Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk
Zobrazujú sa príspevky s označením islam. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením islam. Zobraziť všetky príspevky

sobota 25. apríla 2015

Možné pozadie faktu, prečo dve tretiny utečencov sú moslimovia

Komentár k nasledujúcemu článku:Čo sa týka konšpirácie posielania moslimov do Európy, neverím tomu. Článok zverejňujem hlavne kvôli málo známemu faktu, že krajiny, ktoré sú nábožensky a kultúrne blízke väčšine imigrantov, sú bohaté, takže pár tisíc ľudí by neznamenalo žiadnu záťaž, nehodlajú prijať ani JEDNÉHO imigranta. Naviac sú títo vystavení drakonickým metódam miestnych úradom a naše média, ktoré sa idú zblázniť keď sa len ozvete napr. na Pussy Riot, sú v tomto prípade poslušne mlčanlivé. Na rozdiel od názoru autora, je logickým vysvetlením totálny egoizmus miestnych krajín...
Iná vec je vytváranie podmienok pre moslimov v európskych krajinách. To, že európske mestá sú plné mešít, postavené za peniaze ropných šejkov, nie je konšpirácia, ale holý fakt. Rovnako je sponzorovaný aj výklad islamu, ktorý vládne v Saudskej Arábii a tak sa polovica európskych moslimov prikláňa k radikalizmu a fundamentalizmu.


Neverím v konšpiračné teórie. Ale je vidieť otvorený plán islamizovať Európu pomocou migrácie. Fakty.

Saudská Arábia doteraz neprijala podľa Amnesty International ani jedného utečenca zo Sýrie. Premýšľali ste niekedy, prečo je tomu tak? Odpoveď: veľké utečenecké toky majú byť navedené ako migračný prúd do Európy.





Plán, ktorý stojí za uvedeným faktom, uverejnil renomovaný moslimský profesor sociológie Bassam Tibi už pred rokmi v knihe "Skutočný imám" (1996) na strane 64. Píše sa tam:
"Islamská liga na svojej konferencii v júli 1993 schválila pracovný dokument, podľa ktorého sa migrácia do Európy a výstavba islamských centier majú vnímať ako prostriedok islamizácie Európy."
(Uverejnené v Asharq al-Awsat z 28. júla 1993)
Čo sa stalo dvadsať rokov po prijatí tohto plánu na islamizáciu Európy pomocou migračných tokov? Podľa údajov nemeckého Spolkového úradu pre migráciu bolo v roku 2013 zo všetkých utečencov, ktorých prijalo Nemecko, presne 64,9 percent moslimov. (Zdroj: ?Das Bundesamt in Zahlen 2013?). Na strane 24 dokumentu sa hovorí:
"Posúdenie žiadostí o azyl 2013 z hľadiska náboženstva ukazuje, že vyznavači islamu so svojimi 64,9 percentami, tvoria najväčší podiel prvotných žiadateľov."
To je jedna strana veci. Druhá je, že Saudská Arábia, vlasť islamu, uväznila 50 tisíc imigrantov, ktorí pochádzajú najmä z moslimských krajín. Počuli ste niekedy vôbec výkriky nespokojnosti v našich médiách?

Človek by čakal, že ak niekde v Saudii uväznia 50-tisíc imigrantov, ktorých budú následne deportovať, že sa o tom prinajmenšom naše hlavné médiá neutrálne zmienia.

Saudská Arábia zatkla v posledných týždňoch iba v správnom regióne Medina 52 347 imigrantov, uväznila ich, a ohlásila, že budú deportovaní.

Islamské kráľovstvo už pred mesiacmi ohlásilo, že hodlá deportovať milión cudzincov do krajín ich pôvodu. Každý týždeň možno čítať tlačové správy o raziách na vyhľadávanie imigrantov, ktorí sú následne vyhostení mimo krajinu.

A každý deň pribúdajú stovky nových zatknutí - skutočne každý deň. V našich médiách však o tom nenájdete ani slovo.

Avšak nielen Saudi, ale podobne sa k imigrantom stavajú i ďalšie bohaté krajiny Perzského zálivu, ktoré predovšetkým poľujú na Sýrčanov hľadajúcich útočisko v týchto krajinách. Organizácia Spojených národov márne žiadala štáty v Perzskom zálive aby sa otvorili pre sýrskych utečencov.

Keď si pripomenieme plán Islamskej ligy pre islamizácie Európy uverejnený v roku 1993, potom je podozrivé, prečo sa bohaté arabské štáty Perzského zálivu správajú presne podľa neho

A ako reagujú naše médiá? Hovoria sa, že neexistuje žiadny plán islamizácie.

Tvrdenie o islamizácii Nemecka bolo popreté. A ako sme zistili, vyskytuje sa len v Houellebecqovom románe...


Udo Ulfkotte, 1.4.2015 pre Kopp Online


Preložené pre Medzičas


Zdroj:

streda 29. januára 2014

Prečo je mierumilovná väčšina zanedbateľná?

Poznámka
Článok sa nedá zdielať na Facebooku. Ak to tak chcete spraviť, použite tento link :
http://www.polacek.sk/downloads/nebezpecny_islam.htm

Poznal som muža, ktorého rodina patrila pred druhou svetovou vojnou k nemeckej šľachte. Rodina vlastnila celý rad veľkých priemyselných podnikov a nehnuteľností. Spýtal som sa ho, koľko Nemcov bolo naozajstných nacistov a odpoveď, ktorú mi dal sa mi vryla do pamäte a od tej doby riadi môj postoj k fanatizmu.

"Veľmi málo ľudí bolo skutočnými nacistami," hovoril, "ale mnoho ďalších sa radovalo z návratu nemeckej hrdosti a ďalší boli príliš zaneprázdnení, než aby ich to zaujímalo. Bol som jedným z tých, ktorí pokladali nacistov za bandu bláznov. Takže väčšina sa jednoducho stiahla a umožnila tým, aby sa to všetko stalo. Potom, skôr ako sme to zistili, nás mali v hrsti, stratili sme kontrolu, nastal koniec sveta. Moja rodina stratila všetko. Ja sám som skončil v koncentračnom tábore a spojenci zničili moje továrne."

Dnes nám znovu a znovu rôzni experti a "užitoční idioti" opakujú, že Islam je náboženstvo mieru a že veľká väčšina moslimov si predsa praje jedine žiť v mieri. Aj keď toto nekonečné uisťovanie môže byť pravdivé, nemá ani najmenší význam. Je to bezcenný cukrík, ktorý nám má umožniť, aby sme sa cítili lepšie a aby sa trochu umenšil strašiak, obavy z  fanatického vyčíňanie po celom svete v mene Islamu.

Je skutočnosťou, že v súčasnej fáze dejín vládnu islamu fanatici. Sú to fanatici, ktorí tvrdia muziku. Sú to fanatici, ktorí vedú každú z 50 vojen, ktoré zúri vo svete. Sú to fanatici, ktorí systematicky masakrujú kresťanov či príslušníkov domorodých kmeňov v Afrike, a postupne utápajú kontinent v prívalovej vlne islamu. Sú to fanatici, ktorí spúšťajú explózie bômb, usekávají hlavy, vraždia alebo zabíjajú z dôvodov cti. Sú to fanatici, ktorí preberajú kontrolu od jednej mešity k druhej. Sú to fanatici, ktorí horlivo šíria zvyky ukameňovania a vešania obetí znásilňovania a homosexuálov. Tvrdou, merateľnou skutočnosťou je, že "mierumilovná väčšina" je "mlčiace väčšina", že je vystrašená a bezvýznamná.

