Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

utorok 26. novembra 2013

Reminescencie župných volieb

Na sociálnych sieťach sa vyskytne všeličo. Jeden z mojich známych komentoval takto :
  1. pravdu & lásku z toho šlak trafí

    (vychutnávame)


    (vychutnávame)
    .
  2. pravdu & lásku z toho šlak trafí. Viem že už som to raz písal ale je to taká krásna predstava, že som sa nezdržal a musel som 2x.
    .
  3. hranol sa konečne rozkýve a do roka a do dňa máme nazad tri kraje, hlavným mestom stredoslovenského bude zvolen. A NEBUDÚ samosprávne, tento model sa prudko neosvedčil.
    .
  4. Kotleba si konečne kúpi slušné sako a možno si nájde aj logopéda. Potom sa možno pokúsi aj o funkcie ktoré obsahujú R, ako napr. ministev alebo pvemiév.
    .
  5. máme oficiálne stanovené že podpredseda smeru je horší od vreca zemiakov.
    .
  6. ďalší príspevok do zbierky „ako si pán premiér nasral do huby“ 
    po prvom kole : kaník je noob, prehral s kotlebom, hanba... šak proti kotlebovi vyhráme aj s vrecom zemiakov a neexistuje aby vyhrala extrémna pravica. (aj keď tu mal samozrejme pravdu a extrémna pravica naozaj kontumačne prehrala, lebo MK je extrémna ľavica, ale kto by to riešil )
    .
    po druhom kole : maňka za nič nemôže, nemienim ho absolútne nijako riešiť a za Kotlebu môže SDKU a SaS lebo nepodporili jednotnú kandidátku národného frontu s komunistom na čele. A „keď sa pravicové strany spoja radšej s Hitlerom a antikristom“ (plus ešte zopár kádrov podobného kalibru vymenoval) len aby jemu osobne urobili zle a dali dolu kandidáta smeru, tak sa jednoducho nedá svietiť.
    .
  7. Pohľad na hranola, ako nevyspatý, strhaný jak závit na šróbe a bledý jak hruškové guvno, vysvetľuje na kameru čo sa udialo aj keď sám to zjavne nie že nechápe ale defaultne nie je schopný pochopiť a IMHO stále ešte dúfa že sa mu to celé len sníva. To bolo treba vidieť . A nahrať si. A púšťať si keď vonku prší.
    .
  8. mnoho fcb priateľstiev sa náhle ukončilo čo je len dobre lebo menej somarín sa bude webom šíriť = menej energie fejsbúk spotrebuje = global warming zabije menej ľadových medveďov.
    .
  9. ešte je len pondelok ale halucinácie už vyliezajú : dnes usporiadajú občania BB protest proti ... výsledkom volieb v BB. Myslia tie voľby čo boli predvčerom, nikto ich ani náznakom nefalšoval a/lebo prebehli za účasti 25 a niečo % voličov. V Bystrici. Inde toho bolo ešte menej, to len my Stredoslováci sme sa vypli k výkonom (samozrejme, ja som východňar bo raz vychodňar, furt vychodňar. Ale kedz ši v Rime ta hutor po rimski. Abo tak dajak.) Aj by som niečo povedal ale nemá význam
    .
  10. samotný Ó Veľký Peter Schutz von SME sa nechal čítať že všetci čo sa živia politikov (vrátane novinárov vrátane neho osobne) a mali pred voľbami silné reči a limitovanú fantáziu, by mali chvíľku mlčať lebo ukázali že kkt vedia. Ak vyštudovali politológiu zadara, tak aj toľko asi vedia, ak nie tak vrátiť školné lebo nepomohlo. Asi najsilnejšie slová do vlastných radov a smerom priamo že do seba samého.

    O tri riadky neskôr síce vysmial fica aj maňku že si nenašli nikoho čo by im toto vedel predpovedať, ale to len tak zo zvyku a len na pol srdca. Síce by sa mohlo zdať že aj toto patrí pod bod 1 ale to je osobitná kategória, „slová neomylných držiteľov správneho názoru“.
Btw – dneska samých rasistov stretávam. Viete ako som to zistil? Keď sa ma opýtajú že koho som volil, poviem asi toto :

 Desať rokov robím v justícii, z toho tri roky mi išli rukami všetky trestné spisy na okrese. Priateľka bola dva roky vedúcou v supermarkete ktorý je prvou (zhusta jedinou) aj poslednou zastávkou osadníkov na ceste z/do mesta. A je poslankyňou v malej dedine na juhu slovenska. Mimochodom, Maďarka aj podľa papierov. Náš mladý robil barmana v herni. Voliť sme boli všetci traja.

A keď sa dotyčný po opise mojej rodiny usmeje akože tým pádom je asi jasné koho som volil, asi vie niečo čo ja neviem alebo vychádza z rasistického predsudku alebo... to nie je predsudok.

utorok 19. novembra 2013

O Rómoch v Nórsku , alebo problematické spolužitie aj na Severe

V lete roku 2012 objavili rumunskí Rómovia Nórsko. Prišlo ich niekoľko tisíc naraz a rozložili v Oslo dva veľké tábory. Jeden v parku pri kostole v mestskej časti Sofienberg a jeden v lese pri obľúbenom výletnom jazere Sognsvann. Tým započala kapitola nórskych skúseností s Rómami.

Príchod týchto Rómov má v sebe niekoľko aspektov, ktoré je potrebné vymenovať pred tým, než sa pustíme do hlbšej analýzy problému. Predovšetkým : tí, čo prišli, nie sú žiadni chudáci. Prišli autami cez celú Európu ( to niečo stojí ) a aj tu v Nórsku s extrémnou daňou na tabakové výrobky je veľmi často vidieť, ako fajčia cigarety z krabičiek s nórskymi varovaniami. Vlastným autom sa spravidla dopravujú medzi táborom, kde žijú a miestami, kde žobrú - to som videl na vlastné oči mnohokrát a zďaleka nielen v Oslo. Naozaj chudobní Rómovia teda zostali v Rumunsku; tí, ktorí prišli, aby tu žobrali, si podľa môjho názoru žiadnu ľútosť nezaslúžia. To je veľmi dôležité konštatovanie, pretože je to ľútosť, s ktorou operujú predovšetkým.

Cigánska žobráčka

Ďalší veľmi dôležitý aspekt je nasledovný - tí, ktorí prišli, nie sú štatisticky bežná vzorka rómskej populácie. Nie je tu tradičná menšina, ide o organizovaný príchod celej komunity, ktorá sa navzájom pozná a ktorej členovia prišli všetci do jedného s cieľom tu predovšetkým žobrať ( a kradnúť ). Je možné, že sem mohli prísť inokedy iní Rómovia, ale tí nie sú predmetom tohto článku a spravidla ani spoločenského rozhorčenia v Nórsku. Preto inokedy správne poukazovanie na skutočnosť, že nie je možné zovšeobecňovať a uplatňovať kolektívne vinu, tu nefunguje - tí, ktorí prišli na prelome júna a júla 2012, prišli s veľmi jasnými úmyslami.

Teraz k tomu, čo sa stalo. Ich príchod bol tak spektakulárny, ako len môže byť príchod špinavej a hlučnej hordy a jej usadenie sa v čistom a usporiadanom mestskom parku, kde rozbijú stany a kde chodia vykonávať telesné potreby do priľahlého krovia. Ako vlna sa rozliali po Oslo a okolie spôsobom inde už známym - žobraním s malými deťmi majúcimi vzbudiť ešte viac ľútosti, predajom falošného zlata vodičom a v neposlednom rade obrovským nárastom vreckových krádeží a krádeží bicyklov. Kto by ma tu chcel obviniť z predpojatosti, toho odkazujem na policajnú raziu z 2.septembra tohto roka v rómskom tábore na Sognsvann, kde našli 36 kradnutých bicyklov a toľko ďalších kradnutých vecí, že to museli odvážať kamiónom. Všetka dokumentácia je k dispozícii na portáli Osloby denníka Aftenposten (článok nesie meno "Fant 36 sykler under aksjon ved Sognsvann").

(Poznámka : porovnajte ako informuje slovenské lokálne spravodajstvo JOJ o tejto akcii - slová ako rasizmus či xenofóbia sa z úst komentátora linú s úplnou samozrejmosťou )

Nóri sú národ dobrosrdečný a želajúci; len málokde sa vidí toľko ľudí, ktorí si úplne vedome odopierajú majetok s pocitom viny, že sa musia deliť s potrebnými, ako tu. Rovnako tak možno len ťažko Nórov podozrievať z rasizmu či predpojatosti - nech si hovorí, kto chce, čo chce, každý prisťahovalec bez ohľadu na náboženstvo, farbu pleti či etnicitu sa môže, ak chce, zapojiť do miestneho verejného života a je braný na roveň s etnicky nórskymi občanmi. Napriek tomu je výsledok ročného spolužitie s Rómami taký, že podľa prieskumu z júla tohto roku by 55 percent opýtaných nechcelo Rómov za susedov. To je výsledok výrazne horší ako u Somálčanov, druhých najmenej obľúbených (32 %), ktorí opäť sú výrazne menej obľúbení, než iné menšiny v Nórsku. Takýto výsledok nemožno zhodiť zo stola poukazom na predsudky, pretože ešte v máji roku 2012 Nóri voči Rómom prakticky žiadne predsudky nemali.

Záujmy týchto Rómov v Nórsku obhajujú organizácie Folk er folk (Ľudia sú ľuďmi), ktorá bola zriadená a ktorá je podporovaná neokomunistickou stranou Sosialistisk Venstreparti (SV), donedávna tiež vládnou. Vzhľadom k tomu, že títo Rómovia sú európskymi občanmi, platia pre nich podmienka, že buď si po troch mesiacoch nájdu zamestnanie (či budú schopní inak sami seba legálne zabezpečiť, napríklad z úspor alebo z podnikania), alebo musia z Nórska odísť. Organizácia Folk er Folk vtedy začala vydávať rovnomenný "časopis", ktorý ich nechali "predávať" -"časopis" v úvodzovkách preto, že sa spočiatku išlo len o obojstranne vytlačený papier formátu A4, aby mali "prácu" a dostali tak nórske rodné číslo a Oppholdstillatelse (povolenie na pobyt). Dnes je z neho časopis typu Nový Priestor, ktorý však spôsobil, že = Oslo (pôvodne bezdomovecký časopis) má veľké problémy a Rómovia predávajúci Folk er folk vytlačili často násilím bezdomovcov z ich miest, kde predávali.

Hoci sa médiá v duchu politickej korektnosti Rómov dlho zastávali, od jari tohto roku sa objavujú pomerne pravidelne správy o nimi páchanej kriminalite a reportáže z miest, odkiaľ pochádzajú - s poukazom na to, že skutočne nejde o žiadnych chudobných ľudí a do Nórska chodia žobrať jednoducho preto, že je to ich "podnikateľský zámer". Vďaka tomu mnoho Nórov prestalo byť s nimi solidárni a prestali im sypať drobné do pokladničiek a výrazne obmedzili kupovanie časopisu Folk er folk. Reakcie Rómov na tento fakt boli tiež medializované - rozčúlenie nad tým, že "ako tu majú žiť", keď im Nóri nechcú almužnu dávať. Dodnes pritom v pamäti zostáva video, na ktorom mladý rumunský Róm pomerne obstojnou angličtinou na kameru hovoril, že - citujem - „I don’t want to go back to Romania, because Romania is fucked. If you don’t want us here, just give us 100,000 kr per person, this means about 1,000,000 kr per family and we will go back. What is one million kroner for you?“ - Čiže preložené :"Nechcem ísť späť do Rumunska, pretože Rumunsko je v hajzli. Ak nás tu nechcete, dajte nám sto tisíc korún za osobu, to znamená milión za rodinu a my pôjdeme späť. Čo je pre vás milión korún?"

Na danej situácii je smutné to, že v Nórsku je pomerne dosť bežných Rumunov, ktorí sa snažia poctivo pracovať a ktorí tak úplne nezaslúžene sú spájaní s týmito Rómami. Hoci médiá už dôsledne hovorí o "romfolket", čiže o Rómoch, pomerne dlho sa písalo o "rumenske Tigger" (rumunských žobrákoch),"rumenske kriminelle" (netreba prekladať ) či dokonca o "kriminelle med østeuropeisk utseende", čiže "zločincoch východoeurópskeho vzhľadu" kedykoľvek mali novinári na mysli týchto Rómov, čo je skutočne do neba volajúce. Bohužiaľ ľudská pamäť na zlé veci je príliš dlhá a na detaily príliš krátka a tak mnohí už majú pevne zakotvené, že Rumun = Róm a Róm = zlodej, podvodník a žobrák.

Jeden by ani neveril, že je reč o Nórsku, kde pred rokom a pol Rómov prakticky nikto nepoznal a kde sa k nim pristupovalo od začiatku veľmi slušne.


Andrej Ruščák, 19.9.2013

Zdroj :
http://m.idnes.cz/blog/clanek.361760.idn

http://www.osloby.no/nyheter/Fant-36-sykler-under-aksjon-ved-Sognsvann-7297656.html
http://udalosti.noviny.sk/zo-zahranicia/01-08-2012/norsko-pritahuje-osadnikov-v-lesoch-si-stavaju-stany.html

sobota 16. novembra 2013

V Británii bude vládnuť islam všade a všetky ženy obrežeme

Skutočná odvaha je byť pripravená stúpiť na prsty tým, ktorí obhajujú a zavádzajú škodlivé kultúrne zvyky a predsudky, hovorí reportérka Daily Mail Jenni Murray

"Dvakrát v živote som zacítila strach až do špiku kostí, prvýkrát, keď som nakrúcala televízny príspevek o mrzačení ženských pohlavných orgánov v somálskej komunite v Londýne", komentuje svoju skúsenosť.

Ženská obriezka je označenie pre radikálnu primitívnu amputáciu vonkajšej časti ženských pohlavných orgánov a zašitím pohlavného otvoru na malú dierku pre odchod menštruácie, ktorú podstupujú neplnoleté dievčatá (hlavne zo saharskej oblasti) z donútenia. Somálčania v Londýne posielajú cez prázdniny malé dievčatká do zahraničia, aby ich tam týmto primitívnym celoživotným spôsobom mučili.

Britskí učiteľa na škole so slzami v očiach popisujú malé školáčky, päťročné až šesťročné, ktoré prichádzajú do školy na začiatku školského roka v agónii a hlbokom šoku. Už nie sú schopné zvládnuť močenie na toalete bez kriku a plaču.

"Ženská obriezka je nevyhnutná pre zabezpečenie čistoty žien " , tvrdí londýnsky islamský duchovný. Šokujúce reportáž o ženskej obriezke rozmáhajúca sa vo Veľkej Británii priniesla reportérka Daily Mail Jenni Murray.

Reportérka Jenni Murray sa opýtala somálskeho islamského duchovného, čo hovorí na tieto barbarské praktiky. Ten ženskú obriezku označil za náboženskú a kultúrnu nevyhnutnosť, ktorá zaistí dievčaťu čistotu v manželstve. Šokovanej reportérke s kamenným výrazom v tvári povedal : "V blízkej budúcnosti budú všetky britské dievčatá obrezané, islam bude vládnuť tejto krajine."

Ako popisuje, tento druh myslenia nielenže nemá tendenciu miznúť, ale sa naopak šíri a vo východnom Londýne, môžete nájsť nálepky o zóne, kde sú neprijateľné západné normy a právo. Vládne tu islamská morálka a duálne právo, kde o rozvodoch a majetkových sporoch rozhoduje šariátny súd. Hoci ste v Anglicku, na tomto území obyvatelia neuznávajú anglické právy, kultúrne zvyky a normy.

Jenni Murray hovorí, že druhým šokom bolo pre ňu rozvoj extrémizmu v anglickej populácii a vyhlásenie Jeremy Paxmana vodcu EDL (English Defense League) o tom, že udalosti z Nórska (Breivikov masaker) môžu Angličania očakávať o päť až desať rokov.

Ideálom anglickej spoločnosti je sloboda - kde si každý môže vyznávať čo chce - alebo nemusí ak nechce - kde sú si všetci, muži aj ženy rovní a kde môžete poslať deti do tábora bez obáv, že ich zlikviduje nejaký šialenec.

Hoci je podľa nej extrémizmus reakciou hlavne na neriešenie sociálnych a kultúrnych potrieb obyvateľstva, musí byť anglická spoločnosť dôsledná pri tom, ako sa postaví voči neprijateľným praktikám imigrantských komunít.

Od roku 2004 platí zákon o postihovaní tých, ktorí dovolia zmrzačiť dieťa v zahraničí. Od začiatku platnosti zákona napriek evidentným dôkazom nebol niekto obvinený! Napríklad vo Francúzsku za takéto ohavné činy boli odsúdené stovky osôb.

"Musíme byť odvážni a požadovať otvorenú, bezpečnú a ohľaduplnú spoločnosť, zbavenú rasizmu či násilia bez ohľadu na to, na aké "kultúrne" prsty budeme stúpať." - uzatvára.

Jenny Murray, Daily Mail, 31.7.2011

Zdroj :
http://www.dailymail.co.uk/debate/article-2020693/JENNI-MURRAY-Sharia-law-Real-courage-ready-step-cultural-toes.html

Geniálna Jana Kirschner

Jana Kirschner vydala nový album Moruša Biela. V dnešnej hudbe je ťažko nazvať nejaký súbor piesní prelomovým, ale už dávno som si neodpočinul tak ako pri počúvaní týchto malých hudobných klenotov.

Od začiatku speváckej a skladateľskej dráhy Jany Kirschner bolo jasné, že ide o suverénnu osobnosť, ktorá si robí čo chce a spôsobom jej vlastným pátra po hraniciach svojej invencie. V poslednom albume pokročila Jana ďalej. Tak ďaleko, že prekračuje obmedzenia žánrov, lokálnych inšpirácií a stáva sa doslova hviezdou prvej veľkosti. So svojim vokálnym prejavom, ale tiež fantastickým súzvukom s kapelou vytvára podmanivý príbeh, ktorý Vás núti do obsesívneho vracania sa k melódii a nezabudnuteľne sa Vám vrýva do pamäte.

Jana Kirschner, SITA

Jana Kirschner je späť vo veľkom štýle. Ak niekto pochyboval, kto drží pevnou rukou žezlo kráľovnej hudby na Slovensku, stačí si pustiť jej piesne, otvoriť sluch, hlavu a srdce dokorán a nechať sa mámiť jej mágiou prednesu. Mimochodom v jej prípade sa hanbím použiť výraz populárna hudba, keďže je to slovo pre balík bez ladu a skladu, kde nájdete klenoty ako je Jana, ale aj odpad typu Martin Jakubec či Braňo Mojsej. Jana tvorí esenciu hudby, zmyselnej v tom ako dokáže s poslucháčom splynúť a nadčasovej v tom, ako uchopila večné témy a sprostredkovala ich publiku. Je to niečo viac ako hudba, skôr divadlo jedného nesmierne talentovaného herca, ktorý prináša so sebou očistenie, vykúpenie, katarziu.

Už prvá úvodná pieseň lyrická a intímna "Až príde večer" prednaznačuje, čo môžete očakávať. Nasledujúca "Promenáda" pokračuje v nastavenom citlivom a molovom tóne aby na pesnične "Divná" naraz vypustila rozpustilý príbeh, plný emócií a optimizmu. Nádherné klarinetové party v pozadí ukazujú, že netreba brať život tak vážne. A pokračujeme. "Sama" je radostným optimistickým a v kontraste s mužským speváckym partom nádherne slobodným príbehom o žene, ktorá nechce a nepozná hranice. Cigánske inšpirácie vytvárajú dojem nespútanosti a pôsobia nezabudnuteľným dojmom. Úžasné. "Pališády je opäť upokojením, ale už nie v melancholickej skôr len zádumčivej polohe. "Z jedného Martina" je reminescencia na roky minulé. Túto pesničku som preskakoval - príliš ma neoslovila, mal som dojem akejsi povinnosti. Ale hneď ďalšia "Iba raz" je opäť niečím zvláštna. Jednak spracovaním, zmenou tempa, a preferenciou vokálov a textu. Nezvyčajné nástroje sú už u Jany niečím zvyčajným, ale aj tak je marimba príjemným ozvláštnením. Práve tu ukazuje výhodu toho, že má kontrolu nad celou tvorbou pesničky a tak môže ukázať aj svoje básnické vlohy. "O hore a o vtáčkovi" je sugestívnou skladbou, kde zásluhou virtuózneho použitia nezvyklých nástrojov vytvára ilúziu japonskej vodomaľby, krajinky strácajúcej sa v hmlách. Také Björkovské... Záver výberu Jany Kirschner je pesnička "Vidina". Nezačína ako popová skladba, ale ako báseň, pripomínajúca voľný nespútaný tok myšlienok s improvizovaným hudobným sprievodom aby skončila v tichom komornom zamyslení sa.

Oplatí sa ju vypočuť a púšťať si ju stále dokola. Neomrzí a s každým kolom sa Vám otvárajú nové nuansy, ktoré ste v prvom návale nadšenia prehliadli. Pre ilustráciu si skúste ochutnávku. Neviem ako vám, ale mne pri atmosfére nahrávky behali zimomriavky po chrbte (aj keď sa mi viac páčila nahrávka s mužskými vokálmi).




Klasickým spracovaním (nekvalitný zvuk a podivný strih...) sa blysol aj Eugen Korda z týdenníka  .týždeň
http://video.tyzden.sk/eugen-korda/2013/11/14/kirschner-nova--uzasna-jednoducho-jana/

štvrtok 14. novembra 2013

Rómsky problém nie je problém

Pokúsiť sa vyjadriť k tzv Rómom a vyhnúť sa pri tom pobúreniu z najrôznejších izmov a na druhej strane pre samotnú politickú korektnosť vlastne nepovedať nič alebo nič nové, nie je práve jednoduché. Ale napriek tomu.

Za korektné sa v prvom rade považuje bez pochýb brať ako fakt, že Rómovia sú tu vystavení rasizmu, usporadúvajú sa pogromy, sú ponižovaní a to všetko len kvôli farbe svojej kože. A dokonca sa zdá, že čím je kto vzdialenejší konfliktom dvoch etník, tým jasnejšie vo veci má: jasné tak o českom rasizme majú v Európskej únii a na americkom ministerstve zahraničných vecí. A za prispenia rómskych politických azylantov aj v Kanade a Anglicku.

Za príklad latentného bieleho rasizmu je pokladaný neúmerný počet rómskych detí v špeciálnych školách,a je to skutočne tiež počiatok ich nízkej úrovne vzdelanosti, na ktorú nadväzuje masová rómska nezamestnanosť, s ňou spojená nízka životná úroveň, závislosť na sociálnych dávkach - s nevraživosťou sledovanou bielou väčšinou - všetko spojené s prebývaním kdesi na a za okrajom spoločnosti. Obrazne aj doslovne.

Na druhej strane - a mali sme mnohokrát možnosť sa o tom presvedčiť na vlastné oči - protirómske násilnosti existujú reálne, pričom sa dá však konštatovať, že násilie sa prejavuje na oboch stranách. Akcia skrátka plodí reakciu. Ale také uhladzovania príčin konfliktov nikam nevedie.

Počiatok totiž nie je v jednotlivých konfliktoch, ani v ich konkrétnych alebo aj všeobecnejších príčinách, a dokonca ani v tých zvláštnych školách.

Je to v niečom inom. Stačí si pre začiatok položiť otázku, či Rómovia považujú a považovali vôbec Československo a Českú republiku za svoj ​​štát. Akože sa Rómovia správali za vojny, koľko z nich, povedzme úmerne počtu obyvateľov - bolo členmi zahraničných spojeneckých armád, na Západe či na Východe - a koľko z nich sa zapojilo do domáceho odboja. A koľko do protikomunistického, koľko utieklo cez zadrôtované hranice, koľko ich bolo medzi disidentmi. Alebo odinakiaľ: koľko Rómov a kedy reprezentovalo Českú republiku trebárs na olympijských hrách alebo v akomkoľvek športe, alebo prečo aspoň na okresnej úrovni neexistuje rómska jedenástka, ktorá by to tým bielym natrela konečne niekde inde ako v krčme.

Ale niektorí možno vlastenci skutočne boli.

Ale potom, prosím, podľa čoho sme to spoznali ?

A tu sme podľa môjho názoru pri jadre veci : Rómovia žijú vo svete s inou morálkou, inými tradíciami a kultúrou a tá druhá morálka väčšinovej spoločnosti a jej kultúra je im nielen cudzia, ale ľahostajná ak ich ničomu v ich poňatí nezaväzuje. Nejde o farbu kože, ide o rozdielne poňatie toho, čo je správnym správaním sa v ich poňatí a čo v poňatí okolitej väčšiny. Žijú skrátka svojou, inou morálkou, vo svojich klanoch alebo širokých rodinách a tí ostatní - gadžovia - sú pre nich len gadžovia. Nič iné. Sú to ľudia cudzí, iní a voči nim je dovolené to, čo nie je dovolené voči vlastným - sú skrátka tí nie naši a tak sa dá ľahko spoznať, kto sú naši a kto tí cudzí - skrátka tí bieli. Takže ak tu niekde existuje rasizmus, akože masovo existuje, potom je to predovšetkým rasizmus rómsky. Rómovia sú teda rasisti a nie biela väčšina - alebo aspoň veľká väčšina tejto väčšiny. To je podstata veci.

A pokiaľ ide o rómske deti v špeciálnych školách, môžeme ponúknuť hypotézu založenú na dávno známom fakte, ako je pre vývoj dieťaťa a človeka dôležitý jeho vývoj v prvých rokoch života - už v prvom roku, v prvých mesiacoch, ba dňoch. Že je potrebné sa tomu dieťaťu venovať - fyzicky, ale aj psychicky - od hladenia až po čítanie rozprávok, skrátka venovať mu prinajmenšom vľúdnu pozornosť. A keď sa to ani vzdialene nerobí, keď začína žiť bez tejto nevyhnutnej láskyplnej pozornosti, vyrastá dieťa psychicky aj citovo zanedbané, deprivované. Teda je dosť pravdepodobné, že rómske deti nekončia v osobitných školách preto, že by boli intelektuálne podpriemerné - ale jednoducho sú odmala sociálne a výchovne zanedbané - teda aspoň z hľadiska bielej morálky. Z hľadiska rómskej morálky však zanedbané nie sú, sú celkom v poriadku. A znova sme pri konflikte morálek. ( Ostatne Židia sú tiež odlišnou rasou a nevidíme, že by boli vystavovaní útokom, persekúciám, že by ich deti chodili do špeciálnych škôl. Oveľa skôr chodia na školy vysoké. ) Preto tiež od Rómov nepočuť kritiku do vlastných radov, kritiku svojho správania - pretože z hľadiska ich morálky je celkom v poriadku.

Teda kým budú Rómovia rasisti alebo aspoň kým svoj ​​rasizmus budú najrôznejším spôsobom dávať najavo prinajmenšom pohŕdaním pravidlami správania, ktoré považuje za správne biela rasa, potom konflikty neprestanú. Môžeme si ľahko odpovedať, že k tomu nikdy nedôjde.

Vedzme teda, že riešenie neexistuje. Môžeme pomôcť niekomu, desiatkam, stovkám z nich, ktorí chcú z ich rasistického vnímania okolia uniknúť - a napriek tomu si zachovať niečo z asi originálneho rómskeho vnímanie sveta - ale v ich polmiliónovej komunite to neznamená a nebude znamenať nič. Možno nanajvýš vyžadovať striktné dodržiavanie zákonov na oboch stranách. To je tak všetko.

Rómovia sú proste rodinne, klanovo a skupinovo sa odlišujúcim sa etnikom - ktoré sa za tisíc a viac rokov nezmenilo - ale tiež sa meniť nechce. Takže takými zostanú, aj keby sa tí politicky nejkorektnejší a trebárs celá Európska únia na hlavu postavili.

Problém, ktorý nemá riešenie, vlastne nie je problém.

Je to proste len fakt.

Václav Rambousek

Neviditelný pes, 14.11.2013