Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

štvrtok, 25. júla 2013

Ak al-Assad v Sýrii vyhrá, čo to bude znamenať?

Posledné udalosti v Sýrii sa vyvíjajú smerom, ktorý by som nedokázal vôbec rozumne predpovedať pred rokom. Vtedy bol alawitský režim klanu al-Assada na kolenách a analytici sa preli len o dátum konečnej porážky, evakuácie vládnych predstaviteľov do bezpečia v zahraničí a uzavretia sa Alawitov v ozbrojených enklávach.

Bashar al-Assad
Dnešné správy však prinášajú iný obraz. Strategická iniciatíva je v rukách súčasnej vlády, po páde pevnosti opozície Al-Qusayr, dochádza k vyčisťovaniu celých oblastí od prítomnosti nepriateľských ozbrojencov, do rúk vládnych vojsk padajú ďalši zajatci.

Šokujúca správa však prišla v posledných dňoch, keď sa prevalilo, že časť ozbrojenej opozície, prechádza na druhú stranu. Vojsko opozície sa rozklada nie pod náporom vlády, ale pod dojmami z hrôzy teroru, ktorý rozpútali fundamentalisti (väčšinou prináležiacich k zahraničným skupinám, často sa hlásiacich pod krídla Al-Kajdy) . Skutočná opozícia, ktorá začala pred dvoma rokmi povstanie pod dojmami útlaku režimu al-Assada a masakrov z čias jeho otca, dnes priznáva, že sluhovia režimu sa majú ešte čo učiť. Teroristi Al-Kajdy ich ďaleko prekonávaju. Hovoria : "Assad je strašný, ale druhá možnosť je horšia."

Preto využívajú amnestiu vyhlásenu vládou al-Assada a vraj začínajú po stovkách prechádzať na stranu vlády. Ich rodiny nakoniec v oblastiach ovládaných pravidelnou Sýrskou armádou žijú už dávno.

Skúsme si premyslieť, čo to znamená. Ak sme pred rokom rozmýšľali ako to skončí v prípade pádu režimu, dnes je na stole otázka, ako ďalej keď bude krajina vyčistená od teroristov.

Krajina po vojne

al-Assad sa reálne nebude môcť nazývať víťazom. Krajina je dnes posiata tisíckami voľne dostupných zbraní, veľké množstvo bojovníkov sa len z nutnosti podriadilo realite, ale výcvik a skúsenosti z bojov nezabudnú nikdy. Okrem teritória na pobreží Stredozemného mora, kde leží srdce Alawitov a Damašku nemá al-Assad nikde moc pevne v rukách.

Na severe krajiny majú kurdské oddiely faktickú nezávislosť, naviac zbrane (a možno aj prísľub autonómie v rámci krajiny) im režim poskytol ešte v začiatkoch konfliktu, aby mal istotu, že sa neobrátia proti nemu. O tom svedčí aj posledná správa Reuters z turecko-kurdského pohraničia, kde zablúdená guľka zabila tureckého chlapca a agentúra už otvorene hovorí o boji Kurdov s islamistami a nie o pravidelnej armáde vlády.

Nenávisť je v kultúre Východu pevne zviazaná s pomstou a neverím, že niekto niekedy zabudne na hrôzy vojny a na človeka, ktorému budú tieto hrôzy pripisované. Celé oblasti s homogénnym sunitským obyvateľstvom budú naďalej nenávidieť diktátora a naviac dnes budú mať k dispozícii zbrane, odhodlanie a skúsenosti.

Štandartná západná ponuka riešenia - slobodné voľby sú v tejto situácii asi ťažko uskutočniteľné. Ak by vyhrali strany spojené s Moslimským bratstvom a pokiaľ by v tejto citlivej dobe Alawiti stratili vplyv na udalosti, mohli by sa vystaviť genocíde so strany sunitov.

Preto si myslím, že režim Bashar al-Assada sa prestane hrať na demokraciu a bude naďalej pokračovať na obmedzenom teritóriu Damašku, Alawitskej enklávy a koridoru medzi nimi, kde má vládu relatívne pevne v rukách a kde dokáže zabezpečiť záujmy klanu a Alawitov. Sunitské enklávy sa možno pokúsia prevziať kontrolu nad svojim územím - niečo ako Hizballah v Libanone. Ak sa im to podarí, mohlo by vzniknúť krehké status quo s centrálnou vládou, s oblasťami kontrolvanými Kurdami a sunitmi. Ak sa tajnej polícii a muchabarat podarí eliminovať odpor sunitov a al-Assad bude formálne vládnuť celej krajine, len sa oheň odporu pridusí, ale nikdy nevyhasne a násilie bude v inej forme pokračovať ďalej.

Zahranično-politické súvislosti

Prehra opozície a porážka teroristov by však znamenala nielen jednoduché konštatovanie - al-Assad vyhral. S ním by sa totiž posilnilo aj postavenie Ruska, Iránu a čiastočne Číny. Ak sa celá kampaň začala ako súčasť cesty Saudskej Arábie a Kataru (s tichou podporou Izraela, USA, NATO), kde je na konci porážka iránskej teokracie, tieto plány by zaznamenali definitívny krach...

Opätovné rozpútanie bojov však bude znamenať len jedno, vytvorenie špirály cyklu zbrojenia a eskalácie konfliktu so stále lepšími a sofistikovanješími zbraňami. Príde deň, keď sa Izraelu nepodarí odhaliť a zničiť zbrane ako boli tie, ktoré al-Assad plánoval odovzdať teroristom z Hizballáhu a tým sa otvorí cesta pre ohrozenie kohokoľvek, kto sa Hizballáhu znepáči. Rovnako sa teroristom z Al-Kajdy dostanú do ruk MANPADy, ktorými bude možné zostreliť napríklad štartujúce Air Force One hocikde na svete, či iné pokročilé zbrane a zbraňové systémy.

Pre Saudov, aj Katar by bolo lepšie zmieriť sa s nastávajúcou situáciou a počkať si na inú príležitosť

V zahraničnej politike prestane hrať Sýria tak dôležitú úlohu, ako tomu bolo pred pár rokmi, čím sa čiastočne naplní cieľ oslabenia Iránu. Napriek tomu symbolické víťazstvo chránenca ajjatolláhov bude znamenať vysokú prestíž a posilnenie ich vplyvu a sebavedomia. Rusku ostane naďalej strategický prístav Tartus, ktorý bude umožňovať lepšie kontrolovať záujmy Ruskej federácie v  Európe a blízkom okolí. Ak niekto vyjde ako jednoznačný víťaz konfliktu, bude to rozhodne Rusko.


Zdroj:
http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/middleeast/syria/10198632/Syria-disillusioned-rebels-drift-back-to-take-Assad-amnesty.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/alawiti-v-syrii-bojuju-o-hole-prezitie.html
http://www.sme.sk/c/6880370/turecky-tinedzer-zomrel-po-tom-co-ho-zasiahli-zabludene-gulky-zo-syrie.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/izrael-sa-pokusil-znicit-ruske-rakety-v.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Man-portable_air-defense_systems