Komunistické Rusko pozostávalo z Rusov, ktorí chceli iba žiť v mieri a napriek tomu ruskí komunististi boli zodpovední za vraždu asi 20 miliónov ľudí. Mierumilovná väčšina bola irelevantná. Ohromná populácia Číny bola tiež mierumilovná, ale čínskym komunistom sa podarilo zabiť ohromujúcich 70 miliónov ľudí. Priemerný Japonec pred druhou svetovou vojnou rozhodne nebol sadistickým vojnovým štváčom. Napriek tomu si Japonsko vraždením a krviprelievaním razilo cestu Juhovýchodná Áziou v orgiách zabíjania, ktoré zahŕňalo systematické vraždy 12 miliónov čínskych civilistov - väčšinou boli zabití šabľou, lopatou a bajonetom. A kto by mohol zabudnúť na Rwandu, kde sa konflikt zvrhol do mäsiarstva, krvavého zabíjanie. Nie je snáď možné tvrdiť, že väčšina Rwanďanov boli mierumilovní ľudia?

Poučenie z histórie sú často neuveriteľne jednoduché a lapidárne, ale cez všetky naše schopnosti logického myslenia často prehliadneme najzákladnejšie a úplne nekomplikované závery: Mierumilovní moslimovia boli zatlačení do bezvýznamnosti fanatikmi. Mierumilovní moslimovia sa stávajú úplne irelevantnými kvôli svojmu mlčaniu. Mierumilovní moslimovia sa stanú našimi nepriateľmi, ak nezodvihnú svoj ​​hlas, pretože sa rovnako ako môj nemecký priateľ jedného dňa prebudia a zistia, že sa dostali do područia fanatikov a že "nastal koniec sveta".

Mierumilovní Nemci, Japonci, Číňania, Rusi, Rwanďania, Srbi, Afgánci, Iračania, Palestínčania, Somálčania, Nigérijčania, Alžírčania a mnohí ďalší zomreli, pretože mierumilovná väčšina neprehovorila, až kým nebolo príliš neskoro.

Pokiaľ ide o nás, ktorí sledujeme ako beží život okolo, musíme dávať pozor na jedinú skupinu, ktorá je skutočne dôležitá: fanatikov, ktorí ohrozujú náš spôsob života.

Paul Marek, 18.3.2007
http://www.israelnationalnews.com/Articles/Article.aspx/6996#.UujbetJwbGg

nedeľa 19. januára 2014

Islamské riešenie chudoby

"Inšpiratívne" slová egyptského šejka Abu Ishak Al Huweyni na riešenie islamskej chudoby, ktoré predniesol pred časom v egyptskej TV.



"Sme v dobe džihádu; džihád pre potešenie Alaha je radosťou, skutočnou radosťou. Týmto spôsobom konali Mohammedovi nasledovníci. Dôvod, prečo sme dnes chudobní je ten, že sme opustili cestu džihádu. Ak by sme robili inváziu džihádu aspoň raz za rok, alebo ak je to možné aj dvakrát či trikrát, potom by sa veľa ľudí na Zemi stalo moslimami. A ak sa niekto bude snažiť zabrániť našej Dawa (misii) alebo jej stojí v ceste, potom ho musíme zabiť alebo ho zajať ako rukojemníka a zabaviť jeho bohatstvo, ženy a deti. Takéto bitky naplnia peňaženky mudžahedínov, z ktorých každý sa môže vrátiť domov s 3 alebo 4 otrokmi, 3 alebo 4 ženami a 3 alebo 4 detmi. Z toho môže byť výnosný obchod, ak každá hlava stojí 300 alebo 400 dirhamov a vynásobíte si počet hláv. Nikto nemôže zarobiť toľko peňazí z jedného obchodu (cestou tvrdej práce ), aj keď moslim ide na západ pracovať alebo robiť obchody. V čase núdze je to dobrý zdroj zisku. Toto môže byť niečo ako finančná zábezpeka, keď džihádista v čase finančnej potreby vždy môže jednu z týchto hláv predať (tým sa myslí otroctvo). Možete ich predať ako kus pečiva."

Video :




Keď som počul tento zvukový záznam, nemohol som uveriť vlastným ušiam. To nie je skrátka nič menšie ako barbarské a stredovekého kázanie silnej moslimskej autority v Egypte, ktorá má prístup k verejnej televízii a ušiam miliónov. Tento šejk, ktorý je aspoň úprimný a nekompromisný v tom, čo džihád znamená, tiež podporuje skutočný model správania a príklad proroka Mohameda v 7.storočí a to, čo urobil pre nemoslimov, je príkladm ktorý musia všetci moslimovia nasledovať dodnes. Nie je to úloha proroka, slúžiť príkladom pre svojich nasledovníkov?

Je ťažké pre moslimov utiecť od vlastnej náboženskej histórie, ktorá je dokumentovaná znovu a znovu v islamských knihách. Mohamed sám povedal, pravdepodobne s pýchou, že získal bohatstvo prostredníctvom teroru. Uvedený kazateľ je len dobrým nasledovníkom a stúpencom islamu a to je dôvod, prečo presadzuje rovnaký druh správania.

Hej, keď tento "business plán" priniesol Mohamedovi bohatstvo, tak prečo to nemôže byť receptom pre všetkých moslimov aj dnes? Čo sa predtým šepkalo o správaní Mohammeda a diskutovalo len medzi učencami islamu, je dnes otvorene obhajované na verejnosti vo svete, kde škaredá pravda už viac nemôže byť skrytá .

Toto audio šokovalo niektorých moslimov, ktorí žijú v popretí histórie islamu a skutočného významu džihádu, ktorý je definovaný ako vojna proti nemoslimom na šírenie náboženstva a po boji zabavenie ich majetku, žien, detí, ich  zotročenie a ich predaj ako dobytka. Podľa čistých, fundamentalistických moslimov, toto bol model konania pre moslimov v 7. storočí a je ním aj dnes v 21. storočí .

V inej časti kázania zverejnenom na Youtube, tento šejk Al Huweyni, obvinil kresťanov zo všetkého násilia, ktoré sa dnes deje v Egypte. Podľa neho sú to kresťania, ktorí sú zodpovední za svoje vlastné vraždy, rabovanie a vypaľovanie ich kostolov, obchodov a domov. V dobe občianskych nepokojov v Egypte, moslimskí kazatelia otvorene propagujú násilie proti nemoslimom. Tento šejk nie je jediným, ale internet je plný iných s podobným falošne zvrátenými odkazmi. Ďalší saláfistický egyptský šejk oznámil , že neopustí kostol bez toho aby si násilím nevzal zopár kresťanských žien, ktoré popierajú, že konvertovali k islamu. Skutočnosť, že tieto ženy urobili vyhlásenie o opaku a že jedna je vydatá za koptského kňaza, dav vedený moslimskými kazateľmi vonkoncom nezajímal. Chcú ju uniesť a zrušiť jej sobáš s kresťanom, čo je podľa islamského práva povolené. Džihádisti na svoju špinavú prácu používaju akékoľvek pobudujúce zámienky.

Al Huweyni, ktorý ironicky hovorí na televíznom kanáli Al-Hikma ( Múdrosť), využil svoju autoritu a odbornosť na to aby radil porevolučnému Egyptu v ekonomických záležitostiach. Jeho brilantné ekonomické poradenstvo dočasnej vláde bolo opäť inšpirované príkladom proroka Mohammeda, ktorej povedal, že treba donútiť ľudí platiť zakát ( čo znamená almužny). Dodal, že by to malo poskytnúť vláde miliardy libier v prípade, že donútia občanov zaplatiť zakát priamo vláde. Potom dodal, že potom, čo Mohamed zomrel, ľudia z Arábie prestali platiť zakát nasledovníkovi Mohameda, chalífovi, ktorý bol nútený bojovať proti vlastným ľuďom, aby ich opäť donútil zakát zaplatiť.

