Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

utorok, 7. januára 2014

Menej dekadencie v Novom roku!

Amerika a Európa majú rakovinu a symptómy sú stále zreteľnejšie. Práve skončený rok 2013 bol nimi doslova naplnený. Dovoľte najskôr malý príbeh: Keď vlani dvaja britskí moslimovia za bieleho dňa v Londýne podrezali krk dvadsaťpäťročnému britskému vojakovi, stihli priamo nad jeho telom nahrať niekoľko videoblogov, zatiaľ čo polícii trvalo desať minút, než na miesto činu vôbec dorazila.

Keď britskí občania neskôr vyrazili do ulíc, aby solidarizovali s rodinou zavraždeného, bola už polícia pripravená a niekoľko demonštrantov zbila. Bolo dokonca zatknutých niekoľko ľudí, ktorí na sociálnych sieťach prezentovali svoje protináboženskej názory a policajný hovorca sa nechal počuť, aby si ľudia dávali dobrý pozor na to, čo píšu na internete (!!). Tá istá polícia však nechala v pokoji prebehnúť demonštráciu sily a nenávisti, počas ktorej islamisti volali smrť demokracii, Amerike a Británii, teda krajine, ktorá ich prijala za svojich občanov a formou štedrých dávok mnohých z nich živí a šatí. Výjav, pripomínajúci skôr každodennú realitu somálskeho Mogadišo ako Londýn, skončil absurdnou scénou, kedy islamisti za posmešných pokrikov rozháňali policajné jednotky.

Zakážeme sv.Juraja?
Tých príbehov bolo napísaných oveľa viac: za nezáujmu svetových médií bol v Oxforde po niekoľkoročnej existencii odhalený pedofilný gang pakistanských pasákov, ktorí k prostitúcii nútili výhradne biele dievčatá už od veku jedenástich rokov. Polícia odhaduje, že len v Británii je takto operujúcich gangov na päťdesiat. Keď britskí rodičia odmietli, aby ich osemroční potomkovia v rámci školského výletu navštívili mešitu, škola ich varovala, že by to mohlo byť považované za rasizmus (toto si zapamätajte, viera je rasa). Keď britský veterán namaľoval na dvere vlastného domu anglickú vlajku, tvorenú krížom sv.Juraja, ozval sa mu mestský úrad s tým, že je nutné ju ako urážlivú premaľovať, pretože by niektorým spoluobčanom mohla pripomínať križiacku minulosť Anglicka (!). Absurdnosť celej tejto estrády dokladá, že sami predstavitelia moslimskej komunity sa ozvali, že im takéto tvrdenie pripadá pomätené. Takže kde je problém?

Neviním pravicu, ani ľavicu. Neviním kresťanov, ani ateistov. Neviním ani židov, vďačný to terč našich prostomyslných spoluobčanov. A neviním dokonca ani moslimov, ktorí v ​​Európe žijú, z ktorých mnohí tento zúfalý stav verejnej správy využívajú na vlastný prospech. Neviním ich, pretože, ruku na srdce, keby sa k nám regionálny vládcovia v Abú Dhabí, Dauhá či Alexandrii správali rovnako servilne a štedro, kto z nás by to nevyužil.

Viním súčasne ultraliberálne politické garnitúry napravo i naľavo, pre ktoré sú mravný univerzalizmus a zdravé vlastenectvo sprosté slová a občiansko-spoločenské iniciatívy, ktoré posledných zhruba päťdesiat rokov na Západe svorne inštalujú zhubný anticivilizační systém. Systém, ktorý formou konkurzného školstva a štedrej sociálnej podpory presviedča nezamestnaných leňochov (jedno, či domorodcov alebo prisťahovalcov), že práve oni sú hlavnými obeťami nespravodlivo nastavených spoločenských pomerov. Politici často zámerne mieria na etnické a náboženské menšiny, ktoré je najjednoduchšie rozmaznávať a teda zneužívať pre vlastné politické hry. V samom zárodku je tým likvidovaný aj najmenší náznak samostatnosti, rovnako ako túžba po nezávislosti či pocit potreby postarať sa sám o seba a svojich blízkych. Dôsledky vidíme všade. Domovy dôchodcov sú naplnené na prasknutie. Učitelia, najmä na predmestiach a vo veľkých mestách, sa boja vlastných žiakov. Feťáci a chronickí alkoholici sú všeobecne prezentovaní ako obete systému, prípadne vlastného smutného osudu, na ktorých je nutné vynakladať peniaze daňových poplatníkov. Keď ste prepadnutí, skoro sa bojíte na zlodeja v sebaobrane vytiahnuť zbraň, aby ste neskončili za mrežami, v lepšom prípade niekoľko rokov vláčení po súdoch. Školské osnovy, predovšetkým v Británii, všeobecne však na celom Západe, sú už desiatky rokov upravované podľa spôsobilosti najslabších žiakov, aby sa títo necítili odstrčení a pokorení lepšími študentmi (dlhodobo to vo svojich štúdiách sleduje významný britský psychiater mladistvých Theodore Dalrymple, ktorého prácu odporúčam, hoci sa jedná o veľmi ponuré čítanie).

Zmesou systematického hlúpnutia a vymývanie mozgov tak vzniká patogénne spoločenstvo, denne naviac masírované politickou korektnosťou, prestupujúce všetky zložky života, utápajúce spoločnosť stále hlbšie v bahne mravného relativizmu. Príkladov je nespočet: Associated Press, najväčšia tlačová agentúra na svete, vo svojom internom slovníku vlani zakázala slovné spojenie "ilegálny prisťahovalec", pretože slovo "ilegálny" by mohlo zle pôsobiť na jemnocit prisťahovalcov. Pred nádhernou gotickou radnicou na Grote Markt v Bruseli sa vlani nerozsvietil tradičný vianočný stromček. Nahradila ho oceľová obluda, ktorá je šesťnásobne drahšia (a hnusnejšia), než klasický strom z dreva. Podľa bruselskej radnice, ktorá to celé iniciovala, ide o umenie a modernu, skôr to ale vyzerá, že politici, ktorí už v minulosti stihli oficiálne premenovať Vianoce na "Zimné radovánky", si chcú kúpiť hlasy prudko rastúcej moslimskej populácie (približne 25% bruselského obyvateľstva sú moslimovia). V berlínskej štvrti Kreuzberg pre istotu Vianoce úplne zakázali. Aby sme boli presní, zákaz sa týka všetkých nábožensky motivovaných slávností, pretože v Kreuzbergu žije tiež početná turecká komunita. Toto má byť sloboda? Takto vyzerá rozmanitosť a tolerancia? Ako vidíme, slávny multikulturalizmus - namiesto, aby vytváral pestrá spoločenstvo, kde by jedna kultúra obohacovala druhú - vytvára jednu jedinú, univerzálnu, fádnu, šedú a strašne nudnú spoločnosť, kde pre tradíciu a kultúru nie je miesto.

Médiá, v zajatí pokrokových pravidiel o vyváženom spravodajstve, úplne zlyhávajú. Odpovedzte si sami, koľko z vás sa z médií dozvedelo napríklad o príšernom znesvätení britského cintorína neďaleko líbyjského Benghází? Na miesto, kde sú pochované stovky britských veteránov, vtrhla organizovaná skupina Líbyjčanov, aby za všeobecného jasotu rozkopala pomníky, zdemolovala náhrobné kamene a zvrhla veľký kresťanský kríž. Na mieste sú pritom pochovaní muži, ktorí za druhej svetovej vojny zahynuli pri oslobodzovaní Líbye od nacistov a talianskych fašistov. Nestalo sa nič, najvyššie politické miesta korektne pomlčali a celá udalosť bola v tichosti zametená pod bruselský koberček. Bezbrehá hanba pritom dopadá na nás všetkých, ktorí sa vlastných statočných predkov nevieme hlasno zastať ani vo chvíli, keď oni sami za slobodu nášho prejavu položili to najcennejšie, život. (Naopak, keď skupina sprostých báb usporiadala koncert v ruskej katedrále a za svoje počínanie spravodlivo niesla následky, to sa západné krajiny promptne ozvali a zúrivo protestovali.)

Rozhadzovačnosť európskych vlád znásilňuje pre zmenu naše peňaženky. Jeden príklad za všetky: Medzinárodný červený kríž zistil, že v Európe hrozí 43 miliónom ľuďom hlad, to však bruselským vládcom nezabraňuje rozhadzovať desiatky miliárd euro v tých nejpochybnějších končinách sveta (práve vlani Európsky dvor audítorov zistil, že sa v obludne skorumpovanej palestínskej autonómii "stratilo" zhruba 2,3 miliardy eur, ktoré tam Brusel v rámci štedrej pomoci nalial v rokoch 2008 až 2012). Európa, ale aj Amerika, ktorá by vlani bez ďalšieho navýšenia dlhového stropu jednoducho zbankrotovala, sa musí už raz a navždy zbaviť svojho povýšeneckého postoja a nezmyselného mesiášskeho komplexu. Rok 2014 nie je rok 1914.

Islamistov nebránim, tí sa odtrhli z reťaze zhruba rovnakým spôsobom ako naši politicky korektní fašisti. Len s tým rozdielom, že sebavedomie im naopak vôbec nechýba. Dokazuje to nedávne uznesenie Organizácia islamskej spolupráce, najväčšieho medzinárodného zoskupenia moslimských krajín. Jej ministri zahraničia sa jednohlasne zhodli na úplne vážne mienenom vyhlásenie, že islamofóbia je najhoršia forma terorizmu. Nie vypichovanie očí dedinčanom, nie upaľovanie detí zaživa, nie ubodanie trojmesačného dojčaťa, ale odpor k islamu je tou najstrašnejšie formou terorizmu, akú kedy ľudstvo vymyslelo. Bravo.

Musíme neustále opakovat, že zločin je zločin, a ani na okamžik nesmíme dopustit, aby byl mravní řád na svou dobu suspendován,“ napísal pred sedemdesiatimi piatimi rokmi, krátko pred svojou smrťou, Karel Čapek. Jeho slová boli platné vtedy, keď sa na naše hranice (alebo to, čo z nich zostalo) rútila nacistická vojenská mašinéria, a sú možno ešte platnejšie dnes, v dobe zdanlivej slobody, mieru a prosperity, teda v situácii, ktorá má tendenciu nás uspávať.

Verte mi, málokto nenávidí Taliban tak ako ja. V jednej veci som však nútený dať im za pravdu: Západ je dekadentný. Je tiež dotieravý: rieši problémy iných a vlastné odkladá. Pácha tým samovraždu, síce pomalú a nenápadnú, ale ak sa niečo nezmení, budú následky fatálne tak ako tak. Možno by sme sa mali začať venovať menej svetu a viac sami sebe. Problémov na to máme dosť. Do roku 2014 nám všetkým teda prajem viac statočnosti a egocentrizmu. Taká bola Európa tisíc rokov a darilo sa jej. Všetko ostatné už príde samo.

Podľa D-fens, autor Witold, 4.1.2013

Zdroj: