Zdá sa, že prevrat v Egypte zmieruje bývalých spojencov.
 |
| Prvým krokom na ceste k zblíženiu Hamasu s Iránom budú rokovania s vodcom Hizballáhu Hasanom Nasralláhom Foto: REUTERS / Sharif Karim / Reuters |
Pád islamského režimu Mohammeda Mursího v Egypte núti radikálne palestínske hnutie Hamas začať nové hľadanie politických patrónov a zdrojov financovania. Vedenie hnutia sa snaží rýchlo obnoviť vzťahy s Iránom a libanonským Hizballáhom pretrhnuté v minulom roku kvôli odmietnutiu podpory Hamasu režimu sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada.
Zástupca vedúceho politbyra Hamasu Moussa Abu Marzouk a vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh sa stretli v Bejrúte na rokovaní o obnovení vzťahov, narušenom odmietnutím podpory al-Assada palestínskym hnutím v sýrskom konflikte. Podľa arabských médií sa konzultácie začali na konci júna, kedy sa ukázalo, že režim Mohammeda Mursího a Moslimského bratstva, hlavných patrónov palestínskeho hnutia nebude trvať dlho.
Rokovaniu s Hizballáhom prikladá palestínske hnutie prvoradú dôležitosť pokiaľ ide o obnovenie kontaktu s Iránom. Po rozhodnutí Hamasu podporiť v Sýrii sunnitov (čo sú ich spoluveriaci a opozícia režimu Bashar al-Assada) bývaly iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád, vďaka ktorému sa Hamas stal v uplynulých siedmich rokoch strategickým partnerom Iránu a významným regionálnym hráčom, zastavil mesačný finančný sponzoring 22 miliónov dolárov, rovnako ako prestali aj dodávky zbraní do Gazy. Vedenie Hizballáhu po uzavretí kancelárií Hamasu v Damasku požadovalo, aby prestali pracovať aj v Bejrúte. Takto bola prerušená skoro všetka komunikácia Hamasu a "šiitského polmesiaca" (Teherán, Hizballáh, Damask) a po skončení izraelskej operácie "Pillar of Cloud" v decembri 2012 zostali prázdne aj zbrojné sklady v Gaze.
Iránske zbrane a peniaze od tých čias boli smerované do Gazy k druhému radikálnemu palestínskemu hnutiu - "Islamský džihád", ktorý sa stal významnou silou. Pre Hamas sa nepravidelné dodávky zbraní stali v poslednej dobe vážnym problémom. Káhira, ktorá poskytovala hnutiu finančnú a politickú podporu, neposkytovala Hamasu zbrojnú pomoc zo strachu pred ďalšou destabilizáciou situácie na Sinajskom polostrove. Okrem toho egyptské orgány pravidelne bombardovali tunely na hraniciach Gazy - hlavné kanály pašovania zbraní. Nový sponzor Hamasu katarský emir šejk Hamada bin Khalifa al-Thani, tiež zaujal opatrný postoj, obmedzujúc sa na financovanie stavebných prác a výplaty zamestnancov.
Ešte pred prevratom v Egypte, vojenské velenie Hamasu požadovalo od hlavy politbyra Hamasu Khaled Mashaala obnoviť vzťahy s Teheránom a hnutím Hizballáh. Pád Mohammed Mursího a zmena vlády v Iráne, boli rozhodujúcimi argumentami v prospech tohto rozhodnutia. Abu Marzouk dokonca vyjadril obavu, že Egypt obsadí Gazu a obnoví kontrolu, ktorú nad ním stratil po Šesťdňovej vojne v roku 1967.
Napriek stále pretrvávajúcim protirečeniam medzi Hamasom a Teherán ohľadom Sýrie, pre obnovu dodávok iránskych zbraní do Gazy nastali dnes dobré podmienky, povedal výskumník Centra arabských štúdií Inštitútu orientálnych výskumov Ruskej akadémie vied Alexander Demchenko. "Vzhľadom k slabosti centrálnej vlády a vážnych vnútorných problémov, Egypt nemôže dôkladne kontrolovať hlavné trasy dodávok - cez Sinaj. Súčasne Teherán nemá žiadny dôvod na obavy, že by sa na jeseň ocitli zbrane v Sýrii, keďže preniesť ich z Gazy je ťažké "- povedal "X" expert.
Obnova spolupráca Hamasu a Teheránu spôsobuje bolesti hlavy Izraelu, ktorý sa po operácii "Pillars of Cloud" stal pokojnejší. Tvrdé proti-izraelské útoky Hassan Rouhaniho a jeho zblíženie s vedením Gazy hrozí židovskému štátu novou vlnou útokov a teroristických činov.
Zdroj :
http://www.kommersant.ru/doc/2248738
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára