Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

streda 17. júla 2019

LAURA KOVAĽOVÁ: Včera som sa nahlas smiala v kine

Ako už dávno nie. Tak úprimne. Od srdca. Až mi slzy tiekli. A smiali sa aj všetci diváci okolo mňa.

Už niekoľko dní sa mi zobrazovali na FB reklamy na nový film českej režisérky Alice Nellis – Revival, alebo dalo by sa tiež povedať, že na nový film s Bolkom Polívkom. Dostala som pozvanie, tak som išla...


Synopsa filmu nesľubovala nič extra veselé. Obstarožní , obtlstlí, vypelichaní, životom unavení chlapíci, členovia kedysi úspešnej „socíkovskej“ rockovej kapely Smoke chystajú na staré kolená po rokoch svoj veľký návrat. Ten nápad sa navyše zrodil na pohrebe manželky jedného z nich. Aj fotografie ošuntelých hlavných predstaviteľov veštili , že to bude skôr tragi ako komédia. Tým skôr , že aj v civile podaktorí predstavitelia hlavných postav v tomto filme sú momentálne československými bulvárno – investigativnými vymývačmi mozgov spomínaní viac ako „bývalé hviezdy“, ktoré sú „na mizine“, „na dne (pohárika)“ , „za zenitom“, „v rukách exekútorov“ a pod. než že by žali nejaké pracovné úspechy na poli kultúrnom. Ešte aj o pripravovanom pokračovaní kultového bolkovho Kurvahošigutentág sa píše skôr ako o prostriedku na vyrovnanie jeho dlhov... ( Bole, aj tak Ťa zbožňujem, nedaj sa...)

Česká režisérka Alica Nellis nie je u nás veľmi známa. Ja som od nej predtým videla len jeden film, Perfekt Days s Ivanou Chýlkovou, ale musím povedať, že aj ten sa mi veľmi páčil. Už pri ňom som si povedala, že táto nenápadná žienka dokáže neuveriteľne vtipným a ľahko stráviteľným spôsobom podať problémy krízy stredného veku tak, že sa zrazu zdajú byť malichernými aj v prípade, že vy osobne ste práve zľahka pár týždnikov po štyridsiatke... Dokonca tam bola aj zápletka, aj prekvapivé rozuzlenie...proste niečo, čo sa dnes vo filmoch len tak nevidí. Žiadna krv, žiadne sci-fi, žiadna politika, žiadne násilie, len vzťahy. Aj vtedy som sa v kine nepochopiteľne rehotala na filme o kríze stredného veku starnúcej, osamelej, ambicióznej ženskej, ktorá zrazu zistila, že ma 40, je bohatá ale nikto ju nemiluje, nikto ju nemá rad, hystericky jej bijú biologické hodiny a nerozumie si s mamou, ktorá si navyše nakoniec ešte aj znenazdajky umrie. No povedzte, čo je vtipné na tejto téme...a predsa. Neviem ako v predchádzajúcich filmoch, nevidela som ich a nechce sa mi tu citovať vygooglené múdrosti, ale v tých dvoch, ktoré som videla boli všetci herci úplne skvelí. Dokonca aj tí v menších rolách. Obsadzuje totiž hercov úplne mimo ich zaškatuľkovania. Nikdy by som neverila, že je Zuzka Krónerová až taká vtipná aká bola v Perfekt Days a pritom hrala mrzutu, ale tiež som si napríklad, úprimne povedané nevedela dosť dobre predstaviť Mariána Geišberga ako rockera a ešte k tomu vedľa Polívku, Heřmánka a Krobota. Tým samozrejme nehovorím, že nie je dobrý herec, aby to nebolo zle pochopené, len že som si to ja nevedela dosť dobre predstaviť. A predsa, dal to. Dyk a ten Dyk... Vojta Dyk :-) Tomu to nielen hrá, ale aj spieva a ešte pri tom aj dobre vyzerá. Muzika je vôbec v tomto filme celkom fajn.

A predstavte si, že dokonca aj Richard Genzer, ten šašo z Tele Tele, bol v Revivale v úlohe managera – podvodníčka úplne skvelý. Cez jeho postavu je vo filme vlastne zosmiešnený celý „šoubiznis“ a umelé vytváranie celebritiek cez rôzne aférky , čo je práve v týchto dňoch mimoriadne aktuálne, keď na nás už aj po otvorení poklopu na wcmise tupo hľadí nadrúľaná nesvojprávna mátoha z Uhřínevsy.

Neviem či to je len réžiou, alebo to robia tí herci , alebo zo všetkého trochu, ale po dlhom čase som vo filme videla to, že aj keď je situácia prvoplánovo skôr smutná,tak úplná drobnosť ...mimika, hláška, záber na nejaký detail ...z nej zrazu spraví vtipnú scénku a šúľa sa celé kino. Som sa prichytila, že sa smejem ako blbec na slepom bubeníkovi, ktorý nevie trafiť na pánske toalety, pritom nás v škole učili, že sa to nepatrí...ale sorry, fakt som musela.

Niektoré partie filmu majú podľa mňa našliapnuté k tomu, aby sa stali kultovkami. Ale čo je dôležitejšie, tento film má hlavu a pätu. Má dej, má zápletku a má aj záver, pretože nemám rada keď film len niečo načrtne a nedopovie, keď je film len nejaká dialógmi prerušovaná psychologicko - obrazová onánia svojich tvorcov a divák si musí odtrpieť v kine 2 hodiny aby si nakoniec pointu musel domyslieť sám.

Keď som sa doma pred zrkadlom chystala do kina, uvažovala som, či má význam dávať si vlastne maskaru, pretože som z tých divákov, ktorí si v kine často poplačú keď je to čo i len trošku smutné. Pri Revivale som fakt netušila do čoho idem. Nakoniec som si tie nalíčené oči aj tak celé rozmazala. Ale od toho, ako mi tiekli slzy od smiechu.

To čo som tu napísala sú len moje súkromné dojmy z filmu Revival. Mne sa páčil. Ja som sa pobavila. Toto nie je ani kritika, ani recenzia, ani reklama. Je to blog. Schválne som vám neprezradila takmer nič z obsahu filmu, len som naznačila dej. Nechcem vás totiž obrať o zážitok, ak si to pôjdete pozrieť. Úplne kľudne choďte do kina. Netreba sa toho báť. Ja si ho za nejaký čas určite pozriem zase.

Laura Kovalová, streda 17. júla 2013 14:26

http://web.archive.org/web/20131015064442/http://laurakovalova.blog.sme.sk/c/333270/Vcera-som-sa-nahlas-smiala-v-kine.html

pondelok 23. novembra 2015

Jevgenij Satanovskij o situácii na Blízkom Východe

Je len málo tak inteligentných a informovaných ľudí ako je Satanovskij z Inštitútu Blízkeho Východu

Tento rozhovor (v ruštine) mapuje súčasnú politickú scénu na Blízkom Východe a Severnej Afrike. Jeden z rozhovorov, pri ktorých sa píše: "must read - treba prečítať"

http://svpressa.ru/online/sptv/135687/

sobota 31. októbra 2015

Politická budúcnosť Angely Merkel je stále priaznivá

Napriek šumom a hlasným protestom, je vnútropolitická pozícia vládnej strany stále stabilná. Špekulácie o jej odstúpení nemajú reálny základ, keďže koalícia CDU/CSU neklesá v historickom prehľade preferencií. Naviac, pri porovnaní s odstúpením Gerharda Schrödera nie je splnený rast popularity konkurenčnej strany SPD nad preferencie CDU/CSU.

Skutočnou výzvou pre Angelu Merkel a vodcovské ambície Nemecka v Únii je protiimigračný postoj východoeurópskych krajín na čele s Maďarskom. Viktor Orbán z postu maďarského premiéra obviňuje nemeckú vládu z anridemokratických postupov a z porušovania zákonov. Víťazstvo týchto tendencií by mimoriadne posilnilo pravicové a nacionalistické strany na úkor centristických a ohrozilo nielen pozíciu Nemecka, ale aj jej kancelárky.

Angela Merkel musí trvať na kvótach, keďže na to vsadila svoju politickú budúcnosť. Pre tento postoj potrebuje presvedčiť európske krajiny. Ak sa to nepodarí, bude to politická porážka Nemecka. Ak by zmenila kurz, výsledok bude ten istý, naviac sa jej partner vo veľkej koalícii strana SPD vyjadrila, že zmena postoja je neprijateľná pre budúcnosť koalície.

http://www.bloombergview.com/articles/2015-10-30/the-merkel-era-is-far-from-over

piatok 30. októbra 2015

Sarkastický komentár k Deklarácii slovenského národa

Dnes si pripomíname smutné výročie. Pred 97 rokmi nikým nevolená skupina ľudí, ktorá sa nazvala predstavitelia Slovákov, spísali tzv. Deklaráciu slovenského národa, na základe ktorej vyhlásili odtrhnutie územia z tisícročného zväzku Uhorska. Toto hrubé a neospravedlniteľné porušenie Ústavy Uhorska bolo cynickým spôsobom zneužité českými politikmi, ktorí zahájili anexiu Slovenska aby zväčšili svoju moc. Bohužiaľ, toto exemplárne porušenie medzinárodného práva nielenže ostalo bez odozvy veľmocí, Spojené štáty a európske mocnosti tento bezprecedentný akt agresie schválili na konferencii v Trianone. Darmo boli predkladané zákonné námietky maďarskej delegácie na čele s grófom Apponyim, ktorý sa do panäte Slovákov nezmazateľne zapísal svojou školskou reformou v snahe zvýšiť gramotnosť národa. Nebolo to nič platné, právo nesmie stáť v ceste záujmom veľmocí.

Ak Vám tento komentár niečo pripomína, hádate správne. Tzv. osamostatnenie Kosova a Krymu s diametrálne odlišnými postojmi veľmocí, dáva možnosť komentovať oprávnené osamostatnenie Slovákov aj takýmto absurdným spôsobom...

Darly Johns o vymývaní detských mozgov v Palestíne

Príšerný pohľad na realitu dnešných dní v Palestíne, kde ideológia islamu z detí vyrábajú živé bomby



Zaujalo: Čína skončila po 36 rokoch s politikou jedného dieťaťa

Lenže ako píše The Diplomat, táto zmena bude mať len malý vplyv na celkové oživenie populácie. Čína sa po 36rokoch tejto politiky zmenila. Lenže to nebolo spôsobené len touto politikou. Čínska spoločnosť sa orientuje na dosahovanie úspechu za každú cenu a v tejto honbe za úspechom sú deti len na príťaž. Dokonca aj po uvoľnení politiky v roku 2013 o druhé dieťa žiadalo stále menej párov. Ak dnes manželia plánujú spoločný život, stačí im aj jedno dieťa - alebo žiadne.

Moja osobná mienka je. že zmena tejto politiky pomôže zmeniť demografickú nerovnováhu, keď veľa rodín postupovalo prerušenie tehotenstva, ak zistili, že plod je ženského pohlavia, alebo dieťa jednoducho opustili. Istota, že dve deti sú podľa zákona možné, zrejme zachráni viac dievčat a súčasný previs mužskej populácie o niekoľko desiatok miliónov, sa stane menej výrazný.

http://thediplomat.com/2015/10/china-ending-its-one-child-policy-isnt-that-big-of-a-deal/

Čína "agresívne" bojuje metódou "soft power"

Je skutočne zaujímavé sledovať dvojtvárnosť propagandy, keď jedna strana odsudzuje to čo sama robí. Západné krajiny na čele s USA sú povestné presadzovaním svojich záujmov metódou "soft power", t.j. podporou siete rôznych kultúrnych, ľudskoprávnych, vzdelávacích inštitúcií, programov a grantov v krajinách záujmu. Obdobná činnosť zo strany Číny je však považovaná za činnosť proti zmyslu "západných hodnôt a preto je činnosť týchto tzv. Konfuciových inštitútov nutné buď zrušiť, alebo vyjednať zmenu dohôd pre ich fungovanie, aby odrážali "západné hodnoty" (renegotiate agreements to reflect Western values)

To sa však netýka Anglicka, ktoré naopak spoluprácu s čínskymi inštitúciami podporuje. Na poslednej návšteve čínskeho prezidenta Si Ťin-Pchinga vo Veľkej Británii, prezident Si spoločne s princom Andrewom, vojvodom z Yorku, oficiálne otvoril tisícu Konfuciovu triedu, ktorá sa zapojila do siete 29 Konfuciových inštitútov a 126 Konfuciových učební. V Spojenom kráľovstve dnes študuje okolo 150 tisíc čínskych študentov a čínske univerzity nadväzujú veľmi intenzívnu spoluprácu s anglickými vzdelávacími inštitúciami aj za pomoci anglických médií.

Tieto vzťahy sa pretavujú do politickej a ekonomickej roviny. Objem čínskych investícií v Anglicku prudko rastie a Anglicko sa stáva dôležitým článkom čínskej stratégie na prepojení ekonomicko-politickej spolupráce "Novej hodvábnej cesty" (New Silk Road)

http://thediplomat.com/2015/10/the-uk-a-success-story-for-chinas-educational-soft-power/