Niet divu, prečo sú všetky moslimské krajiny ekonomický stratený prípad a ak by nebolo ropy, aj Saudská Arábia a iné Emiráty zo zálivu by patrili medzi najchudobnejšie národy na zemi.

Títo kazatelia nenávisti a genocídy sú tvárou islamu dnes a zahanbujúcim príkladom toho, ako sú moslimskí náboženskí predstavitelia dnes vzdialení realite. To je dôvod, prečo som opustil náboženstvo vo všeobecnosti.

Len kedy sa Západ prebudí?

Nonie Darwish, Frontpage Mag, 23.5.2011

Zdroj: http://www.frontpagemag.com/2011/nonie-darwish/solving-poverty-the-islamic-way/

utorok 7. januára 2014

Menej dekadencie v Novom roku!

Amerika a Európa majú rakovinu a symptómy sú stále zreteľnejšie. Práve skončený rok 2013 bol nimi doslova naplnený. Dovoľte najskôr malý príbeh: Keď vlani dvaja britskí moslimovia za bieleho dňa v Londýne podrezali krk dvadsaťpäťročnému britskému vojakovi, stihli priamo nad jeho telom nahrať niekoľko videoblogov, zatiaľ čo polícii trvalo desať minút, než na miesto činu vôbec dorazila.

Keď britskí občania neskôr vyrazili do ulíc, aby solidarizovali s rodinou zavraždeného, bola už polícia pripravená a niekoľko demonštrantov zbila. Bolo dokonca zatknutých niekoľko ľudí, ktorí na sociálnych sieťach prezentovali svoje protináboženskej názory a policajný hovorca sa nechal počuť, aby si ľudia dávali dobrý pozor na to, čo píšu na internete (!!). Tá istá polícia však nechala v pokoji prebehnúť demonštráciu sily a nenávisti, počas ktorej islamisti volali smrť demokracii, Amerike a Británii, teda krajine, ktorá ich prijala za svojich občanov a formou štedrých dávok mnohých z nich živí a šatí. Výjav, pripomínajúci skôr každodennú realitu somálskeho Mogadišo ako Londýn, skončil absurdnou scénou, kedy islamisti za posmešných pokrikov rozháňali policajné jednotky.

Zakážeme sv.Juraja?
Tých príbehov bolo napísaných oveľa viac: za nezáujmu svetových médií bol v Oxforde po niekoľkoročnej existencii odhalený pedofilný gang pakistanských pasákov, ktorí k prostitúcii nútili výhradne biele dievčatá už od veku jedenástich rokov. Polícia odhaduje, že len v Británii je takto operujúcich gangov na päťdesiat. Keď britskí rodičia odmietli, aby ich osemroční potomkovia v rámci školského výletu navštívili mešitu, škola ich varovala, že by to mohlo byť považované za rasizmus (toto si zapamätajte, viera je rasa). Keď britský veterán namaľoval na dvere vlastného domu anglickú vlajku, tvorenú krížom sv.Juraja, ozval sa mu mestský úrad s tým, že je nutné ju ako urážlivú premaľovať, pretože by niektorým spoluobčanom mohla pripomínať križiacku minulosť Anglicka (!). Absurdnosť celej tejto estrády dokladá, že sami predstavitelia moslimskej komunity sa ozvali, že im takéto tvrdenie pripadá pomätené. Takže kde je problém?

Neviním pravicu, ani ľavicu. Neviním kresťanov, ani ateistov. Neviním ani židov, vďačný to terč našich prostomyslných spoluobčanov. A neviním dokonca ani moslimov, ktorí v ​​Európe žijú, z ktorých mnohí tento zúfalý stav verejnej správy využívajú na vlastný prospech. Neviním ich, pretože, ruku na srdce, keby sa k nám regionálny vládcovia v Abú Dhabí, Dauhá či Alexandrii správali rovnako servilne a štedro, kto z nás by to nevyužil.

Viním súčasne ultraliberálne politické garnitúry napravo i naľavo, pre ktoré sú mravný univerzalizmus a zdravé vlastenectvo sprosté slová a občiansko-spoločenské iniciatívy, ktoré posledných zhruba päťdesiat rokov na Západe svorne inštalujú zhubný anticivilizační systém. Systém, ktorý formou konkurzného školstva a štedrej sociálnej podpory presviedča nezamestnaných leňochov (jedno, či domorodcov alebo prisťahovalcov), že práve oni sú hlavnými obeťami nespravodlivo nastavených spoločenských pomerov. Politici často zámerne mieria na etnické a náboženské menšiny, ktoré je najjednoduchšie rozmaznávať a teda zneužívať pre vlastné politické hry. V samom zárodku je tým likvidovaný aj najmenší náznak samostatnosti, rovnako ako túžba po nezávislosti či pocit potreby postarať sa sám o seba a svojich blízkych. Dôsledky vidíme všade. Domovy dôchodcov sú naplnené na prasknutie. Učitelia, najmä na predmestiach a vo veľkých mestách, sa boja vlastných žiakov. Feťáci a chronickí alkoholici sú všeobecne prezentovaní ako obete systému, prípadne vlastného smutného osudu, na ktorých je nutné vynakladať peniaze daňových poplatníkov. Keď ste prepadnutí, skoro sa bojíte na zlodeja v sebaobrane vytiahnuť zbraň, aby ste neskončili za mrežami, v lepšom prípade niekoľko rokov vláčení po súdoch. Školské osnovy, predovšetkým v Británii, všeobecne však na celom Západe, sú už desiatky rokov upravované podľa spôsobilosti najslabších žiakov, aby sa títo necítili odstrčení a pokorení lepšími študentmi (dlhodobo to vo svojich štúdiách sleduje významný britský psychiater mladistvých Theodore Dalrymple, ktorého prácu odporúčam, hoci sa jedná o veľmi ponuré čítanie).

Zmesou systematického hlúpnutia a vymývanie mozgov tak vzniká patogénne spoločenstvo, denne naviac masírované politickou korektnosťou, prestupujúce všetky zložky života, utápajúce spoločnosť stále hlbšie v bahne mravného relativizmu. Príkladov je nespočet: Associated Press, najväčšia tlačová agentúra na svete, vo svojom internom slovníku vlani zakázala slovné spojenie "ilegálny prisťahovalec", pretože slovo "ilegálny" by mohlo zle pôsobiť na jemnocit prisťahovalcov. Pred nádhernou gotickou radnicou na Grote Markt v Bruseli sa vlani nerozsvietil tradičný vianočný stromček. Nahradila ho oceľová obluda, ktorá je šesťnásobne drahšia (a hnusnejšia), než klasický strom z dreva. Podľa bruselskej radnice, ktorá to celé iniciovala, ide o umenie a modernu, skôr to ale vyzerá, že politici, ktorí už v minulosti stihli oficiálne premenovať Vianoce na "Zimné radovánky", si chcú kúpiť hlasy prudko rastúcej moslimskej populácie (približne 25% bruselského obyvateľstva sú moslimovia). V berlínskej štvrti Kreuzberg pre istotu Vianoce úplne zakázali. Aby sme boli presní, zákaz sa týka všetkých nábožensky motivovaných slávností, pretože v Kreuzbergu žije tiež početná turecká komunita. Toto má byť sloboda? Takto vyzerá rozmanitosť a tolerancia? Ako vidíme, slávny multikulturalizmus - namiesto, aby vytváral pestrá spoločenstvo, kde by jedna kultúra obohacovala druhú - vytvára jednu jedinú, univerzálnu, fádnu, šedú a strašne nudnú spoločnosť, kde pre tradíciu a kultúru nie je miesto.

Médiá, v zajatí pokrokových pravidiel o vyváženom spravodajstve, úplne zlyhávajú. Odpovedzte si sami, koľko z vás sa z médií dozvedelo napríklad o príšernom znesvätení britského cintorína neďaleko líbyjského Benghází? Na miesto, kde sú pochované stovky britských veteránov, vtrhla organizovaná skupina Líbyjčanov, aby za všeobecného jasotu rozkopala pomníky, zdemolovala náhrobné kamene a zvrhla veľký kresťanský kríž. Na mieste sú pritom pochovaní muži, ktorí za druhej svetovej vojny zahynuli pri oslobodzovaní Líbye od nacistov a talianskych fašistov. Nestalo sa nič, najvyššie politické miesta korektne pomlčali a celá udalosť bola v tichosti zametená pod bruselský koberček. Bezbrehá hanba pritom dopadá na nás všetkých, ktorí sa vlastných statočných predkov nevieme hlasno zastať ani vo chvíli, keď oni sami za slobodu nášho prejavu položili to najcennejšie, život. (Naopak, keď skupina sprostých báb usporiadala koncert v ruskej katedrále a za svoje počínanie spravodlivo niesla následky, to sa západné krajiny promptne ozvali a zúrivo protestovali.)

Rozhadzovačnosť európskych vlád znásilňuje pre zmenu naše peňaženky. Jeden príklad za všetky: Medzinárodný červený kríž zistil, že v Európe hrozí 43 miliónom ľuďom hlad, to však bruselským vládcom nezabraňuje rozhadzovať desiatky miliárd euro v tých nejpochybnějších končinách sveta (práve vlani Európsky dvor audítorov zistil, že sa v obludne skorumpovanej palestínskej autonómii "stratilo" zhruba 2,3 miliardy eur, ktoré tam Brusel v rámci štedrej pomoci nalial v rokoch 2008 až 2012). Európa, ale aj Amerika, ktorá by vlani bez ďalšieho navýšenia dlhového stropu jednoducho zbankrotovala, sa musí už raz a navždy zbaviť svojho povýšeneckého postoja a nezmyselného mesiášskeho komplexu. Rok 2014 nie je rok 1914.

Islamistov nebránim, tí sa odtrhli z reťaze zhruba rovnakým spôsobom ako naši politicky korektní fašisti. Len s tým rozdielom, že sebavedomie im naopak vôbec nechýba. Dokazuje to nedávne uznesenie Organizácia islamskej spolupráce, najväčšieho medzinárodného zoskupenia moslimských krajín. Jej ministri zahraničia sa jednohlasne zhodli na úplne vážne mienenom vyhlásenie, že islamofóbia je najhoršia forma terorizmu. Nie vypichovanie očí dedinčanom, nie upaľovanie detí zaživa, nie ubodanie trojmesačného dojčaťa, ale odpor k islamu je tou najstrašnejšie formou terorizmu, akú kedy ľudstvo vymyslelo. Bravo.

Musíme neustále opakovat, že zločin je zločin, a ani na okamžik nesmíme dopustit, aby byl mravní řád na svou dobu suspendován,“ napísal pred sedemdesiatimi piatimi rokmi, krátko pred svojou smrťou, Karel Čapek. Jeho slová boli platné vtedy, keď sa na naše hranice (alebo to, čo z nich zostalo) rútila nacistická vojenská mašinéria, a sú možno ešte platnejšie dnes, v dobe zdanlivej slobody, mieru a prosperity, teda v situácii, ktorá má tendenciu nás uspávať.

Verte mi, málokto nenávidí Taliban tak ako ja. V jednej veci som však nútený dať im za pravdu: Západ je dekadentný. Je tiež dotieravý: rieši problémy iných a vlastné odkladá. Pácha tým samovraždu, síce pomalú a nenápadnú, ale ak sa niečo nezmení, budú následky fatálne tak ako tak. Možno by sme sa mali začať venovať menej svetu a viac sami sebe. Problémov na to máme dosť. Do roku 2014 nám všetkým teda prajem viac statočnosti a egocentrizmu. Taká bola Európa tisíc rokov a darilo sa jej. Všetko ostatné už príde samo.

Podľa D-fens, autor Witold, 4.1.2013

Zdroj:

streda 25. decembra 2013

Obamovo moslimské detstvo

Barack Obama sa pustil do tvrdej kampane proti svojmu republikánskemu súperovi. Sponzoroval televíznu reklamu, kde sa pýta, "Čo skrýva Mitt Romney?" Narážka sa týka takých relatívne menej významných záležitostí, ako je predchádzajúce daňové priznanie Romneyho, času, keď prestal pracovať pre Bain Capital, a neverejných záznamov o jeho činnosti, keď stál na čele Olympijských hier v Salt Lake City, a keď bol guvernérom štátu Massachusetts. Obama obhajoval svoje požiadavky, aby o sebe Romney uviedol viac informácií, keď v auguste 2012 vyhlásil, že "Americký národ predpokladá, že ak chcete byť prezidentom Spojených štátov, pokiaľ ide o veci, ako sú vaše financie, je váš život otvorenou knihou." Liberáli ako Paul Krugman z New York Times nadšene súhlasia s týmto zameraním sa na životopis Mitta Romneyho.
 
Ak sa chcú Obama a jeho prívrženci sústrediť na životopis, je to samozrejme hra, ktorú môžu hrať dvaja. Umiernený a striedmy Romney už kritizoval Obamovu kampaň na znovuzvolenie ako "založenú na falši a nečestnosti" a televízna reklama, pokračoval ďalej, tvrdí, že Obama "nehovorí pravdu."
 
Nie všetko je pravdivé: Obama vo svojej autobiografii vyhlásil, že sa narodil v Keni v roku 1991.
Zameranie sa na otvorenosť a čestnosť pravdepodobne ublíži Obamovi omnoho viac ako Romneymu. Obama zostáva záhadným kandidátom so životopisom, ktorý je plný medzier, a dokonca výmyslov. Napríklad, keď Obama v roku 1991 vydával svoj životopis, nepravdivo vyhlásil, že "sa narodil v Keni." Klamal o tom, že nikdy nebol v 90. rokoch členom a kandidátom chicagskej socialistickej New Party; a keď Stanley Kurtz predložil dôkazy, ktoré potvrdili, že bol jej členom, Obamovi hovorcovia Kurtzove tvrdenia odmietali a ohovárali ho. Obamova autobiografia z roku 1995, Sny od môjho otca, obsahuje záplavu nepresností a klamstiev o jeho starom otcovi z matkinej strany, jeho otcovi, jeho matke, o sobáši jeho rodičov, nevlastnom otcovi, priateľoch z vysokej školy, jeho priateľkách, Billovi Ayersovi a Bernardine Dohrn, a reverendovi Jeremiahovi Wrightovi. Ako uvádza Victor Davis Hanson, "Ak bude pisateľ vymýšľať detaily o smrteľnej chorobe jeho vlastnej matky a pátrať po poistení, potom pravdepodobne vymyslí hocičo."
 
V tomto širšom vzorci napravdivostí o jeho predchádzajúcom živote vzniká otázka o Obamových debatách o jeho viere, kde ide o snáď najpozoruhodnejšie a najpoburúcejšie klamstvá.
 

Rozpory


Na otázky týkajúce sa jeho náboženstva a detstva poskytuje Obama rozporuplné odpovede. Na otázku z marca 2004 "Boli ste vždy kresťanom?" rafinovane odpovedal: "Viac ma vychovávala moja matka a moja matka bola kresťankou." Ale v decembri 2007 sa oneskorene rozhodol dať priamu odpoveď: "Moja matka bola kresťanka z Kansasu. … Vychovávala ma matka. Takže, vždy som bol kresťanom." Vo februári 2009 však poskytol úplne odlišné vysvetlenie:
Nebol som vychovávaný v mimoriadne pobožnej domácnosti. Mal som otca, ktorý sa narodil ako moslim, ale stal sa ateistom, starých rodičov, ktorí nepraktikovali metodistické ani baptistické náboženstvo. Nestal som sa kresťanom dovtedy … kým som sa nepresťahoval do štvrte South Side of Chicago po ukončení vysokej školy.
Tieto odpovede rozpracováva ďalej v septembri 2010, takto: "K svojej kresťanskej viere som dospel neskôr vo svojom živote."
 
Ako je to? Bol Obama "vždy kresťanom", alebo "sa stal kresťanom po ukončení vysokej školy? Vlastné rozpory v takých zásadných otázkach identity, zasadené do celkového rámca otázok týkajúcich sa jeho životopisu vyvolávajú otázky o jeho pravdovravnosti; môže niekto hovoriť pravdu o takých rozdielnych a protirečiacich si veciach o sebe? Nesúlad je pre výmysly typický: Ak si vymýšľate, je ťažké držať sa rovnakého príbehu. Zdá sa, že Obama niečo skrýva. Bol ako dieťa svojich bezbožných rodičov ľahostajný k náboženstvu? Alebo bol vždy kresťanom? Moslimom? Alebo bol v skutočnosti niečím, čo sám stvoril – Kresťanom/Moslimom?
 
Obama poskytuje niektoré informácie o svojom islamskom pôvode vo svojich dvoch knihách, Dreams a Audacity of Hope (Sny a Odvaha nádeje, 2006). V roku 2007, keď Hillary Clintonová bola ešte stále obľúbenou demokratickou kandidátkou na úrad prezidenta, mnohí reportéri vykopali informácie o Obamových časoch v Indonézii. Obamove vyhlásenia vo funkcii prezidenta poskytli dôležitý pohľad na jeho mentalitu. Avšak najhlavnejšie biografie o Obamovi, či už priateľsky naladené (autori: David Maraniss, David Mendell, and David Remnick) alebo nepriateľské (autori: Jack Cashill, Jerome R. Corsi, Dinish D'Souza, Aaron Klein, Edward Klein, and Stanley Kurtz), venujú tejto téme málo pozornosti.
 
Preukážem, že sa narodil a bol vychovávaný ako moslim, poskytnem potvrdzujúce dôkazy z posledných rokov, zmapovanie toho, ako bol vnímaný ako moslim a zaradenie tohto klamania do širšieho kontextu Obamových autobiografických fikcií.
 

"Nikdy som nebol moslimom"


Obama ochotne priznáva, že jeho starý otec z otcovej strany Hussein Onyango Obama, konvertoval na islam. A skutočne, Dreams (str. 407) obsahuje dlhý citát jeho starej matky z otcovej strany, v ktorom vysvetľuje, prečo tak urobil: Kresťanské zvyky sa mu zdali byť "pochabým sentimentom", "niečím, čo uteší ženy," a tak konvertoval na islam, mysliac si, že "jeho praktiky viac zodpovedajú jeho presvedčeniu" (str. 104). Obama to ochotne hovorí všetkým vyzývateľom: keď sa spýtate holiča (str. 149), "Ste moslim?" odpovie napríklad, "Starý otec bol."
 
Obama prezentuje svojich rodičov a nevlastného otca ako neveriacich. Uvádza (v Audacity, 2006, str. 204-05), že jeho "otec bol vychovávaný ako moslim", ale bol "presvedčeným ateistom" až kým stretol Barackovu matku, ktorá sa naopak, "verejne hlásila k sekularizmu." Jeho nevlastný otec Lolo Soetoro, "rovnako ako väčšina Indonézanov, bol vychovávaný ako moslim," hoci bol nepraktizujúci, synkretického náboženstva, ktorý (Dreams, str. 37) ", nasledoval znamenie islamu, ktoré môže vytvoriť priestor pre zvyšky starovekej animistickej a hinduistickej viery."
 
Samotný Obama uznáva početné spojenia s islamom, ale popiera, že by bol moslimom. "Jediné spojenie, ktoré som mal s islamom je, že môj starý otec z otcovej strany pochádzal z tejto krajiny," vyhlásil v decembri 2007. "Ale ja som nikdy nepraktizoval islam. … Chvíľu som žil v Indonézii, pretože moja matka tam učila. A to je moslimská krajina. A chodil som do školy. Ale nepraktizoval som. " Podobne, vo februári 2008 povedal: "Nikdy som nebol moslimom. … okrem toho, že moje meno a skutočnosť, že som žil 4 roky v husto zaľudnenej moslimskej krajine, keď som bol dieťa, mám veľmi málo spojitosti s islamským náboženstvom." Všimnite si jeho jednoznačné vyhlásenie: "Nikdy som nebol moslimom." Pod titulkom "Barack Obama nie je a nikdy nebol moslimom," prvá webová stránka Obamovej prezidentskej kampane obsahovala dokonca ešte dôraznejšie vyhlásenie v novembri 2007, keď uvádzala, že "Obama sa nikdy nemodlil v mešite. Nikdy nebol moslimom, nebol vychovávaný ako moslim a je oddaným kresťanom."
 

"Barry bol moslim"

Mnoho dôkazov však dokazuje, že Obama sa narodil a bol vychovávaný ako moslim:
 
(1) Islam je náboženstvo dedené po mužskej línii: V islame otec odovzdáva svoju vieru svojim deťom; a ak má moslim deti so ženou, ktorá nie je moslimkou, islam považuje ich deti za moslimov. Starý otec Obamu i jeho otec boli moslimovia – nezáleží vôbec na miere ich zbožnosti – znamená to, že v očiach moslimov sa Barack narodil ako moslim.
 
(2) Arabské krstné mená vychádzajú z trilaterálneho koreňa H-S-N: Všetky mená ako (Husayn alebo Hussein, Hasan, Hassân, Hassanein, Ahsan, a ďalšie) sú výlučne dávané moslimským deľom. (To isté platí pre mená vychádzajúce z koreňa H-M-D.) Obamovo stredné meno, Hussein, ho explicitne určuje ako rodeného moslima.
Obamov registračný dokument zo Santo Fransiskus Asisi, katolíckej školy v Jakarte. (Kliknúť na zväčšenie)

(3) Zaregistrovaný ako moslim v SD Katolik Santo Fransiskus Asisi: Obama bol zapísaný v katolíckej škole v Jakarte ako "Barry Soetoro." Zachované dokumenty správne uvádzajú, že sa narodil 4. augusta 1961 v Honolulu; okrem toho je v tomto zozname uvedené, že má indonézsku národnosť a moslimské náboženstvo.
 
(4) Zaregistrovaný ako moslim v SD Besuki: Hoci je Besuki (známe tiež ako SDN 1 Menteng) verejnou školou, Obama na to kupodivu poukazuje v Audacity (str. 154) ako "na moslimskú školu," ktorú navštevoval v Jakarte. Jeho záznamy sa nezachovali, ale niekoľko žurnalistov (Haroon Siddiqui z Toronto Star, Paul Watson z Los Angeles Times, David Maraniss z Washington Post) potvrdilo, že aj tu bol zaregistrovaný ako moslim.
 
(5) Islamská trieda v Besuki: Obama sa zmieňuje (Audacity, str. 154), že v "učiteľ písal jeho matke, aby jej oznámil, že som počas štúdia Koránu robil grimasy." Len moslimskí študenti sa zúčastňovali dvojhodinového vyučovania Koránu týždenne. Watson uvádza:
Dvaja z jeho učiteľov, bývalý zástupca riaditeľa Tine Hahiyari a učiteľ na treťom stupni Effendi, uviedli, že si jasne pamätajú, že aj na tejto škole bol registrovaný ako moslim, čo určovalo, ktoré vyučovacie hodiny navštevoval počas týždenného vyučovania náboženstva. "Moslimských študentov vyučoval moslimský učiteľ a kresťanských študentov kresťanský učiteľ," povedal Effendi.
Andrew Higgins z Washington Post cituje bývalého triedneho učiteľa Rully Dasaada, ktorý hovoril, že Obama v triede počas čítania Koránu vyvádzal, a "vysmieval sa z jeho smiešnej výslovnosti." Maraniss sa dozvedel, že vyučovanie nezahŕňalo len štúdium toho, "ako sa modliť a ako čítať Korán," ale aj naozajstné modlidby na piatkových spoločných bohoslužbách na území školy.
Obama so svojou triedou v SD Besuki, verejnej škole v Jakarte.
 
6) Navštevovanie mešity: Maya Soetoro-Ng, Obamova mladšia nevlastná sestra povedala, že jej otec (nevlastný otec Baracka) navštevoval mešitu "pri veľkých spoločenských udalostiach," Barker zistil, že "Obama občas sprevádzal svojho nevlastného otca na piatkových modlitbách v mešite." Watson uvádza:
Priatelia z detstva hovoria, že Obama občas navštevoval piatkové modlitby v miestnej mešite. "V skutočnosti sme sa ale seriózne nemodlili, iba sme napodobňovali správanie starších ľudí v mešite. Ale ako deti sme sa radi stretávali s priateľmi a chodievali do mešity a hrali sa tam," povedal Zulfin Adi, ktorý o sebe hovorí ako o o jednom z najbližších priateľov Obamu. … Niekedy, keď muezín zvolával k modlitbe, chodievali Lolo a Barry spolu k provizórnej mešite, povedal Adi. "Jeho matka chodievala do kostola často, ale Barry bol moslim. Chodil do mešity," povedal Adi.

(7) Moslimský odev: Adi spomína na Obamu, "Pamätám si, že nosil sarong." Rovnako aj Maraniss konštatuje, že nielenže "Jeho spolužiaci si spomínajú, že Barry nosil sarong", ale písomné zmienky naznačujú, že tento odev nosil naďalej v Spojených štátoch. Táto skutočnosť má náboženské dôsledky, pretože v indonézskej kultúre nosia sarong iba moslimovia.
 
(8) Pieta: Obama hovorí, že v Indonézii "nepraktikoval [islam]," tvrdenie, ktoré nechtiac potvrdzuje jeho moslimskú identitu tým, že implikuje, že bol nedodržiavajúci moslim. Ale mnohí z tých, ktorí ho poznali, túto spomienku popierajú. Rony Amir opisuje Obamu ako "predtým dosť nábožensky orientovaného na islam." Bývalá učiteľka Tine Hahiyary, citovaná v Kaltim Post, hovorí, že budúci prezident sa zúčastňoval islamských náboženských lekcií pre pokročilých: "Spomínam si, že študoval mengaji." V kontexte s juhovýchodným ázijským islamom mengaji Quran znamená recitovať Korán v arabčine, čo je náročná úloha označujúca pokročilé štúdium.

Stručne zhrnuté, záznamy ukazujú, že Obama sa narodil ako moslim nepraktizujúcemu moslimskému otcovi a štyri roky žil v úplne moslimskom prostredí pod patronátom svojho moslimského indonézskeho nevlastného otca. Z týchto dôvodov ho tí, ktorí poznali Obamu v Indonézii, považujú za moslima.
 

"Moja moslimská viera"

 
A ďalej, niekoľko Obamových výrokov z posledných rokov poukazuje na jeho moslimské detstvo.
 
(1)Robert Gibbs, riaditeľ pre komunikáciu volebnej kampane v prvých Obamových prezidentských voľbách v januári 2007 vyhlasoval: "Senátor Obama nebol nikdy moslimom, nevyrastal ako moslim a je oddaným kresťanom, ktorý navštevuje United Church of Christ (Zjednotená cirkev Kristova) v Chicagu " V marci 2007 však ustúpil keď vyhlásil, že "Obama nikdy nebol praktizujúcim moslimom." Sústredenie sa na praktizovanie v detstve, kampaň umocňuje u moslimov (rovnako ako u židov) problém malého významu zvažovania praktizovania, ktoré by bolo zásadné pre náboženskú identitu. Gibbs podľa parafrázy Watsona dodal, že "ako dieťa trávil Obama čas v susedstve islamského centra." Je zrejmé, že "susedstvo islamského centra" je eufemizmus pre "mešitu"; takéto trávenie času opäť poukazuje na to, že Obama je moslimom.
 
(2) Možno Obama robil grimasy a vyvádzal na hodinách Koránu, ale na vyučovaní náboženstva sa učil modliť salat; jeho bývalý učiteľ v Besuki, Effendi, si spomína, že sa chcel "pripojiť k ostatným žiakom pri moslimských modlitbách." Už samotné modlenie sa salat robí z Obamu moslima. Navyše, aj naďalej si hrdo zachováva vedomosti z tohto dávneho vyučovania: v marci 2007, bol Nicholas D. Kristof z New York Times svedkom toho, ako Obama "spomína prvé vety arabského zvolávania k modlitbám, a recituje ich [Kristofovi] s prvotriednym prízvukom." Obama nerecitoval samotný salat, ale adhan, zvolávanie k modlitbám (typické pre spev z minaretov). Druhý a tretí riadok adhanu tvorí islamské prehlásenie viery shahada, samotné toto prehlásenie robí z človeka moslima. Plné znenie adhanu vo svojej sunnitskej verzii (preskočené opakovanie) znie nasledovne:
Boh je najvyšší.
Prehlasujem, že niet žiadneho božstva okrem Boha.
Prehlasujem, že Mohamed je Boží posol.
Poďte k modlitbe.
Poďte k úspechu.
Boh je najvyšší.
Niet žiadneho božstva okrem Boha.
V očiach moslimov robilo vtedy recitovanie adhanu na vyučovaní Koránu v roku 1970 Obamu moslimom – a to, že to urobil opäť pre žurnalistov v roku 2007, ho robí moslimom znovu.
 
(3) V rozhovore s Georgom Stephanopoulosom v septembri 2008 Obama hovoril o "mojej moslimskej viere," až na to, že to zmenil na "moju kresťanskú vieru" po tom, ako ho Stephanopoulos prerušil a opravil. Nikto nemôže vyhŕknuť "moja moslimská viera" bez toho, aby tu existovali njaké základy pre takúto zámenu.
 
(4) Pri oslovovaní moslimského publika používa Obama výhradne moslimské výrazy, ktoré pripomínajú jeho moslimskú identitu. Publikum v Káhire (v júni 2009) a Jakarte (v novembri 2010) oslovil slovami "as-salaamu alaykum," pozdravom, o ktorom on, ktorý navštevoval vyučovanie Koránu vedel, že je vyhradený pre situácie, keď jeden moslim oslovuje druhého moslima. Aj v Káhire použil niekoľko zbožných výrazov, čím signalizoval moslimom, že je jedným z nich:
  • "Svätý Korán" (výraz, o ktorom sa zmieňuje päťkrát): presný preklad zo štandardnej arabskej referencie na islamské Písmo sväté je al-Qur'an al-Karim.
  • "správna cesta": preklad arabského as-sirat al-mustaqim, výraz, ktorým moslimovia prosia Boha, aby ich sprevádzal počas celého času ich modlitby.
  • "Spoznal som islam na troch kontinentoch predtým, ako som prišiel do oblasti, kde bol odhalený po prvýkrát": nemoslimovia nehovoria o islame ako o odhalenom."
  • "príbeh o Isra, kde sa Mojžiš, Ježiš a Mohamed … stretli v modlitbách": tento príbeh z Koránu o nočnej ceste nastoľuje Mohamedove vodcovstvo nad všetkými svätými postavami, vrátane Ježiša.
  • "Mojžiš, Ježiš a Mohamed, nech ich mier sprevádza: preklad arabského 'alayhim as-salam, výraz, ktorý zbožní moslimovia používajú, keď hovoria o menách ostatných mŕtvych prorokov, iných, než je Mohamed. (Iným pozdravom je sall Allahu alayhi wa-sallam, "Kiež mu Boh vzdá poctu a poskytne mu mier," správne sprevádza meno Mohameda, ale tento výrok sa v angličtine takmer vôbec nepoužíva.)
Obama hovorí o islame v júni 2009 v Káhire.
 
Obamovo "Nech ich mier sprevádza" má okrem čisto arabského spôsobu vyjadrovania, ktorý nikdy nepoužívajú arabsky hovoriaci židia alebo kresťania, ďalšie implikácie. Po prvé, líši sa od toho, v čo veria kresťania, pretože to znamená, že Ježiš, podobne ako Mojžiš a Mohamed, je mŕtvy; Kresťanská teológia hovorí, že bol vzkriesený, a žije ako nesmrteľný Syn Boží. Po druhé, zahrnutie Mohameda do tohto požehnania znamená jeho uctievanie, niečo natoľko bizarné, ako keď hovorí žid o Ježišovi Kristovi. Po tretie, kresťania by omnoho prirodzenejšie hľadali pokoj od Ježiša, než želali pokoj jemu.
 
(5) Obamov prehnaný a nepresný popis islamu v Spojených štátoch zaváňa islamistickou mentalitou. Drasticky nadhodnotil počet a úlohu moslimov v Spojených štátoch, keď v júni 2009 vyhlásil, že "ak vezmeme do úvahy skutočný počet moslimských Američanov, mali by sme byť jednou z najväčších moslimských krajín na svete." (Ťažko: podľa jedného zo zoznamov moslimského obyvateľstva, sú Spojené štáty s približne 2,5 millióna moslimov, 47. najväčšou krajinou.) O tri dni neskôr, uviedol prehnaný odhad "dnešných takmer 7 milliónov amerických moslimov v našej krajine" a bizarne vyhlásil, že "Islam bol vždy časťou americkej histórie. … od nášho založenia americkí moslimovia obohatili Spojené štáty." Obama tiež v apríli 2009 vyslovil pochybný fakt, že mnohí Američania "majú vo svojich rodinách moslimov alebo žili v krajine s moslimskou majoritou." Keď sa odkazuje na náboženské komunity v Spojených štátoch, Obama vždy kladie na prvé miesto kresťanov, ale druhé miesto variuje medzi židmi a moslimami, najvýraznejšie vo svojom inauguračnom prejave v januári 2009: "Spojené štáty sú národom kresťanov a moslimov, židov, hindov a neveriacich." Obama natoľko divoko nadhodnocuje úlohu moslimov v americkom živote, že vyzerajú ako islamská nadradená mentalita špecifická pre niekoho, pochádzajúceho z moslimského prostredia.
 
V zhrnutí tieto výroky potvrdzujú dôkazy z Obamovho detstva, že sa narodil a bol vychovávaný ako moslim.
 

"Moja celá rodina boli moslimovia"


Niekoľko ľudí, ktorí poznajú Obamu, ho vnímajú ako moslima. Najzaujímavejšie je vyhlásenie jeho nevlastnej sestry Maya Soetoro-Ng,: "Moja celá rodina boli moslimovia." Samozrejme, do jej celej rodiny patrí aj jej nevlastný brat Barack.
 
V júni 2006 Obama vysvetľoval, ako po dlhom náboženskom vývoji "bol jedného dňa konečne schopný prejsť uličkou k Trinity United Church of Christ na 95. ulici v južnom Chicagu a utvrdiť sa vo svojej kresťanskej viere" s volaním oltára. Keď sa však jeho pastora v Trinity United, reverenda Jeremiaha Wrighta spýtali (podľa Edward Klein, The Amateur, str. 40), "Konvertovali ste Obamu z islamu na kresťanskú vieru?" Či už z dôvodu neinformovanosti alebo diskrétnosti Wright obišiel otázku, keď odpovedal v hádanke: "Ťažko povedať." Všimnite si, že ihneď neodmietol myšlienku, že Obama bol moslim.
 
George Hussein Onyango Obama, Barakov 30 ročný nevlastný brat, ktorý sa s ním stretol dvakrát, pri interview v marci 2009 uviedol, že "On sa možno správa odlišne kvôli svojmu postaveniu, ale vo svojom vnútri je Barack Obama moslim"
 

"Jeho stredné meno je Hussein"


Moslimovia sa nemôžu zbaviť pocitu, že napriek svojej proklamovanej identite je Obama skutočne jedným z nich.
Turecký premiér Recep Tayyip Erdoğan sa zmienil o tom, že Hussein je "moslimské" meno. V moslimských rozhovoroch o Obamovi sa niekedy jeho stredné meno používa ako kód, bez žiadneho ďalšieho potrebného komentára. Konverzácia v Bejrúte, citovaná v Christian Science Monitor, zachytáva rozpaky. "Musí byť dobrý aj pre Arabov, pretože je moslim," poznamenáva majiteľ potravinárskeho obchodu. "Nie je moslim, je kresťan," odpovedal zákazník. Nie, povedal obchodník, "Nemôže byť kresťan. Jeho stredné meno je Hussein." Meno je pozitívnym dôkazom.
 
Ameriká moslimská spisovateľka Asma Gull Hasan v "My Muslim President Obama," (Môj moslimský prezident Obama) napísala:
Viem, že prezident Obama nie je moslim, ale som v pokušení si napriek tomu myslieť, že je, tak ako mnoho moslimov, ktorých poznám. Vo veľmi nevedeckej ústnej ankete v rozsahu od rodinných príslušníkov až k moslimským známym, mnohí z nás cítia … že v Barackovi Husseinovi Obamovi máme nášho prvého moslimského prezidenta. … od prvého dňa volieb som sa zúčastnila viacerých rozhovorov s moslimami, v ktorých sa buď bryskne zhodli v tom, že Obama je moslim, alebo nadšene pokrikovali. V poznámkach na adresu nášho nového prezidenta "Musím podporovať svojho blížneho, moslimského brata," by z mojich úst vyhŕklo skôr, než by som mala možnosť si to dvakrát rozmyslieť. "Dobre, viem, že nie je skutočným moslimom, " rýchlo by som dodala. Ale ak by bol človek, s ktorým som sa o tom rozprávala, moslimom, povedal by, "áno, je".
Napriek tomu, čo vie, nie je Asma Gull Hasan "schopná akceptovať, že Obama nie je moslimom."
 
