Vybrali SME

pošli na vybrali.sme.sk

utorok, 13. augusta 2013

Centrum pre štúdium politického islamu


Bill Warner
Organizácia Centrum pre štúdium politického islamu skúma a následne prezentuje doktrínu politického islamu pomocou svojich publikácií. Vyprodukovala už viacero zajímavých sérií, kde prístupnou formou vysvetľuje verejnosti menej známe aspekty islamu ako politickej sily. Prezentáciu a propagáciu Centra má na starosti jeho riaditeľ Bill Warner.

Povedzte nám niečo o Centre na štúdium politického islamu.

Centrum na štúdium politického islamu je skupina vedcov, ktorí sa zaoberajú vedeckým štúdiom základných textov islamu - Koránu, Sira (životu Mohameda) a Hadísov (tradícií Mohameda). Sú tu dve oblasti štúdia islamu, jeho doktríny a histórie, alebo, ako to vidí CSPI – teória a jej výsledky. Študujeme históriu na to, aby sme videli praktické výsledky doktríny.
CSPI sa zdá byť prvou skupinou, ktorá používa na štúdium doktríny štatistiku. Predchádzajúce vedecké štúdie Koránu sa hlavne týkali štúdií arabského jazyka.
Naším prvým princípom je, že Korán, Sira a Hadísy sa musia brať ako celok. Voláme ich Islamskou trilógiou, aby sme zdôraznili jednotu textu.
Naším hlavným intelektuálnym prelomom je, že dualizmus je základom a kľúčom k pochopeniu islamu. Všetko o islame prichádza v dvojiciach, čo začína jeho základným prehlásením:
  1. niet boha okrem Alaha a
  2. Mohamed je jeho prorok.
Takže Islam je Alah (korán) a sunna (slová a činy Mohameda, nachádzajúce sa v Sire a Hadísoch).

Minulo sa mnoho atramentu na pokus na odpoveď na otázku, čo je islam? Je islam náboženstvom mieru? Alebo je skutočný islam radikálnou teológiou? Je umiernený moslim skutočným moslimom?

Toto pripomína vedcom starú argumentáciu o svetle. Je svetlo častica alebo je svetlo vlna? Argumentovalo sa tak aj tak. Odpovedala nám kvantová mechanika. Svetlo je dualistické, je súčasne časticou aj vlnou. Závisí od okolností, ktorá z jeho vlastností sa prejaví. Islam funguje rovnako.

Naším prvým náznakom dualizmu je korán samotný, ktorý je v skutočnosti dvoma knihami, koránom z Mekky (ranejším) a Koránom z Medíny (neskorším). Vhľad do logiky koránu pochádza z veľkého množstva protirečení.

Na povrchu tieto protirečenia rieši islam tak, že sa uchyľuje k "abrogácii". To znamená, že verš, ktorý bol napísaný neskoršie, nahrádza a ruší skoršie verše. Ale v skutočnosti, keďže korán sa pokladá moslimami za dokonalé slovo Alahove, oba verše sú sväté a pravdivé. Neskorší verš je „lepší“, ale skorší verš tak isto nemôže byť chybný, keďže Alah je dokonalý. Toto je základom dualizmu. Oba verše sú „správne“. V dualistickej logike sú obidve strany protikladu pravdivé. Závisí od okolností, ktorý verš sa použije.

Napríklad:

(Mekkánsky Korán) 73:10: Počúvajte trpezlivo, čo hovoria (neveriaci) a nezraňte ich hrdosť.

Od tolerancie sa presúvame k totálnej intolerancii, dokonca ani Pán vesmíru nemôže vystáť neveriacich:

(Korán z Medíny), 8:12: A hle, Pán tvůj vnukl andělům: „Jsem s vámi, podpořte tedy ty, kdož uvěřili! Já vrhnu do srdcí těch, kdož nevěří, hrůzu a vy bijte je po šíjích a bijte je po všech prstech!“

Celá naša západná logika je založená na zákone protirečenia – ak si dve veci vzájomne odporujú, potom minimálne jedna z nich nie je pravdivá. Ale islamská logika je dualistická, dve veci môžu odporovať jedna druhej a obidve sú pravdivé.

Žiadny dualistický systém sa nedá merať pomocou jednej odpovede. Toto je dôvod, prečo spory o tom, čo vytvára „skutočný“ islam neustále pokračujú a nie sú nikdy rozriešené. Neexistuje jedna správna odpoveď.

Dualistické systémy je možné merať iba štatisticky. Je zbytočné argumentovať, ktorá strana dualizmu je pravdivá. Ako analógia môže poslúžiť kvantová mechanika, ktorá vždy poskytuje štatistickú odpoveď na všetky otázky.

Ohľadom príkladu použitia štatistických metód, pozrite sa na otázku: Čo je skutočný džihád, vnútorný, spirituálny džihád alebo vojenský džihád? Obráťme sa k Bucharimu (Hadís) ohľadom odpovede, keďže on o džiháde hovorí opakovane. V Bucharim sa 97% džihádu vzťahuje na vojnu a 3% sú o vnútornom zápase. Takže štatistická odpoveď je, že džihád je 97% vojny a 3% vnútorného zápasu. Je džihád vojna? Áno—97%. Je džihád vnútorný zápas? Áno—3%.

Takže ak píšete článok, môžete urobiť prípad z oboch. Ale popravde, takmer každý spor o islame sa dá zodpovedať nasledovne: Všetko vyššie uvedené platí. Obe strany duality sú pravdivé.

Prečo je, z vášho pohľadu tak mnoho ignorancie o histórii a doktríne politického islamu na Západe?

Najprv sa pozrime na to, akí sme nevedomí o histórii politického islamu. Koľko kresťanov vám môže povedať, ako sa Turecko alebo Egypt stali islamskými? Čo sa stalo siedmym ázijským cirkvám, ktoré vo svojich listoch spomína Pavol?

Nájdite Žida, ktorý vám môže rozpovedať židovskú históriu dhimmitude (druhotriednych občanov, slúžiacich islamu). Koľko Európanov vie, že biele ženy boli najvyššie cenenými otrokmi v Mekke? Každý vie, koľko Židov zabil Hitler, ale nájdite neveriaceho, Ktorý vám povie, koľkí zomreli v džiháde za posledných 1400 rokov. Práve tak sme nevedomí o doktríne islamu.

FBI agent dostane dvojhodinový kurz o islame a väčšina z toho je o tom, ako neuraziť imáma. Bojujeme v Iraku. Kto používa politické, vojenské doktríny islamu na plánovanie stratégie? Kto môže nájsť jediného rabína alebo pastora, ktorý čítal korán, síru a hadís? Ktorý guvernér, senátor, kongresman alebo vojenský líder vykazuje znalosť politickej doktríny islamu? Skúste nájsť kurz na vysokej škole o islamskej politickej doktríne a etike. Absolventi sa školia v islamskom umení, architektúre, poézii, súfizme a slávnej histórii, ktorá ignoruje utrpenie nevinných neveriacich. Absolventi čítajú komentáre o Koráne a Hadísoch, ale nečítajú aktuálnu doktrínu.

Takže prečo táto nevedomosť?

Začnime od začiatku. Keď sa islam vyvalil z Arábie do umierajúceho byzantského sveta, neveriaci ho zaznamenali ako arabskú inváziu, Podobne, invázia východnej Európy bola turecká, invázia Španielska zase maurská. Naši učenci dokonca ani neboli schopní pomenovať útočníkov.

Mohamed zabil každého intelektuála alebo umelca, ktorý sa mu postavil. Bol to strach, ktorý viedol veľkú väčšinu médií k tomu, aby znovu nevytlačili Mohamedove karikatúry, nie nejaká imaginárna citlivosť. Strach je známym základom nevedomosti,ale to nie je dosť na vysvetlenie toho všetkého.

Čo prispieva k takmer psychotickej averzii k znalostiam o islame? Okrem strachu je tu uvedomenie, že politický islam je nám hlboko cudzí. Pozrime sa na etický základ našej civilizácie. Celá naša politika a etika je založená na unitárnej etike, ktorá je najlepšie formulovaná v zlatom pravidle:

Správaj sa k ostatným tak, ako chceš, aby sa správali k tebe.

Základom tohto pravidla je rozpoznanie, že na istej úrovni sme všetci rovnakí. Nie sme si rovní. Každý šport vám ukáže, že nemáme rovnaké schopnosti. Ale každý chce, aby sa s ním zaobchádzalo ako s ľudskou bytosťou. Zvlášť chceme byť rovní všetci pred zákonom a aby sa s nami zaobchádzalo ako so sociálne rovnými. Na základe tohto zlatého pravidla – rovnosti ľudských bytostí – sme vytvorili demokraciu, ukončili otroctvo a berieme mužov a ženy ako politicky rovných. Takže zlaté pravidlo je unitárna etika. Všetci ľudia majú byť braní rovnako. Všetky náboženstvá majú nejakú verziu zlatého pravidla okrem islamu

V čom je islam v tomto kontexte odlišný?

Pojem „ľudská bytosť“ nemá v rámci islamu žiadny význam. Nie je tu taká vec ako ľudskosť, iba dualita veriaceho a neveriaceho. Pozrite sa na etické výpovede, nachádzajúce sa v hadísoch. Moslim nesmie klamať, podvádzať, zabiť alebo okradnúť iného moslima.Ale moslim smie klamať, podvádzať alebo zabiť neveriaceho, ak to pomôže islamu.

Nie je tu taká vec ako univerzálna výpoveď etiky v islame. K moslimom je potrebné pristupovať jedným spôsobom a k neveriacim iným spôsobom. Najbližšie, kde sa islam dostáva k univerzálnej výpovedi etiky je to, že sa celý svet musí podriadiť islamu. Potom, ako sa Mohamed stal prorokom, nikdy sa nesprával k neveriacemu tak isto ako k moslimovi. Islam popiera pravdu zlatého pravidla.

Okrem toho, táto dualistická etika je základom džihádu.Etický systém kladie neveriaceho na nižšiu úroveň ako človeka a preto z toho vyplýva, že je ľahké zabiť, uškodiť alebo oklamať neveriaceho.

Teraz si uvedomte, že neveriaci často zlyhávajú v uplatňovaní zlatého pravidla, ale na jeho základe môžeme súdiť a odsudzovať. Nie sme dokonalí, ale toto je náš ideál.
Boli tu aj iné dualistické kultúry. Prichádza mi na myseľ Ku-Klux-Klan (KKK). Ale KKK sa vyznačoval simplistickým dualizmom. Člen KKK nenávidí všetkých černochov a stále, tu je iba jedna možnosť. Toto je veľmi priame a ľahko badateľné.

Dualizmus islamu je viac zavádzajúci a ponúka dve možnosti, ako sa správať k neveriacemu. K neveriacemu je možno sa správať dobre, v takom istom slova zmysle, ako sa sedliak dobre správa k svojmu dobytku. Takže islam môže byť „milý“ ale v žiadnom prípade nie je neveriaci „brat“ alebo priateľ. V skutočnosti je v Koráne asi 14 veršov, ktoré sú empatické – moslim nikdy nemôže byť priateľom neveriaceho.

Moslim môže byť „priateľský“ ale nikdy nie je skutočným priateľom. Čím je moslim viac skutočným priateľom, tým menej je moslimom, ale pokrytcom.

Už ste uviedli skôr, že logika je ďalším hlbokým rozdielom. Môžete to trochu vysvetliť?

Aby som to zopakoval, celá veda je založená na zákone protirečenia. Ak si dve veci navzájom protirečia, potom aspoň jedna z nich je nepravdivá. Ale vnútri islamskej logiky môžu byť obidve protirečivé stanoviská pravdivé. Islam používa dualistickú logiku a my používame unitárnu vedeckú logiku.

Keďže islam má dualistickú etiku a dualistickú logiku, je nám úplne cudzí. Moslimovia myslia inak ako my a cítia inak ako my. Takže naša averzia vychádza zo strachu a zamietnutia islamskej etiky a logiky. Táto averzia spôsobuje, že sa vyhýbame vzdelávaniu o islame, takže sme nevedomí a v nevedomosti zostávame.

Ďalšou časťou averzie je uvedomenie, že s dualistickou logikou sa nedajú uzatvárať kompromisy. Nie je tu žiadna polcesta medzi unitárnou a dualistickou etikou. Ak ste v obchodnom jednaní s niekým, kto je klamár a podvodník, nie je žiadna možnosť, aby ste sa vyhli tomu, že vás podvedie. Bez ohľadu na to, ako milo sa budete k podvodníkovi správať, aj tak vás využije. Niet kompromisu s dualistickou etikou. V skratke, islamská politika, etika a logika nemôže byť časťou našej civilizácie. Islam neasimiluje, islam dominuje. S islamom sa nikdy nedá „vychádzať“. Jeho požiadavky nikdy neskončia a požiadavky sa musia splniť podľa podmienok islamu: Podriadením.

Posledným dôvodom našej averzie k histórii politického islamu je naša hanba. Islam zotročil milióny Európanov. Keďže moslimovia nemohli byť zotročení, tak to bol biely kresťan, ktorý bol sexuálnym otrokom tureckého sultána. Toto sú veci, ktorým sa nechceme postaviť.

Židia nechcú priznať históriu politického islamu, pretože boli dhimmi, občania druhej triedy alebo poloviční otroci, podobne ako kresťania. Židia si radi spomínajú, ako boli poradcami a lekármi mocných moslimov, ale bez ohľadu na to, čo Žid robil alebo akú pozíciu zaujímal, bol stále dhimmi. Nie je žiadny kompromis medzi rovnosťou a dhimmi stavom.

Prečo by si mal Ind chcieť znovu vyvolávať hanbu otroctva a zničenie ich chrámov a miest? Keď indickí remeselníci dostavali Taj Mahal, moslimský vládca im dal odťať pravú ruku, aby už nikomu nemohli postaviť nič také krásne. Prax satí, vdovy, hádžúcej sa do pohrebnej hranice svojho manžela bola odpoveďou na znásilňovanie a brutalitu islamského džihádu, ktorý sa prehnal starobylým Hindustanom.

Čierni sa nechcú postaviť faktu, že to bol moslim, ktorý pochytal ich predkov v Afrike, aby ich predával vo veľkom bielemu obchodníkovi s otrokmi. Arab je skutočným pánom Afričana. Čierni nevedia priznať spoločné puto, ktoré zdieľajú s bielymi: Že Európania aj Afričania boli pod vládou islamu otrokmi. Čierni si radi predstavujú, že islam je ich protiváhou proti bielej moci, nie to že im islam vládol 1400 rokov.

Dualistická logika. Dualistická etika. Strach. Hanba. Tu niet kompromisu. Toto sú dôvody, prečo nechceme poznať politickú históriu, doktrínu alebo etiku islamu.

Takže je tu niečo také ako nepolitický islam?

Nepolitický islam je náboženský islam. Náboženský islam je to, čo robí moslim aby sa vyhol peklu a dostal sa do raja. Je tu päť pilierov – modlitba, dobročinnosť voči moslimom, púť do Mekky, pôst a prehlasovanie Mohameda posledným prorokom.

Ale Trilógia je v otázkach doktríny jasná. Minimálne 75% Siry (Života Mohameda) je o džiháde. Okolo 67 % Koránu z Mekky je o neveriacich alebo politike. Z Koránu z Medíny je 51 % venovaných neveriacim. 20% Buchariho hadísov je o džiháde a politike. Náboženstvo je najmenšou časťou islamských základných textov.

Najslávnejšou dualitou politického islamu je rozdelenie sveta na veriacich, Dar al Islam a neveriacich, Dar al Harb. Najväčšia časť trilógie sa venuje zaobchádzaniu s neveriacimi, kafírmi. Dokonca aj Peklo je politické. Korán sa o pekle zmieňuje 146 krát. Iba 6% tých, ktorí sú v pekle sú tam z morálnych pokleskov – vražda, krádež atď. zostávajúcich 94% je tam kvôli intelektuálnemu hriechu nesúhlasu s Mohamedom, čo je politický zločin. Čiže, islamské peklo je politickým väzením pre tých, ktorí kritizujú islam.

Mohamed kázal svoje náboženstvo 13 rokov a zhromaždil asi 150 nasledovníkov. Ale keď sa dal na vojnu a politiku, do 10 rokov sa stal prvým vládcom Arábie, s priemerom násilných udalostí každých 7 týždňov počas 9 rokov. Jeho úspech neprišiel počas jeho kariéry náboženského vodcu, ale politického lídra.

V krátkosti, politický islam definuje, ako je potrebné jednať a správať sa k neveriacim.

Môžete s krátko dotknúť histórie politického islamu?

História politického islamu sa začína Mohamedovou emigráciou do Medíny. Od tohto bodu, je výzva islamu voči svetu vždy dualistická – buď pripojenie sa k slávnemu náboženstvu alebo byť predmetom politického tlaku a násilia. Po príchode do Medíny sa islam stal násilným, keďže presviedčanie zlyhalo. Do sveta vstúpil džihád.

Po Mohamedovej smrti, Abu Bakr, druhý kalif, riešil teologické dišputy tých, ktorí si želali opustiť islam politickým činom a smrťou mečom. Džihád Umara (Druhý kalif, pápež-kráľ) vybuchol vo svete neveriacich. Džihád zničil kresťanský Stredný východ a kresťanskú Severnú Afriku. Onedlho sa stali obeťami džihádu aj perzskí zoroastriáni a hinduisti. História politického islamu je históriou deštrukcie kresťanstva na Blízkom východe, Egypte, Turecku a Severnej Afrike. Polovica kresťanského sveta bola stratená. Pred islamom bola Severná Afrika južnou časťou Európy (súčasťou rímskeho impéria). Počas džihádovej výpravy bolo povraždených okolo 60 miliónov kresťanov.

Polovica úchvatnej indickej civilizácie bola vymazaná zo sveta a 80 miliónov Indov zabitých.

Prvými budhistami západu boli Gréci, potomkovia armády Alexandra Veľkého na mieste, ktoré sa dnes volá Afganistan. Džihád ničil budhizmus pozdĺž Hodvábnej cesty. Umrelo 10 miliónov budhistov. Dobytie budhizmu je praktickým výsledkom pacifizmu.

V Perzii bol zoroastriánizmus eliminovaný.

Židia sa stali večnými dhimmi po celom islamskom svete.

Za posledných 1400 rokov džihádu umrelo v Afrike okolo 120 miliónov kresťanov a animistov. Pre slávu politického islamu umrelo počas posledných 14 storočí 270 miliónov neveriacich. Toto sú Slzy džihádu, o ktorých sa neučí v žiadnej škole.

Ako naši intelektuáli odpovedali islamu?

Základ celého myslenia neveriacich skolaboval pri stretnutí s islamským politickým myslením, etikou a logikou. Už sme sa zmienili o tom, že naši prví intelektuáli dokonca ani nevedeli označiť okupantov za moslimov. Nemáme žiadnu metódu analýzy islamu. Nevieme sa zhodnúť na tom, čo je islam a nemáme žiadne vedomosti o našom utrpení ako obetí 1400 rokov trvajúceho džihádu.

Pozrite sa, ako si kresťania, židia, černosi, intelektuáli a umelci poradili s islamskou doktrínou a históriou. V každom prípade ich primárne idey zlyhali.

Kresťania veria, že „láska všetko premôže.“ Nuž, láska nepremôže islam. Kresťania majú ťažkosti s videním islamu ako politickej doktríny a nie ako náboženstva. Sektárska povaha kresťanského myslenia znamená, že priemerný ne pravoslávny kresťan nemá žiadne vedomosti ani súcit s utrpením ortodoxných kresťanov.

Židia majú teológiu, ktorá vytvára jedinečný vzťah medzi Židmi a stvoriteľom –bohom všehomíra. Ale islam vidí Židov ako opice, ktoré sfalšovali Starý zákon. Židia nevidia žiadne spojenie medzi politickou doktrínou islamu a Izraelom.

Čierni intelektuáli založili svoje idey na stave otroka/obete a na tom, aké bolo zlé, že ich bieli kresťania zotročili. Islam nikdy neuznal žiadnu z bolestí a utrpenia, ktoré spôsobil Afrike počas svojho 1400 ročného obchodu s otrokmi. Ale čierni sa ani nesnažia získať od moslimov nejaké ospravedlnenie a sú v prítomnosti islamu ticho. Prečo? Pretože Arabi sú ich majiteľmi?

Multikulturalizmus sa triešti voči požiadavke islamu, aby sa mu podriadila každá civilizácia. Kultúra tolerancie kolabuje tvárou v tvár svätej netolerantnosti dualistickej etiky. Intelektuáli reagujú ignorovaním zlyhania.

Naši intelektuáli a umelci boli zneužívaní počas 1400 rokov. Takže psychológia našich intelektuálov je presne podobná psychológii zneužívanej ženy, sexuálne zneužívaného dieťaťa alebo obete znásilnenia. Pozrite sa na paralely medzi reakciami obetí zneužívania a našich intelektuálov. Všimnite si, ako násilie spôsobuje popieranie.

Obete popierajú, že k zneužitiu došlo: Naše médiá nikdy nedávajú do správ väčšinu džihádu na svete. Naši intelektuáli nehovoria o tom, ako je toto násilie spojené s politickou doktrínou.

Zneužívateľ využíva strach na ovládanie obete: Aký bol dôvod, pre ktorý noviny nechceli publikovať Mohamedove karikatúry? Salman Rushdie je stále odsúdený na smrť pre svoj román. Aký „špičkový umelec“ vytvoril akúkoľvek umeleckú výpoveď o islame? Strach vládne našim intelektuálom a artistom.

Obete vždy nájdu spôsob, ako vziať vinu na seba: My sme vinní za útoky z 11 septembra 2001. Ak sa budeme viac snažiť, moslimovia budú milší. Musíme sa prispôsobiť ich potrebám.

Obeť je pokorená: Bieli ľudia nebudú hovoriť o tom, ako boli ich predkovia zotročení islamom. Nikto sa nechce zastať obetí džihádu. Prečo sa neozveme o utrpení našich predkov? Prečo nežialime nad stratou kultúr a ľudí? Príliš sa hanbíme, aby sme to mohli urobiť.

Obeť sa cíti bezmocná: „Čo budeme robiť?“ „Nemôžeme zabiť 1.3 miliardy ľudí.“ Nikto nemá žiadne pochopenie ani optimizmus. Nikto nevie, čo by sa malo skúsiť. Jediný plán je „byť milší.“

Obeť obracia hnev dovnútra: Čo je najkontroverznejšou záležitosťou dnešnej politiky? Irak. A o čom je vlastne Irak? O politickom islame. Na webe je video, kde CIA a Bush naplánovali a realizovali 11. september. Kultúrne sebabičovanie je hlavným mottom našich intelektuálov a umelcov.

Nenávidíme sa, pretože sme boli mentálne obťažovaní a zneužití. Naši intelektuáli a umelci reagovali na zneužívanie džihádu presne tak, ako by reagovalo sexuálne zneužívané dieťa alebo obeť znásilnenia. Náš intelekt je nemocný a zlyhávame v našej úlohe - myslieť jasne. Nemôžeme zniesť pohľad na naše popieranie.

Takže si zhrňme, prečo je pre nás kľúčové oboznámiť sa s doktrínou politického islamu.

Politický islam zničil každú kultúru, ktorú obsadil alebo do nej imigroval. Celkový čas anihilácie trvá storočia, ale akonáhle sa islam začal prejavovať, nikdy neustúpil. Hostiteľská kultúra zmizla a vyhynula.

Aby sme prežili, musíme sa oboznámiť s doktrínou politického islamu. Doktrína je úplne jasná v tom, že všetky formy sily a presviedčania môžu a musia byť použité na naše dobytie. Islam sa sám vyhlásil za nepriateľa všetkých neveriacich. Brilantný čínsky vojenský filozof, Sun Ce povedal – poznaj nepriateľa. Musíme poznať doktrínu nášho nepriateľa, alebo byť zničení.

Alebo to môžeme povedať takto: Ak sa neoboznámime s doktrínou politického islamu, naša civilizácia bude práve tak zničená, ako bola zničená egyptská koptská civilizácia. Keďže neveriaci sa musia oboznámiť s doktrínou politického islamu, CSPI napísala všetky svoje knihy v prostej angličtine.

Naše knihy sú vedecké, ale ľahko sa čítaju. Napríklad, každý, kto je schopný prečítať si noviny si môže vziať "A Simple Koran", prečítať ho a porozumieť mu. Jeho inteligenčná úroveň nie je umelo znížená a obsahuje každé jedno slovo originálu.

Nielenže je jednoduchý jazyk, ale je logická aj kategorizácia a triedenie. Obnovili sme kontext a chronológiu. Výsledkom je, že Korán je epickým príbehom, končiacim triumfom nad všetkými nepriateľmi Alaha. Všetky naše knihy a filozofia sa nachádzajú na našom webe.

Islam vyhlasuje, že sme nepriateľmi Alaha. Ak sa neoboznámime s politickou doktrínou islamu, skončíme ako prvé obete islamu – tolerantní polyteistickí Arabi zo Saudskej Arábie, z ktorých sa stali Wahhábiti (veľmi prísna odnož islamu) a dnes najmenej tolerantná kultúra na celej zemi.

Bill Warner, ďakujeme vám za rozhovor.


Podľa rozhovoru Frontpage Magazínu s riaditeľom Centra pre štúdium politického islamu Billom Warnerom