Šialené multikultúrne Nórsko kradne deti

Tento článok z časopisu Newsweek zdanlivo vôbec nie je o politike. Je to o tragédiách zneužitia štátneho sociálneho systému, ktorý deštruuje rodiny a vytvára všemocný štát sociálneho úradu v štáte. Je to o viere vo všemocný systém a naopak o viere, že rodina nič neznamená. Je to o rozpade tradičnej morálky založenej na judeo-kresťanskej tradícii a jej nahradenie bezcitným sociálnym konštruktom. Je to o víťazstve systému a bezmoci jedinca. Je to politické víťazstvo kultúrneho marxizmu v Nórsku.

Pobaltské štáty hovoria, že Nórsko, Veľká Británia a Fínsko ukradli ich deti

Niekoľko krajín východnej Európy vyhlásilo vojnu organizáciám na ochranu dieťaťa v Nórsku, Fínsku a Veľkej Británii, vyhlasujúc, že rozbili rodiny na základe malého množstva alebo žiadnych presvedčivých dôkazov.

Problém sa v Litve dostal až na stôl hlavy štátu potom, čo televízny diskusný programe obvinil nórsku službu v oblasti ochrany detí, Barnevernet, z násilného zadržania sedem ročného syna litovskej matky, Gražiny Lešcinskiene, začiatkom tohto roka, po tom, čo chlapec vykazoval známky "sexualizovaného správania".

Podľa diskusného programu Hodina s Rutou, Barnevernet bežne odoberá litovské deti od ich rodičov, pretože sú "vyhľadávanou komoditou" - čo je tvrdenie ostro poprené Nórskom.

Dopad udalosti v Litve sa stal natoľko toxickým, že nórsky veľvyslanec si najal PR spoločnost na rozptýlenie negatívnych názorov o Nórsku, vysielaných litovskými médiami. "V Litve je to teraz obrovský problém," hovorí Daiva Petkeviciute, Litovka žijúca v Nórsku, ktorý pracuje pre Oslom založenú skupinu Human Rights House Network. "Prvá vec, ktorú Litovci hovoria, keď im vravím, že žijem v Nórsku, je,"Ako to, že máš ešte stále svoje deti? ""

Medzitým, lotyšské dieťa žijúce vo Veľkej Británii bol v roku 2010 odobraté matke po tom, čo 21-mesačné dievčatko bolo údajne nájdené doma samotné. Dieťa potom bolo umiestnená u pestúnov a teraz žije s adoptívnymi britskými rodičmi. Matka popiera, že jej dieťa zostalo samotné a obviňuje miestne orgány z "násilnej adopcie". Začiatkom tohto mesiaca lotyšský parlament podal oficiálnu sťažnosť hovorcovi anglického parlamentu na správanie sa britských sociálnych služieb.

Vedúci oddelenia spolupráce pre detské otázky na lotyšskom ministerstve spravodlivosti, Agris Skudra, povedal, že Británia pochybila, keď neoznámila Lotyšsku, že dieťa bolo odobraté od rodičov a tým zbavila príbuzných šance postarať sa o dieťa.

"Jediná vec, ktorú [sociálne služby] urobili, je ospravedlnenie sa za chýbajúci dôležitý krok v procese adopcie, ale pre matku a lotyšské inštitúcie to nie je útechou. Ospravedlňovanie sa a reči typu - niečo sme nevedeli, nepostačujú," hovorí Skudra.

K nárastu hnevu došlo aj v Českej republike v prípade z roku 2011. Dvaja synovia českej matky boli nórskou agentúrou na ochranu detí odobrané potom, čo boli rodičia podozriví z násilia a sexuálneho zneužívania. Deti boli umiestnené do rôznych pestúnskych rodín. Začiatkom tohto roka, prezident Českej republiky Miloš Zeman obvinil Nórsko, že sa "správa ako nacisti" a petíciu, ktorá podporuje matku, podpísalo takmer 10.000 podpisov. "V očiach Európanov sa Nórsko stalo krajinou, ktorá príliš horlivo odoberá deti od rodičov," hovorí český europoslanec Tomáš Zdechovský.

Na litovských sociálnych sieťach a v médiách obiehajú divoké teórie naznačujúce, že za týmto prejavom nesúhlasu by mohla byť ruská propaganda. Na konci minulého roka ruský komisár pre práva detí obvinil Nórsko a Fínsko, že "terorizuje" ruské rodiny žijúce v škandinávskych krajinách.

Nórsky veľvyslanec v Litve, Dag Halvorsen, hovorí, že príkaz na "starostlivosť" je chápaný len ako posledná možnosť. Z krízy obviňuje kultúrne rozdiely, podobné stanovisko zdieľajú Litovčania aj Nóri, ktorí poukazujú na to, že prijateľná miera umravňovania detí sa líši diametrálne medzi rôznymi krajinami a generáciami.

V skutočnosti, vedúci ochrany práv detí v Litve je presvedčený, že kultúrne rozdiely by mohli mať vplyv na spomínané prípady, ale že "chápe obavy občanov Litovskej republiky v súčasnej situácii". "Bez existencie jasného právneho predpisu platiaceho na vzťah medzi oboma štátmi, litovskí a nórski občania majú rôzne výklady situácie, kedy sa nórske orgány rozhodnú obmedziť rodičovské práva voči vlastným deťom a určiť opatrovníctvo treťou stranou pre maloletých štátnych príslušníkov Litovskej republiky v nórskych rodinách. Informácie o prípadoch, ako sú tieto často publikované spôsobujú sociálnu frustráciu. "

Avšak Úrad pre deti, mládež a rodinu v Nórsku hovorí, že ľutuje "deformácie", ktoré, ako veria, niektoré médiá v Litve vytvorili ohľadom nórskeho systému starostlivosti o deti. "Nórska legislatíva je primárne založená na jednom princípe: Najlepší záujem dieťaťa. Dohovor o právach dieťaťa je najrýchlejšia a najširšie ratifikovaná medzinárodná zmluva v oblasti ľudských práv v histórii a Nórsko ratifikovalo dohovor v roku 1991.

Hlavným účelom nórskeho zákona o starostlivosti o dieťa je zabezpečiť, aby deťom, ktoré žijú v podmienkach, ktoré môžu poškodiť ich zdravie a vývoj, bola podaná potrebná resp. primeraná pomoc a starostlivosť.

Pokiaľ ide o litovskú populáciu (vrátane v Nórsku narodených detí litovských rodičov), menej ako 14 detí z celkového počtu 5906 detí v Nórsku bolo umiestnených mimo domova a 117 detí dostáva dobrovoľnú podporu v domácnosti " .

NEWSWEEK, FELICITY CAPON, 23.4. 2015

Zdroj:
http://www.newsweek.com/2015/05/01/baltic-states-say-norway-uk-and-finland-have-stolen-their-children-324031.html

Komunikačná katastrofa v informovaní o menšinách

Viac, ako dve desiatky rokov sa treťosektorové organizácie venujú podpore informovanosti o ohrozených skupinách obyvateľstva v snahe znížiť, či úplne odstrániť ich negatívne vnímanie majoritou. Úmysel bol, ako to už v takýchto prípadoch často býva, dobrý. Dodnes je, hoci si už donori viac, ako kedykoľvek predtým uvedomujú, že sa niekde stala chyba. Ich dobré úmysly už dlho dláždia cestu, čo vedie priamo do stredu pekla: týrané ženy sú vďaka premysleným kampaniam na smiech ešte viac, než kedykoľvek predtým, diskusné fóra pod článkami o Rómoch pre istotu prestali existovať úplne. Milióny investované do osvety o homosexuáloch išli do plynu, pretože dokázali neuveriteľne polarizovať spoločnosť. Nimi vyvolaný pocit ohrozenia viedol dokonca k potrebe zákonodarného zboru ústavne definovať inštitút manželstva. Čo kedysi nebolo témou do debaty, považuje dnes väčšinová spoločnosť za problém hodný ochrany pred minoritou. Istú časť liberálne orientovaných občanov tieto kampane skutočne posunuli k úprimnej podpore menšín, u absolútnej väčšiny obyvateľstva však vyvolali úplne opačný efekt. Nenávisť k menšinám už dosahuje skutočne absurdné čísla. Jedným slovom – katastrofa.

Ale je to naozaj katastrofa pre všetkých? Určite nie. Prešpekulovaný donorský systém ochotný platiť, kedykoľvek sa objavilo slovo „Róm,“ či „homosexuál“ viedol k nenápadnému vzniku samostatného trhového segmentu, ktorého predmetom činnosti je presun finančných prostriedkov od darcov k zdanlivému konečnému prijímateľovi s obrovskou, často až 100% maržou pre sprostredkovateľa. Rakovina má dnes podobu niekoľkých desiatok ľudí zúčastňujúcich sa udržiavania pyramídovej hry v chode a organizácií umožňujúcich legálne transfery od právnických osôb k osobám fyzickým.

Systém dosiahol istú formu dokonalosti a v podstate na ňom nie je čo vylepšovať. Má svojich ideológov, má ľudí zabezpečujúcich legislatívnu ochranu, má pešiakov a tiež užitočných idiotov. Tí z nejasného pocitu viny za príslušnosť k majorite cítia povinnosť nadštandardne podporovať čokoľvek, čo ideológ označí za dobré a správne a často konajú už iba zo strachu, že budú označení za nositeľov nejakej formy fóbie, alebo nedostatočne pokrokových aktivistov.

Môže ty vyzerať ako nedostatok dôvtipu, zdravého rozumu, či kompetencie. V skutočnosti nie sú tvorcovia katastrofálnych kampaní žiadni naivní hlupáčikovia. Naopak. Vedia veľmi presne, že práve tento druh kampane pomôže udržať problém pri živote a teda udrží pri živote aj ich. Ak by ich činnosť skutočne viedla k náprave krívd a vyriešeniu problému, stratili by donori dôvod dotovať ho a peňazovody by vyschli. Platí jednoduchá matematika: čím je problém väčší, tým je vyššia šanca presvedčiť donorov, že sa s ním oplatí bojovať aj za cenu vysokých finančných strát. Preto kampane schválne nastavujú konfrontačne a doslova vyhľadávajú mediálne atraktívne konflikty, z ktorých vždy vychádzajú ako morálni víťazi statočne odolávajúci tlaku majority.

Ideálny mechanizmus pôsobenia: skutočne existujúci problém – jeho mediálna uzurpácia a nafúknutie – donor s nejasným pocitom viny neochotný hľadať vlastné riešenia – akceptor schopný poskytnúť „riešenie“ donorovho pocitu viny výmenou za jeho peniaze – obvinenie kritikov z fóbie. Tu sa kruh uzatvára. Možno by pomohlo pochopiť túto jednoduchú vec: problém žiadnej minority nevyrieši žiadna kampaň. V najlepšom prípade naň dokáže upozorniť. Najčastejšie ho však v podaní týchto odborníkov ešte viac zhorší. V neprospech absolútnej väčšiny ohrozenej menšiny. V prospech hŕstky šikovnejších, ktorí sa včas chopili šance. Pre tých bolo nedávne rozhodnutie parlamentu o ústavnej ochrane manželstva doslova živou vodou a uistením, že ich boj bude musieť byť stále väčší a statočnejší. A tým pádom drahší, notabene.

Dobrou správou je, že ako každý zhubný nádor smeruje aj toto ochorenie systému k vlastnej záhube. Je preň stále zložitejšie presvedčiť donorov, že vyhadzovať peniaze z okna na vydieračské kampane a posilňovať nenávisť a skutočné fóbie je dobrý nápad. Nemerateľné, alebo prinajmenšom sporné prínosy predražených kampaní tiež nepridávajú donorom na chuti investovať a rozumne sa začínajú obzerať po zaujímavejších témach. To v ideológoch logicky vzbudzuje nervozitu a agresivita v boji o prístup k žrádlu sa stupňuje. Paranoidné hľadanie nepriateľa vedie doslova k absurdným výsledkom: kým kedysi ste museli autentického homofóba hľadať lupou, dnes už je podľa stránky homofobia.sk divný takmer každý, pričom vám stránka poskytuje skutočný bonus: možnosť nahlásiť prejavy homofóbie (!). V plánoch kampaní je na jednom z prvých miest snaha získať na svoju stranu intelektuálov s vysokým mediálnym výtlakom. Aj táto stratégia postupne stráca na účinnosti a postihla ju prudká inflácia. Skutočné osobnosti ochotné postaviť sa za pochybnú stratégiu sa hľadajú stále ťažšie a tie neskutočné už takmer nikoho nezaujímajú. Aj preto, že podporujú vždy a všetko, čo sa práve oplatí podporiť.

Kampaň môže byť jedným z nástrojov, ktorý má zmysel, ak je vedená správne a ak dokáže na konci vyprodukovať merateľné zlepšenie postoja cieľovej skupiny. Tie naše však majú úplne opačné zameranie a ak by sa čosi také stalo v komerčnej sfére, znamenalo by to pre neschopnú agentúru doživotný dištanc. V komerčnej sfére sa ale pracuje s peniazmi, ktoré niekto konkrétny musel zarobiť predajom konkrétneho produktu a tak má k peniazom z predaja vlastnícky vzťah. Je teda predpoklad, že bude konať racionálne a vyžadovať zodpovedajúce plnenie. Donorské peniaze v treťom sektore majú opačný charakter, ich majiteľ sa svojich vlastníckych práv ku nim vzdáva výmenou za veľmi nejasný pocit, ktorý so skutočne vynaloženou čiastkou prakticky nesúvisí. V tomto sa donorské peniaze až nebezpečne podobajú eurofondom, o neefektívnosti ktorých kolujú doslova legendy. Opodstatnene.

Čo sú základné komunikačné chyby, vydávané v pochybných kampaniach za prednosti? Budovanie pocitu výlučnosti, napríklad. Neustále omieľané poukazovanie na inakosť a všetky možné odlišnosti, pretože ak ste naozaj ostentatívne iný, prečo by ste mali mať rovnaké práva? Keď čítam vyjadrenia o tom, ako je niekto hrdý na svoju homosexualitu premýšľam, ktorá múdra hlava mu čosi také pošepkala. Byť hrdý na svoju sexualitu je in? To akože mám byť hrdý na to, že som heterosexuál? Čo má sexuálna orientácia spoločné s hrdosťou? Je tiež neskutočne kontraproduktívne pracovať s podsúvaním pocitu viny. To už dnes funguje presne opačne a vedie to iba k postupnému znecitlivovaniu verejnosti na skutočné krivdy.

Aby sa nezabudlo: mám porozumenie pre absolútnu väčšinu potrieb homosexuálne orientovaných občanov. Ak mi ich vôbec niečo dokáže zoškliviť, sú to práve tie trápne a samoúčelné exhibície, ktoré o skutočných potrebách homosexuálne orientovaných občanov nevypovedajú absolútne nič. No ako som sa dozvedel nedávno, som preto homofób a so mnou dokonca Viktor Horján a Marcel Nemec. Obaja síce homosexuáli, no s nevhodným postojom k Pride. Ak si niekto trúfne spochybniť osoby organizátorov Pride a nesúhlasiť so spôsobom prezentácie témy, je jednoducho homofób bez ohľadu na sexuálnu orientáciu a hotovo. Výhradné práva na definíciu homofóbie si na Slovensku už dávno uzurpovala skupinka ľudí, ktorí sú všetkým iným, len nie reprezentatívnou vzorkou tejto menšiny. A áno, majú značný mediálny výtlak a prístup k donorským peniazom a kvôli tomu si otvorený konflikt s nimi každý dobre rozmyslí.

Skúste si na pár sekúnd predstaviť, čo strašné by sa stalo, ak by nezmyselné dotácie na rok, či dva ustali. Ak by náhle prestali fungovať peňazovody, do ktorých sa dnes na jednej strane lejú milióny a na druhej strane vypadávajú prajdy a perfídne kampane v médiách, ktoré ľudí len nasierajú. Začali by sa pogromy na Rómov? Prenasledovali by homosexuálov úderné skupiny krvilačných konzervatívcov? Začali by nedávno účinne prevychovaní slovenskí muži opäť mlátiť každú piatu ženu? Nie. Nestalo by sa vôbec nič zlého. Možno by sa nestalo vôbec nič.

No najskôr by si verejnosť oddýchla od neustávajúcej masáže a obviňovania a po čase by možno zas bola ochotnejšia načúvať argumentom tých, ktorým sa v tejto spoločnosti naozaj žije ťažšie. Lebo naši homosexuáli to majú naozaj ťažšie, ako my. V niečom oveľa ťažšie a niekedy nie je ľahké si to pripustiť. Lebo kríž, s ktorým prišli na svet im bráni prežívať naplno veci, ktoré sú pre nás samozrejmé. Lebo narodiť sa ako Róm v osade je peklo, ktorý by neuniesol len tak hocikto a prakticky z neho niet úniku. Ak by dnes prišiel na svet nový Einstein v Jarovniciach, zrejme by sme to nikdy nezistili a v správach na JOJ by sme ho videli v hlúčiku ufúľaných detí kúpajúcich sa v stoke. Problém teda skutočne existuje. Problémom tohto problému však je, že na ňom parazitujú profesionálni aktivisti, ktorí si často riešia úplne vlastný problém s účtami a zloženkami.

Riešenie je jednoduchšie, ako by sa mohlo zdať: okamžité a nekompromisné odrezanie profesionálnych príslušníkov ohrozených menšín od zdrojov pochádzajúcich z tretieho sektora. Ak sú takí šikovní a nepostrádateľní, ako sa nám roky snažia nahovoriť, dokážu si iste zabezpečiť peniaze vlastnou hlavou. A možno sa raz dočkáme kampane, v ktorej sa hovorkyňa nespravodlivo odmietaných opravárov pračiek Romana Schlessinger bude bojovne zastávať práv svojich kolegov na povinné prehliadky odtokových čerpadiel každých šesť mesiacov. Nič proti tomu, ak si ju sami demokraticky zvolia a ak si tú bohumilú činnosť bude konečne platiť zo svojho.

12.7.2014, Branislav Bránik

http://homofobia.sk
http://www.cas.sk/clanok/166058/homosexual-viktor-horjan-duhovy-pochod-bol-vysmechom-roka.html
http://branik.blog.sme.sk/c/360905/komunikacna-katastrofa-v-informovani-o-mensinach.html

Menej dekadencie v Novom roku!

Amerika a Európa majú rakovinu a symptómy sú stále zreteľnejšie. Práve skončený rok 2013 bol nimi doslova naplnený. Dovoľte najskôr malý príbeh: Keď vlani dvaja britskí moslimovia za bieleho dňa v Londýne podrezali krk dvadsaťpäťročnému britskému vojakovi, stihli priamo nad jeho telom nahrať niekoľko videoblogov, zatiaľ čo polícii trvalo desať minút, než na miesto činu vôbec dorazila.

Keď britskí občania neskôr vyrazili do ulíc, aby solidarizovali s rodinou zavraždeného, bola už polícia pripravená a niekoľko demonštrantov zbila. Bolo dokonca zatknutých niekoľko ľudí, ktorí na sociálnych sieťach prezentovali svoje protináboženskej názory a policajný hovorca sa nechal počuť, aby si ľudia dávali dobrý pozor na to, čo píšu na internete (!!). Tá istá polícia však nechala v pokoji prebehnúť demonštráciu sily a nenávisti, počas ktorej islamisti volali smrť demokracii, Amerike a Británii, teda krajine, ktorá ich prijala za svojich občanov a formou štedrých dávok mnohých z nich živí a šatí. Výjav, pripomínajúci skôr každodennú realitu somálskeho Mogadišo ako Londýn, skončil absurdnou scénou, kedy islamisti za posmešných pokrikov rozháňali policajné jednotky.

Zakážeme sv.Juraja?

Tých príbehov bolo napísaných oveľa viac: za nezáujmu svetových médií bol v Oxforde po niekoľkoročnej existencii odhalený pedofilný gang pakistanských pasákov, ktorí k prostitúcii nútili výhradne biele dievčatá už od veku jedenástich rokov. Polícia odhaduje, že len v Británii je takto operujúcich gangov na päťdesiat. Keď britskí rodičia odmietli, aby ich osemroční potomkovia v rámci školského výletu navštívili mešitu, škola ich varovala, že by to mohlo byť považované za rasizmus (toto si zapamätajte, viera je rasa). Keď britský veterán namaľoval na dvere vlastného domu anglickú vlajku, tvorenú krížom sv.Juraja, ozval sa mu mestský úrad s tým, že je nutné ju ako urážlivú premaľovať, pretože by niektorým spoluobčanom mohla pripomínať križiacku minulosť Anglicka (!). Absurdnosť celej tejto estrády dokladá, že sami predstavitelia moslimskej komunity sa ozvali, že im takéto tvrdenie pripadá pomätené. Takže kde je problém?

Neviním pravicu, ani ľavicu. Neviním kresťanov, ani ateistov. Neviním ani židov, vďačný to terč našich prostomyslných spoluobčanov. A neviním dokonca ani moslimov, ktorí v ​​Európe žijú, z ktorých mnohí tento zúfalý stav verejnej správy využívajú na vlastný prospech. Neviním ich, pretože, ruku na srdce, keby sa k nám regionálny vládcovia v Abú Dhabí, Dauhá či Alexandrii správali rovnako servilne a štedro, kto z nás by to nevyužil.

Viním súčasne ultraliberálne politické garnitúry napravo i naľavo, pre ktoré sú mravný univerzalizmus a zdravé vlastenectvo sprosté slová a občiansko-spoločenské iniciatívy, ktoré posledných zhruba päťdesiat rokov na Západe svorne inštalujú zhubný anticivilizační systém. Systém, ktorý formou konkurzného školstva a štedrej sociálnej podpory presviedča nezamestnaných leňochov (jedno, či domorodcov alebo prisťahovalcov), že práve oni sú hlavnými obeťami nespravodlivo nastavených spoločenských pomerov. Politici často zámerne mieria na etnické a náboženské menšiny, ktoré je najjednoduchšie rozmaznávať a teda zneužívať pre vlastné politické hry. V samom zárodku je tým likvidovaný aj najmenší náznak samostatnosti, rovnako ako túžba po nezávislosti či pocit potreby postarať sa sám o seba a svojich blízkych. Dôsledky vidíme všade. Domovy dôchodcov sú naplnené na prasknutie. Učitelia, najmä na predmestiach a vo veľkých mestách, sa boja vlastných žiakov. Feťáci a chronickí alkoholici sú všeobecne prezentovaní ako obete systému, prípadne vlastného smutného osudu, na ktorých je nutné vynakladať peniaze daňových poplatníkov. Keď ste prepadnutí, skoro sa bojíte na zlodeja v sebaobrane vytiahnuť zbraň, aby ste neskončili za mrežami, v lepšom prípade niekoľko rokov vláčení po súdoch. Školské osnovy, predovšetkým v Británii, všeobecne však na celom Západe, sú už desiatky rokov upravované podľa spôsobilosti najslabších žiakov, aby sa títo necítili odstrčení a pokorení lepšími študentmi (dlhodobo to vo svojich štúdiách sleduje významný britský psychiater mladistvých Theodore Dalrymple, ktorého prácu odporúčam, hoci sa jedná o veľmi ponuré čítanie).

Zmesou systematického hlúpnutia a vymývanie mozgov tak vzniká patogénne spoločenstvo, denne naviac masírované politickou korektnosťou, prestupujúce všetky zložky života, utápajúce spoločnosť stále hlbšie v bahne mravného relativizmu. Príkladov je nespočet: Associated Press, najväčšia tlačová agentúra na svete, vo svojom internom slovníku vlani zakázala slovné spojenie "ilegálny prisťahovalec", pretože slovo "ilegálny" by mohlo zle pôsobiť na jemnocit prisťahovalcov. Pred nádhernou gotickou radnicou na Grote Markt v Bruseli sa vlani nerozsvietil tradičný vianočný stromček. Nahradila ho oceľová obluda, ktorá je šesťnásobne drahšia (a hnusnejšia), než klasický strom z dreva. Podľa bruselskej radnice, ktorá to celé iniciovala, ide o umenie a modernu, skôr to ale vyzerá, že politici, ktorí už v minulosti stihli oficiálne premenovať Vianoce na "Zimné radovánky", si chcú kúpiť hlasy prudko rastúcej moslimskej populácie (približne 25% bruselského obyvateľstva sú moslimovia). V berlínskej štvrti Kreuzberg pre istotu Vianoce úplne zakázali. Aby sme boli presní, zákaz sa týka všetkých nábožensky motivovaných slávností, pretože v Kreuzbergu žije tiež početná turecká komunita. Toto má byť sloboda? Takto vyzerá rozmanitosť a tolerancia? Ako vidíme, slávny multikulturalizmus - namiesto, aby vytváral pestrá spoločenstvo, kde by jedna kultúra obohacovala druhú - vytvára jednu jedinú, univerzálnu, fádnu, šedú a strašne nudnú spoločnosť, kde pre tradíciu a kultúru nie je miesto.

Médiá, v zajatí pokrokových pravidiel o vyváženom spravodajstve, úplne zlyhávajú. Odpovedzte si sami, koľko z vás sa z médií dozvedelo napríklad o príšernom znesvätení britského cintorína neďaleko líbyjského Benghází? Na miesto, kde sú pochované stovky britských veteránov, vtrhla organizovaná skupina Líbyjčanov, aby za všeobecného jasotu rozkopala pomníky, zdemolovala náhrobné kamene a zvrhla veľký kresťanský kríž. Na mieste sú pritom pochovaní muži, ktorí za druhej svetovej vojny zahynuli pri oslobodzovaní Líbye od nacistov a talianskych fašistov. Nestalo sa nič, najvyššie politické miesta korektne pomlčali a celá udalosť bola v tichosti zametená pod bruselský koberček. Bezbrehá hanba pritom dopadá na nás všetkých, ktorí sa vlastných statočných predkov nevieme hlasno zastať ani vo chvíli, keď oni sami za slobodu nášho prejavu položili to najcennejšie, život. (Naopak, keď skupina sprostých báb usporiadala koncert v ruskej katedrále a za svoje počínanie spravodlivo niesla následky, to sa západné krajiny promptne ozvali a zúrivo protestovali.)

Rozhadzovačnosť európskych vlád znásilňuje pre zmenu naše peňaženky. Jeden príklad za všetky: Medzinárodný červený kríž zistil, že v Európe hrozí 43 miliónom ľuďom hlad, to však bruselským vládcom nezabraňuje rozhadzovať desiatky miliárd euro v tých nejpochybnějších končinách sveta (práve vlani Európsky dvor audítorov zistil, že sa v obludne skorumpovanej palestínskej autonómii "stratilo" zhruba 2,3 miliardy eur, ktoré tam Brusel v rámci štedrej pomoci nalial v rokoch 2008 až 2012). Európa, ale aj Amerika, ktorá by vlani bez ďalšieho navýšenia dlhového stropu jednoducho zbankrotovala, sa musí už raz a navždy zbaviť svojho povýšeneckého postoja a nezmyselného mesiášskeho komplexu. Rok 2014 nie je rok 1914.

Islamistov nebránim, tí sa odtrhli z reťaze zhruba rovnakým spôsobom ako naši politicky korektní fašisti. Len s tým rozdielom, že sebavedomie im naopak vôbec nechýba. Dokazuje to nedávne uznesenie Organizácia islamskej spolupráce, najväčšieho medzinárodného zoskupenia moslimských krajín. Jej ministri zahraničia sa jednohlasne zhodli na úplne vážne mienenom vyhlásenie, že islamofóbia je najhoršia forma terorizmu. Nie vypichovanie očí dedinčanom, nie upaľovanie detí zaživa, nie ubodanie trojmesačného dojčaťa, ale odpor k islamu je tou najstrašnejšie formou terorizmu, akú kedy ľudstvo vymyslelo. Bravo.

„Musíme neustále opakovat, že zločin je zločin, a ani na okamžik nesmíme dopustit, aby byl mravní řád na svou dobu suspendován,“ napísal pred sedemdesiatimi piatimi rokmi, krátko pred svojou smrťou, Karel Čapek. Jeho slová boli platné vtedy, keď sa na naše hranice (alebo to, čo z nich zostalo) rútila nacistická vojenská mašinéria, a sú možno ešte platnejšie dnes, v dobe zdanlivej slobody, mieru a prosperity, teda v situácii, ktorá má tendenciu nás uspávať.

Verte mi, málokto nenávidí Taliban tak ako ja. V jednej veci som však nútený dať im za pravdu: Západ je dekadentný. Je tiež dotieravý: rieši problémy iných a vlastné odkladá. Pácha tým samovraždu, síce pomalú a nenápadnú, ale ak sa niečo nezmení, budú následky fatálne tak ako tak. Možno by sme sa mali začať venovať menej svetu a viac sami sebe. Problémov na to máme dosť. Do roku 2014 nám všetkým teda prajem viac statočnosti a egocentrizmu. Taká bola Európa tisíc rokov a darilo sa jej. Všetko ostatné už príde samo.

Podľa D-fens, autor Witold, 4.1.2013

Zdroj:

• http://www.bbc.co.uk/news/uk-22644857 
• http://www.dailymail.co.uk/news/article-2329089/Woolwich-attack-Two-men-hack-soldier-wearing-Help-Heroes-T-shirt-death-machetes-suspected-terror-attack.html
• http://www.examiner.com/article/brit-patriots-take-to-streets-show-of-solidarity-respect-for-butchered-soldier
• http://www.dailymail.co.uk/news/article-2330809/Lee-Rigby-death-11-people-UK-arrested-making-racist-anti-religious-comments-online-British-soldiers-death.html
• https://www.youtube.com/watch?v=rq4el7gyPas
• http://www.youtube.com/watch?v=PBtct-z9JS8
• http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/law-and-order/10057033/Oxford-sex-gang-girls-as-young-as-11-forced-into-prostitution.html
• http://www.mirror.co.uk/news/uk-news/police-probe-least-54-more-1896991
• http://www.dailymail.co.uk/news/article-2511841/Children-8-racist-miss-Islam-trip-Schools-threatening-letter-parents-met-outrage.html
• http://www.youtube.com/watch?v=KB7XaPT71eg
• http://www.dailymail.co.uk/news/article-2327441/Steven-Rolfe-Ex-soldier-told-repaint-St-Georges-flag-door-housing-association-deemed-offensive-distressing.html
• http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/10059873/Council-vetoes-flag-of-St-George-after-concerns-raised-about-links-to-Crusades.html
• http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10318730018-polosero/211562222000008-polosero-muj-dum-muj-hrad/
• http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/ako-sa-vyrabaju-predsudky.html
• http://www.manhattan-institute.org/html/dalrymple.htm
• http://www.kosmas.cz/knihy/166736/ztraceni-v-ghettu/
• http://www.washingtonpost.com/blogs/post-politics/wp/2013/04/02/ap-drops-illegal-immigrant-from-stylebook/
• http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-20302574
• http://www.ceskapozice.cz/zahranici/evropa/v-berlinske-ctvrti-zakazali-vanoce
• http://www.youtube.com/watch?v=oQ5Pqh6A9F4
• http://www.youtube.com/watch?v=grEBLskpDWQ
• http://www.presstv.ir/detail/2013/10/10/328709/43-million-people-lack-food-in-europe/
• http://www.thesundaytimes.co.uk/sto/news/world_news/Middle_East/article1326858.ece
• http://www.arabnews.com/node/298472
• http://zpravy.idnes.cz/utok-islamistu-v-nigerii-0x8-/zahranicni.aspx?c=A130824_104955_zahranicni_tp
• http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/233832-islamsti-radikalove-upalovali-v-nigerii-deti-zaziva/
• http://www.ynetnews.com/articles/0,7340,L-4041237,00.html

O Rómoch v Nórsku , alebo problematické spolužitie aj na Severe

V lete roku 2012 objavili rumunskí Rómovia Nórsko. Prišlo ich niekoľko tisíc naraz a rozložili v Oslo dva veľké tábory. Jeden v parku pri kostole v mestskej časti Sofienberg a jeden v lese pri obľúbenom výletnom jazere Sognsvann. Tým započala kapitola nórskych skúseností s Rómami.

Príchod týchto Rómov má v sebe niekoľko aspektov, ktoré je potrebné vymenovať pred tým, než sa pustíme do hlbšej analýzy problému. Predovšetkým : tí, čo prišli, nie sú žiadni chudáci. Prišli autami cez celú Európu ( to niečo stojí ) a aj tu v Nórsku s extrémnou daňou na tabakové výrobky je veľmi často vidieť, ako fajčia cigarety z krabičiek s nórskymi varovaniami. Vlastným autom sa spravidla dopravujú medzi táborom, kde žijú a miestami, kde žobrú - to som videl na vlastné oči mnohokrát a zďaleka nielen v Oslo. Naozaj chudobní Rómovia teda zostali v Rumunsku; tí, ktorí prišli, aby tu žobrali, si podľa môjho názoru žiadnu ľútosť nezaslúžia. To je veľmi dôležité konštatovanie, pretože je to ľútosť, s ktorou operujú predovšetkým.

Cigánska žobráčka

Ďalší veľmi dôležitý aspekt je nasledovný - tí, ktorí prišli, nie sú štatisticky bežná vzorka rómskej populácie. Nie je tu tradičná menšina, ide o organizovaný príchod celej komunity, ktorá sa navzájom pozná a ktorej členovia prišli všetci do jedného s cieľom tu predovšetkým žobrať ( a kradnúť ). Je možné, že sem mohli prísť inokedy iní Rómovia, ale tí nie sú predmetom tohto článku a spravidla ani spoločenského rozhorčenia v Nórsku. Preto inokedy správne poukazovanie na skutočnosť, že nie je možné zovšeobecňovať a uplatňovať kolektívne vinu, tu nefunguje - tí, ktorí prišli na prelome júna a júla 2012, prišli s veľmi jasnými úmyslami.

Teraz k tomu, čo sa stalo. Ich príchod bol tak spektakulárny, ako len môže byť príchod špinavej a hlučnej hordy a jej usadenie sa v čistom a usporiadanom mestskom parku, kde rozbijú stany a kde chodia vykonávať telesné potreby do priľahlého krovia. Ako vlna sa rozliali po Oslo a okolie spôsobom inde už známym - žobraním s malými deťmi majúcimi vzbudiť ešte viac ľútosti, predajom falošného zlata vodičom a v neposlednom rade obrovským nárastom vreckových krádeží a krádeží bicyklov. Kto by ma tu chcel obviniť z predpojatosti, toho odkazujem na policajnú raziu z 2.septembra tohto roka v rómskom tábore na Sognsvann, kde našli 36 kradnutých bicyklov a toľko ďalších kradnutých vecí, že to museli odvážať kamiónom. Všetka dokumentácia je k dispozícii na portáli Osloby denníka Aftenposten (článok nesie meno "Fant 36 sykler under aksjon ved Sognsvann").

(Poznámka : porovnajte ako informuje slovenské lokálne spravodajstvo JOJ o tejto akcii - slová ako rasizmus či xenofóbia sa z úst komentátora linú s úplnou samozrejmosťou )

Nóri sú národ dobrosrdečný a želajúci; len málokde sa vidí toľko ľudí, ktorí si úplne vedome odopierajú majetok s pocitom viny, že sa musia deliť s potrebnými, ako tu. Rovnako tak možno len ťažko Nórov podozrievať z rasizmu či predpojatosti - nech si hovorí, kto chce, čo chce, každý prisťahovalec bez ohľadu na náboženstvo, farbu pleti či etnicitu sa môže, ak chce, zapojiť do miestneho verejného života a je braný na roveň s etnicky nórskymi občanmi. Napriek tomu je výsledok ročného spolužitie s Rómami taký, že podľa prieskumu z júla tohto roku by 55 percent opýtaných nechcelo Rómov za susedov. To je výsledok výrazne horší ako u Somálčanov, druhých najmenej obľúbených (32 %), ktorí opäť sú výrazne menej obľúbení, než iné menšiny v Nórsku. Takýto výsledok nemožno zhodiť zo stola poukazom na predsudky, pretože ešte v máji roku 2012 Nóri voči Rómom prakticky žiadne predsudky nemali.

Záujmy týchto Rómov v Nórsku obhajujú organizácie Folk er folk (Ľudia sú ľuďmi), ktorá bola zriadená a ktorá je podporovaná neokomunistickou stranou Sosialistisk Venstreparti (SV), donedávna tiež vládnou. Vzhľadom k tomu, že títo Rómovia sú európskymi občanmi, platia pre nich podmienka, že buď si po troch mesiacoch nájdu zamestnanie (či budú schopní inak sami seba legálne zabezpečiť, napríklad z úspor alebo z podnikania), alebo musia z Nórska odísť. Organizácia Folk er Folk vtedy začala vydávať rovnomenný "časopis", ktorý ich nechali "predávať" -"časopis" v úvodzovkách preto, že sa spočiatku išlo len o obojstranne vytlačený papier formátu A4, aby mali "prácu" a dostali tak nórske rodné číslo a Oppholdstillatelse (povolenie na pobyt). Dnes je z neho časopis typu Nový Priestor, ktorý však spôsobil, že = Oslo (pôvodne bezdomovecký časopis) má veľké problémy a Rómovia predávajúci Folk er folk vytlačili často násilím bezdomovcov z ich miest, kde predávali.

Hoci sa médiá v duchu politickej korektnosti Rómov dlho zastávali, od jari tohto roku sa objavujú pomerne pravidelne správy o nimi páchanej kriminalite a reportáže z miest, odkiaľ pochádzajú - s poukazom na to, že skutočne nejde o žiadnych chudobných ľudí a do Nórska chodia žobrať jednoducho preto, že je to ich "podnikateľský zámer". Vďaka tomu mnoho Nórov prestalo byť s nimi solidárni a prestali im sypať drobné do pokladničiek a výrazne obmedzili kupovanie časopisu Folk er folk. Reakcie Rómov na tento fakt boli tiež medializované - rozčúlenie nad tým, že "ako tu majú žiť", keď im Nóri nechcú almužnu dávať. Dodnes pritom v pamäti zostáva video, na ktorom mladý rumunský Róm pomerne obstojnou angličtinou na kameru hovoril, že - citujem - „I don’t want to go back to Romania, because Romania is fucked. If you don’t want us here, just give us 100,000 kr per person, this means about 1,000,000 kr per family and we will go back. What is one million kroner for you?“ - Čiže preložené :"Nechcem ísť späť do Rumunska, pretože Rumunsko je v hajzli. Ak nás tu nechcete, dajte nám sto tisíc korún za osobu, to znamená milión za rodinu a my pôjdeme späť. Čo je pre vás milión korún?"

Na danej situácii je smutné to, že v Nórsku je pomerne dosť bežných Rumunov, ktorí sa snažia poctivo pracovať a ktorí tak úplne nezaslúžene sú spájaní s týmito Rómami. Hoci médiá už dôsledne hovorí o "romfolket", čiže o Rómoch, pomerne dlho sa písalo o "rumenske Tigger" (rumunských žobrákoch),"rumenske kriminelle" (netreba prekladať ) či dokonca o "kriminelle med østeuropeisk utseende", čiže "zločincoch východoeurópskeho vzhľadu" kedykoľvek mali novinári na mysli týchto Rómov, čo je skutočne do neba volajúce. Bohužiaľ ľudská pamäť na zlé veci je príliš dlhá a na detaily príliš krátka a tak mnohí už majú pevne zakotvené, že Rumun = Róm a Róm = zlodej, podvodník a žobrák.

Jeden by ani neveril, že je reč o Nórsku, kde pred rokom a pol Rómov prakticky nikto nepoznal a kde sa k nim pristupovalo od začiatku veľmi slušne.


Andrej Ruščák, 19.9.2013

Zdroj :
http://m.idnes.cz/blog/clanek.361760.idn
http://www.osloby.no/nyheter/Fant-36-sykler-under-aksjon-ved-Sognsvann-7297656.html
http://udalosti.noviny.sk/zo-zahranicia/01-08-2012/norsko-pritahuje-osadnikov-v-lesoch-si-stavaju-stany.html

V Británii bude vládnuť islam všade a všetky ženy obrežeme

Skutočná odvaha je byť pripravená stúpiť na prsty tým, ktorí obhajujú a zavádzajú škodlivé kultúrne zvyky a predsudky, hovorí reportérka Daily Mail Jenni Murray

"Dvakrát v živote som zacítila strach až do špiku kostí, prvýkrát, keď som nakrúcala televízny príspevek o mrzačení ženských pohlavných orgánov v somálskej komunite v Londýne", komentuje svoju skúsenosť.

Ženská obriezka je označenie pre radikálnu primitívnu amputáciu vonkajšej časti ženských pohlavných orgánov a zašitím pohlavného otvoru na malú dierku pre odchod menštruácie, ktorú podstupujú neplnoleté dievčatá (hlavne zo saharskej oblasti) z donútenia. Somálčania v Londýne posielajú cez prázdniny malé dievčatká do zahraničia, aby ich tam týmto primitívnym celoživotným spôsobom mučili.

Britskí učiteľa na škole so slzami v očiach popisujú malé školáčky, päťročné až šesťročné, ktoré prichádzajú do školy na začiatku školského roka v agónii a hlbokom šoku. Už nie sú schopné zvládnuť močenie na toalete bez kriku a plaču.

"Ženská obriezka je nevyhnutná pre zabezpečenie čistoty žien " , tvrdí londýnsky islamský duchovný. Šokujúce reportáž o ženskej obriezke rozmáhajúca sa vo Veľkej Británii priniesla reportérka Daily Mail Jenni Murray.

Reportérka Jenni Murray sa opýtala somálskeho islamského duchovného, čo hovorí na tieto barbarské praktiky. Ten ženskú obriezku označil za náboženskú a kultúrnu nevyhnutnosť, ktorá zaistí dievčaťu čistotu v manželstve. Šokovanej reportérke s kamenným výrazom v tvári povedal : "V blízkej budúcnosti budú všetky britské dievčatá obrezané, islam bude vládnuť tejto krajine."

Ako popisuje, tento druh myslenia nielenže nemá tendenciu miznúť, ale sa naopak šíri a vo východnom Londýne, môžete nájsť nálepky o zóne, kde sú neprijateľné západné normy a právo. Vládne tu islamská morálka a duálne právo, kde o rozvodoch a majetkových sporoch rozhoduje šariátny súd. Hoci ste v Anglicku, na tomto území obyvatelia neuznávajú anglické právy, kultúrne zvyky a normy.

Jenni Murray hovorí, že druhým šokom bolo pre ňu rozvoj extrémizmu v anglickej populácii a vyhlásenie Jeremy Paxmana vodcu EDL (English Defense League) o tom, že udalosti z Nórska (Breivikov masaker) môžu Angličania očakávať o päť až desať rokov.

Ideálom anglickej spoločnosti je sloboda - kde si každý môže vyznávať čo chce - alebo nemusí ak nechce - kde sú si všetci, muži aj ženy rovní a kde môžete poslať deti do tábora bez obáv, že ich zlikviduje nejaký šialenec.

Hoci je podľa nej extrémizmus reakciou hlavne na neriešenie sociálnych a kultúrnych potrieb obyvateľstva, musí byť anglická spoločnosť dôsledná pri tom, ako sa postaví voči neprijateľným praktikám imigrantských komunít.

Od roku 2004 platí zákon o postihovaní tých, ktorí dovolia zmrzačiť dieťa v zahraničí. Od začiatku platnosti zákona napriek evidentným dôkazom nebol niekto obvinený! Napríklad vo Francúzsku za takéto ohavné činy boli odsúdené stovky osôb.

"Musíme byť odvážni a požadovať otvorenú, bezpečnú a ohľaduplnú spoločnosť, zbavenú rasizmu či násilia bez ohľadu na to, na aké "kultúrne" prsty budeme stúpať." - uzatvára.

Jenny Murray, Daily Mail, 31.7.2011

Zdroj :
http://www.dailymail.co.uk/debate/article-2020693/JENNI-MURRAY-Sharia-law-Real-courage-ready-step-cultural-toes.html

Rómsky problém nie je problém

Pokúsiť sa vyjadriť k tzv Rómom a vyhnúť sa pri tom pobúreniu z najrôznejších izmov a na druhej strane pre samotnú politickú korektnosť vlastne nepovedať nič alebo nič nové, nie je práve jednoduché. Ale napriek tomu.

Za korektné sa v prvom rade považuje bez pochýb brať ako fakt, že Rómovia sú tu vystavení rasizmu, usporadúvajú sa pogromy, sú ponižovaní a to všetko len kvôli farbe svojej kože. A dokonca sa zdá, že čím je kto vzdialenejší konfliktom dvoch etník, tým jasnejšie vo veci má: jasné tak o českom rasizme majú v Európskej únii a na americkom ministerstve zahraničných vecí. A za prispenia rómskych politických azylantov aj v Kanade a Anglicku.

Za príklad latentného bieleho rasizmu je pokladaný neúmerný počet rómskych detí v špeciálnych školách,a je to skutočne tiež počiatok ich nízkej úrovne vzdelanosti, na ktorú nadväzuje masová rómska nezamestnanosť, s ňou spojená nízka životná úroveň, závislosť na sociálnych dávkach - s nevraživosťou sledovanou bielou väčšinou - všetko spojené s prebývaním kdesi na a za okrajom spoločnosti. Obrazne aj doslovne.

Na druhej strane - a mali sme mnohokrát možnosť sa o tom presvedčiť na vlastné oči - protirómske násilnosti existujú reálne, pričom sa dá však konštatovať, že násilie sa prejavuje na oboch stranách. Akcia skrátka plodí reakciu. Ale také uhladzovania príčin konfliktov nikam nevedie.

Počiatok totiž nie je v jednotlivých konfliktoch, ani v ich konkrétnych alebo aj všeobecnejších príčinách, a dokonca ani v tých zvláštnych školách.

Je to v niečom inom. Stačí si pre začiatok položiť otázku, či Rómovia považujú a považovali vôbec Československo a Českú republiku za svoj ​​štát. Akože sa Rómovia správali za vojny, koľko z nich, povedzme úmerne počtu obyvateľov - bolo členmi zahraničných spojeneckých armád, na Západe či na Východe - a koľko z nich sa zapojilo do domáceho odboja. A koľko do protikomunistického, koľko utieklo cez zadrôtované hranice, koľko ich bolo medzi disidentmi. Alebo odinakiaľ: koľko Rómov a kedy reprezentovalo Českú republiku trebárs na olympijských hrách alebo v akomkoľvek športe, alebo prečo aspoň na okresnej úrovni neexistuje rómska jedenástka, ktorá by to tým bielym natrela konečne niekde inde ako v krčme.

Ale niektorí možno vlastenci skutočne boli.

Ale potom, prosím, podľa čoho sme to spoznali ?

A tu sme podľa môjho názoru pri jadre veci : Rómovia žijú vo svete s inou morálkou, inými tradíciami a kultúrou a tá druhá morálka väčšinovej spoločnosti a jej kultúra je im nielen cudzia, ale ľahostajná ak ich ničomu v ich poňatí nezaväzuje. Nejde o farbu kože, ide o rozdielne poňatie toho, čo je správnym správaním sa v ich poňatí a čo v poňatí okolitej väčšiny. Žijú skrátka svojou, inou morálkou, vo svojich klanoch alebo širokých rodinách a tí ostatní - gadžovia - sú pre nich len gadžovia. Nič iné. Sú to ľudia cudzí, iní a voči nim je dovolené to, čo nie je dovolené voči vlastným - sú skrátka tí nie naši a tak sa dá ľahko spoznať, kto sú naši a kto tí cudzí - skrátka tí bieli. Takže ak tu niekde existuje rasizmus, akože masovo existuje, potom je to predovšetkým rasizmus rómsky. Rómovia sú teda rasisti a nie biela väčšina - alebo aspoň veľká väčšina tejto väčšiny. To je podstata veci.

A pokiaľ ide o rómske deti v špeciálnych školách, môžeme ponúknuť hypotézu založenú na dávno známom fakte, ako je pre vývoj dieťaťa a človeka dôležitý jeho vývoj v prvých rokoch života - už v prvom roku, v prvých mesiacoch, ba dňoch. Že je potrebné sa tomu dieťaťu venovať - fyzicky, ale aj psychicky - od hladenia až po čítanie rozprávok, skrátka venovať mu prinajmenšom vľúdnu pozornosť. A keď sa to ani vzdialene nerobí, keď začína žiť bez tejto nevyhnutnej láskyplnej pozornosti, vyrastá dieťa psychicky aj citovo zanedbané, deprivované. Teda je dosť pravdepodobné, že rómske deti nekončia v osobitných školách preto, že by boli intelektuálne podpriemerné - ale jednoducho sú odmala sociálne a výchovne zanedbané - teda aspoň z hľadiska bielej morálky. Z hľadiska rómskej morálky však zanedbané nie sú, sú celkom v poriadku. A znova sme pri konflikte morálek. ( Ostatne Židia sú tiež odlišnou rasou a nevidíme, že by boli vystavovaní útokom, persekúciám, že by ich deti chodili do špeciálnych škôl. Oveľa skôr chodia na školy vysoké. ) Preto tiež od Rómov nepočuť kritiku do vlastných radov, kritiku svojho správania - pretože z hľadiska ich morálky je celkom v poriadku.

Teda kým budú Rómovia rasisti alebo aspoň kým svoj ​​rasizmus budú najrôznejším spôsobom dávať najavo prinajmenšom pohŕdaním pravidlami správania, ktoré považuje za správne biela rasa, potom konflikty neprestanú. Môžeme si ľahko odpovedať, že k tomu nikdy nedôjde.

Vedzme teda, že riešenie neexistuje. Môžeme pomôcť niekomu, desiatkam, stovkám z nich, ktorí chcú z ich rasistického vnímania okolia uniknúť - a napriek tomu si zachovať niečo z asi originálneho rómskeho vnímanie sveta - ale v ich polmiliónovej komunite to neznamená a nebude znamenať nič. Možno nanajvýš vyžadovať striktné dodržiavanie zákonov na oboch stranách. To je tak všetko.

Rómovia sú proste rodinne, klanovo a skupinovo sa odlišujúcim sa etnikom - ktoré sa za tisíc a viac rokov nezmenilo - ale tiež sa meniť nechce. Takže takými zostanú, aj keby sa tí politicky nejkorektnejší a trebárs celá Európska únia na hlavu postavili.

Problém, ktorý nemá riešenie, vlastne nie je problém.

Je to proste len fakt.

Václav Rambousek

Neviditelný pes, 14.11.2013 

Zakážte diskusie v online vydaní novín!

Tomáš Bella, inak otec internetového portálu SME a autor Piána, po príchode na post zástupcu šéfredaktora SME začal hneď zostra. Nadhodil tému zákazu diskusie nielen v určitých kontroverzných sekciách (ako napr. http://romovia.sme.sk ) ale v rámci celého portálu.

Samozrejme, že sa strhla vášnivá diskusia o tomto nápade (v čase keď to píšem, počet diskusných príspevkov sa blíži ku 400. Diskutujúci vo veľkej väčšine obhajujú opodstatnenosť diskusií vzhľadom na máloobsažnosť, chybovosť a tendenčnosť článkov. Nikto sa však nezaujíma o iné, než len obsahové dôvody, ktoré nie sú podľa mňa tým, čo dalo za vznik tejto úvahe.

SME je biznis projekt pre pravicovú čitateľskú obec.

SME je biznis projekt pre pravicovú čitateľskú obec. Robí to dobre, naviac sa mu darí zachovávať zdanie objektivity a ochrany pravicových hodnôt. V skutočnosti je to len pragmatický postoj, zverejňuje to, čo čitateľská obec očakáva (alebo si myslí, že by to mala očakávať). K tomu sa pridáva mix osobných postojov a ambícií redaktorov, mnohí z nich sú skutočne dobrí a kvalitní. Výsledok je uveriteľné médium s rozhodujúcou pozíciou na trhu.

Ako každý biznis projekt musí dosahovať zisk, ktorý je v prvom rade závislý od predaja reklamy a inzerentov, v printovej verzii aj od predaja novín a v online verzii zas od podielu z Piána.

Zvnútra redakcie SME viem, že diskusie navštevuje stabilné, relatívne málopočetné množstvo ľudí a diskutujúcich je ešte oveľa menej. Väčšina návštevníkov portálu SME číta výlučne redakčný obsah (a prípadne blogy poskytované týmto portálom) bez toho, aby niekedy vôbec navštívili diskusiu.

Dôvod zákazu diskusií sú financie - diskusie nezarábajú.

Takže si myslím, že hlavný, pragmatický dôvod tohto nápadu je čisto finančný. Majiteľ portálu predáva reklamu na základe návštevnosti jednotlivých častí portálu a klikania na jednotlivé bannery. Reklama je hlavný finančný zdroj portálu a preto je úplne logické, že ak niektorá sekcia, resp. časť portálu neprináša požadovaný finančný efekt, je nutné ju v rámci úsporných opatrení odstrihnúť.

Zároveň sa zrušením diskusií redakcia zbaví nutnosti držať administrátorov diskusií, resp. zníži ich počet, ak diskusie ostanú pri blogoch. Platy týchto ľudí určite potešia krízového menežera, ktorým Tomáš Bella bezpochyby je. Ak teda SME nepríde o veľa peňazí zrušením diskusií, naopak konečný prínos tejto operácie bude v čiernych číslach - treba ich zrušiť

Diskutujúci redaktorov "serú".

Druhý dôvod, ktorý najviac rozčuľuje diskutujúcich je častokrát dramatický rozchod s názorovým pohľadom redakcie. Ak sa na SME diskutujúci nezapája do kontroverzných tém - minoritné resp. náboženské problémy, problémy stretu kultúr, zahranično-politické komentáre apod jeho reakcia je redakciou vítaná. Mnohí diskutujúci však toto nerobia a musím priznať, že miera polarizácie voči názorov redakcie je mnohokrát veľmi vysoká.

Aj keď je tento dôvod menej významný oproti finančnému, nedivím sa tomu, že redakcia SME má ťažké srdce, pretože sa úplne vzdialila od čitateľskej obce.

Ako povedal bývalý šéfredaktor SME Milan Šimečka: "Z novín na mňa dýcha, že nehľadáte pravdu, ale ju viete. Novinárskou povinnosťou je hľadať pravdu, nech je aj prekvapujúca a nepríjemná. Mám pocit, že SME pravdu pozná a písaním ju len potvrdzuje. Druhým kritickým postrehom je, že noviny nevypovedajú dostatočne o krajine. Ako keby písali pre politikov a nie pre čitateľov."

V redakcii SME chýba názorová oponentúra.

Bohužiaľ táto pravda sa neustále potvrdzuje. Duch hľadania pravdy je skrčený v kúte redakcie a vládne ovzdušie elitarizmu, nedávajúce priestor na otázky a hľadanie odpovedí v diskusii. V rozhovore s Tomášom Neměčkom z Respektu bolo krásne vidno rozdiel medzi redaktorom poctivo hľadajúcim a arogantným. Neměček povedal, že "...redakcia nemá mať konsenzuálny názor, pretože potom môže taký komentár skončiť na bezfarebnom najširšom spoločnom menovateli. Ale pri písaní sme testovali hlavné tézy na tých členoch redakcie, ktorí s nimi – ako vyplynulo z porady – poctivo a vášnivo nesúhlasili. Cibrí to myslenie i argumentačný štýl. Snažil som sa ako komentátor nazerať na problém očami férového oponenta a ísť s ním v argumentácii tak ďaleko, ako to ide."

Tento postoj sa neukazuje len pri redakčných článkoch ale aj pri profilácii diskutujúcich a blogerov, ktorých redakcia preferuje. Politické a nonkonformné články nie sú príliš žiadúce, preferuje sa nezávadná bezfarebná debata a blogovanie o impresiách. V prípade nesúhlasu s názorom na citlivú tému redakcia SME okamžite pristupuje k radikálnym krokom typu vymazanie celého konta, aby po neželaných myšlienkach neostala ani stopa.

Výsledkom je preferencia šedej bezpečnej zóny, kde diskusie a blogy sa držia len redakciou presadzovaných názorov a kde je vzruch nových nápadov a volanie po riešeniach skutočne nevhodné.

Ako vidno, aj toto je zrejme príliš a ideálom nie je súhlasná diskusia, ale žiadna :-)

Zdroj:
http://komentare.sme.sk/c/6971304/kedy-zrusia-vsetky-internetove-diskusie.html

A just budem nosiť čiapku, keď to môžu moslimky!

Študentka Bromley College odmieta prestať nosiť čiapku, dokým moslimské ženy neodložia svoje pokrývky hlavy.

Caroline Powell a jej "veľká" čiapka

Keď bola študentka Bromley College požiadaná aby zložila svoju čiapku, táto s tým nesúhlasila, pokiaľ rovnaké pravidlo nebude platiť aj pre moslimské študentky.

Caroline Powell, z Orpington je študentkou Greenwich University, ktorá využíva zariadenie v Bromley College, Rookery Lane.

V areáli Bromley College bolo 39 ročnej žene opakovane povedané, aby si zložila čiapku, avšak táto sa domnieva, že ak moslimské ženy môžu nosiť pokrývky hlavy. ide o uplatňovanie " dvojitého štandardu".

Caroline Powell povedala pre News Shopper : "Začalo to v septembri minulého roka, kedy ma pri dverách zastavila žena a povedala: "čiapku si musíte dať dole" .

Je to malá čierna kožená čiapka, ale je to súčasť mojej identity. Povedala, že škola má pravidlá a na ich základe je nutné čiapku zložiť z hlavy. Za mnou išla moslimská žena a ja som sa pýtala ženy pri dverách, či požiada aj moslimku, aby si dala dole jej pokrývku hlavy.

"Čítala som Korán a v ňom sa nehovorí, že si ženy musia zahaľovať hlavu, je to dobrovoľná voľba."

Bromley College vysvetlila slečne Powell že by si mala dať dole čiapku z bezpečnostných dôvodov.

Slečna Powell, ktorá študuje v odbore integračné poradenstvo dodala : " Povedali, že kvôli potrebe identifikácie užívateľov školy nič nesmie zakrývať tvár. Ale pritom všetky moslimské ženy chodia s tvárami zahalenými šatkou."

Slečna Powell pokračovala vo svojom postoji a počas posledných niekoľkých mesiacov sa napätie medzi ňou a zamestnancami školy zvýšilo natoľko, že sa obáva vyhodenia z kurzu.

Povedala : "Akceptujem ak je jedno pravidlo uplatňované na všetkých bez rozdielu, ale nemienim akceptovať zaobchádzanie, keď si všetci ostatní okrem mňa, môžu robiť čo chcú. Cítim, že toto je absolútne dvojitý meter."

Hovorca College Bromley sa vyjadril : "Pokiaľ ide o školské pravidlá v oblasti študentských odevov nedovoľujeme nosenie žiadnych kukiel, klobúkov či iných pokrývok hlavy vo vnútri budov školy."

Táto politika bola stanovená z dôvodu bezpečnosti pre všetkých, ktorí navštevujú vysokú školu, keďže ľudia môžu byť bez problémov identifikovateľní - je to tiež užitočné pre zistenie tváre z bezpečnostných kamier.

Táto politika bola upravená počas roka 2012/13 a je súčasťou pravidiel, ktoré študent podpisuje pri prihláške do školy každý rok.

Vysoká škola zaobchádza so všetkými študentmi bez rozdielu rovnako úctivo a táto politika je dôsledne aplikovaná na všetkých študentov kvôli ochrane našej bezpečnosti."

Poskytujeme výnimky z tohto pravidla na základe náboženských, zdravotných, kultúrnych alebo iných dôvodov a študenti môžu napísať na vedenie školy, ak požadujú výnimku. Táto je potom vyhodnotená a študent je následne informovaný o rozhodnutí.

Patrick Grafton-Green
3:27pm Pondelok 23.Septembera 2013

Príspevok je napísaný podľa článku novín z južného Londýna The News Shopper, bohužiaľ článok postihla bežná choroba politickej korektnosti dneška - z online vydania bol vymazaný

Ako sa manipuluje realita v médiách

Najprv si uveďme príklad z mienkotvorného média, napr . SME

Potrestajú útočníka?

Vďaka Rusku (aj Číne) zatiaľ cez Bezpečnostnú radu OSN neprešlo odsúdenie vojnových zločinov v Sýrii, ani to, aby ich vyšetroval medzinárodný trestný tribunál.

Generálny tajomník OSN Pan Ki­mun vyhlásil, že Asad stojí za zločinmi proti ľudskosti. Rusko spojenca, ktorému predáva zbrane a má uňho námornú základňu, vytrvalo bráni.

Podprahové prepojenie nadpisu a spomínania režimu Bashar al-Assada (mimochodom, mohli by sa to v mienkotvornom médiu naučiť konečne písať správne) ako subjektu, ktorý koná zločiny proti ľudskosti samo osebe vyvoláva asociáciu viny. Ale to je v tomto prípade len jedna, menej podstatná aj keď najčastejšie používaná manipulačná technika.

Čo je oveľa horšie, jednoznačne sa prisudzuje režimu, že koná zločiny proti ľudskosti, hoci druhá strana nie. Možno budete prekvapení, ale je to pravda! Ovšem je to pravda len technicky a bez vysvetlenia sa vládny režim vykresľuje v očiach čitateľov ako ten, ktorý je ďaleko, horší a krutejší. Obyvatelia pod vládou fundamentálneho islamu o tom vedia svoje a mnohí z nich hlasujú nohami - jednoducho odtiaľ utekajú.

Zločin proti ľudskosti

Zločin proti ľudskosti (ZPĽ) je definovaný rímskym štatútom medzinárodného súdneho dvora. (Slovenské právo uvádza ZPĽ v Zbierke zákonov 333/2002). Je ním

a) vražda,
b) vyhladzovanie,
c) zotročenie,
d) deportácia alebo násilný presun obyvateľstva,
e) uväznenie alebo iné závažné pozbavenie osobnej slobody porušujúce základné pravidlá medzinárodného práva,
f) mučenie,
g) znásilnenie, sexuálne otroctvo, vynútená prostitúcia, násilné tehotenstvo, vynútená sterilizácia alebo iné formy sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti,
h) prenasledovanie akejkoľvek identifikovateľnej skupiny alebo kolektívu z politických, rasových, národnostných, etnických, kultúrnych, náboženských dôvodov, z dôvodu pohlavia, ako je definované v odseku 3, alebo z iných dôvodov, ktoré sú všeobecne uznávané ako neprípustné podľa medzinárodného práva, v súvislosti s akýmkoľvek činom uvedeným v tomto odseku alebo akýmkoľvek trestným činom v rozsahu právomoci Súdu,
i) nedobrovoľné zmiznutie ľudí,
j) trestný čin apartheidu,
k) ďalšie neľudské činy podobnej povahy úmyselne spôsobujúce veľké utrpenie alebo vážne zranenie tela alebo poškodenie duševného či fyzického zdravia.

Vysvetlenie ZPĽ vražda
a) „útok namierený proti akémukoľvek civilnému obyvateľstvu“ znamená konanie, v ktorého priebehu dochádza k opakovanému páchaniu činov uvedených v odseku 1 proti akémukoľvek civilnému obyvateľstvu v súlade so štátnou alebo s organizačnou politikou uskutočňovania alebo podporovania týchto útokov,

ČIŽE podmienkou aby bola vražda považovaná za ZPĽ musí byť zločin spáchaný ako súčasť rozsiahleho alebo systematického útoku namiereného proti civilnému obyvateľstvu.

Takže rezanie hláv je vražda, ale aby bola zároveň ZPĽ musel by existovať rozkaz a systém. Preto je ideálnym príkladom My Lai vs. Lidice.

Konkrétne vo Vietname, v dedine My Lai to bol afekt poručíka americkej armády, ale systém bol (oficiálne) proti a nakoniec ho síce symbolicky, ale predsa zavreli. Vraždy civilov boli JEHO osobné vojnové zločiny, vrátane práce podriadených vojakov, ktorým síce nedal rozkaz, ale nezastavil ich resp. dodatočne neudal. Lidice boli systémová práca s rozkazmi úplne zhora = ZPĽ.

A preto sa v Sýrii môžeme (z definície) prípadnych ZPĽ dočkať len od režimu al-Assada - rebeli/alCIAajdisti nemajú relevantne štrukturované velenie a pri všetkej úcte, aj úplne najvrchnejší poľný veliteľ, čo vydá rozkaz napr. vymlátiť všetkých nemoslimov v obci xy, to technicky dotiahne “len“ na vojnový zločin.

Vtip je teda v tom, že za vraždu atď. by ho mohli kľudne obesiť aj bez vyhlásenia že spáchal ZPĽ - ale ono to vyzerá krajšie, keď zo spáchania ZPĽ bude propaganda obviňovať výlučne režim al-Assada a zakaždým angažovaný novinár spomenie, že rebeli na konte žiadne ZPĽ nemajú.

Novinár už "pre krátkosť priestoru" nespomenie, že rebeli ZPĽ mať nemôžu v zásade priamo z definície tohto zločinu.


http://www.sme.sk/c/6937272/inspektori-o-chemickom-utoku-v-syrii-zabijali-ako-saddam.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/06/masakry-islamskych-extremistov.html
http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/333-2002-z-z.p-6495.pdf‎

Prečo nemôže byť Ježiš Kristus prezidentom Slovenska?

Z muzikálu Jesus Christ Superstar 

Prezident Slovenskej Republiky je čestná funkcia, je to prvý občan štátu, tak sa nedivme, že občania veľmi pozorne a opatrne vyberajú, kto túto funkciu zaujme. Prezident SR musí vynikať nielen morálnymi a charakterovými vlastnosťami, ale naviac aj spĺňať veľké množstvo podmienok. Hneď skraja si povedzme, že ani taká  známa osobnosť ako Ježiš Kristus nemá žiadnu šancu osloviť slovenský národ. Povedzme si prečo.

• Prezident musí byť občan s vysporiadanými rodinnými pomermi. Snáď si nemyslíte, že človek, ktorý nemá v občianke uvedené meno otca osloví konzervatívnu časť spoločnosti?
  .
• Jeho rodičia nemajú žiadnu väzbu z minulosti na významné a mocné kruhy ŠTB, KSČ alebo aspoň KGB. Robotnícky pôvod adoptívneho otca sa síce dobre vynímal na propagandistických plagátoch minulého režimu, ale sme realisti. Dnes je to jednoducho handicap. A to už nehovorím o jeho matke, ktorá žije celý život na podpore
  .
• Pre množstvo zodpovedných ľudí je jeho štýl života neprijateľný. Väčšina ľudí sa ponáhľa každý deň do práce aby uživila svoju rodinu a Ježiš Kristus chodí po svadbách si užívať. Živí sa predvádzaním pouličnej zábavy, kúzelníckymi trikmi a moderovaním spoločenskej zábavy, čo skutočne nie je spôsob života zodpovedného občana. Nezabudnime ani na lukulské hostiny, ktoré poriada pre svojich známych
  .
• Je dôvodne podozrivý so spolčovania sa s rôznymi indivíduami, ktoré svojim správaním sa napĺňajú formálne znaky sektársky uzavretej organizovanej skupiny. Mnohí z týchto ľudí, pochádzajú z dobre situovanej vrstvy spoločnosti a je viac ako zrejmé že sú šedými eminenciami v pozadí. Ich plány nie sú známe, avšak  prepojenie na mocných tohto sveta dáva tušiť o čo im ide. On sám žiadne prostriedky nemá, kampaň je drahá a niekto ju bude musieť zaplatiť. Komu bude slúžiť po zvolení – toť otázka
  
  
  .
• Jeho podivné správanie sa pri styku s tabuizovanými predstaviteľmi vyvoláva pochybnosti. Je jeho kontakt so sexuálnou pracovníčkou len výrazom jeho spoločenskej angažovanosti, alebo môžeme za tým hľadať niečo viac?
  .
• Takisto si povedzme, že človek, ktorý nie je právnik, nie je pre slovenských voličov zaujímavý. Pritom odpor Ježiša Krista k tejto profesii je dobre známy. Je vrcholom naivity si predstaviť takéhoto človeka na čele Slovenska.
  .
• Pre ochrancov prírody je jeho profesia, ktorú má v životopise, rybár, jednoducho neakceptovateľná. Veď uznajte, na čele národa nemôže byť niekto, kto je zodpovedný za genocídu rybacej fauny. Aj keď treba otvorene priznať , že poľovačky, lovenie zvery, či písanie cestopisov o anakondách je v slovenských reáliách skor pozitívom pre kandidáta na prezidenta
  .
• Ani kresťansko-demokratické strany nemôžu nikdy jeho kandidatúru podporiť. Človek, ktorý žije oficiálne sám a popritom žije hore opísaným spôsobom nemôže byť v žiadnom prípade morálnou autoritou pre konzervatívnu časť spoločnosti
  .
• Pre komunistov, ktorí majú nádej ešte pekných pár období voliť bývalých členov KSČ, alebo aspoň strán Národnej fronty za socialistického režimu nie je takýto človek bez straníckej angažovanosti zaujímavý
  .
• Socialistom jeho utkvelá fixácia na osobnú zodpovenosť človeka za vlastné činy a implicitné volanie po menšej úlohe štátu musí pripadať hodne nebezpečné. V čase keď sa boria s problémom ako naplniť štátnu kasu bez toho aby si ľudia všimli, že ich idú zodrieť z kože, je príklad takéhoto anarchistu neakceptovateľný
  .
• Ježiš Kristus sa nikdy nevyjadril k cigánskej ba dokonca ani k maďarskej otázke, čo je vzhľadom na ich vysokú spoločenskú závažnosť jednoducho nepochopiteľné  a bude podľa mňa evidentným dôvodom na nepriateľský postoj minorít k jeho kandidatúre. Mimochodom, hoci sa na verejnosti neustále vyjadruje k náboženským otázkam, rovnaký postoj ignorácie ako k menšinám, zaujal aj k islamu, kde úplne ignoruje štvrtinu populácie zemegule a desatinu Európy – nemám na to iné slovo len škandál
  .
• Je to zrejme charakteristická vlastnosť Ježiša Krista – zásadne sa nevyjadruje k mnohým problémom, takže jednoducho ľudia nevedia čo si majú myslieť. Počuli ste, že by sa v novinách vyjadroval na tému rasizmu, LGBT problematiky či dekriminalizácie marihuany? Ja nie! Všeobecné slová o rovnosti sú možno pekné na počutie, ale kde je napísané že to nie je len predvolebná floskula, prázdna fráza.? Zodpovedný politik sa kproblémom vyjadruje konkrétne. Aký je postoj Ježiša Krista k Rusku, k NATO, Európskej Únii, ku kríze na Blízkom Východe – opäť nič! Tento alibizmus je možno dobrý  na to, keď sa človek chce stratiť v dave, ale nie keď má reprezentovať ľudí a viesť národ
  .
• Aj keď ženy pri jeho zjave väčšinou upadajú do mdlôb, krása a charizma nie je všetko. Ženské feministické organizácie nemôžu mlčať pri jeho zjavnej fixácii na mužskú časť populácie – jeho okruh známych, mačizmus je skrátka neprehliadnuteľný a v dobe keď nám je rovnoprávnosť všetkým, by mohlo jeho zvolenie ohroziť  naše tradične dobré meno v Bruseli. Nikto na Slovensku si nepraje demarše kvoli sexistickému správaniu sa najvyššieho predstaviteľa štátu. Veru tak – rodovú rovnoprávnosť si ubránime aj keby kríže z neba padali…
  .
• Bude vyhovovať vysokým nárokom liberálov? Svojim záujmom o jednotlivcov a hlásaním osobnej slobody by mohol osloviť liberálnych voličov. Nakoniec v KSČ, či ŠTB nebol, nemá za sebou žiadne korupčné škandály. Bohužiaľ jeho potiaže so zákonom a dokonca uloženie právoplatne vykonaného trestu znamenajú definitívne K.O. Nakoniec aj tak by ho nemohli podporiť, keďže moderný človek, by mal mať podľa liberálov jasno v hlave a alibizmus, ktorý Ježiš Kristus predvádza, jeho zúfalá naivita v ekonomických otázkach a snaha spoliehať sa na zázraky, neumožňujú aby ho liberáli doporučili svojim voličom
  .
• Ježiš Kristus nezapadá ani do dnešnej doby, kde sa v televízi vyžaduje účes podľa poslednej módy a jeho excentrický zjav dlhovlasého bosého hipisáka ľudí v Smotánke skôr odpudzuje. To čo je akceptovateľné, keby bol  inštitucionalizovaným členom nejakej komory hercov alebo aspoň kaderníkov, či sa priznal k inej orientácii, je pre “normála” neprijateľné. Nakoniec sa nemôže zúčastniť ani na povinnej jazde každej celebrity na Plese v opere kde ho ani do budovy v jeho vlastnom návrhu tzv. tóge, či ako tomu hovorí, nepustia. Keď porovnám jeho módne kreácie s kolekciou Noriky Mojsejovej, víťaz je jasný!
  .
• Skoro by som bol zabudol. Prezident musí mať aspon 40 rokov. Kým sa nezmení Ústava 33-ročný “mladý prezident” nebude…

Vražda v organizovanej skupine za štyri a pol.

Čo sa stane keď v Nemecku máte viac ako osemnásť? Môžete dostať vodičák, otvoriť si bankový účet, voliť, začať dostávať sociálnu podporu – proste stali ste plnoprávnym občanom. Čo sa stane ak spáchate kriminálny čin pred dovŕšením veku 21 rokov? Naraz zisťujete, že ste mladík, ktorý za svoje činy nie je celkom zodpovedný a tak sa trestná sadzba môže adekvátne znížiť.

A čo ak ste ešte naviac príslušníkom “zákonom chránenej” skupiny? To máte fakt dobré, opäť sa Vám niečo pričíta k dobru.

DPA:  Posledná rozlúčka s Jonnym K.

V októbri roku 2012 skupina Turkov dobila mladíka uprostred Berlína len zato, že sa zastal človeka, na ktorého títo Turci začali útočiť. Jonny K. bol v čase útoku ešte “dieťa” tento rok by sa dožil 21rokov…  Jonny K. však nebol príslušníkom chránenej menšiny, preto sa sudca nemusel prikloniť k obvineniu z obzvlášť odporného zločinu.

Presne kvôli uvedeným okolnostiam dostal dnes 20 ročný amatérsky boxer (rádoby profesionál v budúcnosti) Onur U. za útok a zabitie trest odňatia slobody na 4 a pol roka. Bol prvý kto zaútočil, bol to človek, ktorý trénoval kontaktný šport a musel vedieť o rizikách. Jeho trest bol najvyšší, ale sudca ešte znížil sadzbu požadovanú prokurátorom, lebo sa vraj nepreukázal úmysel zabiť, resp. pripravovať úkladnú vraždu. Ostatní, ktorí sa útoku zúčastnili, dostali menšie tresty od dva a štvrť roka.

Mimochodom pripomínam, že išlo o organizovanú skupinu vedenú trénovaným človekom, ktorý si bol vedomý následkov fyzického útoku. Určite chlapci nemali v úmysle zabíjať, ale len multikultúrne obohacovať, keď kopali a skákali po hlave Jonnyho K. ležiaceho bezmocne na zemi. Ale tiež pripomínam, že pokiaľ ste členom “zákonom chránenej” skupiny, máte to fakt dobré.

Predstavil som si, čo by to znamenalo v opačnom garde. Čo by sa stalo, keby skupina zúrivých extrémistov bez akéhokoľvek dôvodu zaútočila na nevinného človeka moslimského vierovyznania. Čo by sa stalo keby férovku šesť na jedného neprežil po tom, čo sa na jeho hlave vystriedali podrážky všetkých gangsterov. Verím, že noviny Nemecka by burcovali obyvateľov do mierových pochodov a deti lásky z celého Nemecka by nosili kvetiny k hrobu mučeníka za multikultúrne zjednotenie Nemecka. Extrémistom by justícia zaťala najvyššiu možnú sadzbu bez “poľahčujúcich okolností”. A celý prípad by sa stal námetom na celonárodnú diskusiu, kde by sa obyvatelia povinne školili ako milovať menšiny – a ako nenávidieť odpornú kresťanskú xenofóbnu majoritu…

Majú to tí “previnilci” šťastie. Za dobré správanie budú za dva roky vonku a ponaučenie?

“Tým hlúpym Nemcom môžeme nakladať koľko sa im zmestí, dokopy nám aj tak nič nehrozí a oni nám to ešte zaplatia na sociálnych dávkach. Ale sme už múdrejší. Nabudúce, keď niekoho náš gang zabije, sa už chytiť nedáme!”

Zdroj :
http://www.thelocal.de/national/20130815-51423.html

Centrum pre štúdium politického islamu

Bill Warner

Organizácia Centrum pre štúdium politického islamu skúma a následne prezentuje doktrínu politického islamu pomocou svojich publikácií. Vyprodukovala už viacero zajímavých sérií, kde prístupnou formou vysvetľuje verejnosti menej známe aspekty islamu ako politickej sily. Prezentáciu a propagáciu Centra má na starosti jeho riaditeľ Bill Warner.

Povedzte nám niečo o Centre na štúdium politického islamu.

Centrum na štúdium politického islamu je skupina vedcov, ktorí sa zaoberajú vedeckým štúdiom základných textov islamu - Koránu, Sira (životu Mohameda) a Hadísov (tradícií Mohameda). Sú tu dve oblasti štúdia islamu, jeho doktríny a histórie, alebo, ako to vidí CSPI – teória a jej výsledky. Študujeme históriu na to, aby sme videli praktické výsledky doktríny.
CSPI sa zdá byť prvou skupinou, ktorá používa na štúdium doktríny štatistiku. Predchádzajúce vedecké štúdie Koránu sa hlavne týkali štúdií arabského jazyka.
Naším prvým princípom je, že Korán, Sira a Hadísy sa musia brať ako celok. Voláme ich Islamskou trilógiou, aby sme zdôraznili jednotu textu.
Naším hlavným intelektuálnym prelomom je, že dualizmus je základom a kľúčom k pochopeniu islamu. Všetko o islame prichádza v dvojiciach, čo začína jeho základným prehlásením:

1. niet boha okrem Alaha a
2. Mohamed je jeho prorok.

Takže Islam je Alah (korán) a sunna (slová a činy Mohameda, nachádzajúce sa v Sire a Hadísoch).

Minulo sa mnoho atramentu na pokus na odpoveď na otázku, čo je islam? Je islam náboženstvom mieru? Alebo je skutočný islam radikálnou teológiou? Je umiernený moslim skutočným moslimom?

Toto pripomína vedcom starú argumentáciu o svetle. Je svetlo častica alebo je svetlo vlna? Argumentovalo sa tak aj tak. Odpovedala nám kvantová mechanika. Svetlo je dualistické, je súčasne časticou aj vlnou. Závisí od okolností, ktorá z jeho vlastností sa prejaví. Islam funguje rovnako.

Naším prvým náznakom dualizmu je korán samotný, ktorý je v skutočnosti dvoma knihami, koránom z Mekky (ranejším) a Koránom z Medíny (neskorším). Vhľad do logiky koránu pochádza z veľkého množstva protirečení.

Na povrchu tieto protirečenia rieši islam tak, že sa uchyľuje k "abrogácii". To znamená, že verš, ktorý bol napísaný neskoršie, nahrádza a ruší skoršie verše. Ale v skutočnosti, keďže korán sa pokladá moslimami za dokonalé slovo Alahove, oba verše sú sväté a pravdivé. Neskorší verš je „lepší“, ale skorší verš tak isto nemôže byť chybný, keďže Alah je dokonalý. Toto je základom dualizmu. Oba verše sú „správne“. V dualistickej logike sú obidve strany protikladu pravdivé. Závisí od okolností, ktorý verš sa použije.

Napríklad:

(Mekkánsky Korán) 73:10: Počúvajte trpezlivo, čo hovoria (neveriaci) a nezraňte ich hrdosť.

Od tolerancie sa presúvame k totálnej intolerancii, dokonca ani Pán vesmíru nemôže vystáť neveriacich:

(Korán z Medíny), 8:12: A hle, Pán tvůj vnukl andělům: „Jsem s vámi, podpořte tedy ty, kdož uvěřili! Já vrhnu do srdcí těch, kdož nevěří, hrůzu a vy bijte je po šíjích a bijte je po všech prstech!“

Celá naša západná logika je založená na zákone protirečenia – ak si dve veci vzájomne odporujú, potom minimálne jedna z nich nie je pravdivá. Ale islamská logika je dualistická, dve veci môžu odporovať jedna druhej a obidve sú pravdivé.

Žiadny dualistický systém sa nedá merať pomocou jednej odpovede. Toto je dôvod, prečo spory o tom, čo vytvára „skutočný“ islam neustále pokračujú a nie sú nikdy rozriešené. Neexistuje jedna správna odpoveď.

Dualistické systémy je možné merať iba štatisticky. Je zbytočné argumentovať, ktorá strana dualizmu je pravdivá. Ako analógia môže poslúžiť kvantová mechanika, ktorá vždy poskytuje štatistickú odpoveď na všetky otázky.

Ohľadom príkladu použitia štatistických metód, pozrite sa na otázku: Čo je skutočný džihád, vnútorný, spirituálny džihád alebo vojenský džihád? Obráťme sa k Bucharimu (Hadís) ohľadom odpovede, keďže on o džiháde hovorí opakovane. V Bucharim sa 97% džihádu vzťahuje na vojnu a 3% sú o vnútornom zápase. Takže štatistická odpoveď je, že džihád je 97% vojny a 3% vnútorného zápasu. Je džihád vojna? Áno—97%. Je džihád vnútorný zápas? Áno—3%.

Takže ak píšete článok, môžete urobiť prípad z oboch. Ale popravde, takmer každý spor o islame sa dá zodpovedať nasledovne: Všetko vyššie uvedené platí. Obe strany duality sú pravdivé.

Prečo je, z vášho pohľadu tak mnoho ignorancie o histórii a doktríne politického islamu na Západe?

Najprv sa pozrime na to, akí sme nevedomí o histórii politického islamu. Koľko kresťanov vám môže povedať, ako sa Turecko alebo Egypt stali islamskými? Čo sa stalo siedmym ázijským cirkvám, ktoré vo svojich listoch spomína Pavol?

Nájdite Žida, ktorý vám môže rozpovedať židovskú históriu dhimmitude (druhotriednych občanov, slúžiacich islamu). Koľko Európanov vie, že biele ženy boli najvyššie cenenými otrokmi v Mekke? Každý vie, koľko Židov zabil Hitler, ale nájdite neveriaceho, Ktorý vám povie, koľkí zomreli v džiháde za posledných 1400 rokov. Práve tak sme nevedomí o doktríne islamu.

FBI agent dostane dvojhodinový kurz o islame a väčšina z toho je o tom, ako neuraziť imáma. Bojujeme v Iraku. Kto používa politické, vojenské doktríny islamu na plánovanie stratégie? Kto môže nájsť jediného rabína alebo pastora, ktorý čítal korán, síru a hadís? Ktorý guvernér, senátor, kongresman alebo vojenský líder vykazuje znalosť politickej doktríny islamu? Skúste nájsť kurz na vysokej škole o islamskej politickej doktríne a etike. Absolventi sa školia v islamskom umení, architektúre, poézii, súfizme a slávnej histórii, ktorá ignoruje utrpenie nevinných neveriacich. Absolventi čítajú komentáre o Koráne a Hadísoch, ale nečítajú aktuálnu doktrínu.

Takže prečo táto nevedomosť?

Začnime od začiatku. Keď sa islam vyvalil z Arábie do umierajúceho byzantského sveta, neveriaci ho zaznamenali ako arabskú inváziu, Podobne, invázia východnej Európy bola turecká, invázia Španielska zase maurská. Naši učenci dokonca ani neboli schopní pomenovať útočníkov.

Mohamed zabil každého intelektuála alebo umelca, ktorý sa mu postavil. Bol to strach, ktorý viedol veľkú väčšinu médií k tomu, aby znovu nevytlačili Mohamedove karikatúry, nie nejaká imaginárna citlivosť. Strach je známym základom nevedomosti,ale to nie je dosť na vysvetlenie toho všetkého.

Čo prispieva k takmer psychotickej averzii k znalostiam o islame? Okrem strachu je tu uvedomenie, že politický islam je nám hlboko cudzí. Pozrime sa na etický základ našej civilizácie. Celá naša politika a etika je založená na unitárnej etike, ktorá je najlepšie formulovaná v zlatom pravidle:

Správaj sa k ostatným tak, ako chceš, aby sa správali k tebe.

Základom tohto pravidla je rozpoznanie, že na istej úrovni sme všetci rovnakí. Nie sme si rovní. Každý šport vám ukáže, že nemáme rovnaké schopnosti. Ale každý chce, aby sa s ním zaobchádzalo ako s ľudskou bytosťou. Zvlášť chceme byť rovní všetci pred zákonom a aby sa s nami zaobchádzalo ako so sociálne rovnými. Na základe tohto zlatého pravidla – rovnosti ľudských bytostí – sme vytvorili demokraciu, ukončili otroctvo a berieme mužov a ženy ako politicky rovných. Takže zlaté pravidlo je unitárna etika. Všetci ľudia majú byť braní rovnako. Všetky náboženstvá majú nejakú verziu zlatého pravidla okrem islamu

V čom je islam v tomto kontexte odlišný?

Pojem „ľudská bytosť“ nemá v rámci islamu žiadny význam. Nie je tu taká vec ako ľudskosť, iba dualita veriaceho a neveriaceho. Pozrite sa na etické výpovede, nachádzajúce sa v hadísoch. Moslim nesmie klamať, podvádzať, zabiť alebo okradnúť iného moslima.Ale moslim smie klamať, podvádzať alebo zabiť neveriaceho, ak to pomôže islamu.

Nie je tu taká vec ako univerzálna výpoveď etiky v islame. K moslimom je potrebné pristupovať jedným spôsobom a k neveriacim iným spôsobom. Najbližšie, kde sa islam dostáva k univerzálnej výpovedi etiky je to, že sa celý svet musí podriadiť islamu. Potom, ako sa Mohamed stal prorokom, nikdy sa nesprával k neveriacemu tak isto ako k moslimovi. Islam popiera pravdu zlatého pravidla.

Okrem toho, táto dualistická etika je základom džihádu.Etický systém kladie neveriaceho na nižšiu úroveň ako človeka a preto z toho vyplýva, že je ľahké zabiť, uškodiť alebo oklamať neveriaceho.

Teraz si uvedomte, že neveriaci často zlyhávajú v uplatňovaní zlatého pravidla, ale na jeho základe môžeme súdiť a odsudzovať. Nie sme dokonalí, ale toto je náš ideál.
Boli tu aj iné dualistické kultúry. Prichádza mi na myseľ Ku-Klux-Klan (KKK). Ale KKK sa vyznačoval simplistickým dualizmom. Člen KKK nenávidí všetkých černochov a stále, tu je iba jedna možnosť. Toto je veľmi priame a ľahko badateľné.

Dualizmus islamu je viac zavádzajúci a ponúka dve možnosti, ako sa správať k neveriacemu. K neveriacemu je možno sa správať dobre, v takom istom slova zmysle, ako sa sedliak dobre správa k svojmu dobytku. Takže islam môže byť „milý“ ale v žiadnom prípade nie je neveriaci „brat“ alebo priateľ. V skutočnosti je v Koráne asi 14 veršov, ktoré sú empatické – moslim nikdy nemôže byť priateľom neveriaceho.

Moslim môže byť „priateľský“ ale nikdy nie je skutočným priateľom. Čím je moslim viac skutočným priateľom, tým menej je moslimom, ale pokrytcom.

Už ste uviedli skôr, že logika je ďalším hlbokým rozdielom. Môžete to trochu vysvetliť?

Aby som to zopakoval, celá veda je založená na zákone protirečenia. Ak si dve veci navzájom protirečia, potom aspoň jedna z nich je nepravdivá. Ale vnútri islamskej logiky môžu byť obidve protirečivé stanoviská pravdivé. Islam používa dualistickú logiku a my používame unitárnu vedeckú logiku.

Keďže islam má dualistickú etiku a dualistickú logiku, je nám úplne cudzí. Moslimovia myslia inak ako my a cítia inak ako my. Takže naša averzia vychádza zo strachu a zamietnutia islamskej etiky a logiky. Táto averzia spôsobuje, že sa vyhýbame vzdelávaniu o islame, takže sme nevedomí a v nevedomosti zostávame.

Ďalšou časťou averzie je uvedomenie, že s dualistickou logikou sa nedajú uzatvárať kompromisy. Nie je tu žiadna polcesta medzi unitárnou a dualistickou etikou. Ak ste v obchodnom jednaní s niekým, kto je klamár a podvodník, nie je žiadna možnosť, aby ste sa vyhli tomu, že vás podvedie. Bez ohľadu na to, ako milo sa budete k podvodníkovi správať, aj tak vás využije. Niet kompromisu s dualistickou etikou. V skratke, islamská politika, etika a logika nemôže byť časťou našej civilizácie. Islam neasimiluje, islam dominuje. S islamom sa nikdy nedá „vychádzať“. Jeho požiadavky nikdy neskončia a požiadavky sa musia splniť podľa podmienok islamu: Podriadením.

Posledným dôvodom našej averzie k histórii politického islamu je naša hanba. Islam zotročil milióny Európanov. Keďže moslimovia nemohli byť zotročení, tak to bol biely kresťan, ktorý bol sexuálnym otrokom tureckého sultána. Toto sú veci, ktorým sa nechceme postaviť.

Židia nechcú priznať históriu politického islamu, pretože boli dhimmi, občania druhej triedy alebo poloviční otroci, podobne ako kresťania. Židia si radi spomínajú, ako boli poradcami a lekármi mocných moslimov, ale bez ohľadu na to, čo Žid robil alebo akú pozíciu zaujímal, bol stále dhimmi. Nie je žiadny kompromis medzi rovnosťou a dhimmi stavom.

Prečo by si mal Ind chcieť znovu vyvolávať hanbu otroctva a zničenie ich chrámov a miest? Keď indickí remeselníci dostavali Taj Mahal, moslimský vládca im dal odťať pravú ruku, aby už nikomu nemohli postaviť nič také krásne. Prax satí, vdovy, hádžúcej sa do pohrebnej hranice svojho manžela bola odpoveďou na znásilňovanie a brutalitu islamského džihádu, ktorý sa prehnal starobylým Hindustanom.

Čierni sa nechcú postaviť faktu, že to bol moslim, ktorý pochytal ich predkov v Afrike, aby ich predával vo veľkom bielemu obchodníkovi s otrokmi. Arab je skutočným pánom Afričana. Čierni nevedia priznať spoločné puto, ktoré zdieľajú s bielymi: Že Európania aj Afričania boli pod vládou islamu otrokmi. Čierni si radi predstavujú, že islam je ich protiváhou proti bielej moci, nie to že im islam vládol 1400 rokov.

Dualistická logika. Dualistická etika. Strach. Hanba. Tu niet kompromisu. Toto sú dôvody, prečo nechceme poznať politickú históriu, doktrínu alebo etiku islamu.

Takže je tu niečo také ako nepolitický islam?

Nepolitický islam je náboženský islam. Náboženský islam je to, čo robí moslim aby sa vyhol peklu a dostal sa do raja. Je tu päť pilierov – modlitba, dobročinnosť voči moslimom, púť do Mekky, pôst a prehlasovanie Mohameda posledným prorokom.

Ale Trilógia je v otázkach doktríny jasná. Minimálne 75% Siry (Života Mohameda) je o džiháde. Okolo 67 % Koránu z Mekky je o neveriacich alebo politike. Z Koránu z Medíny je 51 % venovaných neveriacim. 20% Buchariho hadísov je o džiháde a politike. Náboženstvo je najmenšou časťou islamských základných textov.

Najslávnejšou dualitou politického islamu je rozdelenie sveta na veriacich, Dar al Islam a neveriacich, Dar al Harb. Najväčšia časť trilógie sa venuje zaobchádzaniu s neveriacimi, kafírmi. Dokonca aj Peklo je politické. Korán sa o pekle zmieňuje 146 krát. Iba 6% tých, ktorí sú v pekle sú tam z morálnych pokleskov – vražda, krádež atď. zostávajúcich 94% je tam kvôli intelektuálnemu hriechu nesúhlasu s Mohamedom, čo je politický zločin. Čiže, islamské peklo je politickým väzením pre tých, ktorí kritizujú islam.

Mohamed kázal svoje náboženstvo 13 rokov a zhromaždil asi 150 nasledovníkov. Ale keď sa dal na vojnu a politiku, do 10 rokov sa stal prvým vládcom Arábie, s priemerom násilných udalostí každých 7 týždňov počas 9 rokov. Jeho úspech neprišiel počas jeho kariéry náboženského vodcu, ale politického lídra.

V krátkosti, politický islam definuje, ako je potrebné jednať a správať sa k neveriacim.

Môžete s krátko dotknúť histórie politického islamu?

História politického islamu sa začína Mohamedovou emigráciou do Medíny. Od tohto bodu, je výzva islamu voči svetu vždy dualistická – buď pripojenie sa k slávnemu náboženstvu alebo byť predmetom politického tlaku a násilia. Po príchode do Medíny sa islam stal násilným, keďže presviedčanie zlyhalo. Do sveta vstúpil džihád.

Po Mohamedovej smrti, Abu Bakr, druhý kalif, riešil teologické dišputy tých, ktorí si želali opustiť islam politickým činom a smrťou mečom. Džihád Umara (Druhý kalif, pápež-kráľ) vybuchol vo svete neveriacich. Džihád zničil kresťanský Stredný východ a kresťanskú Severnú Afriku. Onedlho sa stali obeťami džihádu aj perzskí zoroastriáni a hinduisti. História politického islamu je históriou deštrukcie kresťanstva na Blízkom východe, Egypte, Turecku a Severnej Afrike. Polovica kresťanského sveta bola stratená. Pred islamom bola Severná Afrika južnou časťou Európy (súčasťou rímskeho impéria). Počas džihádovej výpravy bolo povraždených okolo 60 miliónov kresťanov.

Polovica úchvatnej indickej civilizácie bola vymazaná zo sveta a 80 miliónov Indov zabitých.

Prvými budhistami západu boli Gréci, potomkovia armády Alexandra Veľkého na mieste, ktoré sa dnes volá Afganistan. Džihád ničil budhizmus pozdĺž Hodvábnej cesty. Umrelo 10 miliónov budhistov. Dobytie budhizmu je praktickým výsledkom pacifizmu.

V Perzii bol zoroastriánizmus eliminovaný.

Židia sa stali večnými dhimmi po celom islamskom svete.

Za posledných 1400 rokov džihádu umrelo v Afrike okolo 120 miliónov kresťanov a animistov. Pre slávu politického islamu umrelo počas posledných 14 storočí 270 miliónov neveriacich. Toto sú Slzy džihádu, o ktorých sa neučí v žiadnej škole.

Ako naši intelektuáli odpovedali islamu?

Základ celého myslenia neveriacich skolaboval pri stretnutí s islamským politickým myslením, etikou a logikou. Už sme sa zmienili o tom, že naši prví intelektuáli dokonca ani nevedeli označiť okupantov za moslimov. Nemáme žiadnu metódu analýzy islamu. Nevieme sa zhodnúť na tom, čo je islam a nemáme žiadne vedomosti o našom utrpení ako obetí 1400 rokov trvajúceho džihádu.

Pozrite sa, ako si kresťania, židia, černosi, intelektuáli a umelci poradili s islamskou doktrínou a históriou. V každom prípade ich primárne idey zlyhali.

Kresťania veria, že „láska všetko premôže.“ Nuž, láska nepremôže islam. Kresťania majú ťažkosti s videním islamu ako politickej doktríny a nie ako náboženstva. Sektárska povaha kresťanského myslenia znamená, že priemerný ne pravoslávny kresťan nemá žiadne vedomosti ani súcit s utrpením ortodoxných kresťanov.

Židia majú teológiu, ktorá vytvára jedinečný vzťah medzi Židmi a stvoriteľom –bohom všehomíra. Ale islam vidí Židov ako opice, ktoré sfalšovali Starý zákon. Židia nevidia žiadne spojenie medzi politickou doktrínou islamu a Izraelom.

Čierni intelektuáli založili svoje idey na stave otroka/obete a na tom, aké bolo zlé, že ich bieli kresťania zotročili. Islam nikdy neuznal žiadnu z bolestí a utrpenia, ktoré spôsobil Afrike počas svojho 1400 ročného obchodu s otrokmi. Ale čierni sa ani nesnažia získať od moslimov nejaké ospravedlnenie a sú v prítomnosti islamu ticho. Prečo? Pretože Arabi sú ich majiteľmi?

Multikulturalizmus sa triešti voči požiadavke islamu, aby sa mu podriadila každá civilizácia. Kultúra tolerancie kolabuje tvárou v tvár svätej netolerantnosti dualistickej etiky. Intelektuáli reagujú ignorovaním zlyhania.

Naši intelektuáli a umelci boli zneužívaní počas 1400 rokov. Takže psychológia našich intelektuálov je presne podobná psychológii zneužívanej ženy, sexuálne zneužívaného dieťaťa alebo obete znásilnenia. Pozrite sa na paralely medzi reakciami obetí zneužívania a našich intelektuálov. Všimnite si, ako násilie spôsobuje popieranie.

Obete popierajú, že k zneužitiu došlo: Naše médiá nikdy nedávajú do správ väčšinu džihádu na svete. Naši intelektuáli nehovoria o tom, ako je toto násilie spojené s politickou doktrínou.

Zneužívateľ využíva strach na ovládanie obete: Aký bol dôvod, pre ktorý noviny nechceli publikovať Mohamedove karikatúry? Salman Rushdie je stále odsúdený na smrť pre svoj román. Aký „špičkový umelec“ vytvoril akúkoľvek umeleckú výpoveď o islame? Strach vládne našim intelektuálom a artistom.

Obete vždy nájdu spôsob, ako vziať vinu na seba: My sme vinní za útoky z 11 septembra 2001. Ak sa budeme viac snažiť, moslimovia budú milší. Musíme sa prispôsobiť ich potrebám.

Obeť je pokorená: Bieli ľudia nebudú hovoriť o tom, ako boli ich predkovia zotročení islamom. Nikto sa nechce zastať obetí džihádu. Prečo sa neozveme o utrpení našich predkov? Prečo nežialime nad stratou kultúr a ľudí? Príliš sa hanbíme, aby sme to mohli urobiť.

Obeť sa cíti bezmocná: „Čo budeme robiť?“ „Nemôžeme zabiť 1.3 miliardy ľudí.“ Nikto nemá žiadne pochopenie ani optimizmus. Nikto nevie, čo by sa malo skúsiť. Jediný plán je „byť milší.“

Obeť obracia hnev dovnútra: Čo je najkontroverznejšou záležitosťou dnešnej politiky? Irak. A o čom je vlastne Irak? O politickom islame. Na webe je video, kde CIA a Bush naplánovali a realizovali 11. september. Kultúrne sebabičovanie je hlavným mottom našich intelektuálov a umelcov.

Nenávidíme sa, pretože sme boli mentálne obťažovaní a zneužití. Naši intelektuáli a umelci reagovali na zneužívanie džihádu presne tak, ako by reagovalo sexuálne zneužívané dieťa alebo obeť znásilnenia. Náš intelekt je nemocný a zlyhávame v našej úlohe - myslieť jasne. Nemôžeme zniesť pohľad na naše popieranie.

Takže si zhrňme, prečo je pre nás kľúčové oboznámiť sa s doktrínou politického islamu.

Politický islam zničil každú kultúru, ktorú obsadil alebo do nej imigroval. Celkový čas anihilácie trvá storočia, ale akonáhle sa islam začal prejavovať, nikdy neustúpil. Hostiteľská kultúra zmizla a vyhynula.

Aby sme prežili, musíme sa oboznámiť s doktrínou politického islamu. Doktrína je úplne jasná v tom, že všetky formy sily a presviedčania môžu a musia byť použité na naše dobytie. Islam sa sám vyhlásil za nepriateľa všetkých neveriacich. Brilantný čínsky vojenský filozof, Sun Ce povedal – poznaj nepriateľa. Musíme poznať doktrínu nášho nepriateľa, alebo byť zničení.

Alebo to môžeme povedať takto: Ak sa neoboznámime s doktrínou politického islamu, naša civilizácia bude práve tak zničená, ako bola zničená egyptská koptská civilizácia. Keďže neveriaci sa musia oboznámiť s doktrínou politického islamu, CSPI napísala všetky svoje knihy v prostej angličtine.

Naše knihy sú vedecké, ale ľahko sa čítaju. Napríklad, každý, kto je schopný prečítať si noviny si môže vziať "A Simple Koran", prečítať ho a porozumieť mu. Jeho inteligenčná úroveň nie je umelo znížená a obsahuje každé jedno slovo originálu.

Nielenže je jednoduchý jazyk, ale je logická aj kategorizácia a triedenie. Obnovili sme kontext a chronológiu. Výsledkom je, že Korán je epickým príbehom, končiacim triumfom nad všetkými nepriateľmi Alaha. Všetky naše knihy a filozofia sa nachádzajú na našom webe.

Islam vyhlasuje, že sme nepriateľmi Alaha. Ak sa neoboznámime s politickou doktrínou islamu, skončíme ako prvé obete islamu – tolerantní polyteistickí Arabi zo Saudskej Arábie, z ktorých sa stali Wahhábiti (veľmi prísna odnož islamu) a dnes najmenej tolerantná kultúra na celej zemi.

Bill Warner, ďakujeme vám za rozhovor.

Podľa rozhovoru Frontpage Magazínu s riaditeľom Centra pre štúdium politického islamu Billom Warnerom