povedie k plnému prijatiu šaria. Keby Chomejní mohol, tí z nás, ktorí si vážia západnej civilizácie, by proti šarii nemali možnosť argumentovať. Aby sme pochopili dôsledky definitívneho ukončenia diskusií o islame, pozrime sa, ako vyzerá neškodná správa vedúcej islamistickej inštitúcie vo Veľkej Británii, Moslimskej rady Británie (The Muslim Council of Britain - MCB), vydanej v roku 2007. Pod názvom "K lepšiemu porozumeniu" radí britským úradom, ako nakladať s moslimskými žiakmi v školách platených daňovými poplatníkmi.

MCB sa snaží vytvoriť v školách také prostredie, kde by si moslimské deti nevytvorili "nevhodné predpoklady", že "k postupu v spoločnosti budú musieť robiť kompromisy, alebo sa vzdať toho, kým sú, svojho náboženstva a hodnôt". MCB k dosiahnutiu týchto cieľov navrhuje zoznam zmien, nad ktorými človek až žasne a ktoré by od základu zmenili povahu britských škôl; pretransformovali by ich vlastne do inštitúcií saudského tipy. Tu je zoznam niektorých z nich:
  • Modlitby: Poskytnúť (1) "nádobu alebo fľaše s vodou" na umytie pred modlením a (2) miestnosti k modlenie, ideálne oddelené pre chlapcov a dievčatá. Školy by tiež mali umožniť návštevu externého "učiteľa alebo staršieho žiaka", ktorý by viedol piatkovú modlitbu.
  • Toalety: Voda na umývanie k dispozícii v nádobe alebo fľaši.
  • Sociálne zvyky: nevyvíjať tlak na podávanie ruky s osobou iného pohlavia, či už sa jedná o učiteľa alebo žiaka.
  • Rozvrh: Voľno pre všetkých počas najdôležitejších moslimských dní.
  • Slávenie sviatkov: Zahŕňa aj nemoslimských študentov a ich rodičov. Ramadán, "jeho zmysel a hodnoty" by si mali spoločne uctiť všetky deti, nie iba tie moslimské.
  • Ramadán: (1) Počas tohto mesiaca žiadne skúšanie "pretože prípravy na skúšky a pôst môžu byť pre niektorých študentov náročné" a (2) žiadna sexuálna výchova, čím bude rešpektované obmedzenia sexu v tomto mesiaci.
  • Jedlo: Poskytovať halal jedlo. Umožniť študentom jesť pravou rukou.
  • Oblečenie: Súhlasiť s nosením hidžáb (šatku na hlavu) alebo dokonca džilhábu (dlhý vrchný odev k členkom). V bazéne by mali moslimské deti nosiť primeraný odev (dievčatá dlhý trikot a legíny). Nosenia islamských amuletov musia byť povolené.
  • Fúzy: Právo pre mužské študentov.
  • Šport: Pri kontaktných tímových športoch, ako je basketbal, futbal, alebo pri obnažovanie, ako je plávanie, oddeliť chlapca a dievčaťa.
  • Sprchy: Vytvoriť oddelené sprchy, aby moslimovia neboli vystavení "vysoko nedôstojnému" zážitku vidieť alebo byť videný nahý.
  • Hudba: Mala by sa obmedziť na "ľudský hlas a neladitelné bicie nástroje, ako sú bubny".
  • Tanec: Vylúčený, pokiaľ nie je prevádzkovaný zvlášť pre chlapcov a dievčatá a "neobsahuje sexuálne konotácie a odkazy".
  • Učiteľ a administratívne školenia: Zamestnanci by mali prejsť "školením o islamskom povedomí", aby boli školy "lepšie informované o potrebách svojich moslimských žiakov".
  • Umenie: Vylúčiť moslimských študentov z vytvárania "trojrozmerných figuratívna zobrazenie človeka".
  • Náboženské inštrukcie: Obrázky všetkých prorokov vrátane Ježiša sú zakázané.
  • Islamská civilizácia: (1) Štúdium toho, aký prínos znamenali moslimovia pre európsku históriu, umenie, matematiku a vedu, a (2) zdôraznenie spoločných aspektov európskych a islamského dedičstva.

Ak by boli priamo alebo nepriamo uvalené "pravidlá Rushdie", nešlo by uvedený program ani kritizovať. Nemohol by som napísať tento článok, pretože by nevyšiel a vy by ste si ho nemohli prečítať.

Dôkladné vyčistenie škôl je len jednou z nespočetných plánovaných zmien. Krok za krokom, kúsok po kúsku chcú islamisti zvíťaziť nad základmi západného života. Zavádzajú svoje vzdelanie, kultúrny život a inštitúcie - ešte predtým ako nadobudne platnosť islamské právo.

Niektoré zmeny sa už dejú. Napr. polygamné manželstvo je za určitých podmienok platné vo Veľkej Británii, Holandsku, Belgicku, Taliansku, Austrálii a kanadskej provincii Ontario. Plávanie iba pre ženy existuje v mestskom bazéne v štáte Washington. Daňovými poplatníkmi platená technická univerzita vo Virgínii ponúka kurzy len pre ženy. V troch štátoch USA sa môžu ženy fotografovať na vodičský preukaz v hidžábe. Ženy, ktoré pracujú v IKEA alebo u londýnskej polície, dostanú od zamestnávateľa hidžáb s logom firmy. V dvoch hlavných bankách Veľkej Británie boli ako symbol sporenia zakázané pokladničky v tvare prasiatka. "Čokoľvek obsahuje náboženské materiály v rozpore s islamskou vierou" nesmie byť americkou poštou posielané vojakom slúžiacim na Blízkom východe. Zdravotnícky personál v škótskej nemocnici nesmie počas ramadánu jesť alebo piť v prítomnosti moslimského pacienta alebo kolegami. Mesto Boston predalo so zľavou mestskú pôdu na výstavbu islamskej inštitúcie.

Tieto malé veľké kroky k islamizácii podrývajú hodnoty západnej civilizácie. Sú neprípustné: Moslimom musia byť garantované rovnaké práva a povinnosti, ale nie zvláštne privilégiá. Musia sa začleniť do existujúceho poriadku, nie meniť západnej spoločnosti na spoločnosť islamského typu. Zvyšujúca sa sloboda je vítaná, návrat do čias stredovekých noriem šaria nie.

Pri spätnom pohľade bola reakcia na Chomejního výnos medzi intelektuálmi a politikmi v roku 1989 pozoruhodná v tom, akú podporu poskytla ohrozenému spisovateľmi ľavica. Boli to skôr ľavicoví intelektuáli (Susan Sontagová: "Integrita nášho národa je ohrozená útokom na spisovateľa rovnako ako na ropný tanker."), Ktorí pri ňom stáli, než tí pravicoví (Patrick Buchanan: "Mali by sme poslať jeho rúhavú malú knihu k ľadu. "). Ale časy sa zmenili: Paul Berman nedávno vydal knihu Boj intelektuálov, ktorá jeho kolegov liberálov podrobuje zdrvujúcej kritike za to, že "vo svojom snažení potýkať sa s islamskými myšlienkami a násilím len neobratne tápu".

Vo svojej dobe označil francúzsky socialistický prezident Francois Mitterand vyhrážanie Rushdiemu za "absolútne zlo". V Nemecku sa strana Zelených snažila vymôcť prerušenie hospodárskych vzťahov s Iránom. Nemecký minister zahraničia Hans-Dietrich Genscher presadil rezolúciu EÚ na podporu Rushdieho ako "signál zaručenia ochrany civilizácie a ľudských hodnôt ". Senát USA vydal rezolúciu, ktorá zaručuje "ochranu práva ktoréhokoľvek človeka písať, vydávať, predávať, kupovať a čítať knihy bez strachu zo zastrašovania a násilia" a odsúdil Chomejního hrozbu ako "štátom sponzorovaného terorizmu". Takéto reakcie vlád sú v roku 2010 nepredstaviteľné.

Pri každom plnení slobody slova od roku 1989 (pozri dánskej karikatúry alebo štúdie islamu vydanej nakladateľstvom Prometheus Books) sa bezpočet spisovateľov, vydavateľov a ilustrátorov zdráha vyjadriť svoj názor. Dva príklady: Paramount Pictures nahradil vo filmovej adaptácii románu Toma Clancyho The Sum of All Fears teroristami podobajúci sa zástupcom Hamasu európskymi neonacistami. Nakladateľstvo Yale University Press vydalo knihu o kríze spôsobenej dánskymi karikatúrami, bez toho, aby povolilo ich pretlačenie.

Zdôvodnenie tých, ktorí kapitulovali, je rovnako neprijateľné ako smutné: "Toto rozhodnutie vychádza výhradne z obáv o bezpečnosť verejnosti"; "bezpečnosť a ochrana našich zákazníkov a zamestnancov je našou hlavnou prioritou"; "cítim naozajstný strach, že mi niekto podreže krk"; "ak by som povedal naozaj to, čo si o islame myslím, nebol by som na tomto svete dlho"; "ak sa to pokazí, píšem si vlastný rozsudok smrti".

Zmeny od roku 1989 pramenia z rozvoja troch izmov: multikulturalizmu, ľavicového fašizmu a islamizmu. Multikulturalizmus nepovažuje žiadny spôsob života, hodnotový systém alebo politickú filozofiu za horší alebo lepší ako ostatní. Tak ako je talianska a japonská kuchyňa rovnako vynikajúca a výdatná, tak environmentalismus a Wicca (novodobé náboženstvo, ktoré je rozšírené predovšetkým v anglosaských krajinách, pozn. Prekl.) Ponúkajú rovnako platnú alternatívu k židovsko-kresťanskej civilizácii. Prečo bojovať za jeden spôsob života, keď nemá právo nadraďovať sa nad ostatné?

Možno je ale jeden spôsob horší: ak západný imperializmus a biela rasa zamorí svet, kto bude chcieť západnú civilizáciu? Početné hnutie ľavicových fašistov vedených Hugom Chávezom vidia západnú moc, ktorú označuje za "ríšu", ako najväčšiu svetovú hrozbu, pričom USA a Izrael sú tým najhorším zlom.

Islamizmus sa od roku 1989 nevídane rozrástol. Stal sa najmocnejšou formou radikálneho utopizmu, utvoril spojenectvo s ľavicou, dominuje občianskej spoločnosti, mnoho vlád ohrozuje a nad inými vládu preberá, zakladá si na Západe predmostie a v medzinárodných inštitúciách prefíkane presadzuje svoje ciele.

Krátko, jin slabosti Západu sa stretol s jangom islamistickej asertivity. Ochrancovia západnej civilizácie musia bojovať nielen s islamistami, ale tiež s multikulturalistami, ktorí pôsobenie islamistov umožňujú, a ľavičiarmi, ktorí sa s nimi spájajú.

Daniel Pipes, 2010

Zdroj originálu :
http://www.danielpipes.org/8913/two-decades-rushdie-rules