Na vysvetlenie Hasan spomína Obamovo stredné meno. V závere uvádza: "Mnohí z moslimov, ktorých poznám (vrátane mňa) nedokáže akceptovať, že Obama nie je moslim."
Nie je prekvapujúce, že ak moslimovia cítia túto atmosféru, cíti ju aj americká verejnosť. V piatich prieskumoch verejnej mienky, ktoré v rokoch 2008-09 uskutočnil Pew Research Center for the People and the Press bola položená otázka "Neviete náhodou, akého náboženstva je Barack Obama?" Zistilo sa, že zhodných 11-12 zaregistrovaných amerických voličov tvrdilo, že je naozaj moslimom, pričom omnoho vyššie percento bolo medzi republikánmi a evanjelikmi. Tento počet sa v prieskume Pew v auguste 2010 zvýšil na 18 percent. Prieskum v marci 2012 ukázal, že asi polovica republikánskych voličov v Alabame a Mississippi vidí Obamu ako moslima. Prieskum Pew z júna-júla 2012 ukázal, že 17 percent uvádza, že Obama je moslim a 31 percent nepozná jeho náboženstvo, len 49 percent ho identifikovalo ako kresťana. Poukazuje to na rovnaké rozdelenie medzi tými, ktorí hovoria, že Obama je kresťan, a ktorí hovoria, že nie je.
 
Skutočnosť že tí, ktorí ktorí ho považujú za moslima, tiež väčšinou nesúhlasia s tým, ako vykonýva svoju funkciu, poukazuje na koreláciu v ich myslení medzi moslimskou identitou a neúspešným vykonávaním funkcie prezidenta. Takáto podstatná časť verejnosti, ktorá pretrváva vo svojom názore, poukazuje na základnú neochotu prijať Obamove slová o tom, že je kresťanom. Toto pre zmenu odráža pocit, že Obama nehral čisto a svojím životopisom utrpel stratu.
 

"Zaujímal sa o islam"


Je známe, že počas navštevovania školy v Indonézii sa Obama zúčastňoval na vyučovaní Koránu; menej známe je, ako to spomínal v marci 2004, jeho "štúdium Biblie a katechizmu" na škole Santo Fransiskus Asisi. Nakoľko každé z týchto vyučovaní bolo určené len pre veriacich, navštevovanie oboch bolo neregulérne. Niekoľko jeho bývalých učiteľov potvrdilo Obamove spomienky. Uvádzame z nich tri, ktoré sa týkajú tejto témy:
  • Obamova učiteľka na prvom stupni v škole Asisi, Israella Dharmawan, povedala Watsonovi z Los Angeles Times: "V tom čase sa Barry tiež modlil podľa katolíckeho zvyku, ale Barry bol moslim. … Bol registrovaný ako moslim, pretože jeho otec , Lolo Soetoro, bol moslim."
  • Obamov bývalý učiteľ na treťom stupni v Besuki, Effendi, uviedol pre Anne Barrowclough z Times (London), že v škole boli žiaci vyznávajúci rôzne náboženstvá, a spomínal, že študenti navštevovali vyučovanie podľa svojej viery – s výnimkou Obamu, ktorý jediný trval na tom, že sa bude zúčasňovať kresťanského aj islamského vyučovania. Robil tak dokonca proti želaniu svojej kresťanskej matky: "Jej matke sa nepáčilo, že sa učí islam, hoci jeho otec bol moslim. Niekedy prišla do školy; bola nahnevaná na učiteľa náboženstva a hovorila 'Prečo ho učíte Korán?' Ale on chodil na vyučovanie aj naďalej, pretože sa o islam zaujímal."
  • Správca v Besuki, Akhmad Solikhin, vyjadril (pre indonézsky denník Kaltim Post, 27. januára 2007, preklad poskytol "An American Expat in Southeast Asia," vydaný z dôvodu prehľadnosti) zmätok v otázke Obamovho náboženského presvedčenia: "Naozaj bol ragistrovaný ako moslim, ale vyhlasuje, že je kresťan."
O tejto dvojakej religiozite sa zjavne diskutuje v čase, keď je Obama osobnosťou v medzinárodnom merítku a keď povaha jeho náboženskej príslušnosti získala politický podtext; napriek tomu, že tri osoby z jeho indonézskej minulosti nezávisle na sebe poukazujú na rovnaké skutočnosti, je to pozoruhodné a ukazuje to na komplexitu osobného rozvoja Baracka Obamu. Zvyšujú tiež nepresvedčivú, ale zaujímavú možnosť, že sa Obama, dokonca v citlivom veku v rozmedzí šiestich až desiatich rokov, pokúsil kombinovať náboženstvo svojej matky a svojho otca do vlastného synkretického celku, prezentujúc sa zároveň ako kresťan a moslim. A práve to robí dôvtipným spôsobom naďalej.
 

Objavenie pravdy


Na záver, dostupné dôkazy naznačujú, že Obama sa narodil a bol vychovávaný ako moslim a udržal si svoju moslimskú identitu až do svojich neskorých 20. rokov. Dieťa v línii moslimského muža, s moslimským menom, registrované ako moslim, navševujúce dve indonézske školy, čítajúce Korán na vyučovaní náboženstva, stále recituje islamské vyznanie viery a hovorí k moslimskému publiku ako spoluverec. Medzi jeho nepraktizujúcim moslimským otcom, jeho moslimským nevlastným otcom a jeho štyrmi rokmi života v moslimskom prostredí ho vnímali ostatní a vnímal aj sám seba ako moslima.
 
To však neznamená, že bol praktizujúcim moslimom alebo že zostáva moslimom aj dnes, a omnoho menej islamistom, ani že jeho moslimský pôvod signifikantne ovplyvňuje jeho politické názory (ktoré sú v skutočnosti typické pre amerických ľavičiarov). Nie je tu ani problém jeho konvertovania z islamu na kresťanskú vieru. Spornou otázkou je to, že Obama špecificky a opakovane klamal o svojej moslimskej identite. Obamovo ošetrovanie svojho moslimského pôvodu ukazuje jeho morálne nedostatky viac než ktorékoľvek z jeho jednotlivých klamstiev.
 

Otázky týkajúce sa úprimnosti Omamu


Áno, tieto nedostatky zostávajú pre amerických voličov do značnej miery neznáme. Všimnime si kontrast medzi týmto prípadom a medzi prípadom Jamesa Freya, autora A Million Little Pieces. Obaja, Frey i Obama napísali nepresné memoáre, ktoré podporila Oprah Winfrey a dostali sa až na 1. miesto zoznamu bestsellerov literatúry faktov. Keď vyšli najavo Freyove literárne klamstvá o jeho užívaní drog a kriminalite, Winfrey sa doňho zlomyseľne pustila a preklasifikovala knihu do oblasti fikcie, a vydavateľ ponúkol náhradu zákazníkom, ktorí sa cítili byť podvedení.
 
Naopak, Obamove lži sú ľahkovážne ospravedlňované; Arnold Rampersad, profesor angličtiny na Stanford University, ktorý vyučuje autobiografiu, nazýva Dreams s obdivom "plné šikovných trikov—invencií pre literárne efekty—že som bol prekvapený, dokonca užasnutý. Ake nenechajme sa zmýliť, sú to jednoducho triky, s ktorými obchoduje umenie, a mimo týchto trikov predpokladám, že príde realizácia pravdy." Gerald Early, profesor anglickej literatúry a africko-amerických štúdií na Washington University v St. Louis, pokračuje: "V skutočnosti nezáleží na tom, či nás ťahá za nos … Nemyslím si, že mnohé záleží od toho, či Barack Obama povedal absolútnu pravdu v knihe Dreams From My Father. Dôležité je, ako si chcel vytvoriť svoj život."
 
Je zvláštne, že príbeh o morálnej neprijateľnosti, o jeho nečestných aktivitách inšpiruje vysoko morálne štandardy a autobiografia prezidenta získa schválenie. Tricky Dick (hanlivá prezývka Richarda Nixona) dal priestor Podvodníckemu Barrymu.