Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

pondelok 15. júla 2013

Informácie a dezinformácie v Sýrii


Podľa správy, ktorú som prednedávnom zverejnil o útoku na základňu protilodných rakiet Jachont v Sýrii, likvidácia 50 dodaných ruských rakiet Jachont (v roku 2007 ich kúpila Indonézia v cene 1,2 milióna dolárov za kus)  bola dielom Izraela

Len pripomínam, že je to raketa, voči ktorej neexistuje v súčasnosti žiadna obrana. Po vertikálnom štarte vystúpi do výšky cca 15km rýchlosťou 750m/s (2,5M) potom zostúpi na úroveň hladiny mora a vo výške cca 5-15m sa rýchlosťou cca 650m/s (2M) približuje k cieľu. Po zachytení cieľa vo vzdialenosti cca 50km sa približuje pomocou pasívneho navádzania, ak cieľ vyžaruje v elektromagnetickom spektre, alebo pomocou vlastného radaru. Pred priblížením k cieľu vie raketa autonómne vykonávať náhodné prudké úhybné manévre, ktoré znemožňujú jej zameranie. Raketa je tiež známa pod menom Ship killer - Zabiják lodí

Izrael zvolil v súčasnosti jedinú možnú obranu proti týmto raketám - zničiť ich ešte pred vypustením... Nebolo však jasné, odkiaľ úder prišiel.

Úder z mora

Anglické noviny The Sunday Times zverejnili, že úder bol prevedený raketami dlhého doletu z nových ponoriek triedy Delfín (Dolphin), ktoré Izrael dostal prednedávnom z Nemecka a ktoré sú v súčasnosti považované za absolútnu špičku konvenčných (nejadrových) ponoriek. Cieľom mohli byť aj (vraj) dodané protivzdušné systémy S-300.

Posledné úpravy, ktoré boli na ponorkách Delfín vykonané, umožňujú vypúšťať aj protizemné strely zo 4 torpédových výmetníc s priemerom 650mm. Izrael nikdy nepriznal existenciu a vlastníctvo jadrových hlavíc, napriek tomu je verejným tajomstvom, že ich vlastní minimálne niekoľko desiatok a ponorky slúžia ako nosiče rakiet s konvenčnými alebo jadrovými náložami.

Izraelská križujúca strela Popeye Turbo má deklarovaný dolet až 1500km, umožňuje niesť až 200kg jadrovú nálož. Okrem inerciálneho a infračerveného navádzania je možné spojiť sa strelou pomocou datalinku v konečnej fáze letu a navádzať ju prakticky na akýkoľvek bod v priestore cieľa operátorom vizuálne pomocou TV prenosu. Fantastické vlastnosti navádzacieho systému boli využité aj pri kĺzavej izraelskej bombe SPICE, ktorej  umožňujú trafiť cieľ na vzdialenosť 50km s odchýlkou 5m...

Vzdušný úder

Ruská anglicky vysielajúca stanica RT však prišla so šokujúcou informáciou, ktorá prevrátila naruby všetky doterajšie informácie o existujúcich vzťahoch. Izraelské lietadlá zaútočili so Stredozemného mora, ovšem s využitím tureckých základní!

Podľa televízie RT "...izraelské lietadlá opustili vojenskú základňu v Turecku a priblížili sa k Latakii od mora, aby sa ubezpečili, že zostanú mimo sýrskeho vzdušného priestoru,  takže sa nemohli stať legitímnym cieľom pre sýrske letectvo,".

Turecko tieto informácie, že Izrael použil na útok voči Sýrii ich základňu, rezolútne poprelo. Turecký minister zahraničia Ahmet Davutoglu povedal pre médiá, že správy o incidente sú "úplne nepravdivé" a tí, ktorí šíria takéto fámy vykonávajú sú "zradcovia."  Dodal tiež, že "Turecko nikdy nebude súčasťou ani partnerom  takýchto útokov. Tí, ktorí toto vyhlasujú, chcú poškodiť turecké sily a dobrú povesť,".

Stanica RT si vyžiadala stanovisko tureckej ambasády v Moskve a podľa nej "Turecko oficiálne informuje, že toto tvrdenie rozhodne nie je pravda."

Ešte pred rokom by podobná informácia vyzerala ako nezmysel. Kauza tureckej lode, ktorá chcela preraziť izraelskú blokádu Gazy s následnými úmrtiami na palube, definitívne pochovala dlhoročnú izraelsko-tureckú spoluprácu a spojenectvo. Ovšem v marci 2013 obe krajiny začali opatrný proces zbližovania po tom, čo sa za tento incident izraelský premiér Benjamin Netanjahu ospravedlnil tureckému premiérovi Recep Tayyip Erdoganovi.

Dôsledky

Ak je to pravda, sýrska vojna sa dostáva do vyššieho levelu. Už dnes sa bežne hovorí, že nejde o Sýriu, ale o globálny konflikt medzi šiimi a sunitmi. Podľa výborného článku v časopise Týden  otvorené zapojenie Izraela do tohto konfliktu na strane sunitov by mohlo eskalovať napätie do úrovne, ktorej koniec si ani nechcem predstaviť. Na strane Sýrie je jednoznačne Irán, ktorý vie, že po páde režimu al-Assada, je na rade on. Svoje záujmy prezentuje aj Rusko spolu s Čínou, ktorí nebudú zrejme nebudú chcieť dopustiť úplnú hegemóniu sunitov (poťažmo USA) v tomto regióne.

Pre politikov z európskych krajín sú ťažko pochopiteľné náboženské motívy a motívy cti, ktoré sú však pre blízkovýchodné krajiny nielen podstatné ale môžu byť hlavným motívom niektorých plánov a činov. Nemali by sme to brať na ľahkú váhu. To čo sa začalo ako regionálne mocenské pretláčanie v zástupnom konflikte s ekonomickým pozadím (boj o kontrolu produktovodov), môže skončiť v krvavej neľútostnej bitke každého z každým.

Saudská Arábia momentálne naladila vojnové bubny džihádu a podľa počtu zabitých teroristov v Sýrii, sú práve Saudi hlavným dodávateľom živej sily. Pre monarchov z Perzského zálivu to prestáva byť vec politiky a začína to byť vec prestíže. Katar utratil 3-4miliardy dolárov na podporu opozície, bez nejakého výsledku a jednoducho si aj (ako to zrejme cítia oni) vzhľadom na nedemokratický spôsob vlády nemôžu dovoliť ukazovať slabosť. Pre Saudskú kráľovskú rodinu je zas frustrujúca slabá kooperácia Američanov, ktorí by podľa nich mali dostáť záväzkom, vyplývajúcim z neochvejnej saudskej podpory americkej ekonomiky a olejového dolára.

Európa je na pomedzí medzi Scyllou a Charybdou, kde ani jedna varianta nie je dobrá. Nemôžu si dovoliť nepodporiť sunitov vzhľadom na ekonomické záujmy a aj vzhľadom na prevládajúcu piatu kolónu vo svojich materských krajinách, kde radikálne naladení suniti tvoria rozhodujúcu časť imigrantskej komunity. Vyzbrojenie opozície však znamená takisto vyzbrojiť teroristov z celého sveta, ktorí majú na svedomí aktivity ako pád dvojičiek či krvavé orgie v londýnskom metre... Porážka al-Assada pretvorí región na jeden veľký teroristický výcvikový kampus, ktorého absolventi budú mať hlavný prirodzený cieľ zničenie a dobytie Európy. Na druhej strane, ak by však bol nápor sunitov odrazený, nebezpečne sa zvýši vplyv Iránu a Ruska na dianie v Európe.

Rola Izraela je zrejme v tomto konflikte pragmatická. Je lepšie sa dohodnúť so sunitskými štátmi a následne držať teroristov na dištanc za pohraničným múrom, ako mať za hranicami vyzbrojenú, perfektne vycvičenú a sebavedomú sýrsku armádu a zároveň sa obávať aj pomsty sunitov celého sveta...

Islam je sám osebe veľký problém. Náboženská vojna ho ešte viac vyostrí. Ako hovorím, dobré východiská sa už minuli

http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/izrael-sa-pokusil-znicit-ruske-rakety-v.html
http://www.thesundaytimes.co.uk/sto/news/world_news/Middle_East/article1287321.ece
http://www.thetimes.co.uk/tto/news/world/middleeast/article3816189.ece
http://en.wikipedia.org/wiki/Popeye_(missile)
http://rt.com/news/israel-strike-syria-turkey-089/
http://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/asie-a-oceanie/hrozi-nova-valka-celosvetovy-dzihad-mezi-sunnity-a-siity_276390.html
http://www.blogovisko.sk/kto-v-skutocnosti-bojuje-v-syrii.html
pošli na vybrali.sme.sk