Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

štvrtok 14. novembra 2013

Rómsky problém nie je problém

Pokúsiť sa vyjadriť k tzv Rómom a vyhnúť sa pri tom pobúreniu z najrôznejších izmov a na druhej strane pre samotnú politickú korektnosť vlastne nepovedať nič alebo nič nové, nie je práve jednoduché. Ale napriek tomu.

Za korektné sa v prvom rade považuje bez pochýb brať ako fakt, že Rómovia sú tu vystavení rasizmu, usporadúvajú sa pogromy, sú ponižovaní a to všetko len kvôli farbe svojej kože. A dokonca sa zdá, že čím je kto vzdialenejší konfliktom dvoch etník, tým jasnejšie vo veci má: jasné tak o českom rasizme majú v Európskej únii a na americkom ministerstve zahraničných vecí. A za prispenia rómskych politických azylantov aj v Kanade a Anglicku.

Za príklad latentného bieleho rasizmu je pokladaný neúmerný počet rómskych detí v špeciálnych školách,a je to skutočne tiež počiatok ich nízkej úrovne vzdelanosti, na ktorú nadväzuje masová rómska nezamestnanosť, s ňou spojená nízka životná úroveň, závislosť na sociálnych dávkach - s nevraživosťou sledovanou bielou väčšinou - všetko spojené s prebývaním kdesi na a za okrajom spoločnosti. Obrazne aj doslovne.

Na druhej strane - a mali sme mnohokrát možnosť sa o tom presvedčiť na vlastné oči - protirómske násilnosti existujú reálne, pričom sa dá však konštatovať, že násilie sa prejavuje na oboch stranách. Akcia skrátka plodí reakciu. Ale také uhladzovania príčin konfliktov nikam nevedie.

Počiatok totiž nie je v jednotlivých konfliktoch, ani v ich konkrétnych alebo aj všeobecnejších príčinách, a dokonca ani v tých zvláštnych školách.

Je to v niečom inom. Stačí si pre začiatok položiť otázku, či Rómovia považujú a považovali vôbec Československo a Českú republiku za svoj ​​štát. Akože sa Rómovia správali za vojny, koľko z nich, povedzme úmerne počtu obyvateľov - bolo členmi zahraničných spojeneckých armád, na Západe či na Východe - a koľko z nich sa zapojilo do domáceho odboja. A koľko do protikomunistického, koľko utieklo cez zadrôtované hranice, koľko ich bolo medzi disidentmi. Alebo odinakiaľ: koľko Rómov a kedy reprezentovalo Českú republiku trebárs na olympijských hrách alebo v akomkoľvek športe, alebo prečo aspoň na okresnej úrovni neexistuje rómska jedenástka, ktorá by to tým bielym natrela konečne niekde inde ako v krčme.

Ale niektorí možno vlastenci skutočne boli.

Ale potom, prosím, podľa čoho sme to spoznali ?

A tu sme podľa môjho názoru pri jadre veci : Rómovia žijú vo svete s inou morálkou, inými tradíciami a kultúrou a tá druhá morálka väčšinovej spoločnosti a jej kultúra je im nielen cudzia, ale ľahostajná ak ich ničomu v ich poňatí nezaväzuje. Nejde o farbu kože, ide o rozdielne poňatie toho, čo je správnym správaním sa v ich poňatí a čo v poňatí okolitej väčšiny. Žijú skrátka svojou, inou morálkou, vo svojich klanoch alebo širokých rodinách a tí ostatní - gadžovia - sú pre nich len gadžovia. Nič iné. Sú to ľudia cudzí, iní a voči nim je dovolené to, čo nie je dovolené voči vlastným - sú skrátka tí nie naši a tak sa dá ľahko spoznať, kto sú naši a kto tí cudzí - skrátka tí bieli. Takže ak tu niekde existuje rasizmus, akože masovo existuje, potom je to predovšetkým rasizmus rómsky. Rómovia sú teda rasisti a nie biela väčšina - alebo aspoň veľká väčšina tejto väčšiny. To je podstata veci.

A pokiaľ ide o rómske deti v špeciálnych školách, môžeme ponúknuť hypotézu založenú na dávno známom fakte, ako je pre vývoj dieťaťa a človeka dôležitý jeho vývoj v prvých rokoch života - už v prvom roku, v prvých mesiacoch, ba dňoch. Že je potrebné sa tomu dieťaťu venovať - fyzicky, ale aj psychicky - od hladenia až po čítanie rozprávok, skrátka venovať mu prinajmenšom vľúdnu pozornosť. A keď sa to ani vzdialene nerobí, keď začína žiť bez tejto nevyhnutnej láskyplnej pozornosti, vyrastá dieťa psychicky aj citovo zanedbané, deprivované. Teda je dosť pravdepodobné, že rómske deti nekončia v osobitných školách preto, že by boli intelektuálne podpriemerné - ale jednoducho sú odmala sociálne a výchovne zanedbané - teda aspoň z hľadiska bielej morálky. Z hľadiska rómskej morálky však zanedbané nie sú, sú celkom v poriadku. A znova sme pri konflikte morálek. ( Ostatne Židia sú tiež odlišnou rasou a nevidíme, že by boli vystavovaní útokom, persekúciám, že by ich deti chodili do špeciálnych škôl. Oveľa skôr chodia na školy vysoké. ) Preto tiež od Rómov nepočuť kritiku do vlastných radov, kritiku svojho správania - pretože z hľadiska ich morálky je celkom v poriadku.

Teda kým budú Rómovia rasisti alebo aspoň kým svoj ​​rasizmus budú najrôznejším spôsobom dávať najavo prinajmenšom pohŕdaním pravidlami správania, ktoré považuje za správne biela rasa, potom konflikty neprestanú. Môžeme si ľahko odpovedať, že k tomu nikdy nedôjde.

Vedzme teda, že riešenie neexistuje. Môžeme pomôcť niekomu, desiatkam, stovkám z nich, ktorí chcú z ich rasistického vnímania okolia uniknúť - a napriek tomu si zachovať niečo z asi originálneho rómskeho vnímanie sveta - ale v ich polmiliónovej komunite to neznamená a nebude znamenať nič. Možno nanajvýš vyžadovať striktné dodržiavanie zákonov na oboch stranách. To je tak všetko.

Rómovia sú proste rodinne, klanovo a skupinovo sa odlišujúcim sa etnikom - ktoré sa za tisíc a viac rokov nezmenilo - ale tiež sa meniť nechce. Takže takými zostanú, aj keby sa tí politicky nejkorektnejší a trebárs celá Európska únia na hlavu postavili.

Problém, ktorý nemá riešenie, vlastne nie je problém.

Je to proste len fakt.

Václav Rambousek

Neviditelný pes, 14.11.2013 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára