Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

sobota 16. novembra 2013

Geniálna Jana Kirschner

Jana Kirschner vydala nový album Moruša Biela. V dnešnej hudbe je ťažko nazvať nejaký súbor piesní prelomovým, ale už dávno som si neodpočinul tak ako pri počúvaní týchto malých hudobných klenotov.

Od začiatku speváckej a skladateľskej dráhy Jany Kirschner bolo jasné, že ide o suverénnu osobnosť, ktorá si robí čo chce a spôsobom jej vlastným pátra po hraniciach svojej invencie. V poslednom albume pokročila Jana ďalej. Tak ďaleko, že prekračuje obmedzenia žánrov, lokálnych inšpirácií a stáva sa doslova hviezdou prvej veľkosti. So svojim vokálnym prejavom, ale tiež fantastickým súzvukom s kapelou vytvára podmanivý príbeh, ktorý Vás núti do obsesívneho vracania sa k melódii a nezabudnuteľne sa Vám vrýva do pamäte.

Jana Kirschner, SITA

Jana Kirschner je späť vo veľkom štýle. Ak niekto pochyboval, kto drží pevnou rukou žezlo kráľovnej hudby na Slovensku, stačí si pustiť jej piesne, otvoriť sluch, hlavu a srdce dokorán a nechať sa mámiť jej mágiou prednesu. Mimochodom v jej prípade sa hanbím použiť výraz populárna hudba, keďže je to slovo pre balík bez ladu a skladu, kde nájdete klenoty ako je Jana, ale aj odpad typu Martin Jakubec či Braňo Mojsej. Jana tvorí esenciu hudby, zmyselnej v tom ako dokáže s poslucháčom splynúť a nadčasovej v tom, ako uchopila večné témy a sprostredkovala ich publiku. Je to niečo viac ako hudba, skôr divadlo jedného nesmierne talentovaného herca, ktorý prináša so sebou očistenie, vykúpenie, katarziu.

Už prvá úvodná pieseň lyrická a intímna "Až príde večer" prednaznačuje, čo môžete očakávať. Nasledujúca "Promenáda" pokračuje v nastavenom citlivom a molovom tóne aby na pesnične "Divná" naraz vypustila rozpustilý príbeh, plný emócií a optimizmu. Nádherné klarinetové party v pozadí ukazujú, že netreba brať život tak vážne. A pokračujeme. "Sama" je radostným optimistickým a v kontraste s mužským speváckym partom nádherne slobodným príbehom o žene, ktorá nechce a nepozná hranice. Cigánske inšpirácie vytvárajú dojem nespútanosti a pôsobia nezabudnuteľným dojmom. Úžasné. "Pališády je opäť upokojením, ale už nie v melancholickej skôr len zádumčivej polohe. "Z jedného Martina" je reminescencia na roky minulé. Túto pesničku som preskakoval - príliš ma neoslovila, mal som dojem akejsi povinnosti. Ale hneď ďalšia "Iba raz" je opäť niečím zvláštna. Jednak spracovaním, zmenou tempa, a preferenciou vokálov a textu. Nezvyčajné nástroje sú už u Jany niečím zvyčajným, ale aj tak je marimba príjemným ozvláštnením. Práve tu ukazuje výhodu toho, že má kontrolu nad celou tvorbou pesničky a tak môže ukázať aj svoje básnické vlohy. "O hore a o vtáčkovi" je sugestívnou skladbou, kde zásluhou virtuózneho použitia nezvyklých nástrojov vytvára ilúziu japonskej vodomaľby, krajinky strácajúcej sa v hmlách. Také Björkovské... Záver výberu Jany Kirschner je pesnička "Vidina". Nezačína ako popová skladba, ale ako báseň, pripomínajúca voľný nespútaný tok myšlienok s improvizovaným hudobným sprievodom aby skončila v tichom komornom zamyslení sa.

Oplatí sa ju vypočuť a púšťať si ju stále dokola. Neomrzí a s každým kolom sa Vám otvárajú nové nuansy, ktoré ste v prvom návale nadšenia prehliadli. Pre ilustráciu si skúste ochutnávku. Neviem ako vám, ale mne pri atmosfére nahrávky behali zimomriavky po chrbte (aj keď sa mi viac páčila nahrávka s mužskými vokálmi).




Klasickým spracovaním (nekvalitný zvuk a podivný strih...) sa blysol aj Eugen Korda z týdenníka  .týždeň
http://video.tyzden.sk/eugen-korda/2013/11/14/kirschner-nova--uzasna-jednoducho-jana/

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára