Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk
Zobrazujú sa príspevky s označením extremizmus. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením extremizmus. Zobraziť všetky príspevky

utorok 22. júla 2014

Poľské eskadry smrti bojujú na Ukrajine. Tajná operácia CIA?

11. mája dorazilo na kyjevské letisko v úplnom utajení lietadlo; namiesto civilistov ho obsluhoval letiskový vojenský personál. Z lietadla boli vyložené  vojenské uniformy NATO, 500 balíkov amfetamínov a kontajnery označené značkou pre jedovaté látky. Na príkaz kyjevského direktoriátu SBU neboli vojaci, náklad a kontajnery prehliadnuté a všetko opustilo letisko v autách s nepriehľadnými sklami. Náklad bol sprevádzaný agentom CIA Richardom Michaelom. Na palube lietadla boli aj bojovníci Pravého sektora a poľskej súkromnej vojenskej spoločnosti ASBS (Analizy Systemów Bartlomiej Sienkiewicz) Othago, vytvorenej pred niekoľkými rokmi súčasným poľským ministrom vnútra B. Sienkiewiczom.

Podľa dostupných údajov prišla táto poľská jednotka počas trestných operácií na východnej Ukrajine o 6 mužov (zvyšné obete z radov zahraničných žoldnierov pracujúcich pre juntu pochádzali z radov americkej súkromnej vojenskej spoločnosti (PMC) ACAD a jej dcéry, PMC Greystone Limited, ktoré prišli o 50, resp. 14 bojovníkov, a tiež CIA a FBI mali 25 obetí, z ktorých 13 bolo zabitých.

Poliaci sa aktívne zúčastnili vytváranie eskadier smrti na Ukrajine od septembra 2013, kedy minister zahraničia R. Sikorski pozval 86 členov Pravého sektora na výcvik v policajnom výcvikovom stredisku v Legionowo, 23 km od Varšavy. Títo bojovníci, ktorí prišli pod zámienkou výmenného univerzitného programu, boli väčšinou muži okolo 40; dostali mesačný výcvik v organizovaní masových protestov, budovaní barikád, obsadzovaní vládnych budov, pouličných bojových taktikách, streleckých technikách, vrátane streľby z odstreĺovacích pušiek, atď Poľský týždenník Nie zverejnil fotografiu z Legionowo, na ktorom boli ukrajinskí fašisti oblečení v nacistických uniformách, spolu s poľskými inštruktormi v civilnom oblečení.

Kým poľskej špeciálne služby cvičili budúcich účastníkov trestných operácií, poľské ministerstvo zahraničia prišlo s týmto oficiálnym vyhlásením (2.2.2014) :
"Podporujeme tvrdú líniu zaujatú Pravým sektorom ... Radikálne akcie Pravého sektora a ďalších militantných skupín demonštrantov a používania sily protestujúcimi sú ospravedlniteľné ... Pravý sektor prevzal úplnú zodpovednosť za všetky akty násilia počas súčasných protestov. Je to úprimný postoj a rešpektujeme ho. Politici vo svojej mierotvornej funkcii zlyhali. To znamená, že jedinou prijateľnou možnosťou sú radikálne akcie Pravého sektoru. Žiadna iná alternatíva neexistuje. "


Zároveň poľský premiér Donald Tusk varoval prezidenta Janukoviča pred "neproporcionálnym použitím sily" proti Majdanu. Dnes Donald Tusk, ktorého dedko, Josef Tusk, slúžil v Hitlerovom Wehrmachtu, požaduje, aby kyjevská vláda rokovala s "východnými rebelmi" tvrdo, "ako s teroristami".

V polovici mája Tusk požadoval, aby sa maďarský premiér Orbán, ktorý považuje fašistickú Ukrajinu za "výzvu Európskej únii", takých výrokov zdržal, aby neodvádzal pozornosť od boja proti hlavnému nepriateľovi - Rusku. Ale o niekoľko týždňov skôr (2.4.2014) poľský premiér uviedol, že Európa sa musí pripraviť na rozpad Ukrajiny.

"Problémom je, že východná politika Varšavy je z veľkej časti riadená poľskou tajnou službou, ktorá kolaboruje s americkými a britskými tajnými službami," tvrdí Leszek Sykulski, šéf Czestochowského geopolitického inštitútu.

Začiatkom apríla riaditeľ CIA John Brennan navštívil Kyjev. Deň po jeho návšteve šéf kyjevského režime, Turčinov, oznámil začatie "rozsiahlych protiteroristických operácií v súvislosti s udalosťami na juhovýchode". V tejto operácii sa objavili nielen americkí, ale aj poľskí žoldnieri.

Po šéfovi CIA navštívil Kyjev, 21-22. apríla, viceprezident Joseph Biden. V prejave vo Verchovnej rade Biden uviedol, že Washington podporuje ukrajinskú vládu stojaci tvárou v tvár "ponižujúcim hrozbám", kedy mal evidentne na mysli Rusko. Mestá, ktorá sa vláda zúfalo si snaží podrobiť, sa nachádzajú v oblasti Dnepra-Donecka, kde sú obrovská ložiská bridlicového plynu. Royal Dutch Shell si už nárokoval pozemky v tomto kraji.

"Povedal by som, že ekonomické záujmy v tomto prípade sú tým, čo poháňa prevratový režim v Kyjeve k začatiu vojenských akcií proti vlastným občanom, pretože sa snažia zarobiť na týchto kontraktoch podpísaných predošlou vládou," tvrdí americký expert na zahraničné záležitosti Nebojsa Malic.


Robert Hunter Biden, syn amerického viceprezidenta, ktorý sa stal častým návštevníkom Kyjeva, bol tajne menovaný do predstavenstva najväčšieho súkromného producenta plynu na Ukrajine, Burisma Holdings, ktorý je registrovaný na Cypre a má licenciu na rozvoj plynových polí v oblasti Dnepra-Donecka. V apríli Devon Archer, rodinný priateľ amerického ministra zahraničia, ktorý bol na univerzite spolubývajúcim Kerryho nevlastného syna a hlavným poradcom počas prezidentskej volebnej kampane Johna Kerryho v r 2004, takisto dostal miesto v tejto spoločnosti.

Americkí vrcholoví predstavitelia a ich blízki príbuzní majú veľký osobný záujem vo všetkých krajinách, napadnutých americkými okupačnými jednotkami, už od dní vojen proti Juhoslávii a Iraku. Napríklad Kerryho predchodkyňa vo funkcii ministerky zahraničia, Madeleine Albright, mala firmy v "nezávislom Kosove", a Bidenov predchodca vo funkcii viceprezidenta, Richard Cheney a jeho rodina, ako aj ďalšia americká ministerka zahraničia Condoleezza Rice, mali podiely na irackých energetických zdrojoch prostredníctvom firiem Halliburton a Chevron. Rovnaké záujmy sa objavujú u tých, ktorí slúžia záujmom Američanov vo východnej Európe. Napríklad bývalý ukrajinský minister životného prostredia Mykola Zločevsky a bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski sú v predstavenstve Burisma Holdings.

Jedno z potenciálnych polí bridlicového plynu, na ktoré Burisma Holdings dostala práva na prieskum, je pole Juzivska. Ďalšia firma Shell dostala právo na ťažbu z pozemkov, kde sa nachádza Slaviansk, niektoré častí Kramatorska, mesta so 160,000 obyvateľmi, mestá Krasny Luč a Svjatogorsk v Doneckej oblasti, ako aj Balakeja a Izyum v susednom Charkovskom regióne. A kontrakt na ťažbu bridlicového plynu je napísaný tak, že ukrajinská vláda je povinná násilne vyvlastniť pozemky zákonných vlastníkov, ak Shell uvedie, že plánuje na týchto pozemkoch vŕtať. Okolie Slavianska bolo vybrané ako miesto pre vŕtanie prvých plynových studní ...

Miesto, kde je sústredená ukrajinská armáda podporovaná Pravým sektorom, súkromnými trestnými oddiely oligarchu Igora Kolomojského a žoldnierov z amerických a poľských PMC, tak ukazuje priamo na jeden z hlavných dôvodov trestných operácií: na to, že kyjevský režim slúži obchodným záujmom vedúceji elity USA a Poľska. Práve v okolí Slavianska a Kramatorska došlo k najnásilnejším stretom medzi trestnými jednotkami a ľuďmi z Doneckej oblasti, zatiaľ čo Izyum je hlavnou základňou ukrajinských síl zúčastnených trestných operácií.

Z nasledujúceho je zrejmé aké metódy sú používané v trestných operáciách:
  • Straty útočníkov, ku ktorým patrí aj útočné a dopravné vrtuľníky, obrnené vozidlá, 122 mm húfnice a raketové systémy Grad, z ktorých je salva schopná zničiť všetok život v oblasti 14,5 hektárov; 
  • bombardovanie miest mínometmi, v dôsledku ktorých je zabitých viac civilistov, ako bojovníkov sebaobrany; 
  • odstrelovačské aktivity, vraždiace dokonca aj deti;
  • používanie helikoptér sa symbolmi OSN k útokom na Kramatorsk. Tieto vrtuľníky boli pilotované poľskými žoldniermi, pretože ich ukrajinskí kolegovia odmietli porušiť medzinárodné normy tým, že by použili vojenské vybavenie so znakmi OSN.

Toto všetko možno považovať za odpoveď na otázku, aký druh nákladu je náhlivo dopravovaný na Ukrajinu poľskými žoldniermi, pod dohľadom americkej tajnej služby, a prečo je Poliak Kwasniewski v predstavenstve spoločnosti, pre ktorej aktivity je teraz čistená cesta ozbrojenými skupinami ukrajinských fašistov ("národnej gardy ") a americkými a poľskými žoldniermi, vraždiacim ozbrojencov a civilistov. Zdá sa, že kyjevská junta a jej západní páničkovia sú pripravení uchýliť sa k akejkoľvek provokácii, až po použitie chemických zbraní proti miestnej populácii, ako sa stalo nedávno v Sýrii, a predtým v Iraku, kde to boli práve Poliaci, ktorí sa na také záležitosti špecializovali.

http://www.globalresearch.ca/polish-death-squads-fighting-in-ukraine-cia-covert-operation/5384210
Nikolai Malishevski
28.5.2014

Zdroje:

pondelok 2. septembra 2013

Nové skutočnosti v sýrskom konflikte a komentár

Podľa reportérky z Damašku, ktorý píše aj pre AP, BBC Dave Gavlak dodala Saudská Arábia nervové plyny rebelom a teroristom z al-Kajdy v Damašku V článku sa píše incident bol nehoda pri zlom zaobchádzaní s chemickými zbraňami, ku ktorým nedostali žiadne školenie!

Táto správa by vysvetľovala použitie sarinu, ktorý je jednak vhodný do podmienok Sýrie (ľahko sa vyparuje a šíri vo veternom počasí) a hoci je menej účinný ako sú látky, ktorými (vraj) disponuje režim al-Assada, je jednoduchší na výrobu v laboratórnych podmienkach. A práve to je zaujímavé, keďže sa vie, že al-Kajda vyrába a dodáva do Sýrie sarin a horčičný plyn.

Slovenské tlačové agentúry informáciu o zadržaní teroristov so sarinom neuviedli, hoci to bola headlinová správa agentúry Reuters Médiá úplne ignorujú skutočnosť, že pobočka sýrskej al-Kajdy v Iraku prevádzkovala odhalené laboratóriá na výrobu sarinu. Z uvedeného článku citujem "Zadržaní okrem toho mali vytvorenú sieť na pašovanie jedovatých látok do susedných krajín, Európy a Severnej Ameriky, informovala s odvolaním sa na iracké zdroje agentúra DPA." Pokiaľ viem Irak a Sýria susedia, nie? Zvlášť ak vieme že obe časti al-Kajdy tvoria oficiálne jednu organizáciu "Islamský štát v Iraku a Levante"

Americká vláda tvrdí, že si je "skoro" istá dôkazmi. Lenže nemá nič čo by sa dalo nazvať ako 100% dôkaz, dymiacu zbraň poukazujúci na vládny režim. Pre mňa to potom znamená, že pravdivá môže byť aj verzia uvedená D.Gavlak, ktorá je úplne opačná voči americkej verzii.

Skutočne neviem kde je pravda, preto vypustiť Tomahawky len na základe domnienok je podľa mňa prejav názorového fundamentalizmu. Americká vláda neponúka riešenia, očividne dôkazy teroru druhej strany prehliada, podľa prezentácie ministra zahraničia Kerryho ide o súboj dobra a zla.

Čo sa týka zločinov, bez problémov priznávam hrozné zločiny režimu, len je zvláštne že západná propaganda ignoruje akékoľvek dôkazy genocídy z druhej strany. Ignoruje, že dôvody KSA a Kataru s demokraciou nemajú nič spoločné. Ignoruje, že obmedzený zásah nepomôže zastaviť krvyprelievanie, ale ho len predĺži. A úplne ignoruje, že pri súčasnej politickej a vojenskej situácii je víťazstvo náboženských ortodoxných skupín a teroristov z al-Kajdy väčšou tragédiou pre okolitý svet. Čo sa týka dôkazov americkej strany, ideálne by bolo predložiť ich OSN a dať ich dokopy so všetkými známymi faktami - napríklad aj so svedectvom, ktoré predkladá Dave Gavlak, či Carla del Ponte z predchádzajúcej misie OSN. Carla del Ponte sa vyjadrila o chemických útokoch v Aleppo a Khan al-Assal ako o pravdepodobných činoch opozície, ked nenašla ani jeden dôkaz o tom, že išlo o vládne zločiny. To len na margo, že často omielaná správa - chemické zbrane používa a vlastní len al-Assad je bohapustá lož. Motív, príležitosť a prostriedky sú zastúpené skôr na druhej strane vrchovatou mierou. Na strane režimu proste chýba akýkoľvek zmysluplný motív. A nech experti rozhodnú...

Nemám problém s dôkazmi, len nech ich niekto predloží na posúdenie. Doteraz to nespravil nik, všetko je v rovine viery a to je na odôvodnenie zabíjania trocha málo, nemyslíte?

Myslím že, keď sa vrátim do minulosti, konflikt začala brutalita režimu al-Assada. Preto nie je možné, aby normálny človek niekedy tento režim akýmkoľvek spôsobom podporoval. Avšak po zásahu teroristov a zneužitím opozície sa "spravodlivá" vojna zmenila na konflikt náboženský so sekularizmom, kde režim predstavuje jedinú hrádzu medzi tým, čo by nasledovalo po jeho páde.

Slobodné voľby by nemohli byť slobodné pri účasti ozbrojených skupín a al-Kajdy. To je vážne niekto tak naivný, že 8000 džihádistov len zo Saudskej Arábie odíde a nechá ľudí zvoliť si sekulárny režim? Čo mi vadí na postoji americkej vlády, že stále považuje za vinnú len jedinú stranu. To nie je dnes ani najmenej pravda. Obidve sú zlé, ale víťazstvo džihádistov je o hodne horšou správou pre celú Európu.

Pre vládu, ktorá druhú stranu úplne ignoruje, existuje len jedna pravda- pád režimu al-Assada a ani najmenej sa nestará o následky

110tisíc zabitých ľudí je celkový počet obetí od roku 2011. Západné médiá pripisujú všetky režimu a mali by pravdu, keby stále bojovala opozícia. Lenže dnes pôvodná politická opozícia fakticky nemá žiaden vplyv na udalosti, ozbrojený odpor predstavujú al-Kajdá a najradikálnejší náboženskí fundamentalisti. Koľko ľudí zahynulo ako civilné obete teroru al-Kajdy? To neviem, ale nebudú to štatisticky bezvýznamné čísla.

Opozícia dnes je o genocíde. Desiatky videí o popravách, podrezávanie zaživa, upaľovanie zaživa, svedectvá o "gurmanoch" a la Hannibal Lector, 450 kurdských obetí, masové hroby v Latakii, chemický útok v Khan al-Assal a neskôr masová poprava 123ľudí - to ma napadá len tak z hlavy.

Riešenie na zastavenie bojov po vstupe najbrutálnejších a najradikálnejších náboženských teroristov do konfliktu nie je vypustiť pár stovák Tomahawkov a odísť preč. Riešením by bolo vstúpiť do krajiny, zaviesť protektorát OSN a odzbrojiť každého, kto má zbraň nebezpečnejšiu ako kuchynský nôž. Lenže to nespraví nik. Implicitne by to znamenalo ukončenie akejkoľvek podpory všetkym bojujúcim stranám a nekompromisnú likvidáciu akéhokoľvek odporu.

Stálo by to veľa, a náhodou by nejaký vzácny vojak v modrej prilbe prišiel k úhone... Preto sa cynicky budeme tváriť že "humanitárne bombardovanie" je v podstate radostné zabíjanie a že to úplne stačí aby sme si umyli ruky.

Zdroj :
http://www.blogovisko.sk/su-za-utokmi-v-damasku-saudovia.html
http://www.reuters.com/article/2013/05/30/us-syria-crisis-turkey-idUSBRE94T0YO20130530
http://www.sme.sk/c/6821651/iracka-tajna-sluzba-odhalila-bunku-al-kaidy-ktora-vyrabala-chemicke-zbrane.html
http://www.webnoviny.sk/svet/al-kajda-ma-noveho-komplica-nasla-h/656803-clanok.html
http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-22424188 http://www.blogovisko.sk/masakry-islamskych-extremistov-posilnuju-rezim-al-assada.html

štvrtok 25. júla 2013

Ak al-Assad v Sýrii vyhrá, čo to bude znamenať?

Posledné udalosti v Sýrii sa vyvíjajú smerom, ktorý by som nedokázal vôbec rozumne predpovedať pred rokom. Vtedy bol alawitský režim klanu al-Assada na kolenách a analytici sa preli len o dátum konečnej porážky, evakuácie vládnych predstaviteľov do bezpečia v zahraničí a uzavretia sa Alawitov v ozbrojených enklávach.

Bashar al-Assad
Dnešné správy však prinášajú iný obraz. Strategická iniciatíva je v rukách súčasnej vlády, po páde pevnosti opozície Al-Qusayr, dochádza k vyčisťovaniu celých oblastí od prítomnosti nepriateľských ozbrojencov, do rúk vládnych vojsk padajú ďalši zajatci.

Šokujúca správa však prišla v posledných dňoch, keď sa prevalilo, že časť ozbrojenej opozície, prechádza na druhú stranu. Vojsko opozície sa rozklada nie pod náporom vlády, ale pod dojmami z hrôzy teroru, ktorý rozpútali fundamentalisti (väčšinou prináležiacich k zahraničným skupinám, často sa hlásiacich pod krídla Al-Kajdy) . Skutočná opozícia, ktorá začala pred dvoma rokmi povstanie pod dojmami útlaku režimu al-Assada a masakrov z čias jeho otca, dnes priznáva, že sluhovia režimu sa majú ešte čo učiť. Teroristi Al-Kajdy ich ďaleko prekonávaju. Hovoria : "Assad je strašný, ale druhá možnosť je horšia."

Preto využívajú amnestiu vyhlásenu vládou al-Assada a vraj začínajú po stovkách prechádzať na stranu vlády. Ich rodiny nakoniec v oblastiach ovládaných pravidelnou Sýrskou armádou žijú už dávno.

Skúsme si premyslieť, čo to znamená. Ak sme pred rokom rozmýšľali ako to skončí v prípade pádu režimu, dnes je na stole otázka, ako ďalej keď bude krajina vyčistená od teroristov.

Krajina po vojne

al-Assad sa reálne nebude môcť nazývať víťazom. Krajina je dnes posiata tisíckami voľne dostupných zbraní, veľké množstvo bojovníkov sa len z nutnosti podriadilo realite, ale výcvik a skúsenosti z bojov nezabudnú nikdy. Okrem teritória na pobreží Stredozemného mora, kde leží srdce Alawitov a Damašku nemá al-Assad nikde moc pevne v rukách.

Na severe krajiny majú kurdské oddiely faktickú nezávislosť, naviac zbrane (a možno aj prísľub autonómie v rámci krajiny) im režim poskytol ešte v začiatkoch konfliktu, aby mal istotu, že sa neobrátia proti nemu. O tom svedčí aj posledná správa Reuters z turecko-kurdského pohraničia, kde zablúdená guľka zabila tureckého chlapca a agentúra už otvorene hovorí o boji Kurdov s islamistami a nie o pravidelnej armáde vlády.

Nenávisť je v kultúre Východu pevne zviazaná s pomstou a neverím, že niekto niekedy zabudne na hrôzy vojny a na človeka, ktorému budú tieto hrôzy pripisované. Celé oblasti s homogénnym sunitským obyvateľstvom budú naďalej nenávidieť diktátora a naviac dnes budú mať k dispozícii zbrane, odhodlanie a skúsenosti.

Štandartná západná ponuka riešenia - slobodné voľby sú v tejto situácii asi ťažko uskutočniteľné. Ak by vyhrali strany spojené s Moslimským bratstvom a pokiaľ by v tejto citlivej dobe Alawiti stratili vplyv na udalosti, mohli by sa vystaviť genocíde so strany sunitov.

Preto si myslím, že režim Bashar al-Assada sa prestane hrať na demokraciu a bude naďalej pokračovať na obmedzenom teritóriu Damašku, Alawitskej enklávy a koridoru medzi nimi, kde má vládu relatívne pevne v rukách a kde dokáže zabezpečiť záujmy klanu a Alawitov. Sunitské enklávy sa možno pokúsia prevziať kontrolu nad svojim územím - niečo ako Hizballah v Libanone. Ak sa im to podarí, mohlo by vzniknúť krehké status quo s centrálnou vládou, s oblasťami kontrolvanými Kurdami a sunitmi. Ak sa tajnej polícii a muchabarat podarí eliminovať odpor sunitov a al-Assad bude formálne vládnuť celej krajine, len sa oheň odporu pridusí, ale nikdy nevyhasne a násilie bude v inej forme pokračovať ďalej.

Zahranično-politické súvislosti

Prehra opozície a porážka teroristov by však znamenala nielen jednoduché konštatovanie - al-Assad vyhral. S ním by sa totiž posilnilo aj postavenie Ruska, Iránu a čiastočne Číny. Ak sa celá kampaň začala ako súčasť cesty Saudskej Arábie a Kataru (s tichou podporou Izraela, USA, NATO), kde je na konci porážka iránskej teokracie, tieto plány by zaznamenali definitívny krach...

Opätovné rozpútanie bojov však bude znamenať len jedno, vytvorenie špirály cyklu zbrojenia a eskalácie konfliktu so stále lepšími a sofistikovanješími zbraňami. Príde deň, keď sa Izraelu nepodarí odhaliť a zničiť zbrane ako boli tie, ktoré al-Assad plánoval odovzdať teroristom z Hizballáhu a tým sa otvorí cesta pre ohrozenie kohokoľvek, kto sa Hizballáhu znepáči. Rovnako sa teroristom z Al-Kajdy dostanú do ruk MANPADy, ktorými bude možné zostreliť napríklad štartujúce Air Force One hocikde na svete, či iné pokročilé zbrane a zbraňové systémy.

Pre Saudov, aj Katar by bolo lepšie zmieriť sa s nastávajúcou situáciou a počkať si na inú príležitosť

V zahraničnej politike prestane hrať Sýria tak dôležitú úlohu, ako tomu bolo pred pár rokmi, čím sa čiastočne naplní cieľ oslabenia Iránu. Napriek tomu symbolické víťazstvo chránenca ajjatolláhov bude znamenať vysokú prestíž a posilnenie ich vplyvu a sebavedomia. Rusku ostane naďalej strategický prístav Tartus, ktorý bude umožňovať lepšie kontrolovať záujmy Ruskej federácie v  Európe a blízkom okolí. Ak niekto vyjde ako jednoznačný víťaz konfliktu, bude to rozhodne Rusko.


Zdroj:
http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/middleeast/syria/10198632/Syria-disillusioned-rebels-drift-back-to-take-Assad-amnesty.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/alawiti-v-syrii-bojuju-o-hole-prezitie.html
http://www.sme.sk/c/6880370/turecky-tinedzer-zomrel-po-tom-co-ho-zasiahli-zabludene-gulky-zo-syrie.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/izrael-sa-pokusil-znicit-ruske-rakety-v.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Man-portable_air-defense_systems

Ako rozumieť Českým Budejoviciam

Nespokojní miestni občania, Rómovia a policajti by sa mali vziať za ruky a spoločne si vyšliapnuť na úradníkov, aktivistov a profesionálnych bojovníkov proti diskriminácii.

Finmag.cz, Petr Hampl, Kaleidoskop, 24.07.2013

isifa/MAFRA/Slavomír Kubeš
Viete, čo je najhoršie na pouličných nepokojoch? Že nezapálite Audi Q7 toho grázla z Goldman Sachs, ktorý poradil vláde tak, že ste Vy a ďalšie tisíce ľudí kvôli tomu prišli o prácu. Ku škode príde stará renaultka vášho suseda, ktorý je na tom rovnako mizerne ako vy. A že nevytlčiete okná aktivistov Greenpeace, ktorí presadili také zdraženie energie, že prakticky nie je možné vytvoriť pracovné miesto vo výrobe. Nepokoje skôr skončia vydrancovaním obchodíku nejakého drobného živnostníka, ktorý sa aj tak ťažko uživí. Vinníci zatiaľ v pohode sedia vo svojich kanceláriách, píšu články o ľudovom rasizme a chystajú ďalšie opatrenia, ktoré normálnym ľuďom ešte viac zničia život.

Chceme pomáhať menšinám, alebo úradníkom?

Ako v Českých Budejoviciach, kde sa v posledných týždňoch mlátia tri skupiny ľudí, z ktorých každá má právo sa sťažovať. Českí daňoví poplatníci v posledných dvadsiatich rokoch vydali miliardy na "integráciu menšín". A výsledok? Vznikli getá, pribúda zločinnosť a vyrástla generácia ľudí, ktorí nikdy nepracovali a ktorí nikdy nevideli pracovať svojich rodičov. Jediným "prínosom" sú nové pracovné miesta pre profesionálnych bojovníkov proti diskriminácii, sociálnych pracovníkov, administrátorov, úradníkov, špecialistov na začlenenie menšín, expertov na integráciu školstva a ďalších príživníkov, ktorí by sa inak museli živiť obyčajnou prácou. A tiež to, že pár exekútorov a fikaných podnikateľov slušne zbohatlo.

Práve to je základnou príčinou celého problému. Všimnite si, že v tých mestách, kde kašlú na rady integračných expertov a držia sa obyčajného zdravého rozumu, žiadne geté nevznikli a etnické napätie neprekračuje únosnú hranicu. Preto tiež prípady typu Vsetína vyvolávajú také hysterické reakcie profesionálnych bojovníkov proti údajnému rasizmu. A všimnite si tiež, že tie menšiny, ktoré sa štát nepokúsil zachraňovať sociálnymi programami, si vôbec nevedú zle. Lenže sa na nich zase neuživí toľko profesionálnych "začleňovačov".

Tisíckrát čítame, že neexistuje žiadne jednoduché riešenie. Pritom praktické a jednoduché riešenia existujú. Len nie pre štátnu byrokraciu tak výhodné. Jedno z nich navrhol už pred časom predseda Slobodných Petr Mach (nie je to výrok Petra Macha - poznámka prekladateľa). Zrušiť všetky sociálne dávky a namiesto toho dať ponuku verejnej práce. Každý, kto dokáže prísť ráno o ôsmej triezvy a kto bude ochotný až do štvrtej hodiny hádzať lopatou (alebo vykonávať zodpovedajúcu ženskú prácu), si odnesie peniaze na ruku. To by sme pozerali, ako rýchlo by sa niektorí "preukázateľne nemohúci" rozhýbali, keby videli, že žiadne dávky už nebudú! A pozerali by sme, ako by sa v niektorých sociálnych skupinách znížila pôrodnosť (to nie je len hypotéza, údaje z USA ukazujú veľmi silný vzťah medzi systémom pomoci a rodičovstvom maloletých černošiek s neukončeným vzdelaním). Aj keby to mala byť práca úplne zbytočná, vyšla by daňových poplatníkov lacnejšie než súčasný systém podpory. Ich dnešní príjemcovia by neležali celý deň doma a nevymýšľali lotroviny. A navyše by si osvojovali pracovné návyky.

Zásady fungujúcej sociálnej politiky

Podobných praktických opatrení by bolo možné nájsť veľa a celá "rasová otázka" by mohla do roka zmiznúť. K tomu by ale bolo potrebné dodržať pár zásad.

  • Pripustiť si, že záujmy expertov na sociálnu problematiku sú opačné než záujmy "klientov". Ak pripustíme, aby sociálne programy navrhovali a riadili odborníci, vždy bude dôsledkom zhoršenie situácie (a teda ďalšie pracovné miesta pre týchto odborníkov). Odborníkov potrebujeme, ale rozhodovať musí ten, kto platí. To je zásada vyskúšaná tisícročiami.
    .
  • Je potrebné jasne a jednoznačne povedať, že za úspech sa môže považovať iba dosiahnutie stavu, kedy ľudia prestanú byť závislí na dávkach, dokážu sa sami uživiť a dokážu vychovať aj svoje deti tak, aby sa samy uživili. Čokoľvek menšieho je bezcenné. Cieľom nemôže byť počet integrovaných detí v školách, počet hodín strávených na programoch, počet vyplatených dávok a počet integračných projektov. Skoro by sa mi chcelo napísať, že by ľudia presadzujúci opatrenia, ktoré nevedú k osamostatneniu "klientov", mali byť trestaní prísnejšie ako ostatní tunelári. Rozhodne pôsobia väčšie škody.
    .
  • Sociálne a začleňovacie programy majú riadiť a platiť miestni ľudia. Je totiž predovšetkým v ich záujme, aby sa z geta, kam sa štítia a boja vkročiť, stala pohodová oblasť, kam budú radi chodiť trebárs za zábavou a kde sa budú cítiť dobre. Úradníkom, ktorí v Prahe navrhujú systém dávok, to môže byť ukradnuté.
    .
  • Pripustiť, že sociálne dávky sú rovnako zhubné ako heroín, alebo dokonca viac. Sú situácie, kedy skutočne nezostáva než odkázaným vyplatiť peniaze alebo prideliť potravinové lístky (napríklad vtedy, keď im hrozí smrť od hladu), ale zaviesť také dlhodobé dávky, ktoré môžu nahradiť zdroj obživy - to je zločin. Ak polícia stíha predavača heroínu, mala by navrhovateľa pomoci stíhať minimálne rovnakým spôsobom.
    .
  • Zabrániť, aby do situácie hovorili tí, ktorých vlastné výsledky sú preukázateľne katastrofálne. Trebárs aktivisti z krajín drancovaných moslimskými hordami. Kto chce, aby predmestia Prahy horeli rovnako ako predmestia Paríža a Štokholmu, nech im načúva.
    .
  • Nebáť sa súkromného podnikania. Ak si niekto založí firmu a s tou firmou naučí obyvateľov Chánova čistotnosti a pracovitosti, nech si zarobí napríklad aj sto miliónov. Rád sa na tom budem ako daňový poplatník podieľať. Ale súkromné ​​firmy musia dostať jasné zadanie a odmenu viazanú na výsledky. V poslednej dobe sa zdá, že s Rómami dokážu skvele pracovať kazatelia niektorých malých cirkví. Ak dokážu meniť návyky a morálku oni, prečo ich nepodporiť?

Ale to všetko sú len plané reči. V skutočnosti nie je žiadny spôsob, ako profesionálnym bojovníkom proti diskriminácii čeliť. Klára Samková nedávno napísala, že "Rómovia sú zrkadlom budúcich zlyhaní a katastrof". Má pravdu. Byrokratický aparát sa rozbehol, bude ničiť životné šance ďalších a ďalších skupín a nikto ho nedokáže zastaviť. Aspoň tak dlho, dokiaľ štátu úplne nedôjdu peniaze. Už aby to bolo.

Hra, v ktorej sa len prehráva

A ešte vysvetlenie. Keď píšem, že každá zo skupín zainteresovaných na dianie v Budějoviciach by mala právo sa sťažovať, mám na mysli toto:

Máme tu slušných občanov, ktorí chcú pokojne žiť, pracovať, baviť sa a vychovávať deti. Veľa z nich žije v strachu, že v dôsledku idiotských regulácií prídu o prácu. Financujú zo svojich daní sociálne programy a chcú žiť tak, aby mohli bez strachu vyjsť na ulicu, aby ich manželky neboli obťažované, aby sa nemuseli báť poslať deti do samošky. Chcú tak moc? Nezabúdajme, že nemusí ísť vždy o prípady ťažkej kriminality. Už "len" neporiadok, zápach, pokrikovanie a drobné krádeže znižujú kvalitu života. Je tak ťažké to pochopiť?

Máme tú rómsku populáciu, ku ktorej v predstavách mnohých ľudí prúdia neskutočné peniaze. Ale typická rómska rodina nežije vo vile s bazénom, pred ktorou by stál mercedes. Ak im niekto závidí životnú úroveň, môže sa pridať, prestať chodiť do práce a nasťahovať sa s ôsmimi inými ľuďmi do vybybanej garsónky. Určite nepreženieme, keď budeme tvrdiť, že nebyť zavedenia minimálnej mzdy, štedrých systémov sociálnych dávok a všadeprítomných rečí o diskriminácii, boli by na tom dnes dramaticky lepšie. Čo je vidieť aj z druhej strany - obmedzenie podpory v posledných rokoch vedie k znižovaniu počtu detí v rodinách. Práve toto zoškrtanie pomoci je pravdepodobne prvou dobrou vecou, ​​ktorú štát za mnoho rokov pre Rómov urobil. Väčšinová námietka hovorí, že keby boli dosť pracovití, húževnatí a mali dosť vysoké IQ, dokázali by všetky sociálne opatrenia v zdraví prežiť. Možno áno. A že sa prispôsobili až príliš ochotne. Aj to je pravda. Ale na podstate veci to nič nemení.

A potom tu máme policajtov. Chalanov z robotníckych a remeselníckych rodín, ktorí nastúpili do práce, kde mali chrániť ľudí, a namiesto toho sú nútení mlátiť a rozháňať tých, ktorí sú ako ich rodičia a súrodenci. Tí, s ktorými chodili do školy a chodia na pivo. Niet divu, že potom pracujú nervy a že v záberoch kamier by ste nerozlíšili České Budejovice 2013 od Národní třídy 1989. Bude zaujímavé pozorovať ďalší vývoj. Trebárs vo Francúzsku, kde sú policajti nútení mlátiť "homofobo", sa po pár týždňoch objavujú vzbury. Ako dlho by trvalo, než by sa vzbúrili českí policajti? Tým neobhajujem psychopatov, ktorí si zjavne prišli buchnúť a "ktorých" videá dnes kolujú po českom internete.

Predchádzajúce riadky by nemali vyznieť, že aktivisti a sociálni pracovníci sú tí zlomyseľní kapitalisti s veľkým bruchom a cigarou, aké poznáme z karikatúr. Sú to napospol ľudia, ktorí dokázali presvedčiť sami seba, že vlastne obhajujú dobro a že sú tak nejako morálnejší ako tí ostatní "ľahostajní" ľudia. A dokážu sami seba presvedčiť, že zničené životy "klientov" nie sú dôsledkom ich starostlivosti, takže riešením môže byť ešte viac programov a ešte viac boja proti diskriminácii. Ani týchto ľudí nemôžeme označiť za víťaza. Síce si dokázali vytvoriť slušnú obživu zo štátnych peňazí, ale spravidla zarábajú menej, než koľko by s rovnakými schopnosťami a rovnakým nasadením dostali v komerčnom sektore.

Budejovická situácia jednoducho nemá víťazov. Len samých porazených. To je v takýchto prípadoch obvyklé. Každý má pocit, že pre neho osobne znamená expandujúci štát výhodu. A nakoniec sa vždy ukáže, že každý alebo skoro každý je na tom horšie, než bol na začiatku. Leviatan odtrhnutý z reťaze postupne ničí morálku, medziľudské vzťahy aj ľudské životy.

Čím nepopieram, že k pogromom dochádzalo aj tam, kde bol štát minimálny alebo žiadny. Ale vtedy vyzerali inak a mali iné príčiny.

Originál článku :
http://www.finmag.cz/cs/finmag/kaleidoskop/jak-rozumet-ceskym-budejovicim/
http://nazory.euro.e15.cz/rozhovory/klara-samkova-romove-jsou-zrcadlem-budoucich-prusvihu-957428

streda 24. júla 2013

Dnes fanatik, zajtra katolícky terorista

To čo sa občas človek dočíta, neprináša pokojné spanie. Článok o ktorom je dnes reč je burcovanie katolíckeho fundamentalistu do boja za konzervatívne hodnoty, ktoré sú pre týchto ľudí prioritné a ktoré sú v rozpore s individuálnymi právami ako ich chápe sekulárna spoločnosť .

Som presvedčený, že každý má právo na to, aby žil podľa toho, ako cíti či už po stránke náboženstva alebo sexuálnej orientácie, že štát nemá najmenšie právo aby sa do týchto vecí staral a že pokiaľ sa dvaja ľudia slobodne rozhodnú koexistovať, musia mať ako pár plné právo na zastupovanie, dedenie a iné právne akty bez ohľadu na pohlavie. Sexuálna prudérnosť, ktorá je taká charakteristická pre rigidné náboženské predpisy judaizmu, kresťanstva alebo islamu je absolútne nefyziologická, naopak postavenie registrovaných partnerstiev na právne ekvivalentnú úroveň s manželským zväzkom (pod manželstvom myslím zväzok muža a ženy) zodpovedá potrebám človeka ako živočíšneho druhu.

Možno to vyzerá divne, ale napriek uvedenému som zároveň za ďaleko vyššiu preferenciu heterosexuálnej rodiny, ktorej účelom je plodenie detí. Dokonca som za ďaleko vyššiu sexuálnu spoločenskú diferenciáciu než je dnes, pretože rovnoprávnosť na atomárnej spoločenskej úrovni, t.j. na úrovni manželstva je ilúzia. Ak rozbijete atóm, výsledom je chaos výbuchu a rovnako aj dnes by sme rodinu zloženú zo ženy, muža a potomkov mali maximálne ochraňovať, podporovať a vyzdvihovať, čím zabránime zmätkom a chaosu v spoločnosti.

Dôvod je jednoduchý - rozbite intímnych spoločenských zväzkov v konečnom dôsledku povedie k rozbitiu spoločnosti ako takej a k jej zániku, resp. podľahnutiu v konkurenčnom boji s ďaleko rozumnejším prístupom na báze rodiny. Ak sa európska spoločnosť nevzchopí (čomu príliš neverím) ak sa kresťania nevzchopia (malá šanca tu je), otvorene hovorím, že islam bude v Európe skôr, či neskôr celkovým víťazom tohto historického súboja. Keďže niečo o islame viem, neverím v historickú budúcnosť Európy, nakoniec skončíme ako kontinent druho a treťotriednych krajín s odpovedajúcou životnou úrovňou a fatalistickým prístupom k životu.

Právo dvoch jedincov žiť je ich slobodné právo bez rozdielu pohlavia - to je princíp osobnej slobody. Avšak spoločnosť je tiež subjektom, ktorý má svoje potreby a svoje práva, ktoré nie sú homosexuálnymi partnerstvami naplnené. Preto musí nadradená kooperatívna jednotka organizácie ľudskej spoločnosti (obec, mesto, štát) podporovať partnerstvá, ktoré vytvárajú puto k danej entite a tým sa sama definuje a udržuje pri živote. Plodenie a výchova detí je tým putom, ktoré je nutné na zachovanie spoločenskej organizácie a preto registrované partnerstvo nikdy nemôže mať totožný spoločenský status ako manželstvo. Status má byť rovnaký len čo sa týka vzťahu dvoch jedincov navzájom, ale navonok to nemôže platiť.

Katolícka kontrarevolúcia ma však desí svojou netolerantnosťou a snahou riadiť život každého človeka v spoločnosti bez ohľadu na to či o to stojí alebo nie. A čo ma desí ešte viac je fanatizmus, v ktorom prevracajú naboženské pravidlá a hľadajú si náboženské dôvody na akékoľvek akcie. To, že čiastočne súhlasím s preferenciou manželstva, však neznamená že s týmito ľuďmi súhlasím vo všetkom, naopak som zásadne proti nim. Ich radikalizmus je hrozbou.

V článku sa dokonca píše, že pri presadzovaní jedných teologických princípov je možné porušovať ďalsie, ktoré stoja pri samotných základov kresťanstva. Takže autor otvorene hovorí, že ak sa nepodarí pokojnou cestou zvrátiť napr. zákon o registrovaných partnerstvách, správny katolík môže, alebo dokonca musí zobrať do ruky zbraň a začať vraždiť.

T.j. v mene dosiahnutia (katolíckeho) mieru môže začať vojnu a robiť akékoľvek zverstvá.

Možno by sa mali títo ľudia viac venovať štúdiu Nového zákona, scholastike a filozofii vôbec. Ježiš Kristus totiž násilie neakceptuje a významní teológovia tiež nie. V jednom článku som napísal práve o známom pravidle účel svätí prostriedky toto :

"Ignác z Loyoly, zakladateľ Spoločnosti Ježišovej, inak známej aj ako jezuiti vo svojich Exercíciách napísal, že zásada "Účel svätí prostriedky" neznamená, že k dobrému cieľu je možné používať aj nemravné prostriedky. V skutočnosti ide o to, že prostriedky mravne neutrálne, indiferentné (t.j. ani dobré, ani zlé) v spojení s dobrým cieľom nadobúdajú mravné hodnoty. Naproti tomu však ani najsvätejší cieľ nedovoľuje podľa jezuitských moralistov používať nemravné prostriedky."

To čo títo fanatici presadzujú je zas iná mantra, ktorú vyznávajú práve tí, voči ktorým sa chú vyhraniť - islamisti.
  1. Džihád je "vrcholom" v islame za to, že z islamu robí najvyšší cieľ
  2. "Nutnosť činí prípustným zakázané"
Vzhľadom na to že bojovať za víťazstvo islamu cestou džihádu je najväčšou prioritou, čokoľvek a všetko, čo je inak zakázané sa stáva prípustným. ...


Originál :
http://cirkev.wordpress.com/2013/07/18/na-programu-je-katolicka-kontrarevoluce/

Zdroj :
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/o-ceste-zivotom-nielen-o-nej.html

pošli na vybrali.sme.sk








Na programe je katolícka kontrarevolúcia

Dr Radomír Malý

Moc dobre viem, že si niektorí poklepú na čelo a poznamenajú na moju adresu niečo o psychiatrovi. Ja by som to ešte vlani urobil zrejme tiež. Avšak po tohtoročnom spontánnom odpore - hoci neúspešnom - miliónov Francúzov proti zákonu o adopcii detí homosexuálnymi pármi, už beriem túto myšlienku vážne. Nie je to z mojej hlavy, už pred pár desiatkami rokov volal po celosvetovej katolíckej kontrarevolúciu brazílsky zakladateľ tvrdo konzervatívneho hnutia "Tradícia, rodina, vlastníctvo" Plinio Correa de Oliveira. Vyslovil túto ideu ako reakciu na revolúciu ľavicovej mládeže r 1968 a na jej požiadavky liberalizáciu potratov a sexuálnej etiky. Tieto postuláty sa odvtedy stali súčasťou legislatívy úplnej väčšiny štátov sveta. A tie krajiny, kde ešte tomu tak nie je, sú vystavené zo strany OSN, UNESCO, EÚ, Medzinárodného menového fondu a ďalších podobných nadnárodných organizácií tvrdej ideologickej a hlavne ekonomickej masáži.

Od r 1968 sme svedkami permanentnej revolúcie s cieľom rozbiť rodinu a urobiť z celého sveta jeden obrovský globálny brloh a gayklub, v ktorom život nenarodených ľudských bytostí - a poťažmo aj ľudských bytostí na konci svojej dráhy - definitívne prestane byť nedotknuteľným a budú o ňom rozhodovať (pseudo) lekárske a iné zločinecké konzorciá v službách nadnárodných lobby s falošným a podvodným argumentom "slobodnej voľby" a "ľudských práv". Samozrejme ide o dôsledok celého vývoja protikatolického myslenia a boja už od osvietenstva, eventuálne už od protestantizmu, teraz ale je nevyhnutné reagovať tu a teraz, v prítomnom a budúcom čase.

Katolícka kontrarevolúcia je jedinou možnou obranou a zároveň odpoveďou. Keď ju neurobíme my, tradiční a konzervatívni katolíci v spojení s tými nekatolíkmi, ktorým je drahý prirodzený mravný zákon, vykonajú ju moslimovia - a už ju v Sýrii alebo v Egypte vykonávajú. Nebude to však kontrarevolúcie katolícka, ale moslimská - a to znamená vyháňanie diabla belzebubom. To teda rozhodne nie, s tým stojí a padá aj naša bezpečnosť podobne ako dnes bezpečnosť kresťanov v Sýrii, v Iraku či v Egypte. Ak sa katolicizmus nezmôže k celosvetovej - alebo aspoň lokálnej - kontrarevolúcii, stane sa zvetranou soľou a obeťou islamu, ktorý tú svoju kontrarevolúciu v donedávna kresťanských krajinách už úspešne realizuje predovšetkým vďaka populačným prírastkom moslimských rodín.

Ako ale na to? Cirkevné autority vo svojej väčšine myšlienku katolíckej kontrarevolúcie nepodporujú, nerobí tak ani značná časť katolíckych veriacich. Nepriateľom Katolíckej cirkvi sa podarilo infikovať ju zvnútra zhubným vnútrocirkevným slobodomurárstvom a modernizmom, ktorý naopak katolíkov masíruje k prijatiu mentality tohto sveta, nemravnosti a kultúry smrti. Francúzsky odpor proti homosexuálnej ideológii, v ktorom katolíci hrali nie nevýznamnú úlohu, bol preto celkom radostným prekvapením. To môže byť predsa len signálom - a kiež Boh dá - že v Katolíckej cirkvi zmysel pre prirodzený mravný zákon ešte neodumrel. Keby takých prejavov odporu v rôznych krajinách pribúdalo, potom by museli zatrúbiť - aspoň k čiastočnému - ústupu všetci tí tajomní režiséri z Bilderberg alebo z New Yorku.

Samozrejme v prvej fáze hrozí nebezpečenstvo ich tvrdého vojenského zásahu a masakru, lenže "krv mučeníkov je semenom kresťanov". Tu ale bude nutné sa brániť. Nota bene vziať do ruky zbraň k obrane, keď sa ukážu neúčinné všetky snahy o mierové riešenie, je katolíkom nielen dovolené, ale stáva sa niekedy aj povinnosťou. To vedel veľmi dobre hrdinský ekvádorský prezident Gabriel García Moreno, keď presadil v krajine v 19. storočia katolíckej zákonodarstvo, to vedeli už predtým katolícki povstalci vo Vendée za Veľkej francúzskej revolúcie, to vedeli v 20. storočia mexickí cristeros a španielski bojovníci na strane generála Franka. Povstanie alebo vojenský prevrat na obranu tradičnej rodiny a nenarodených detí by tu nielenže nebol niečím eticky chybným, ale naopak hrdinským prejavom odporu proti terajšej bezbožnej revolučnej totalite - a každý katolík, hodný toho mena, by mal morálnu povinnosť niečo také podporiť.

Iste, mnoho katolíkov vrátane biskupov by sa za takého status quo oháňalo demokraciou a slobodou. Tu ale musí už konečne zaznieť jasne a bez farizejov hranie sa na niečo: Do čerta s takou demokraciou a slobodou, ktorá legalizuje vraždy nenarodených detí a ľudí na smrteľnej posteli, sexuálnu promiskuitu a homosexuálne manželstvo! Katolík má tu morálnu povinnosť dať prednosť napríklad aj diktatúre, ak táto v mene kresťanstva a prirodzeného mravného zákona zakazuje potraty a eutanáziu, pornografiu, pohlavné neviazanosť a homosexuálne perverzii, a všemožne podporuje tradičnú rodinu a nerozlučiteľnosť manželstva.

Som si vedomý, že toto hic et nunc vyzerá nereálne. Lenže odpor miliónov Francúzov proti homozákonu ešte pred pár rokmi bol tiež niečím ťažko predstaviteľným. Nezahadzujte preto predčasne flintu do žita, ale modlime sa a šírme všade, kde môžeme, náležitú osvetu! To bude náš súčasný najlepší príspevok myšlienke katolíckej kontrarevolúcie.

Dr Radomír Malý