Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

streda 3. júla 2013

Rozpad slovenskej spoločnosti - dá sa mu predísť?

Počet členov sociálne odkázaných spoločenstiev (SVS) rastie dynamicky každým rokom. Je možné že pri klesajúcej natalite majoritného spoločenstva a pri rýchlom náraste populácie minority, zvlášť v SVS, veľmi skoro v priebehu nasledujúcich pár rokov narazíme na limity sociálnej solidarity a priebehového dôchodkového systému

Počiatočné podmienky

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) sa pokúša riešiť vypuklý systém, keď  do škôl prichádzajú deti, ktoré nemajú vytvorené sociálne, kultúrne, motorické a jazykové zručnosti. Tieto deti nielen v škole od prvého dňa zaostávajú, ale oni nemajú ani šancu sa doučiť z jednoduchého dôvodu. 6-7 ročné deti sú už príliš staré na to, aby im (hoci aj) špeciálna výchova dokázala dať požadované zručnosti, návyky a vedomosti a preto po ukončení Základnej školy tieto deti nemajú žiadne vedomosti, sú prakticky analfabeti, nezamestnateľní a kultúrne nekompatibilní s majoritnou spoločnosťou. Natrvalo sa stávajú pasívnymi účastnikmi solidárneho systému a do smrti žijú výlučne z dávok (a často aj kriminálnej činnosti).

Optimálny vek je ďaleko skorší - okolo troch rokov dieťaťa, keď sa dá ešte o formovaní osobnosti dá hovoriť. Preto musíme nájsť cestu ako tieto deti do škôlky dostať, aby sme im dali príležitosť nielen sa zaradiť do spoločnosti ale aby boli schopní si na seba v budúcnosti zarobiť a nepoberať len dávky

Návrh strany Sloboda a Solidarita



Diskusia

Myslím, že si veľa diskutérov a kritikov zamieňa v jednom koši solidárny a libertariánsky prístup resp. spoločnosť. Úplne liberálna spoločnosť by bola taká, kde by sa ľudia úplne dobrovoľne bez akejkoľvek externej autority dohodli na spoločne požadovaných službách, ktorých cena by im vyhovovala. T.j. neplatili by dane, ale z komplexne zarobenej sumy by nejakú časť dobrovoľne odovzdávali, resp. platili si napr. na miestnu nemocnicu, či miestnu poriadkovú službu, ktorá by však fungovala, či mohla fungovať v konkurenčnom prostredí.

Naša spoločnosť má vysokú mieru obecnej solidarity, kde je všeobecná dohoda, že niektoré statky spravuje autorita štátu. Miera tejto správy by mala byť čo najnižšia, a základné školstvo patrí medzi práve tie spoločne poskytované služby. Ako bolo v návrhu povedané, spoločnosť v rámci zachovania kohézie potrebuje aby sa ľudia dostali na určitú kultúrnu a sociálnu úroveň, čo pri sociálne vylúčených spoločenstvách absentuje.

V libertariánskej spoločnosti by si každý zodpovedal aj za vzdelanie a trebárs aj za smrť hladom, ak by odmietal prácu. V solidárnej spoločnosti má každý právo na existenčné minimum. Zároveň má však spoločnosť právo požadovať určitú mieru aktivity pri zapojení sa do systému solidarity. Pokiaľ však necháme deti aby sa rodili bez akýchkoľvek návykov, vychovávame ľudí, ktorí naveky budú pasívnymi prijímateľmi sociálnych benefitov.

Celý návrh je o tom, že týchto ľudí je relatívne stále viac a systém sa blíži ku kolapsu. Preto musíme niečo robiť.

Riešenie

Po masívnej kritike - ako to že liberálna strana navrhuje ďalšie obmedzenia, mám návrh, ktorý v dôsledkov prináša rovnaký efekt, ale nezakladal by povinnosť pre všetkých
.
Spojme potrebu navrhnúť riešenie a zároveň aby sme neobmedzovali ostatných ľudí implicitnou povinnosťou nasledovnou myšlienkou :

Kto poberá sociálne príspevky, t.j. odovzdá sa do starostlivosti solidárneho systému, NESMIE ho zneužívať tým, že vychová budúcich poberateľov sociálnych dávok.

Takže "povinné" škôlky a výchova detí v nich by bola obmedzená len na sociálne vylúčené spoločenstvá, tak ako je to myslené v súčasnom návrhu, ale na úplne inom filozofickom základe. Ľudia dočasne alebo aj dlhodobo poberajúci sociálne dávky, ale v rodinách s kompatibilným a podnetným rodinným prostredím, by mali právo požiadať o psychologické preskúmanie kultúrneho a spoločenského statusu a v prípade záruky, že nedôjde k zneužitiu nesprávnou výchovou - t.j. nedostatočnou stimuláciou, zlou výchovou apod. by mohli s deťmi ostať doma.

Povinnosť predškolskej dochádzky od troch rokov by sa teda netýkala nikoho, kto si na seba zarába a je aktívny prispievateľ do solidárneho systému, čo je prakticky každý. Povinnosťou štátu ako takého by bolo vytvorenie siete škôlok, ktoré by mohli buď dobrovoľne alebo povinne využiť všetci predškoláci.

Podľa mňa je návrh celkom dobrý - ak niekto nechce mať nič spoločné so štátom, nechce platiť dane, nechce benefity, nemusí ani dávať deti do škôlky. Pretože ak nič nedostáva, štát od neho nič pýtať nebude. Avšak ostane mu právo nechať navštevovať dieťa v tomto predškolskom zariadení od troch rokoch života dieťaťa

Rovnako sa to týka aj rentierov, ktorí majú dosť peňazí a vedia si zabezpečiť vlastné zdroje, kľudne aj na kompletnú domácu výchovu v základnej škole. Rozhodne sa ich týka podmienka, že nepýtajú peniaze zo sociálneho systému.

To isté ak niekto je aktívnym prispievateľom solidárneho systému, je len na ňom, či využije právo dieťaťa chodiť do škôlky, alebo ho bude vychovávať doma.

Ak však občan začne dostávať dávky a má dieťa, musí sa podrobiť tomu, že sa ho štát spýta či dieťa dostane šancu na adekvátnu výchovu v takomto prostredí. Ak áno nič nedeje. Štát mu pre dieťa ponúkne garantované miesto v škôlke a bude môcť DOBROVOĽNE na náklady štátu navštevovať tri roky do nástupu do školy.

Ak je dieťa poberateľa sociálnych dávok a dávok v hmotnej núdzi deprivované, ak zaostáva vo vývine podľa psychologického vyšetrenia, podmienkou vyplácania dávok bude výchova dieťaťa v predškolskom zariadení až do nástupu do školy.

Nevidím tu žiadnu diskrimináciu, proste je to vyvážený systém práv a povinností, preto by som neočakával ani odpor LPO, salónnych intelektuálov, gaučových humanistov a rôznych HR aktivistov...

Zaujímavé články
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/uvahy-o-skolstve-vzdelavani-pod-tlakom.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/ako-sa-vyrabaju-predsudky.html

pošli na vybrali.sme.sk

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára