Viac, ako dve desiatky rokov sa treťosektorové organizácie venujú podpore informovanosti o ohrozených skupinách obyvateľstva v snahe znížiť, či úplne odstrániť ich negatívne vnímanie majoritou. Úmysel bol, ako to už v takýchto prípadoch často býva, dobrý. Dodnes je, hoci si už donori viac, ako kedykoľvek predtým uvedomujú, že sa niekde stala chyba. Ich dobré úmysly už dlho dláždia cestu, čo vedie priamo do stredu pekla: týrané ženy sú vďaka premysleným kampaniam na smiech ešte viac, než kedykoľvek predtým, diskusné fóra pod článkami o Rómoch pre istotu prestali existovať úplne. Milióny investované do osvety o homosexuáloch išli do plynu, pretože dokázali neuveriteľne polarizovať spoločnosť. Nimi vyvolaný pocit ohrozenia viedol dokonca k potrebe zákonodarného zboru ústavne definovať inštitút manželstva. Čo kedysi nebolo témou do debaty, považuje dnes väčšinová spoločnosť za problém hodný ochrany pred minoritou. Istú časť liberálne orientovaných občanov tieto kampane skutočne posunuli k úprimnej podpore menšín, u absolútnej väčšiny obyvateľstva však vyvolali úplne opačný efekt. Nenávisť k menšinám už dosahuje skutočne absurdné čísla. Jedným slovom – katastrofa.
Ale je to naozaj katastrofa pre všetkých? Určite nie. Prešpekulovaný donorský systém ochotný platiť, kedykoľvek sa objavilo slovo „Róm,“ či „homosexuál“ viedol k nenápadnému vzniku samostatného trhového segmentu, ktorého predmetom činnosti je presun finančných prostriedkov od darcov k zdanlivému konečnému prijímateľovi s obrovskou, často až 100% maržou pre sprostredkovateľa. Rakovina má dnes podobu niekoľkých desiatok ľudí zúčastňujúcich sa udržiavania pyramídovej hry v chode a organizácií umožňujúcich legálne transfery od právnických osôb k osobám fyzickým.
Systém dosiahol istú formu dokonalosti a v podstate na ňom nie je čo vylepšovať. Má svojich ideológov, má ľudí zabezpečujúcich legislatívnu ochranu, má pešiakov a tiež užitočných idiotov. Tí z nejasného pocitu viny za príslušnosť k majorite cítia povinnosť nadštandardne podporovať čokoľvek, čo ideológ označí za dobré a správne a často konajú už iba zo strachu, že budú označení za nositeľov nejakej formy fóbie, alebo nedostatočne pokrokových aktivistov.
Môže ty vyzerať ako nedostatok dôvtipu, zdravého rozumu, či kompetencie. V skutočnosti nie sú tvorcovia katastrofálnych kampaní žiadni naivní hlupáčikovia. Naopak. Vedia veľmi presne, že práve tento druh kampane pomôže udržať problém pri živote a teda udrží pri živote aj ich. Ak by ich činnosť skutočne viedla k náprave krívd a vyriešeniu problému, stratili by donori dôvod dotovať ho a peňazovody by vyschli. Platí jednoduchá matematika: čím je problém väčší, tým je vyššia šanca presvedčiť donorov, že sa s ním oplatí bojovať aj za cenu vysokých finančných strát. Preto kampane schválne nastavujú konfrontačne a doslova vyhľadávajú mediálne atraktívne konflikty, z ktorých vždy vychádzajú ako morálni víťazi statočne odolávajúci tlaku majority.
Ideálny mechanizmus pôsobenia: skutočne existujúci problém – jeho mediálna uzurpácia a nafúknutie – donor s nejasným pocitom viny neochotný hľadať vlastné riešenia – akceptor schopný poskytnúť „riešenie“ donorovho pocitu viny výmenou za jeho peniaze – obvinenie kritikov z fóbie. Tu sa kruh uzatvára. Možno by pomohlo pochopiť túto jednoduchú vec: problém žiadnej minority nevyrieši žiadna kampaň. V najlepšom prípade naň dokáže upozorniť. Najčastejšie ho však v podaní týchto odborníkov ešte viac zhorší. V neprospech absolútnej väčšiny ohrozenej menšiny. V prospech hŕstky šikovnejších, ktorí sa včas chopili šance. Pre tých bolo nedávne rozhodnutie parlamentu o ústavnej ochrane manželstva doslova živou vodou a uistením, že ich boj bude musieť byť stále väčší a statočnejší. A tým pádom drahší, notabene.
Dobrou správou je, že ako každý zhubný nádor smeruje aj toto ochorenie systému k vlastnej záhube. Je preň stále zložitejšie presvedčiť donorov, že vyhadzovať peniaze z okna na vydieračské kampane a posilňovať nenávisť a skutočné fóbie je dobrý nápad. Nemerateľné, alebo prinajmenšom sporné prínosy predražených kampaní tiež nepridávajú donorom na chuti investovať a rozumne sa začínajú obzerať po zaujímavejších témach. To v ideológoch logicky vzbudzuje nervozitu a agresivita v boji o prístup k žrádlu sa stupňuje. Paranoidné hľadanie nepriateľa vedie doslova k absurdným výsledkom: kým kedysi ste museli autentického homofóba hľadať lupou, dnes už je podľa stránky homofobia.sk divný takmer každý, pričom vám stránka poskytuje skutočný bonus: možnosť nahlásiť prejavy homofóbie (!). V plánoch kampaní je na jednom z prvých miest snaha získať na svoju stranu intelektuálov s vysokým mediálnym výtlakom. Aj táto stratégia postupne stráca na účinnosti a postihla ju prudká inflácia. Skutočné osobnosti ochotné postaviť sa za pochybnú stratégiu sa hľadajú stále ťažšie a tie neskutočné už takmer nikoho nezaujímajú. Aj preto, že podporujú vždy a všetko, čo sa práve oplatí podporiť.
Kampaň môže byť jedným z nástrojov, ktorý má zmysel, ak je vedená správne a ak dokáže na konci vyprodukovať merateľné zlepšenie postoja cieľovej skupiny. Tie naše však majú úplne opačné zameranie a ak by sa čosi také stalo v komerčnej sfére, znamenalo by to pre neschopnú agentúru doživotný dištanc. V komerčnej sfére sa ale pracuje s peniazmi, ktoré niekto konkrétny musel zarobiť predajom konkrétneho produktu a tak má k peniazom z predaja vlastnícky vzťah. Je teda predpoklad, že bude konať racionálne a vyžadovať zodpovedajúce plnenie. Donorské peniaze v treťom sektore majú opačný charakter, ich majiteľ sa svojich vlastníckych práv ku nim vzdáva výmenou za veľmi nejasný pocit, ktorý so skutočne vynaloženou čiastkou prakticky nesúvisí. V tomto sa donorské peniaze až nebezpečne podobajú eurofondom, o neefektívnosti ktorých kolujú doslova legendy. Opodstatnene.
Čo sú základné komunikačné chyby, vydávané v pochybných kampaniach za prednosti? Budovanie pocitu výlučnosti, napríklad. Neustále omieľané poukazovanie na inakosť a všetky možné odlišnosti, pretože ak ste naozaj ostentatívne iný, prečo by ste mali mať rovnaké práva? Keď čítam vyjadrenia o tom, ako je niekto hrdý na svoju homosexualitu premýšľam, ktorá múdra hlava mu čosi také pošepkala. Byť hrdý na svoju sexualitu je in? To akože mám byť hrdý na to, že som heterosexuál? Čo má sexuálna orientácia spoločné s hrdosťou? Je tiež neskutočne kontraproduktívne pracovať s podsúvaním pocitu viny. To už dnes funguje presne opačne a vedie to iba k postupnému znecitlivovaniu verejnosti na skutočné krivdy.
Aby sa nezabudlo: mám porozumenie pre absolútnu väčšinu potrieb homosexuálne orientovaných občanov. Ak mi ich vôbec niečo dokáže zoškliviť, sú to práve tie trápne a samoúčelné exhibície, ktoré o skutočných potrebách homosexuálne orientovaných občanov nevypovedajú absolútne nič. No ako som sa dozvedel nedávno, som preto homofób a so mnou dokonca Viktor Horján a Marcel Nemec. Obaja síce homosexuáli, no s nevhodným postojom k Pride. Ak si niekto trúfne spochybniť osoby organizátorov Pride a nesúhlasiť so spôsobom prezentácie témy, je jednoducho homofób bez ohľadu na sexuálnu orientáciu a hotovo. Výhradné práva na definíciu homofóbie si na Slovensku už dávno uzurpovala skupinka ľudí, ktorí sú všetkým iným, len nie reprezentatívnou vzorkou tejto menšiny. A áno, majú značný mediálny výtlak a prístup k donorským peniazom a kvôli tomu si otvorený konflikt s nimi každý dobre rozmyslí.
Skúste si na pár sekúnd predstaviť, čo strašné by sa stalo, ak by nezmyselné dotácie na rok, či dva ustali. Ak by náhle prestali fungovať peňazovody, do ktorých sa dnes na jednej strane lejú milióny a na druhej strane vypadávajú prajdy a perfídne kampane v médiách, ktoré ľudí len nasierajú. Začali by sa pogromy na Rómov? Prenasledovali by homosexuálov úderné skupiny krvilačných konzervatívcov? Začali by nedávno účinne prevychovaní slovenskí muži opäť mlátiť každú piatu ženu? Nie. Nestalo by sa vôbec nič zlého. Možno by sa nestalo vôbec nič.
No najskôr by si verejnosť oddýchla od neustávajúcej masáže a obviňovania a po čase by možno zas bola ochotnejšia načúvať argumentom tých, ktorým sa v tejto spoločnosti naozaj žije ťažšie. Lebo naši homosexuáli to majú naozaj ťažšie, ako my. V niečom oveľa ťažšie a niekedy nie je ľahké si to pripustiť. Lebo kríž, s ktorým prišli na svet im bráni prežívať naplno veci, ktoré sú pre nás samozrejmé. Lebo narodiť sa ako Róm v osade je peklo, ktorý by neuniesol len tak hocikto a prakticky z neho niet úniku. Ak by dnes prišiel na svet nový Einstein v Jarovniciach, zrejme by sme to nikdy nezistili a v správach na JOJ by sme ho videli v hlúčiku ufúľaných detí kúpajúcich sa v stoke. Problém teda skutočne existuje. Problémom tohto problému však je, že na ňom parazitujú profesionálni aktivisti, ktorí si často riešia úplne vlastný problém s účtami a zloženkami.
Riešenie je jednoduchšie, ako by sa mohlo zdať: okamžité a nekompromisné odrezanie profesionálnych príslušníkov ohrozených menšín od zdrojov pochádzajúcich z tretieho sektora. Ak sú takí šikovní a nepostrádateľní, ako sa nám roky snažia nahovoriť, dokážu si iste zabezpečiť peniaze vlastnou hlavou. A možno sa raz dočkáme kampane, v ktorej sa hovorkyňa nespravodlivo odmietaných opravárov pračiek Romana Schlessinger bude bojovne zastávať práv svojich kolegov na povinné prehliadky odtokových čerpadiel každých šesť mesiacov. Nič proti tomu, ak si ju sami demokraticky zvolia a ak si tú bohumilú činnosť bude konečne platiť zo svojho.
12.7.2014, Branislav Bránik
http://homofobia.sk
http://www.cas.sk/clanok/166058/homosexual-viktor-horjan-duhovy-pochod-bol-vysmechom-roka.html
http://branik.blog.sme.sk/c/360905/komunikacna-katastrofa-v-informovani-o-mensinach.html
Vybrali SME
Zobrazujú sa príspevky s označením multikulti. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením multikulti. Zobraziť všetky príspevky
nedeľa 13. júla 2014
nedeľa 25. mája 2014
Ivan Novoroľník: Multikulti happening u pána poslanca
Poznámka
Článok sa nedá zdielať na Facebooku. Ak to tak chcete spraviť, použite tento link :
http://www.polacek.sk/downloads/pan_poslanec.htm
Nápad pána poslanca Polláka, aby štát plošne legalizoval krádeže možnosťou odkúpiť ukradnuté v splátkach na X rokov, za cenu ktorú štát uzná za vhodnú a to celé bez ohľadu na názor právoplatného majiteľa, nie je možné neoceniť.
Je taký pokrokový. Súkromné vlastníctvo patrí na smetisko dejín, prioritu majú oprávnené záujmy zlodejov. Umelecký dojem dvíha najmä snaha zamiešať do tejto zlodejiny aj štát, lebo veď na podporu krádeží a všeobecne trestnej činnosti štát ako inštitúciu v podstate vymysleli. To len tmárske predstavy pravicových extrémistov hovoria opak, dnes je doba celkom inde a komu sa niečo nepáči, ten nesleduje vývoj a iba demonštruje svoju zaostalosť.
Ale nakoľko poniektorí zaťatí vlastníci pozemkov stále nepochopili že doba sa zmenila a zlodejom tvrdohlavo upierajú právo ukradnuté si za pár šušňov odkúpiť, navrhujem praktický experiment. Samozrejme, na účet pána poslanca, nech pekne osobným príkladom národu ukáže, ako treba pristupovať k problematike a ako sa má správať multikultúrne obohatený majiteľ nehnuteľnosti.
V Levoči, kde má p. poslanec trvalý pobyt, sa určite nachádza aj nejaká nehnuteľnosť, kde on a/alebo jeho rodina žije. To je to miesto, kam vás všetkých pozývam. Zoberte si stan, zorganizujte asi tak 15 - 45 kamarátov a nasťahujte sa na záhradu pána poslanca. Je leto, berte to ako taký čunder.
Jednoducho príďte, usaďte sa a vychutnávajte si pohodu lacného bývania. Keby náhodou niekto namietal, vysvetlite mu, že patríte k sekte squatterov a život na cudzom majetku je nie len vašim náboženským presvedčením, ale vlastne aj ústavným právom. V každom prípade je v súlade s vašim kultúrnym dedičstvom a nikto vás pri tom nesmie rušiť. Komu sa to nepáči, má seriózne po ftákach lebo Vám bráni slobodne vyznávať náboženstvo. A môže byť rád, že ho nezažalujete.
Pozvánka platí pre každého. Ak ste hovädo ktoré už pre vulgárne vyjadrovanie vyhodili z každej slušnej krčmy, ste v našom kruhu obzvlášť vítaný. Vždy keď bude p. poslanec protestovať alebo si budete myslieť že chce protestovať (alebo akurát pôjde okolo), vy mu s nonšalanciou sebe vlastnou vysvetlíte, že ho zabijete, že mu zdochne celá rodina, kto je jeho mater a kto ho počal + za akých to bolo okolností. Ak mu to zopakujete aspoň 3x denne (z toho aspoň raz denne formou revu s intenzitou štartujúceho MiG -29 cca o pol tretej nadránom), určite vstúpi do seba a prehodnotí svoje xenofóbne antisquatterské postoje. A nebojte sa, ak by vás aj pri tom brala televízna kamera, môžete si byť istý, že to večer v správach uvidí úplne celý národ okrem miestne príslušného prokurátora, takže paragraf za nebezpečné vyhrážanie nehrozí.
Ak milujete zvieratá, nasťahujte k sebe aspoň zo päť psov, len ich preboha neberte z útulku, tam to zvyknú naočkovať proti všetkému možnému. Chytajte bundášov rovno z ulice, nech si pán poslanec užije ten pravý adrenalín, až ho prvý z nich uhryzne. A ak veríte, že aj taký potkan je len človek a má právo na prostredie ktoré mu vyhovuje, zriaďte si na majetku p. poslanca aspoň takú maličkú skládku tuhého komunálneho odpadu. Netreba to preháňať, stačí dvadsať - tridsať kubických metrov, vo vrstve cca meter. Maximálne dva metre. Budujte ju zo smetí pozbieraných napr. pri prechádzke Levočou, obyvatelia vám určite budú fandiť, pretože svojim prístupom dokážete svoju spoločenskú užitočnosť a ekologický postoj k recyklácii druhotných surovín. Ozaj, to ste vedeli, že keď susedovi pod oknom zapálite pneumatiku, ostane po nej za hrsť drôtov, ktoré vám v zberni radi vymenia za fľašu osviežujúceho jablčného nápoja?
Ak si myslíte, že veci vo vlastníctve p. poslanca sa vám zídu omnoho viac než jemu a že by preto v skutočnosti mali patriť práve vám, neváhajte a berte čo nie je pribité. Ak je to pribité, aspoň to rozmláťte, nech sa nabudúce nevyvyšuje nad sociálne vylúčených squatterov. Snažte sa pri tom vždy spôsobiť škodu aspoň 10x vyššiu, než je hodnota ukradnutých vecí. Napríklad keby vám došla soľ, rozkopte mu dvere krompáčom, vojdite do kuchyne, vezmite si soľničku, vyhádžte mu veci z chladničky na podlahu, chladničku si vezmite tiež a predajte ju v kovošrote za päť euro. Keď mu na druhý deň poviete, ako vás tie svine v zberni obtiahli, určite sa zľutuje a dá vám aspoň na cigarety. S tými mu potom prepáľte záclony, aby z nich tiež aspoň niečo mal.
Máte radi oheň a grilovačky? Potom je tento happening pre vás ako stvorený. Na majetku p. poslanca sa určite nachádza nejaké to drevo, a vy ho využijete omnoho lepšie ako on. Keby nič iné, rozoberte a spáľte mu plot alebo ovocné stromy na záhrade alebo trebárs aj dvere od bytu. Nech len vatra blkoce a jasným plameňom celému svetu zvestuje, aká úžasná a slobodná krajina je Slovensko. A spievajte pri tom piesne do tanca aj na počúvanie. Len na jedno nezabudnite : kvalita spevu závisí od úrovne hluku na pozadí, spievajte preto až vtedy, keď okolitý hluk utíchne. Zhruba o pol dvanástej v noci.
Máte pocit, že deti pána poslanca potrebujú naučiť, ako sa majú správať voči náboženskej menšine squatterov? Dajte im občas preplesk, je to pre ich dobro, je to vlastne taká praktická výchova k tolerantnosti voči menšinám. Štátny policajt určite pod prísahou dosvedčí, že si o to vlastne koledovali a okrem toho, on tam bol a nič nevidel.
Manželku pána poslanca zasa určite poteší, ak jej obdeň do detailov vysvetlíte, ako dobre vyzerá a ako radi by ste spestrili jej sexuálny život, s explicitnou ponukou praktickej ukážky tu a teraz. Poznámka : ten správny efekt sa dostaví ak je už po zotmení, sú s vami aspoň dvaja kamaráti, jeden z vás sa pri tom nenútene špára v zuboch polmetrovou mačetou a spolu vážite minimálne 300 kíl.
Priebežne môžete svoj stanový squat upgradovať. Berte to ako čelindž : postaviť čo najhnusnejšiu chatrč s čo najmenšími nákladmi a za čo najkratší čas. Len čo tam bude stáť, zavolajte Markízu a na kameru prehláste, že toto je váš dom ktorý má hodnotu lebo ste ho postavili vlastnými rukami, a kto ho skúsi zbúrať, nech si vopred v nemocnici objedná za kýbeľ sadry. A vôbec, (zatiaľ ešte) majiteľ by sa mal postarať o hostí a zabezpečiť vyasfaltovanie prístupovej cesty k vašej chatrči, o zavedení vodovodu nehovoriac. Lebo toto kurňa nie je možné, že vás necháva žiť ako v stredoveku, bez cesty, bez vody, bez kanála (o elektrine pomlčte, ešte by si niekto všimol ten napojený neizolovaný kábel).
Peniaze kazia charakter, preto odmietnite akoukoľvek platbou typu nájomné kaziť charakter pána poslanca. Jeho právo strpieť za bieleho dňa krádež pred vlastnými očami nesmie byť nikým a ničím rušené, prízemným materializmom obzvlášť. Veď na to si predsa platí tie dane. Za právo žiť v tejto skvelej krajine, kde sú si všetci rovní - a ak treba, aj zlodeji s okradnutým.
Ak by vám pán poslanec potmehúdsky navrhol presťahovanie niekam inam, odpovedzte mu, že tam kde ste sa vám páči a chcete tam žiť aj ďalej tak ako doteraz. Naopak, vy naznačte všeobecnú výhľadovú ochotu okupovaný pozemok v bližšie neurčenej budúcnosti kúpiť, za cenu 0,0001 €/meter, v splátkach rozložených na 45 rokov. Keby sa mu cena zdala prinízka, vysvetlite mu, že viac si síce neviete dovoliť, ale zato máte ústavné právo na bývanie a to má prednosť pred všetkým, najmä pred názorom takého ksindla zazobaného ako je on, aj tak bohvie kde si na to nakradol. Takže nech drží chlebáreň, kým ju má celú. Pán poslanec určite ocení vašu schopnosť jasne sformulovať svoje požiadavky, ako aj úprimnú ochotu riešiť vzniknutú nepríjemnú situáciu. Ktorú popravde svojimi nábožensky neznášanlivými postojmi a prejavmi zavinil najmä on & celý zvyšok netolerantnej antisquatterskej populácie v našej milovanej gubernii. Čiže v zásade kompletne všetci naokolo, okrem vás.
Ak som náhodou na nejaký spôsob multikultúrneho obohatenia zabudol, neváhajte prispieť vlastnými nápadmi a skúsenosťami. Hlavne nesmiete zabudnúť : ste náboženská menšina a preto máte právo robiť čo len chcete a kde len chcete. Ak sa to niekomu nepáči, len tým dokazuje svoju tmársku zaostalosť a latentnú snahu diskriminovať náboženské menšiny. V novom, pokrokovom a tolerantnom Slovensku pre takých nieto miesta. (Preto ich všetkých perspektívne naženieme do lágrov ideovej prevýchovy, ale o tom zatiaľ potichu, ešte by mali blbé reči. Nie že by im to pomohlo ale kto to má furt počúvať.)
A takto o pol roka sa prídeme pozrieť, či pán poslanec svoj majetok predal vám, či ho daroval nejakému developerovi, alebo či sa aj u neho prejaví latentná forma xenofóbie, ktorá drieme v každom prispôsobivom občanovi. Následkom čoho pán poslanec vstúpi do nejakej extrémistickej a fašizoidnej organizácie. Tak, ako sa zastrája tento maďarský vajda. A ktohovie, možno že aj svoje iniciatívy pán poslanec prehodnotí a bližšie k realite postaví...
Poznámka pre ľudí čo mažú blogy a iné, podobne zúfalé existencie s absenciou schopnosti porozumieť písanému textu : ak ste to ešte stále nepochopili, tak vedzte, že celý tento blog je len bohapustá hyperbola a v skutočnosti nikoho na nič nevyzývam. Spôsobov ako multikultúrne obohatiť suseda/majiteľa pozemku je nespočetné množstvo a na žiaden z mnou uvádzaných mi nikto nemôže prišiť copyright. Neviem a principiálne ma ani nezaujíma, kde presne pán poslanec býva, ani či a akú rozsiahlu má rodinu. Hlavne to preboha nevezmite vážne a nepáchajte žiadne trestné činy, nemôžem zaručiť že aj za vás by sa postavili ľudskoprávne organizácie, vládni splnomocnenci a iné, podobne darmožráčske entity.
Naopak, pánovi poslancovi (ako aj celej jeho rodine a všetkým v jeho okolí) úprimne a z celého srdca prajem všetko dobré, hlavne toho zdravia aby bolo.
Duševného v neposlednom rade.
Btw : všimli ste si, že ani raz som nespomenul menšinu-ktorej-meno-neslobodno-vysloviť? :-)
 |
| Autor: Pravda, Robert Hüttner |
Ivan Novoroľník, sobota 7. júla 2012 20:06
Poznámka
Článok sa nedá zdielať na Facebooku. Ak to tak chcete spraviť, použite tento link :
http://www.polacek.sk/downloads/pan_poslanec.htm
Zdroj: Blog už neexistuje, redakcia SME tohto blogera zlikvidovala
http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:http://roznava.korzar.sme.sk/c/6448351/vyhrazky-zabitim-a-sekery-patria-k-romom-usudil-policajt.html
http://oskardobrovodsky.blog.sme.sk/c/300671/Krive-vypovede-pod-prisahou-sudu-A-co-je-na-tom.html
http://www.topky.sk/cl/10/1308418/Kotleba-ma-problem--Pustil-sa-do-neho-romsky-vajda-z-osady-
http://web.archive.org/web/20120918184239/http://novorolnik.blog.sme.sk/c/297888/Developer-Marian-K.html
https://www.youtube.com/watch?v=3jiZYEoW_ks
štvrtok 23. januára 2014
O potrebe pesimizmu
Kniha Rogera Scruton o potrebe pesimizmu (The Uses of Pessimism and the Danger of False Hopes), v ktorej anglický filozof ako v celom svojom rozsiahlom diele, veľmi vydarene vysvetľuje a objasňuje najväčšie bludy, ktoré rozkladajú Západnú civilizáciu, je pre čitateľa, ktorý prežil významnú časť svojho života v marxleninskom tábore (mieru a socializmu) podivuhodne familiárnym čítaním akýmsi déjá vu. To predsa poznáme, povie si, toto sme zažili na vlastnej koži. Áno aj nie. Totalitný systém nepochybne vychádzal z rovnakých jakobínských predpokladov ako dnešný tzv. ľavicový liberalizmus, bol však staršieho dáta, od libertariánskeho sveta šesťdesiatych rokov izolovaný a v mnohom tkvel ešte v devätnástom storočí. Vychladnutá revolučná moc bola statická, svoje dobové predstavy už uskutočnila. A tak rozklad rodiny, školy, sexuálnej morálky aj etikety postupoval v zafixovanej spoločnosti napodiv oveľa pomalšie, než je tomu dnes v spoločnosti slobodnej.
Scruton analyzuje osem smrteľných hriechov našej doby, ktoré prežili sovietsku ideológiu, a hľadá v nich spoločného menovateľa. Zrejme za najzávažnejší problém považuje ten, ktorý v prvej kapitole nazval gramaticky "Prvou osobou budúceho času."
Na svete sa svária dva postoje. Prvý je akési univerzálne fanaticky optimistické ja, ktoré vidí neobmedzené možnosti ľudského rozvoja, veď veda, technika a medicína neustále človeka oslobodzujú. Čo máme spoločné s pravekými lovcami, ktorých život bol krátky, hladný, brutálny a primitívny? Ľudská prirodzenosť sa predsa vyvíja, nie je daná. Nesmieme preto klásť žiadne obmedzenia experimentálnej vede; morálka a tradície sú ako každá regulácia odvodené z minulosti a brzdia vývoj. Všetok pokrok znamená rozšírenie individuálnych možností.
Proti takémuto optimizmu a viere v neobmedzený pokrok kladie Scruton obozretný postoj, ktorý vychádza z gramatiky množného čísla "my," z potreby života v normatívnom spoločenstva. Žiadny človek nie je ostrov. Kolektívne ja hľadá ďalšie ja, čiže adaptáciu, spoluprácu a kompromis v slobode a náklonnosti aj v harmónii so svetom. Takýto postoj vychádza z vedomia obmedzených možností rozumu, slobody a prírodných zdrojov, ktoré paradoxne určujú pozitívne konštantu ľudskej prirodzenosti; je ochotný vyjednávať, pretože s pokorou uznáva svoje vlastné obmedzenie a je si aj vedomý svätej hranice, za ktorou číha anarchia rozvrat a pád. Vie, že v spoločenskom usporiadaní je mnohé generáciami preverené a osvedčené. "Slobode sa darí v zodpovednosti" - kybernetický priestor nám pripomína, ako dvojsečné sú nové technológie. Ľudia sú nedokonalí, ľudská komunita krehká a preto musí mať pevné hranice. Revolucionári sú schopní zničiť sociálne aj prírodné prostredie.
Najlepší možný scenár
Inžinieri budúcnosti páchajú omyl, ktorý možno nazvať vierou v najlepší možný scenár, sú presvedčení, že každá radikálna alebo originálna zmena je pokrok, je pozitívna a zabúdajú, že to môže byť pravda len výnimočne. Nepoznajú pravidlo nepredvídaných dôsledkov. Predpokladajú jediný optimistický výsledok. Nepočítajú s najhorším možným scenárom a náklady, ktoré odnesú iní alebo budúce generácie, ich nezaujímajú. Sú nevinní ako Dostojevského hráč, pretože za zlý osud zodpovednosť nenesú. Príkladom takého páchateľa dobra a bezohľadného optimizmu slúži Scruton americký prezident Carter, ktorý v roku 1977, tridsať rokov pred úverovou krízou, podpísal hypotekárny zákon s futuristickým zámerom, aby "veritelia prihliadali na potreby spoločenstva," aby považovali úver za nástroj sociálnej politiky a požičiavali rodinám s nízkym príjmom a neriadili sa len obmedzenou obchodnou úvahou.
Čo sa vlastne skrýva za optimizmom takého myslenie? Nie je to akási "futuristická narkománia," snaha nahradiť obmedzenú a obmedzujúcu realitu vlastnou poddajnou servilnou ilúziou? Zmenou nedokonalého čo je, na to, čo ešte len má nastať. Takto triumfuje nereálne nad reálnym. Špekulanti budúcnosti projektujú ten najlepší zo všetkých teoreticky možných scenárov. Už na začiatku našej histórie proti nim stáli proroci hebrejskej biblie.
A potom tu je syndróm, ktorý Scruton nazýva podľa Rousseaua slobodou od narodenia (born free), nepliesť so slávnou vetou z americkej ústavy, kde ide o popretie aristokratického princípe. Sloboda je chápaná ako to, čo zostane, keď si odmyslíme obmedzujúce inštitúcie, hierarchiu a zákony. Jeho nasledovníci verili, že takáto sloboda vedie k bratstvu a nie k vojne všetkých proti všetkým. Preto ono rozporuplné Liberté, Egalité, Fraternité, triáda, ktorá zničila štát a viedla k anarchii teroru. Zaujímavé, že napriek masívnym historickým dôkazom, táto viera dodnes žije v umení, pedagogike, politike i vo "filozofii" sexuálnej revolúcie. Ako ukázal Hegel, sú inštitúcie a normy súčasťou slobody, pretože tí druhí chcú tiež niečo realizovať. Existencia samotného Nadja je ilúziou nielen solipsismu ale aj každej neodvolateľnej ideologickej nadvlády.
Všetci socialisti už od čias Saint Simona dodnes pevne verí v Marxovu formuláciu nadhodnoty. Každý zisk je niečou stratou. V skutočnosti to neplatí ani v ekonómii, inak by nikto neuzatváral obchodnú zmluvu, a najlepším dôkazom proti nej je rozvoj slobodného trhu a inovácií, ktorý znásobil globálne hospodárstvo exponencionálne, a hoci je spoločnosť bohatá veľmi nerovnomerne, vymanila z biedy za posledných päťdesiat rokov zhruba dve miliardy ľudí. Napriek tomu sociálno demokratickí ekonómovia nulovým súčtom argumentujú, aby odstránili námietku, že vysoké zdanenie bohatých ochudobní celú spoločnosť, najmä tú s podpriemernou životnou úrovňou.
Tragický dôsledok má ale táto rovnica predovšetkým v školstve. Predstava, že spravodlivosť si vyžaduje intelektuálne zrovnoprávnenie, že vzdelávací systém, nesmie byť šitý na mieru odlišných schopností, pretože jedným umožňuje dosiahnuť vysoké méty a tým znevýhodňuje ostatných, spôsobila už hotovú katastrofu. Školy a univerzity pochovávajú talent (ktorý by spoločnosti prospel mnohonásobne), chrlí - násťročných poloanalfabetov a vysokoškolských humanitných polovzdelancov.
Niet pochýb, že vedľa ohromného vedeckého, technického a materiálneho pokroku Západnej spoločnosti, došlo od 18. storočia aj k výraznej emancipácii politickej, k premene poddaného subjektu v občana. Lenže predstava 19. storočia, že neustále sa meniace politické, právne a administratívne zásahy povedú automaticky k väčšej dôstojnosti a rešpektu sa ukázali naivné. Spoločnosť sa dnes rúca. Dochádza k strate morálnych noriem, hoci blahobyt a opatrovateľský štát odstránil tvrdé obmedzenia dané chudobou. Štatistika ukazuje, že nám menej driny a viac zábavy, lepšia strava a lekárska starostlivosť, omnoho viac životných možností k spokojnosti nestačí. Indikátor rozvodov, čiže takmer masový krach partnerských vzťahov, a tým aj poškodenie následných generácií u ktorých sa objavujú stavy neistoty, úzkosti a depresie, obezita, drogy, násilie a bezdomovectvo v tak nevídanej miere, jasne ukazuje, že deti rokov deväťdesiatych budú mať nielen radikálne znížený priemerný vek dožitia, ale takmer patologickou neschopnosť nadviazať "normálne" dôverčivé a optimistické vzťahy. Nehovoriac o schopnosti trvalej lásky. Pokrok sa evidentne zastavil.
Všetci reformátori majú okrem viery ešte jedno spoločné - plánujú. Pokiaľ ide o ekonómiu, tento univerzálny omyl vyvrátili analytici trhu Mises, Hayek, Friedman - žiadny človek ani komisia nemôže mať k dispozícii nadhľad o ľudských potrebách, prianiach a zdrojoch. O racionalite výroby a spotreby totiž rozhodujú myriady každodenných slobodných transakcií a tie určujú správnu cenu, výsledok ponuky a dopytu. A predsa napriek fiasku socialistického plánovania sa stále znovu snaží nejaké ústredie podriadiť trh netržnému zámeru. Takmer celý svet už pochopil trhovú racionalitu hospodárstva a dnes v údive sleduje experiment Európskej únie, ktorá chcela po sebazničujúce vojne raz navždy odstrániť konflikty a miesto rivality a konkurencie zaviesť nový poriadok spolupráce. Iste pochopiteľná povojnová nádej. Lenže architekti utópia požadovali viac než len racionálne spoluprácu nezávislých demokratických štátov - chceli vytvorením nadštátnej ústrednej autority a vnútenou štandardizáciou života dosiahnuť jednotu, onú antinómiu slobodnej, heterogénnej a nedokonalej demokracie. Každé nariadenie Únie sa odvoláva na integráciu "stále tesnejšej jednoty," ako na nevyhnutnú súčasť konečného plánu (eschaton, konečný cieľ) novej svetskej viery v jediný európsky štát a ľud, ktorému navyše podsúva liberálnosocialistickú ideológiu dávnych Jakobínov. Novodobí osvietenci tak chcú oslobodiť jedinca od tradície (predsudkov), náboženskej viery aj tradičnej sexuálnej morálky a zároveň ho podriadiť politickému diktátu nevolených paneurópskych vládcov. Európske národy sa ocitajú v expandujúcej sieti ničivých sociálnych a ekonomických regulácií (znásilňovaná matéria sa búri ako prvá), ktoré postupne likvidujú invenciu aj sociálny kapitál celej Európy. Plánovanie dobra nie je empirický pokus a omyl, každé rozhodnutie je dopredu legitímne a neodvolatelné. Podobne ako v komunizme sa však plán niekam stratil a v mene štandardizácie sa vytvára len viac pravidiel, viac regulácií, viac moci a viac vlády centrá.
Ako je možné, pýta sa anglický filozof, že na také zjavné absurdity žiadne dôkazy neplatia? Odpoveď našli Aurel Kolnay a Eric Voegelin : ide o sekulárne, svetské špekulácie zasiahnuté utópiou, čiže metafyzickú potrebou ľudskej mysle veriť.
Ide o prenos transcendencie do reálneho sveta, o požiadavku finálneho konca (eschaton) nedokonalého sveta, o primárne kacírstvo, predstavu, že niekto pozná tajomstvo budúceho vývoja sveta (gnóza) a tiež o mesianistickú alternatívu voči kresťanskej doktríne spásy. Svetskú utópiu vyvolal v život paradoxne ako svoj protiklad osvietenský rozum a hoci po sebe v totalitnej verzii zanechala hekatomby mŕtvych, je racionálne nevyvrátiteľná. Existuje na rozdiel od židovsko - kresťanskej viery napriek rozumu. Scholastická teológie stredoveku bola založená na dogmatike viery, ale podporovala partnerstvá rozumu. Nové svetské vierouky, dnes už aj univerzitné odbory, ako feministické, ekologické, mierové a iné štúdia sú proti racionálnej argumentácii vnútorne imúnne, sú tautologické. V akomsi urputnom kruhu rozvíjajú svoj agresívny revolučný nonsens.
Scruton vidí v sklone k utopizmu nereálny a nebezpečný budovateľský optimizmus ideálu alternatívneho sveta právom. Ak si však zúfa nad hermeticky uzavretou iracionálnosťou utopických vier, na ktoré argumenty neplatia, pretože slobodu pluralitnej spoločnosti, trhu a demokracie odmietajú ako kompromis, ktorý nikam nevedie, nestačí k obrane reálneho sveta samotná skepsa, ako sa domnieva, skalopevné presvedčenie, že utópia musí nakoniec skrachovať. Nestačí len trpezlivo čakať, až to praskne, ako sa utešovali naši predkovia za stalinizmu a premárnili svoj život, a proti reguláciám "zrovnávačov" zdôrazňovať pozitívne riziko slobody a trpezlivo, nostalgicky vyhlasovať lásku k nedokonalému, ale nádherne tradične mnohovrstevnatému, rozmanitému, idiosynkratickému (bizarnému) niekedy aj opitému a praštěnému svetu, ktorý je pravým ľudským domovom. Únijní budovatelia nám výmenou za svoju vládu v polepšovni ponúkajú rovnostárstvo, regulovaný, zdravý, bezpečný, multikultúrny, antináboženský, antiseptický svet s jedinou lákavou slobodou pornografie - slobodou sexuálnou. Nie nadarmo kedysi jeden francúzsky vtipálek zvolal : Liberté, Egalité, Fraternité a cudzoložstvo. Dehumanizujíca je sloboda sexuálna svojvôle. Dobytku možno lepšie vládnuť.
Preto sa konzervatívci všetkých strán nostalgicky obzerajú za útulným hierarchickým národným domovom, kde slobodný život nenápadne riadila tradícia, autorita starších a rodičov, obce i cirkvi a kde nebolo treba regulovať (obmedzovať) každú sprostosť. Ten útulný neideálny svet bol presným opakom postmodernej liberálne (ľavicovej) vízie. Brzdil totiž bezuzdné vášne, odsudzoval deviácie, zdôrazňoval cnosti a povinnosti, a chránil rodinu, jediné spoločenstvo, v ktorom sa rozvíja dieťa k spoločenskej lojálnej pospolitosti. Na rozdiel od dnešného pochlebovania priemeru, kultivoval. Nebol hygienický, ani štátne poručnícky, ale bol v skutočnosti oveľa bezpečnejší a srdečnejší než dnešná atomizovaná spoločnosť odcudzených jedincov, pribúdajúcej vulgarity a kriminality.
Proti nehumánne abstrahovanej vízii dnešných budovateľov musíme samozrejme poukazovať na ich zavádzajúcu a spoločensky rozkladnú koncepciu tolerancie, na zločinný individualizmus práv, ktorý rozkladá rodinu za pomoci opatrovateľského štátu, na falošnú statickú predstavu vopred danej ľudskej dôstojnosti, na neuskutočniteľné práva individuálnych nárokov voči celku a postupnú chudobu, do ktorej nás spolu s ekonomickým plánovaním uvrhne. To všetko však na svetskú vieru budovateľov novej Európy nestačí, preto sa Scruton uteká k anglosaskej skepse (a irónii) v presvedčení, že každá reforma musí byť cestou späť, cestou ku koreňom a ak v posledných dvoch kapitolách elegicky nabáda k návratu do politickej stoickej polis, kde sa mierumilovne, slobodne rokuje pragmatický kompromis lojálneho súručenstva a neplánuje budúcnosť, musí vedieť, že takáto racionálne obrana a ideál je na svetský utopizmus chabá.
Zdá sa, ako by zabudol, že moderný mesianismus je derivátom kresťanstva a že to bola predovšetkým historická cirkev, ktorá zatlačila štát do pragmatickej neideologickej podoby. Ohromný objav Západu, z ktorého filozof vychádza; rozdelenie vlády na moc duchovnú a svetskú bolo možné len preto, že cirkev získala monopol na riadenie duchovnej. Musela za to neustále zápasiť s mileneristami a náboženskými sektami. Filozof idealizuje empirický stav dávnej fungujúcej anglickej demokracie, kde vládne územná láska k vlasti, tradície, starobylé inštitúcie, sloboda pod zákonom a politický kompromis. V sekularizovanom vákuu, v ktorom sa nachádza homo religiosus, je celkom prirodzené, že sa spasiteľské ideológie snaží ovládnuť stáť. Scruton ale zostáva na pôdoryse osvietenstva - kresťanských hodnôt bez Boha. Je to ako neveriť v Boha a predsa zázrak chcieť.
Ak máme zachrániť európsku civilizáciu, je potrebné proti utopistom nanovo zažať vieru v transcendentálny, vznešený údel človeka, ktorého konečné naplnenie (Eschaton) je mimo tento svet, ale ktorý zásadným spôsobom prispieva ku kvalite života tu (Buďte svätí, ako ja som svätý!), čo znamená na prvom mieste reformu samého seba, zlepšovanie vlastného (a tým aj kolektívneho) ja. Našej dynamickej a reformnej civilizácii sa ako jedinej na svete zásluhou prorokov Izraela podarilo štát a vládu desakralizovať. Prorokov mať nemôžeme a láska k vlasti na dnešných páchateľov univerzálneho dobra nestačí. Môžeme síce proti nim postaviť vášnivú lásku k slobode a teda aj k nedokonalému, riskantnému a nerovnostárskemu svetu, nášmu dočasnému domovu, práve v jeho nereformovateľnej podobe, tak ako odpúšťame sebe aj svojmu blížnemu a milujeme, čo nie je milovaniahodné.
Avšak dnešný neľahký spor sa týka predovšetkým inštitucionálnej podoby pravej slobody, veď v srdci konzervatívca tlie večná vzbura, pretože vie, ako majú inštitúcie štátu fungovať, aby si Cisár nebral, čo mu nepatrí. Skepsa ani nostalgia tu nestačí.
Až keď nájdeme pozitívny ideál nového poriadku, ktorý bude v súlade s ľudskou matrix (základnou látkou) prirodzenosti, tak sa nám podarí byť legitímnymi spolutvorcami sveta.
Alexander Tomský
Kontexty 2 / 2013
http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/alexander-tomsky.php?itemid=19992
Scruton analyzuje osem smrteľných hriechov našej doby, ktoré prežili sovietsku ideológiu, a hľadá v nich spoločného menovateľa. Zrejme za najzávažnejší problém považuje ten, ktorý v prvej kapitole nazval gramaticky "Prvou osobou budúceho času."
Na svete sa svária dva postoje. Prvý je akési univerzálne fanaticky optimistické ja, ktoré vidí neobmedzené možnosti ľudského rozvoja, veď veda, technika a medicína neustále človeka oslobodzujú. Čo máme spoločné s pravekými lovcami, ktorých život bol krátky, hladný, brutálny a primitívny? Ľudská prirodzenosť sa predsa vyvíja, nie je daná. Nesmieme preto klásť žiadne obmedzenia experimentálnej vede; morálka a tradície sú ako každá regulácia odvodené z minulosti a brzdia vývoj. Všetok pokrok znamená rozšírenie individuálnych možností.
Proti takémuto optimizmu a viere v neobmedzený pokrok kladie Scruton obozretný postoj, ktorý vychádza z gramatiky množného čísla "my," z potreby života v normatívnom spoločenstva. Žiadny človek nie je ostrov. Kolektívne ja hľadá ďalšie ja, čiže adaptáciu, spoluprácu a kompromis v slobode a náklonnosti aj v harmónii so svetom. Takýto postoj vychádza z vedomia obmedzených možností rozumu, slobody a prírodných zdrojov, ktoré paradoxne určujú pozitívne konštantu ľudskej prirodzenosti; je ochotný vyjednávať, pretože s pokorou uznáva svoje vlastné obmedzenie a je si aj vedomý svätej hranice, za ktorou číha anarchia rozvrat a pád. Vie, že v spoločenskom usporiadaní je mnohé generáciami preverené a osvedčené. "Slobode sa darí v zodpovednosti" - kybernetický priestor nám pripomína, ako dvojsečné sú nové technológie. Ľudia sú nedokonalí, ľudská komunita krehká a preto musí mať pevné hranice. Revolucionári sú schopní zničiť sociálne aj prírodné prostredie.
Najlepší možný scenár
Inžinieri budúcnosti páchajú omyl, ktorý možno nazvať vierou v najlepší možný scenár, sú presvedčení, že každá radikálna alebo originálna zmena je pokrok, je pozitívna a zabúdajú, že to môže byť pravda len výnimočne. Nepoznajú pravidlo nepredvídaných dôsledkov. Predpokladajú jediný optimistický výsledok. Nepočítajú s najhorším možným scenárom a náklady, ktoré odnesú iní alebo budúce generácie, ich nezaujímajú. Sú nevinní ako Dostojevského hráč, pretože za zlý osud zodpovednosť nenesú. Príkladom takého páchateľa dobra a bezohľadného optimizmu slúži Scruton americký prezident Carter, ktorý v roku 1977, tridsať rokov pred úverovou krízou, podpísal hypotekárny zákon s futuristickým zámerom, aby "veritelia prihliadali na potreby spoločenstva," aby považovali úver za nástroj sociálnej politiky a požičiavali rodinám s nízkym príjmom a neriadili sa len obmedzenou obchodnou úvahou.
Čo sa vlastne skrýva za optimizmom takého myslenie? Nie je to akási "futuristická narkománia," snaha nahradiť obmedzenú a obmedzujúcu realitu vlastnou poddajnou servilnou ilúziou? Zmenou nedokonalého čo je, na to, čo ešte len má nastať. Takto triumfuje nereálne nad reálnym. Špekulanti budúcnosti projektujú ten najlepší zo všetkých teoreticky možných scenárov. Už na začiatku našej histórie proti nim stáli proroci hebrejskej biblie.
Sloboda od narodenia
A potom tu je syndróm, ktorý Scruton nazýva podľa Rousseaua slobodou od narodenia (born free), nepliesť so slávnou vetou z americkej ústavy, kde ide o popretie aristokratického princípe. Sloboda je chápaná ako to, čo zostane, keď si odmyslíme obmedzujúce inštitúcie, hierarchiu a zákony. Jeho nasledovníci verili, že takáto sloboda vedie k bratstvu a nie k vojne všetkých proti všetkým. Preto ono rozporuplné Liberté, Egalité, Fraternité, triáda, ktorá zničila štát a viedla k anarchii teroru. Zaujímavé, že napriek masívnym historickým dôkazom, táto viera dodnes žije v umení, pedagogike, politike i vo "filozofii" sexuálnej revolúcie. Ako ukázal Hegel, sú inštitúcie a normy súčasťou slobody, pretože tí druhí chcú tiež niečo realizovať. Existencia samotného Nadja je ilúziou nielen solipsismu ale aj každej neodvolateľnej ideologickej nadvlády.
Nulový súčet
Všetci socialisti už od čias Saint Simona dodnes pevne verí v Marxovu formuláciu nadhodnoty. Každý zisk je niečou stratou. V skutočnosti to neplatí ani v ekonómii, inak by nikto neuzatváral obchodnú zmluvu, a najlepším dôkazom proti nej je rozvoj slobodného trhu a inovácií, ktorý znásobil globálne hospodárstvo exponencionálne, a hoci je spoločnosť bohatá veľmi nerovnomerne, vymanila z biedy za posledných päťdesiat rokov zhruba dve miliardy ľudí. Napriek tomu sociálno demokratickí ekonómovia nulovým súčtom argumentujú, aby odstránili námietku, že vysoké zdanenie bohatých ochudobní celú spoločnosť, najmä tú s podpriemernou životnou úrovňou.
Tragický dôsledok má ale táto rovnica predovšetkým v školstve. Predstava, že spravodlivosť si vyžaduje intelektuálne zrovnoprávnenie, že vzdelávací systém, nesmie byť šitý na mieru odlišných schopností, pretože jedným umožňuje dosiahnuť vysoké méty a tým znevýhodňuje ostatných, spôsobila už hotovú katastrofu. Školy a univerzity pochovávajú talent (ktorý by spoločnosti prospel mnohonásobne), chrlí - násťročných poloanalfabetov a vysokoškolských humanitných polovzdelancov.
Viera v politický pokrok
Niet pochýb, že vedľa ohromného vedeckého, technického a materiálneho pokroku Západnej spoločnosti, došlo od 18. storočia aj k výraznej emancipácii politickej, k premene poddaného subjektu v občana. Lenže predstava 19. storočia, že neustále sa meniace politické, právne a administratívne zásahy povedú automaticky k väčšej dôstojnosti a rešpektu sa ukázali naivné. Spoločnosť sa dnes rúca. Dochádza k strate morálnych noriem, hoci blahobyt a opatrovateľský štát odstránil tvrdé obmedzenia dané chudobou. Štatistika ukazuje, že nám menej driny a viac zábavy, lepšia strava a lekárska starostlivosť, omnoho viac životných možností k spokojnosti nestačí. Indikátor rozvodov, čiže takmer masový krach partnerských vzťahov, a tým aj poškodenie následných generácií u ktorých sa objavujú stavy neistoty, úzkosti a depresie, obezita, drogy, násilie a bezdomovectvo v tak nevídanej miere, jasne ukazuje, že deti rokov deväťdesiatych budú mať nielen radikálne znížený priemerný vek dožitia, ale takmer patologickou neschopnosť nadviazať "normálne" dôverčivé a optimistické vzťahy. Nehovoriac o schopnosti trvalej lásky. Pokrok sa evidentne zastavil.
plánovaná budúcnosť
Všetci reformátori majú okrem viery ešte jedno spoločné - plánujú. Pokiaľ ide o ekonómiu, tento univerzálny omyl vyvrátili analytici trhu Mises, Hayek, Friedman - žiadny človek ani komisia nemôže mať k dispozícii nadhľad o ľudských potrebách, prianiach a zdrojoch. O racionalite výroby a spotreby totiž rozhodujú myriady každodenných slobodných transakcií a tie určujú správnu cenu, výsledok ponuky a dopytu. A predsa napriek fiasku socialistického plánovania sa stále znovu snaží nejaké ústredie podriadiť trh netržnému zámeru. Takmer celý svet už pochopil trhovú racionalitu hospodárstva a dnes v údive sleduje experiment Európskej únie, ktorá chcela po sebazničujúce vojne raz navždy odstrániť konflikty a miesto rivality a konkurencie zaviesť nový poriadok spolupráce. Iste pochopiteľná povojnová nádej. Lenže architekti utópia požadovali viac než len racionálne spoluprácu nezávislých demokratických štátov - chceli vytvorením nadštátnej ústrednej autority a vnútenou štandardizáciou života dosiahnuť jednotu, onú antinómiu slobodnej, heterogénnej a nedokonalej demokracie. Každé nariadenie Únie sa odvoláva na integráciu "stále tesnejšej jednoty," ako na nevyhnutnú súčasť konečného plánu (eschaton, konečný cieľ) novej svetskej viery v jediný európsky štát a ľud, ktorému navyše podsúva liberálnosocialistickú ideológiu dávnych Jakobínov. Novodobí osvietenci tak chcú oslobodiť jedinca od tradície (predsudkov), náboženskej viery aj tradičnej sexuálnej morálky a zároveň ho podriadiť politickému diktátu nevolených paneurópskych vládcov. Európske národy sa ocitajú v expandujúcej sieti ničivých sociálnych a ekonomických regulácií (znásilňovaná matéria sa búri ako prvá), ktoré postupne likvidujú invenciu aj sociálny kapitál celej Európy. Plánovanie dobra nie je empirický pokus a omyl, každé rozhodnutie je dopredu legitímne a neodvolatelné. Podobne ako v komunizme sa však plán niekam stratil a v mene štandardizácie sa vytvára len viac pravidiel, viac regulácií, viac moci a viac vlády centrá.
Svetská transcendencia
Ako je možné, pýta sa anglický filozof, že na také zjavné absurdity žiadne dôkazy neplatia? Odpoveď našli Aurel Kolnay a Eric Voegelin : ide o sekulárne, svetské špekulácie zasiahnuté utópiou, čiže metafyzickú potrebou ľudskej mysle veriť.
Ide o prenos transcendencie do reálneho sveta, o požiadavku finálneho konca (eschaton) nedokonalého sveta, o primárne kacírstvo, predstavu, že niekto pozná tajomstvo budúceho vývoja sveta (gnóza) a tiež o mesianistickú alternatívu voči kresťanskej doktríne spásy. Svetskú utópiu vyvolal v život paradoxne ako svoj protiklad osvietenský rozum a hoci po sebe v totalitnej verzii zanechala hekatomby mŕtvych, je racionálne nevyvrátiteľná. Existuje na rozdiel od židovsko - kresťanskej viery napriek rozumu. Scholastická teológie stredoveku bola založená na dogmatike viery, ale podporovala partnerstvá rozumu. Nové svetské vierouky, dnes už aj univerzitné odbory, ako feministické, ekologické, mierové a iné štúdia sú proti racionálnej argumentácii vnútorne imúnne, sú tautologické. V akomsi urputnom kruhu rozvíjajú svoj agresívny revolučný nonsens.
Obrana pred utopizmom
Scruton vidí v sklone k utopizmu nereálny a nebezpečný budovateľský optimizmus ideálu alternatívneho sveta právom. Ak si však zúfa nad hermeticky uzavretou iracionálnosťou utopických vier, na ktoré argumenty neplatia, pretože slobodu pluralitnej spoločnosti, trhu a demokracie odmietajú ako kompromis, ktorý nikam nevedie, nestačí k obrane reálneho sveta samotná skepsa, ako sa domnieva, skalopevné presvedčenie, že utópia musí nakoniec skrachovať. Nestačí len trpezlivo čakať, až to praskne, ako sa utešovali naši predkovia za stalinizmu a premárnili svoj život, a proti reguláciám "zrovnávačov" zdôrazňovať pozitívne riziko slobody a trpezlivo, nostalgicky vyhlasovať lásku k nedokonalému, ale nádherne tradične mnohovrstevnatému, rozmanitému, idiosynkratickému (bizarnému) niekedy aj opitému a praštěnému svetu, ktorý je pravým ľudským domovom. Únijní budovatelia nám výmenou za svoju vládu v polepšovni ponúkajú rovnostárstvo, regulovaný, zdravý, bezpečný, multikultúrny, antináboženský, antiseptický svet s jedinou lákavou slobodou pornografie - slobodou sexuálnou. Nie nadarmo kedysi jeden francúzsky vtipálek zvolal : Liberté, Egalité, Fraternité a cudzoložstvo. Dehumanizujíca je sloboda sexuálna svojvôle. Dobytku možno lepšie vládnuť.
Preto sa konzervatívci všetkých strán nostalgicky obzerajú za útulným hierarchickým národným domovom, kde slobodný život nenápadne riadila tradícia, autorita starších a rodičov, obce i cirkvi a kde nebolo treba regulovať (obmedzovať) každú sprostosť. Ten útulný neideálny svet bol presným opakom postmodernej liberálne (ľavicovej) vízie. Brzdil totiž bezuzdné vášne, odsudzoval deviácie, zdôrazňoval cnosti a povinnosti, a chránil rodinu, jediné spoločenstvo, v ktorom sa rozvíja dieťa k spoločenskej lojálnej pospolitosti. Na rozdiel od dnešného pochlebovania priemeru, kultivoval. Nebol hygienický, ani štátne poručnícky, ale bol v skutočnosti oveľa bezpečnejší a srdečnejší než dnešná atomizovaná spoločnosť odcudzených jedincov, pribúdajúcej vulgarity a kriminality.
Proti nehumánne abstrahovanej vízii dnešných budovateľov musíme samozrejme poukazovať na ich zavádzajúcu a spoločensky rozkladnú koncepciu tolerancie, na zločinný individualizmus práv, ktorý rozkladá rodinu za pomoci opatrovateľského štátu, na falošnú statickú predstavu vopred danej ľudskej dôstojnosti, na neuskutočniteľné práva individuálnych nárokov voči celku a postupnú chudobu, do ktorej nás spolu s ekonomickým plánovaním uvrhne. To všetko však na svetskú vieru budovateľov novej Európy nestačí, preto sa Scruton uteká k anglosaskej skepse (a irónii) v presvedčení, že každá reforma musí byť cestou späť, cestou ku koreňom a ak v posledných dvoch kapitolách elegicky nabáda k návratu do politickej stoickej polis, kde sa mierumilovne, slobodne rokuje pragmatický kompromis lojálneho súručenstva a neplánuje budúcnosť, musí vedieť, že takáto racionálne obrana a ideál je na svetský utopizmus chabá.
Zdá sa, ako by zabudol, že moderný mesianismus je derivátom kresťanstva a že to bola predovšetkým historická cirkev, ktorá zatlačila štát do pragmatickej neideologickej podoby. Ohromný objav Západu, z ktorého filozof vychádza; rozdelenie vlády na moc duchovnú a svetskú bolo možné len preto, že cirkev získala monopol na riadenie duchovnej. Musela za to neustále zápasiť s mileneristami a náboženskými sektami. Filozof idealizuje empirický stav dávnej fungujúcej anglickej demokracie, kde vládne územná láska k vlasti, tradície, starobylé inštitúcie, sloboda pod zákonom a politický kompromis. V sekularizovanom vákuu, v ktorom sa nachádza homo religiosus, je celkom prirodzené, že sa spasiteľské ideológie snaží ovládnuť stáť. Scruton ale zostáva na pôdoryse osvietenstva - kresťanských hodnôt bez Boha. Je to ako neveriť v Boha a predsa zázrak chcieť.
Ak máme zachrániť európsku civilizáciu, je potrebné proti utopistom nanovo zažať vieru v transcendentálny, vznešený údel človeka, ktorého konečné naplnenie (Eschaton) je mimo tento svet, ale ktorý zásadným spôsobom prispieva ku kvalite života tu (Buďte svätí, ako ja som svätý!), čo znamená na prvom mieste reformu samého seba, zlepšovanie vlastného (a tým aj kolektívneho) ja. Našej dynamickej a reformnej civilizácii sa ako jedinej na svete zásluhou prorokov Izraela podarilo štát a vládu desakralizovať. Prorokov mať nemôžeme a láska k vlasti na dnešných páchateľov univerzálneho dobra nestačí. Môžeme síce proti nim postaviť vášnivú lásku k slobode a teda aj k nedokonalému, riskantnému a nerovnostárskemu svetu, nášmu dočasnému domovu, práve v jeho nereformovateľnej podobe, tak ako odpúšťame sebe aj svojmu blížnemu a milujeme, čo nie je milovaniahodné.
Avšak dnešný neľahký spor sa týka predovšetkým inštitucionálnej podoby pravej slobody, veď v srdci konzervatívca tlie večná vzbura, pretože vie, ako majú inštitúcie štátu fungovať, aby si Cisár nebral, čo mu nepatrí. Skepsa ani nostalgia tu nestačí.
Až keď nájdeme pozitívny ideál nového poriadku, ktorý bude v súlade s ľudskou matrix (základnou látkou) prirodzenosti, tak sa nám podarí byť legitímnymi spolutvorcami sveta.
Alexander Tomský
Kontexty 2 / 2013
http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/alexander-tomsky.php?itemid=19992
utorok 7. januára 2014
Menej dekadencie v Novom roku!
Amerika a Európa majú rakovinu a symptómy sú stále zreteľnejšie. Práve skončený rok 2013 bol nimi doslova naplnený. Dovoľte najskôr malý príbeh: Keď vlani dvaja britskí moslimovia za bieleho dňa v Londýne podrezali krk dvadsaťpäťročnému britskému vojakovi, stihli priamo nad jeho telom nahrať niekoľko videoblogov, zatiaľ čo polícii trvalo desať minút, než na miesto činu vôbec dorazila.
Keď britskí občania neskôr vyrazili do ulíc, aby solidarizovali s rodinou zavraždeného, bola už polícia pripravená a niekoľko demonštrantov zbila. Bolo dokonca zatknutých niekoľko ľudí, ktorí na sociálnych sieťach prezentovali svoje protináboženskej názory a policajný hovorca sa nechal počuť, aby si ľudia dávali dobrý pozor na to, čo píšu na internete (!!). Tá istá polícia však nechala v pokoji prebehnúť demonštráciu sily a nenávisti, počas ktorej islamisti volali smrť demokracii, Amerike a Británii, teda krajine, ktorá ich prijala za svojich občanov a formou štedrých dávok mnohých z nich živí a šatí. Výjav, pripomínajúci skôr každodennú realitu somálskeho Mogadišo ako Londýn, skončil absurdnou scénou, kedy islamisti za posmešných pokrikov rozháňali policajné jednotky.
Tých príbehov bolo napísaných oveľa viac: za nezáujmu svetových médií bol v Oxforde po niekoľkoročnej existencii odhalený pedofilný gang pakistanských pasákov, ktorí k prostitúcii nútili výhradne biele dievčatá už od veku jedenástich rokov. Polícia odhaduje, že len v Británii je takto operujúcich gangov na päťdesiat. Keď britskí rodičia odmietli, aby ich osemroční potomkovia v rámci školského výletu navštívili mešitu, škola ich varovala, že by to mohlo byť považované za rasizmus (toto si zapamätajte, viera je rasa). Keď britský veterán namaľoval na dvere vlastného domu anglickú vlajku, tvorenú krížom sv.Juraja, ozval sa mu mestský úrad s tým, že je nutné ju ako urážlivú premaľovať, pretože by niektorým spoluobčanom mohla pripomínať križiacku minulosť Anglicka (!). Absurdnosť celej tejto estrády dokladá, že sami predstavitelia moslimskej komunity sa ozvali, že im takéto tvrdenie pripadá pomätené. Takže kde je problém?
Neviním pravicu, ani ľavicu. Neviním kresťanov, ani ateistov. Neviním ani židov, vďačný to terč našich prostomyslných spoluobčanov. A neviním dokonca ani moslimov, ktorí v Európe žijú, z ktorých mnohí tento zúfalý stav verejnej správy využívajú na vlastný prospech. Neviním ich, pretože, ruku na srdce, keby sa k nám regionálny vládcovia v Abú Dhabí, Dauhá či Alexandrii správali rovnako servilne a štedro, kto z nás by to nevyužil.
Viním súčasne ultraliberálne politické garnitúry napravo i naľavo, pre ktoré sú mravný univerzalizmus a zdravé vlastenectvo sprosté slová a občiansko-spoločenské iniciatívy, ktoré posledných zhruba päťdesiat rokov na Západe svorne inštalujú zhubný anticivilizační systém. Systém, ktorý formou konkurzného školstva a štedrej sociálnej podpory presviedča nezamestnaných leňochov (jedno, či domorodcov alebo prisťahovalcov), že práve oni sú hlavnými obeťami nespravodlivo nastavených spoločenských pomerov. Politici často zámerne mieria na etnické a náboženské menšiny, ktoré je najjednoduchšie rozmaznávať a teda zneužívať pre vlastné politické hry. V samom zárodku je tým likvidovaný aj najmenší náznak samostatnosti, rovnako ako túžba po nezávislosti či pocit potreby postarať sa sám o seba a svojich blízkych. Dôsledky vidíme všade. Domovy dôchodcov sú naplnené na prasknutie. Učitelia, najmä na predmestiach a vo veľkých mestách, sa boja vlastných žiakov. Feťáci a chronickí alkoholici sú všeobecne prezentovaní ako obete systému, prípadne vlastného smutného osudu, na ktorých je nutné vynakladať peniaze daňových poplatníkov. Keď ste prepadnutí, skoro sa bojíte na zlodeja v sebaobrane vytiahnuť zbraň, aby ste neskončili za mrežami, v lepšom prípade niekoľko rokov vláčení po súdoch. Školské osnovy, predovšetkým v Británii, všeobecne však na celom Západe, sú už desiatky rokov upravované podľa spôsobilosti najslabších žiakov, aby sa títo necítili odstrčení a pokorení lepšími študentmi (dlhodobo to vo svojich štúdiách sleduje významný britský psychiater mladistvých Theodore Dalrymple, ktorého prácu odporúčam, hoci sa jedná o veľmi ponuré čítanie).
Zmesou systematického hlúpnutia a vymývanie mozgov tak vzniká patogénne spoločenstvo, denne naviac masírované politickou korektnosťou, prestupujúce všetky zložky života, utápajúce spoločnosť stále hlbšie v bahne mravného relativizmu. Príkladov je nespočet: Associated Press, najväčšia tlačová agentúra na svete, vo svojom internom slovníku vlani zakázala slovné spojenie "ilegálny prisťahovalec", pretože slovo "ilegálny" by mohlo zle pôsobiť na jemnocit prisťahovalcov. Pred nádhernou gotickou radnicou na Grote Markt v Bruseli sa vlani nerozsvietil tradičný vianočný stromček. Nahradila ho oceľová obluda, ktorá je šesťnásobne drahšia (a hnusnejšia), než klasický strom z dreva. Podľa bruselskej radnice, ktorá to celé iniciovala, ide o umenie a modernu, skôr to ale vyzerá, že politici, ktorí už v minulosti stihli oficiálne premenovať Vianoce na "Zimné radovánky", si chcú kúpiť hlasy prudko rastúcej moslimskej populácie (približne 25% bruselského obyvateľstva sú moslimovia). V berlínskej štvrti Kreuzberg pre istotu Vianoce úplne zakázali. Aby sme boli presní, zákaz sa týka všetkých nábožensky motivovaných slávností, pretože v Kreuzbergu žije tiež početná turecká komunita. Toto má byť sloboda? Takto vyzerá rozmanitosť a tolerancia? Ako vidíme, slávny multikulturalizmus - namiesto, aby vytváral pestrá spoločenstvo, kde by jedna kultúra obohacovala druhú - vytvára jednu jedinú, univerzálnu, fádnu, šedú a strašne nudnú spoločnosť, kde pre tradíciu a kultúru nie je miesto.
Médiá, v zajatí pokrokových pravidiel o vyváženom spravodajstve, úplne zlyhávajú. Odpovedzte si sami, koľko z vás sa z médií dozvedelo napríklad o príšernom znesvätení britského cintorína neďaleko líbyjského Benghází? Na miesto, kde sú pochované stovky britských veteránov, vtrhla organizovaná skupina Líbyjčanov, aby za všeobecného jasotu rozkopala pomníky, zdemolovala náhrobné kamene a zvrhla veľký kresťanský kríž. Na mieste sú pritom pochovaní muži, ktorí za druhej svetovej vojny zahynuli pri oslobodzovaní Líbye od nacistov a talianskych fašistov. Nestalo sa nič, najvyššie politické miesta korektne pomlčali a celá udalosť bola v tichosti zametená pod bruselský koberček. Bezbrehá hanba pritom dopadá na nás všetkých, ktorí sa vlastných statočných predkov nevieme hlasno zastať ani vo chvíli, keď oni sami za slobodu nášho prejavu položili to najcennejšie, život. (Naopak, keď skupina sprostých báb usporiadala koncert v ruskej katedrále a za svoje počínanie spravodlivo niesla následky, to sa západné krajiny promptne ozvali a zúrivo protestovali.)
Rozhadzovačnosť európskych vlád znásilňuje pre zmenu naše peňaženky. Jeden príklad za všetky: Medzinárodný červený kríž zistil, že v Európe hrozí 43 miliónom ľuďom hlad, to však bruselským vládcom nezabraňuje rozhadzovať desiatky miliárd euro v tých nejpochybnějších končinách sveta (práve vlani Európsky dvor audítorov zistil, že sa v obludne skorumpovanej palestínskej autonómii "stratilo" zhruba 2,3 miliardy eur, ktoré tam Brusel v rámci štedrej pomoci nalial v rokoch 2008 až 2012). Európa, ale aj Amerika, ktorá by vlani bez ďalšieho navýšenia dlhového stropu jednoducho zbankrotovala, sa musí už raz a navždy zbaviť svojho povýšeneckého postoja a nezmyselného mesiášskeho komplexu. Rok 2014 nie je rok 1914.
Islamistov nebránim, tí sa odtrhli z reťaze zhruba rovnakým spôsobom ako naši politicky korektní fašisti. Len s tým rozdielom, že sebavedomie im naopak vôbec nechýba. Dokazuje to nedávne uznesenie Organizácia islamskej spolupráce, najväčšieho medzinárodného zoskupenia moslimských krajín. Jej ministri zahraničia sa jednohlasne zhodli na úplne vážne mienenom vyhlásenie, že islamofóbia je najhoršia forma terorizmu. Nie vypichovanie očí dedinčanom, nie upaľovanie detí zaživa, nie ubodanie trojmesačného dojčaťa, ale odpor k islamu je tou najstrašnejšie formou terorizmu, akú kedy ľudstvo vymyslelo. Bravo.
„Musíme neustále opakovat, že zločin je zločin, a ani na okamžik nesmíme dopustit, aby byl mravní řád na svou dobu suspendován,“ napísal pred sedemdesiatimi piatimi rokmi, krátko pred svojou smrťou, Karel Čapek. Jeho slová boli platné vtedy, keď sa na naše hranice (alebo to, čo z nich zostalo) rútila nacistická vojenská mašinéria, a sú možno ešte platnejšie dnes, v dobe zdanlivej slobody, mieru a prosperity, teda v situácii, ktorá má tendenciu nás uspávať.
Verte mi, málokto nenávidí Taliban tak ako ja. V jednej veci som však nútený dať im za pravdu: Západ je dekadentný. Je tiež dotieravý: rieši problémy iných a vlastné odkladá. Pácha tým samovraždu, síce pomalú a nenápadnú, ale ak sa niečo nezmení, budú následky fatálne tak ako tak. Možno by sme sa mali začať venovať menej svetu a viac sami sebe. Problémov na to máme dosť. Do roku 2014 nám všetkým teda prajem viac statočnosti a egocentrizmu. Taká bola Európa tisíc rokov a darilo sa jej. Všetko ostatné už príde samo.
Podľa D-fens, autor Witold, 4.1.2013
Zdroj:
Keď britskí občania neskôr vyrazili do ulíc, aby solidarizovali s rodinou zavraždeného, bola už polícia pripravená a niekoľko demonštrantov zbila. Bolo dokonca zatknutých niekoľko ľudí, ktorí na sociálnych sieťach prezentovali svoje protináboženskej názory a policajný hovorca sa nechal počuť, aby si ľudia dávali dobrý pozor na to, čo píšu na internete (!!). Tá istá polícia však nechala v pokoji prebehnúť demonštráciu sily a nenávisti, počas ktorej islamisti volali smrť demokracii, Amerike a Británii, teda krajine, ktorá ich prijala za svojich občanov a formou štedrých dávok mnohých z nich živí a šatí. Výjav, pripomínajúci skôr každodennú realitu somálskeho Mogadišo ako Londýn, skončil absurdnou scénou, kedy islamisti za posmešných pokrikov rozháňali policajné jednotky.
 |
| Zakážeme sv.Juraja? |
Neviním pravicu, ani ľavicu. Neviním kresťanov, ani ateistov. Neviním ani židov, vďačný to terč našich prostomyslných spoluobčanov. A neviním dokonca ani moslimov, ktorí v Európe žijú, z ktorých mnohí tento zúfalý stav verejnej správy využívajú na vlastný prospech. Neviním ich, pretože, ruku na srdce, keby sa k nám regionálny vládcovia v Abú Dhabí, Dauhá či Alexandrii správali rovnako servilne a štedro, kto z nás by to nevyužil.
Viním súčasne ultraliberálne politické garnitúry napravo i naľavo, pre ktoré sú mravný univerzalizmus a zdravé vlastenectvo sprosté slová a občiansko-spoločenské iniciatívy, ktoré posledných zhruba päťdesiat rokov na Západe svorne inštalujú zhubný anticivilizační systém. Systém, ktorý formou konkurzného školstva a štedrej sociálnej podpory presviedča nezamestnaných leňochov (jedno, či domorodcov alebo prisťahovalcov), že práve oni sú hlavnými obeťami nespravodlivo nastavených spoločenských pomerov. Politici často zámerne mieria na etnické a náboženské menšiny, ktoré je najjednoduchšie rozmaznávať a teda zneužívať pre vlastné politické hry. V samom zárodku je tým likvidovaný aj najmenší náznak samostatnosti, rovnako ako túžba po nezávislosti či pocit potreby postarať sa sám o seba a svojich blízkych. Dôsledky vidíme všade. Domovy dôchodcov sú naplnené na prasknutie. Učitelia, najmä na predmestiach a vo veľkých mestách, sa boja vlastných žiakov. Feťáci a chronickí alkoholici sú všeobecne prezentovaní ako obete systému, prípadne vlastného smutného osudu, na ktorých je nutné vynakladať peniaze daňových poplatníkov. Keď ste prepadnutí, skoro sa bojíte na zlodeja v sebaobrane vytiahnuť zbraň, aby ste neskončili za mrežami, v lepšom prípade niekoľko rokov vláčení po súdoch. Školské osnovy, predovšetkým v Británii, všeobecne však na celom Západe, sú už desiatky rokov upravované podľa spôsobilosti najslabších žiakov, aby sa títo necítili odstrčení a pokorení lepšími študentmi (dlhodobo to vo svojich štúdiách sleduje významný britský psychiater mladistvých Theodore Dalrymple, ktorého prácu odporúčam, hoci sa jedná o veľmi ponuré čítanie).
Zmesou systematického hlúpnutia a vymývanie mozgov tak vzniká patogénne spoločenstvo, denne naviac masírované politickou korektnosťou, prestupujúce všetky zložky života, utápajúce spoločnosť stále hlbšie v bahne mravného relativizmu. Príkladov je nespočet: Associated Press, najväčšia tlačová agentúra na svete, vo svojom internom slovníku vlani zakázala slovné spojenie "ilegálny prisťahovalec", pretože slovo "ilegálny" by mohlo zle pôsobiť na jemnocit prisťahovalcov. Pred nádhernou gotickou radnicou na Grote Markt v Bruseli sa vlani nerozsvietil tradičný vianočný stromček. Nahradila ho oceľová obluda, ktorá je šesťnásobne drahšia (a hnusnejšia), než klasický strom z dreva. Podľa bruselskej radnice, ktorá to celé iniciovala, ide o umenie a modernu, skôr to ale vyzerá, že politici, ktorí už v minulosti stihli oficiálne premenovať Vianoce na "Zimné radovánky", si chcú kúpiť hlasy prudko rastúcej moslimskej populácie (približne 25% bruselského obyvateľstva sú moslimovia). V berlínskej štvrti Kreuzberg pre istotu Vianoce úplne zakázali. Aby sme boli presní, zákaz sa týka všetkých nábožensky motivovaných slávností, pretože v Kreuzbergu žije tiež početná turecká komunita. Toto má byť sloboda? Takto vyzerá rozmanitosť a tolerancia? Ako vidíme, slávny multikulturalizmus - namiesto, aby vytváral pestrá spoločenstvo, kde by jedna kultúra obohacovala druhú - vytvára jednu jedinú, univerzálnu, fádnu, šedú a strašne nudnú spoločnosť, kde pre tradíciu a kultúru nie je miesto.
Médiá, v zajatí pokrokových pravidiel o vyváženom spravodajstve, úplne zlyhávajú. Odpovedzte si sami, koľko z vás sa z médií dozvedelo napríklad o príšernom znesvätení britského cintorína neďaleko líbyjského Benghází? Na miesto, kde sú pochované stovky britských veteránov, vtrhla organizovaná skupina Líbyjčanov, aby za všeobecného jasotu rozkopala pomníky, zdemolovala náhrobné kamene a zvrhla veľký kresťanský kríž. Na mieste sú pritom pochovaní muži, ktorí za druhej svetovej vojny zahynuli pri oslobodzovaní Líbye od nacistov a talianskych fašistov. Nestalo sa nič, najvyššie politické miesta korektne pomlčali a celá udalosť bola v tichosti zametená pod bruselský koberček. Bezbrehá hanba pritom dopadá na nás všetkých, ktorí sa vlastných statočných predkov nevieme hlasno zastať ani vo chvíli, keď oni sami za slobodu nášho prejavu položili to najcennejšie, život. (Naopak, keď skupina sprostých báb usporiadala koncert v ruskej katedrále a za svoje počínanie spravodlivo niesla následky, to sa západné krajiny promptne ozvali a zúrivo protestovali.)
Rozhadzovačnosť európskych vlád znásilňuje pre zmenu naše peňaženky. Jeden príklad za všetky: Medzinárodný červený kríž zistil, že v Európe hrozí 43 miliónom ľuďom hlad, to však bruselským vládcom nezabraňuje rozhadzovať desiatky miliárd euro v tých nejpochybnějších končinách sveta (práve vlani Európsky dvor audítorov zistil, že sa v obludne skorumpovanej palestínskej autonómii "stratilo" zhruba 2,3 miliardy eur, ktoré tam Brusel v rámci štedrej pomoci nalial v rokoch 2008 až 2012). Európa, ale aj Amerika, ktorá by vlani bez ďalšieho navýšenia dlhového stropu jednoducho zbankrotovala, sa musí už raz a navždy zbaviť svojho povýšeneckého postoja a nezmyselného mesiášskeho komplexu. Rok 2014 nie je rok 1914.
Islamistov nebránim, tí sa odtrhli z reťaze zhruba rovnakým spôsobom ako naši politicky korektní fašisti. Len s tým rozdielom, že sebavedomie im naopak vôbec nechýba. Dokazuje to nedávne uznesenie Organizácia islamskej spolupráce, najväčšieho medzinárodného zoskupenia moslimských krajín. Jej ministri zahraničia sa jednohlasne zhodli na úplne vážne mienenom vyhlásenie, že islamofóbia je najhoršia forma terorizmu. Nie vypichovanie očí dedinčanom, nie upaľovanie detí zaživa, nie ubodanie trojmesačného dojčaťa, ale odpor k islamu je tou najstrašnejšie formou terorizmu, akú kedy ľudstvo vymyslelo. Bravo.
„Musíme neustále opakovat, že zločin je zločin, a ani na okamžik nesmíme dopustit, aby byl mravní řád na svou dobu suspendován,“ napísal pred sedemdesiatimi piatimi rokmi, krátko pred svojou smrťou, Karel Čapek. Jeho slová boli platné vtedy, keď sa na naše hranice (alebo to, čo z nich zostalo) rútila nacistická vojenská mašinéria, a sú možno ešte platnejšie dnes, v dobe zdanlivej slobody, mieru a prosperity, teda v situácii, ktorá má tendenciu nás uspávať.
Verte mi, málokto nenávidí Taliban tak ako ja. V jednej veci som však nútený dať im za pravdu: Západ je dekadentný. Je tiež dotieravý: rieši problémy iných a vlastné odkladá. Pácha tým samovraždu, síce pomalú a nenápadnú, ale ak sa niečo nezmení, budú následky fatálne tak ako tak. Možno by sme sa mali začať venovať menej svetu a viac sami sebe. Problémov na to máme dosť. Do roku 2014 nám všetkým teda prajem viac statočnosti a egocentrizmu. Taká bola Európa tisíc rokov a darilo sa jej. Všetko ostatné už príde samo.
Podľa D-fens, autor Witold, 4.1.2013
Zdroj:
- http://www.bbc.co.uk/news/uk-22644857
- http://www.dailymail.co.uk/news/article-2329089/Woolwich-attack-Two-men-hack-soldier-wearing-Help-Heroes-T-shirt-death-machetes-suspected-terror-attack.html
- http://www.examiner.com/article/brit-patriots-take-to-streets-show-of-solidarity-respect-for-butchered-soldier
- http://www.dailymail.co.uk/news/article-2330809/Lee-Rigby-death-11-people-UK-arrested-making-racist-anti-religious-comments-online-British-soldiers-death.html
- https://www.youtube.com/watch?v=rq4el7gyPas
- http://www.youtube.com/watch?v=PBtct-z9JS8
- http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/law-and-order/10057033/Oxford-sex-gang-girls-as-young-as-11-forced-into-prostitution.html
- http://www.mirror.co.uk/news/uk-news/police-probe-least-54-more-1896991
- http://www.dailymail.co.uk/news/article-2511841/Children-8-racist-miss-Islam-trip-Schools-threatening-letter-parents-met-outrage.html
- http://www.youtube.com/watch?v=KB7XaPT71eg
- http://www.dailymail.co.uk/news/article-2327441/Steven-Rolfe-Ex-soldier-told-repaint-St-Georges-flag-door-housing-association-deemed-offensive-distressing.html
- http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/10059873/Council-vetoes-flag-of-St-George-after-concerns-raised-about-links-to-Crusades.html
- http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10318730018-polosero/211562222000008-polosero-muj-dum-muj-hrad/
- http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/ako-sa-vyrabaju-predsudky.html
- http://www.manhattan-institute.org/html/dalrymple.htm
- http://www.kosmas.cz/knihy/166736/ztraceni-v-ghettu/
- http://www.washingtonpost.com/blogs/post-politics/wp/2013/04/02/ap-drops-illegal-immigrant-from-stylebook/
- http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-20302574
- http://www.ceskapozice.cz/zahranici/evropa/v-berlinske-ctvrti-zakazali-vanoce
- http://www.youtube.com/watch?v=oQ5Pqh6A9F4
- http://www.youtube.com/watch?v=grEBLskpDWQ
- http://www.presstv.ir/detail/2013/10/10/328709/43-million-people-lack-food-in-europe/
- http://www.thesundaytimes.co.uk/sto/news/world_news/Middle_East/article1326858.ece
- http://www.arabnews.com/node/298472
- http://zpravy.idnes.cz/utok-islamistu-v-nigerii-0x8-/zahranicni.aspx?c=A130824_104955_zahranicni_tp
- http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/233832-islamsti-radikalove-upalovali-v-nigerii-deti-zaziva/
- http://www.ynetnews.com/articles/0,7340,L-4041237,00.html
piatok 13. decembra 2013
Všetci o tom hovoria - Návrh Edite Estrela
| SPRÁVA |
|
||||
| 3. decembra 2013 |
|
||||
| o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach(2013/2040(INI)) | |||||
|
|||||
| NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU |
|
|||
o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach (2013/2040(INI)) Európsky parlament, – so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, prijatú v roku 1948, najmä na jej články 2 a 25, – so zreteľom na článok 2 ods. 2, články 3 a 12 Medzinárodného paktu Organizácie spojených národov o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, prijatého v roku 1996, a so zreteľom na výklad uvedený vo všeobecnom komentári č. 14 Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva, – so zreteľom na článok 2, článok 12 ods. 1 a článok 16 ods. 1 Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979, v ktorých sa odkazuje na zdravie, manželský a rodinný život žien, a so zreteľom na všeobecné odporúčanie č. 21 (1994) a č. 24 (1999), – so zreteľom na články 2, 12 a 24 Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v roku 1989, ktoré okrem rozvoja vzdelávania a služieb v oblasti plánovania rodiny odkazujú aj na nediskrimináciu, na právo dieťaťa byť vypočuté, ako aj na ochranu zdravia matiek, dojčiat a detí, – so zreteľom na deklaráciu a akčný program Medzinárodnej konferencie Organizácie spojených národov o populácii a rozvoji (Káhira, 13. septembra 1994), na výsledné dokumenty z konferencií o preskúmaní, na rezolúciu z osobitného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN (ICPD+5) v júni 1999 a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 65/234 o opatreniach nadväzujúcich na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji (ICPD) na obdobie po roku 2014 (december 2010), – so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na uznesenia Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s Pekinskou akčnou platformou(1) z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)(2), a z 25. februára 2010 o akčnej platforme OSN v oblasti rodovej rovnosti Peking + 15(3), – so zreteľom na miléniové rozvojové ciele prijaté na miléniovom samite Organizácie Spojených národov v septembri 2000, – so zreteľom na vyhlásenia Parlamentu o záväzku v súvislosti s vykonávaním akčného programu ICPD z Ottawy (2002), Štrasburgu (2004), Bangkoku (2006), Addis Abeby (2009) a Istanbulu (2012), – so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN s názvom Právo na vzdelanie (A/65/162 (2010)), – so zreteľom na globálnu stratégiu Svetovej zdravotníckej organizácie pre zdravie žien a detí z roku 2010, – so zreteľom na odsek 16 priebežnej správy osobitného spravodajcu OSN s názvom Právo každého človeka na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne fyzického a duševného zdravia, (A/66/254 ( 2011)), – so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN s názvom Právo každého človeka na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne fyzického a duševného zdravia, A/HRC/17/25 (2011), – so zreteľom na Správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zo 17. novembra 2011 o diskriminačných zákonoch, praktikách a násilných činoch voči jednotlivcom z dôvodu ich sexuálnej orientácie a rodovej identity, (A/HRC/19/41), – so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 21/6 z 21. septembra 2012 s názvom Úmrtnosť a chorobnosť matiek, ktorým sa dá predchádzať, a ľudské práva, – so zreteľom na správu Populačného fondu OSN s názvom „Svetová populácia v roku 2012: Na základe voľby, nie náhodne“ zo 14. novembra 2012, – so zreteľom na odseky 45 – 50 správy osobitného spravodajcu OSN o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní (A/HRC/22/53 (2013)), – so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä na článok 9 týkajúci sa práva na slobodu viery a svedomia, – so zreteľom na rezolúciu č. 1399 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z roku 2004 o európskej stratégii na podporu sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, – so zreteľom na rezolúciu č. 1607 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (2008) o prístupe k bezpečnému a legálnemu potratu v Európe, – so zreteľom na články 2, 5 a 152 Zmluvy o ES, – so zreteľom na články 8, 9 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa týkajú boja proti diskriminácii založenej na pohlaví a ochrany ľudského zdravia, – so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, – so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji (2005), – so zreteľom na závery Rady týkajúce sa úlohy EÚ v globálnom zdraví, prijaté na 3011. zasadnutí Rady pre zahraničné veci, ktoré sa konalo 10. mája 2010, – so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1567/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 15. júla 2003 o pomoci pre politiky a aktivity v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia a práv v rozvojových krajinách(4), – so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1922/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť(5), – so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa zriaďuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb(6), – so zreteľom na svoje uznesenia z 29. septembra 1994 o výsledkoch Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji(7) z Káhiry a zo 4. júla 1996 o opatreniach v súvislosti s Medzinárodnou konferenciou o populácii a rozvoji z Káhiry(8), – so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2002 o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach(9), – so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2004 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb(10), – so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o úmrtnosti matiek, pred podujatím OSN na vysokej úrovni o hodnotení miléniových rozvojových cieľov, ktoré sa uskutočnilo 25. septembra 2008(11), – so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(12), – so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011(13), – so zreteľom na Správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o diskriminačných zákonoch, praktikách a násilných činoch voči jednotlivcom z dôvodu ich sexuálnej orientácie a rodovej identity, (A/HRC/19/41), – so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0426/2013), A. keďže sexuálne a reprodukčné práva sú ľudskými právami, ktorých porušenie predstavuje porušenie práv žien a dievčat na rovnosť, nediskrimináciu, dôstojnosť a zdravie, ako aj ich práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním; B. keďže v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uvádza, že Únia sa má pri všetkých svojich činnostiach snažiť odstraňovať nerovnosť a podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami; C. keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sa týkajú každej ľudskej bytosti v každej fáze života a sú preto pre mužov aj ženy celoživotnou záležitosťou; keďže programy týkajúce sa sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv musia byť upravené podľa odlišných potrieb a problémov, s ktorými sa stretávajú ľudia v rôznych fázach života; D. keďže v článku 168 ZFEÚ sa uvádza, že Únia by mala konať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a s cieľom zlepšovať verejné zdravie; E. keďže ženy aj muži bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, etnický pôvod, triedu, kastu, náboženské presvedčenie, manželský stav, povolanie, zdravotné postihnutie, ochorenie na HIV (alebo sexuálne prenosné infekcie), pôvodnú štátnu príslušnosť, štatút prisťahovalectva, jazyk, sexuálnu orientáciu a rodovú identitu majú právo prijímať vlastné informované a zodpovedné rozhodnutia, pokiaľ ide o ich sexuálne a reprodukčné zdravie, a mali by im byť dostupné všetky zodpovedajúce metódy a možnosti; F. keďže rodová nerovnosť je hlavnou príčinou nenapĺňania sexuálnych a reprodukčných práv žien a dospievajúcich; keďže stereotypné vnímanie ženskosti a mužskosti všeobecne a predovšetkým vnímanie sexuality žien a dievčat je vážnou prekážkou dodržiavania sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; G. keďže v správe osobitného spravodajcu OSN z roku 2010, ktorá sa týka práva na vzdelanie, sa uvádza, že právo na všestrannú sexuálnu výchovu je ľudským právom; H. keďže neúmyselné a neželané tehotenstvá sú stále problematickou skutočnosťou pre mnohé ženy v EÚ vrátane dievčat v mladistvom veku; I. keďže v takmer tretine členských štátov EÚ verejné zdravotné poistenie nekryje antikoncepciu, čo je vážnou prekážkou prístupu pre určité skupiny žien vrátane žien s nízkym príjmom, dospievajúce dievčatá a ženy žijúce v násilníckych vzťahoch; J. keďže ženy sú nepomerne viac postihnuté v dôsledku nedostatočného zabezpečenia sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, čo vyplýva z charakteru ľudského rozmnožovania, ako aj v dôsledku rodovo podmieneného sociálneho, právneho a ekonomického prostredia, v ktorom sa tieto problémy vyskytujú; K. keďže komplexná, vedecky presná sexuálna výchova primeraná veku, bez predsudkov a založená na dôkazoch, kvalitné služby plánovania rodičovstva a prístup k antikoncepcii pomáha predchádzať neúmyselným a neželaným tehotenstvám, znižuje potrebu potratov a prispieva k prevencii HIV a sexuálne prenosných infekcií; keďže učenie mladých ľudí, aby preberali zodpovednosť za svoje sexuálne a reprodukčné zdravie, má dlhodobé pozitívne účinky, ktoré pretrvajú počas celého ich života a majú pozitívny vplyv na spoločnosť; L. keďže podľa Populačného fondu OSN (UNFPA) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrie každý rok 287 000 žien na komplikácie súvisiace s tehotenstvom a pôrodom; M. keďže sa odhaduje, že s ochorením HIV žije päť miliónov mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov a dva milióny ľudí vo veku od 10 do 19 rokov(14), pričom zvyčajne nemajú prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a HIV a nemôžu ich využívať, pretože tieto služby len zriedka komplexne spĺňajú osobitné potreby sexuálneho a reprodukčného zdravia mladých ľudí; N. keďže napriek medzinárodným záväzkom existujú medzi jednotlivými členskými štátmi i v rámci nich samotných rozdiely v úrovni sexuálneho a reprodukčného zdravia, a keďže existujú aj nerovnosti v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv žien v Európe, aj pokiaľ ide o prístup k službám v oblasti reprodukčného zdravia, antikoncepcie, prerušenia tehotenstva, a to v závislosti od krajiny pobytu, príjmu, veku, štatútu prisťahovalectva a iných faktorov; O. keďže u mladistvých matiek je nižšia pravdepodobnosť ukončenia stredoškolského vzdelania maturitou a vyššia pravdepodobnosť života v chudobe; P. keďže migrantky, utečenky a ženy bez dokladov znášajú neistú hospodársku a sociálnu situáciu, kde sa obavy súvisiace so sexuálnym a reprodukčným zdravím často minimalizujú alebo ignorujú; Q. keďže v Európe i vo svete silnie odpor proti sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, sledujúci odopretie základných sexuálnych a reprodukčných práv žien a mužov, na ktorých ochranu sa v medzinárodných dohodách zaviazali všetky členské štáty EÚ; R. keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú kľúčovými faktormi rodovej rovnosti, odstránenia chudoby, hospodárskeho rastu a rozvoja; S. keďže ženy a muži by mali znášať rovnakú zodpovednosť za predchádzanie neželaným tehotenstvám; keďže antikoncepciu používajú najmä ženy; T. keďže predchádzanie neželanému tehotenstvu sa týka nielen služieb a informácií súvisiacich s antikoncepciou, ale aj zabezpečenia komplexnej sexuálnej výchovy a materiálnej a finančnej pomoci pre tehotné ženy, ktoré ju potrebujú; U. keďže prístup k bezpečnej interrupcii je okrem veľmi úzkej skupiny prípadov zakázaný v troch členských štátoch EÚ (Írsko, Malta a Poľsko); keďže v niekoľkých ostatných členských štátoch sú interrupcie legálne, ale je čoraz ťažšie dostať sa k týmto službám v dôsledku regulačných alebo praktických prekážok, ako sú zneužívanie výhrady svedomia, povinné čakacie lehoty alebo neobjektívne poradenstvo, a keďže iné členské štáty dokonca zvažujú obmedzenie prístupu k vykonávaniu interrupcie; V. keďže sociálno-ekonomické a pracovné okolnosti mnohým ženám a mladým párom sťažujú možnosť stať sa rodičmi; W. keďže úmrtnosť matiek je v niektorých členských štátoch naďalej problémom a je výzvou pre európsku rozvojovú politiku; X. keďže sexuálne násilie je vážnym porušením ľudských práv a má zničujúci vplyv na sexualitu, dôstojnosť, psychické zdravie, autonómnosť a reprodukčné zdravie žien a dievčat; keďže škodlivé tradičné postupy, napríklad mrzačenie ženských pohlavných orgánov/obriezka, skoré a nútené manželstvá, majú škodlivý účinok na osobnú pohodu a sebadôveru, sexuálne vzťahy, tehotenstvá a pôrody a predstavujú celoživotné riziko pre ženské zdravie, ale aj pre komunity a celú spoločnosť; Y. keďže násilie páchané na ženách, najmä domáce násilie a znásilnenia, je veľmi rozšírené a čoraz viac žien je vystavených riziku AIDS a iných sexuálne prenosných infekcií v dôsledku vysokorizikového sexuálneho správania ich partnerov; keďže takéto násilie je páchané aj na tehotných ženách, čo zvyšuje riziko spontánneho potratu, narodenia mŕtveho plodu alebo interrupcie; Z. keďže rozdiely v počte interrupcií medzi členskými štátmi a značné problémy v oblasti reprodukčného zdravia v niektorých častiach EÚ poukazujú na potrebu nediskriminačného poskytovania cenovo dostupných, prístupných, prijateľných a kvalitných služieb vrátane služieb v oblasti plánovaného rodičovstva a služieb zameraných na mladých ľudí, ako aj poskytovania všestrannej sexuálnej výchovy; AA. keďže znižovanie rozpočtových výdavkov na verejné zdravie ďalej obmedzuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti a služieb; AB. keďže ženy a dievčatá, ktoré vykonávajú prostitúciu alebo užívajú drogy, sú najviac ohrozené sexuálne prenosnými infekciami vrátane HIV, kým potreby takýchto dievčat a žien súvisiace so sexuálnym a reprodukčným zdravím a právami sa často zanedbávajú; AC. keďže štúdie ukázali, že všestranná sexuálna výchova a kvalitné služby plánovania rodiny zvyšujú pravdepodobnosť zodpovedného, bezpečného a slušného správania sa pri prvej i ďalších sexuálnych aktivitách; AD. keďže lesbičky, homosexuáli, bisexuáli, transsexuáli a intersexuáli (LGBTI) sú v súčasnosti naďalej vystavení diskriminácii, násiliu a odsudzujúcemu opisovaniu ich sexuality a rodovej identity vo všetkých členských štátoch; AE. keďže pozornosť by sa mala venovať nielen ukončovaniu neželaných tehotenstiev, ale najmä aj ich predchádzaniu , keďže predchádzanie neželanému tehotenstvu sa týka nielen služieb a informácií súvisiacich s antikoncepciou, ale aj zabezpečenia komplexnej sexuálnej výchovy, ako aj materiálnej a finančnej pomoci pre tehotné ženy, ktoré ju potrebujú; AF. keďže mladí ľudia sú do veľkej miery a od skorého veku vystavení pornografickému obsahu, najmä prostredníctvom prístupu na internet, či už doma alebo v škole; AG. keďže nebezpečné interrupcie vážne ohrozujú fyzické a duševné zdravie žien a môžu ohrozovať ich životy; AH. keďže sexualizácia mladých dievčat v médiách je javom, ktorý má vplyv na emocionálny vývoj a sexuálny život žien aj mužov a pomáha šíriť rodové stereotypy a rôzne formy diskriminácie a sexuálneho násilia; AI. keďže v niektorých členských štátoch sa ešte stále uplatňuje nútená alebo nedobrovoľná sterilizácia rómskych žien a žien so zdravotným postihnutím, ako aj transsexuálok; AJ. keďže výmena najlepších postupov medzi členskými štátmi ponúka prostriedky nájdenia optimálnych riešení a účinnejšej ochrany záujmov všetkých občanov EÚ; AK. keďže existujú napríklad členské štáty, ktoré kombinujú liberálne právne predpisy o interrupciách s účinnou sexuálnou výchovou, kvalitnými službami plánovania rodičovstva a dostupnosťou rôznej antikoncepcie, čo vedie k nižšej miere interrupcií a vyššej pôrodnosti; Politika a práva v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia v EÚ všeobecne 1. pripomína, že zdravie je základným ľudským právom nevyhnutným na výkon ostatných ľudských práv a že EÚ nemôže dosiahnuť najvyššiu úroveň v oblasti zdravia, ak sa nebude plne uznávať a podporovať sexuálne a reprodukčné zdravie a práva všetkých; 2. keďže porušovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv má priamy vplyv na životy žien a dievčat, na ekonomickú nezávislosť žien, na ich možnosť využívania sociálnych služieb, na prístup žien k rozhodovaniu a účasti na verejnom živote, na ohrozenosť žien násilím zo strany mužov, na prístup žien k vzdelávaniu a na užívanie si súkromného života, a preto ovplyvňuje spoločnosť ako celok; 3. zdôrazňuje, že posilnenie práv žien a dievčat je kľúčom k odstráneniu diskriminácie a násilia a k presadzovaniu a ochrane ľudských práv vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia; 4. uznáva, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú základnými prvkami ľudskej dôstojnosti, ktoré treba riešiť v širšom kontexte štrukturálnej diskriminácie a rodovej nerovnosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečovali sexuálne a reprodukčné zdravie a práva prostredníctvom Agentúry pre základné práva a Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), a to v neposlednom rade zabezpečovaním programov a služieb v oblasti reprodukčného zdravia vrátane typov starostlivosti a liečiv, ktoré sú rozhodujúce pre dobrovoľné plánovanie rodičovstva a zdravie matiek a novorodencov, ako aj trvalou opatrnosťou v politikách a/alebo predpisoch, ktoré môžu zasahovať do oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; 5. vyzýva členské štáty, aby poskytovali kvalitné služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, prispôsobené potrebám špecifických skupín bez diskriminácie či obáv z odsúdenia (napr. mladým ľuďom a zraniteľným skupinám); zdôrazňuje, že takéto služby musia byť rovnako zacielené na mužov a chlapcov a musia podporovať ich aktívnu úlohu v rámci spoločnej zodpovednosti za sexuálne správanie a jeho následky; 6. zdôrazňuje, že politiky EÚ a členských štátov musia zaisťovať, že rešpektujú, chránia a napĺňajú sexuálne a reprodukčné zdravie a práva pre všetkých podporovaním chápania ľudskej sexuality ako pozitívneho aspektu života a vytváraním kultúry akceptácie, rešpektovania, nediskriminácie a nenásilia; 7. zdôrazňuje, že EÚ musí v rámci EÚ a podľa potreby i v rámci jej vonkajších politík zaistiť, aby sa zákony a politiky menili, ustanovovali alebo rušili s cieľom dodržiavať a chrániť sexuálne a reprodukčné zdravie a práva a umožniť každému, aby mohol svoje práva uplatňovať bez diskriminácie na akomkoľvek základe; 8. zdôrazňuje, že reprodukčné možnosti a služby oplodnenia by sa mali poskytovať bez diskriminácie; 9. zdôrazňuje, že náhradné materstvo predstavuje zásah do tela žien i detí; 10. zdôrazňuje, že nútená alebo nedobrovoľná sterilizácia akejkoľvek osoby predstavuje porušenie ľudských práv a telesnej integrity tejto osoby, a žiada členské štáty, aby zrušili všetky existujúce zákony, ktoré ukladajú sterilizáciu; 11. vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že návrh nového programu Zdravie pre rast 2014 – 2020 sa o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach nezmieňuje, a žiada Komisiu, aby sexuálne a reprodukčné zdravie a práva zahrnula do ďalšej stratégie EÚ týkajúcej sa verejného zdravia; 12. žiada členské štáty, aby zaistili geograficky primerané rozdelenie miest poskytujúcich kvalitné zdravotné služby a kvalitné a bezpečné možnosti dopravy s cieľom zaručiť rovnaký prístup pre celé svoje obyvateľstvo vrátane žien a dievčat žijúcich vo vidieckych oblastiach; 13. konštatuje, že hoci formulovanie a vykonávanie politiky v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv je v kompetencii členských štátov, EÚ môže uplatňovať právomoc na tvorbu politiky v súvislosti so stratégiami a iniciatívami, ktoré sa týkajú sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v oblasti verejného zdravia a nediskriminácie, s cieľom podporovať lepšie vykonávanie právnych predpisov a politík v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv, ako aj informovanie o nich a podporovať výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi; 14. žiada členské štáty, aby zabezpečovali prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia tak, že budú vychádzať z práv a zabránia akejkoľvek diskriminácii na základe etnického pôvodu, stavu bývania, štatútu prisťahovalectva, veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie, rodovej identity, zdravotného stavu alebo manželského stavu; 15. vyzýva vlády členských štátov a kandidátskych krajín, aby v spolupráci s pluralistickými organizáciami občianskej spoločnosti vypracovali kvalitnú vnútroštátnu politiku v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktorá by poskytovala komplexné informácie o účinných a zodpovedných spôsoboch plánovania rodičovstva, zaisťovala by rovnaký prístup k rôznym kvalitným spôsobom antikoncepcie, ako aj informácie o plodnosti; 16. žiada EÚ a jej členské štáty, aby zhromažďovali a sledovali komplexnejšie údaje a štatistiky týkajúce sa ukazovateľov sexuálneho a reprodukčného zdravia (sexuálne prenosné infekcie, miera interrupcií a antikoncepcie, nenaplnená potreba antikoncepcie, tehotenstvo dospievajúcich atď.) rozčlenené aspoň podľa pohlavia a veku; 17. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s obmedzeným prístupom k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia a antikoncepcii v prístupových krajinách; vyzýva vlády týchto krajín, aby prijali právne predpisy a politiky, ktoré zaisťujú všeobecný prístup k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia, a aby systematicky zhromažďovali údaje potrebné na zlepšenie situácie v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; 18. žiada členské štáty, aby zaručili udržateľné financovanie verejných služieb a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré poskytujú služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; 19. vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s Komisiou, Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE) a s občianskou spoločnosťou s cieľom navrhnúť európsku stratégiu na podporu sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a aby podporovali vypracovanie a zavedenie komplexných národných stratégií pre oblasť sexuálneho a reprodukčného zdravia; navrhuje, aby bol EIGE poverený získavaním, zhromažďovaním a analyzovaním celoeurópskych údajov a osvedčených postupov s cieľom lepšie zistiť, čo prekáža začleneniu programov prevencie a riešenia otázok sexuálneho a reprodukčného zdravia do základných zdravotných systémov; 20. zdôrazňuje, že súčasné úsporné opatrenia majú, najmä z hľadiska žien, negatívne dôsledky na verejné zdravotné služby, informácie a programy spojené so sexuálnym a reprodukčným zdravím, pokiaľ ide o ich kvalitu, cenovú dostupnosť a prístupnosť, a na organizácie na podporu plánovaného rodičovstva, poskytovateľov služieb z MVO a na ekonomickú nezávislosť žien, pokiaľ ide o kvalitu a dostupnosť; poukazuje na to, že členské štáty by mali podniknúť potrebné kroky, aby nebol ohrozený prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; 21. žiada členské štáty, aby vypracovali stratégiu v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv s vyčleneným rozpočtom, plán vykonávania a súvisiaci systém monitorovania; 22. zdôrazňuje, že pre ženy je životne dôležité mať bezplatný prístup ku každoročným gynekologickým kontrolám a mamografii, a že je preto neprijateľné, aby členské štáty obmedzovali takéto služby z dôvodov krízy a rozpočtových škrtov; 23. nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a balíky opatrení v oblasti politiky sexuálneho a reprodukčného zdravia; 24. naliehavo vyzýva členské štáty a kandidátske krajiny, aby vzhľadom na dosah finančnej a hospodárskej krízy na sektor verejného zdravia poskytovali – bezplatne alebo finančne dostupným spôsobom – prispôsobené informácie a služby týkajúce sa antikoncepcie a ostatných oblastí sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako sú každoročné gynekologické kontroly a mamografie, ako aj opatrenia v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby sexuálne prenosných infekcií, ktoré zahŕňajú kvalitné odborné informácie a poradenstvo pre všetky segmenty obyvateľstva vrátane žien z vidieka, mladých ľudí, etnických menšín, migrantov, osôb so zdravotným postihnutím a sociálne vylúčených ľudí; 25. zdôrazňuje, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú základnými právami žien a mužov, ktoré by sa nemali obmedzovať z náboženských dôvodov, napríklad formou uzatvárania dohôd; 26. trvá na tom, že umožnenie toho, aby ženy, dievčatá a páry uplatňovali svoju základnú slobodu spočívajúcu v rozhodovaní o svojom sexuálnom a reprodukčnom živote vrátane toho, či a kedy mať deti, im ponúka príležitosť venovať sa činnostiam, ako je vzdelávanie a zamestnanie, čo prispieva k rodovej rovnosti, znižovaniu chudoby a inkluzívnemu a trvalo udržateľnému rozvoju; konštatuje, že možnosť rozhodnúť sa pre menší počet detí s väčším časovým odstupom medzi pôrodmi umožňuje rodinám, aby investovali viac do vzdelania a zdravia každého svojho dieťaťa; Neplánované a neželané tehotenstvo: prístup k antikoncepcii a bezpečným interrupčným službám 27. zdôrazňuje, že pre osobný, sociálny a ekonomický vývin je nevyhnutné, aby ženy mali v súlade s medzinárodnými ľudskými právami právo slobodne a zodpovedne rozhodnúť o tom, koľko budú mať detí, kedy a v akom časovom odstupe; 28. zdôrazňuje, že dobrovoľné plánovanie rodičovstva prispieva k predchádzaniu neplánovaných a neželaných tehotenstiev a obmedzuje potrebu interrupcií; 29. vyzýva členské štáty, aby nebránili tehotným ženám, ktoré chcú podstúpiť interrupciu, vycestovať do iných členských štátov alebo jurisdikcií, kde je tento postup legálny; 30. naliehavo žiada členské štáty, aby podporovali vedecký výskum mužskej a ženskej antikoncepcie, aby sa uľahčilo rozdelenie zodpovednosti v oblasti antikoncepcie; 31. zdôrazňuje, že v žiadnom prípade nemožno podporovať interrupciu ako metódu plánovaného rodičovstva; 32. zdôrazňuje, že členské štáty by mali vykonávať politiky a opatrenia zamerané na to, aby ženy nemuseli podstupovať interrupcie zo sociálnych alebo ekonomických dôvodov, a aby poskytovali podporu matkám a párom v zložitej situácii; 33. odporúča, pokiaľ ide o ľudské práva a verejné zdravie, aby sa kvalitné interrupčné služby stali v rámci verejných zdravotných systémov členských štátov legálnymi, bezpečnými a prístupnými pre všetkých vrátane pre ženy bez trvalého bydliska v danom štáte, ktoré často hľadajú tieto služby v iných krajinách v dôsledku reštriktívnych zákonov o interrupciách v ich krajine pôvodu, a aby sa zabránilo tajným interrupciám, ktoré vážne ohrozujú fyzické a duševné zdravie žien; 34. zdôrazňuje, že aj v legálnom prípade sa interrupcii často zabráni, alebo sa odloží v dôsledku prekážok v prístupe k príslušným službám, ako sú napríklad rozšírené používanie výhrady svedomia, medicínsky zbytočné čakacie lehoty alebo neobjektívne poradenstvo; zdôrazňuje, že členské štáty by mali v kľúčových povolaniach regulovať a monitorovať využívanie výhrady svedomia, aby bola zabezpečená starostlivosť v oblasti reprodukčného zdravia ako právo jednotlivca, pričom by bol zároveň zabezpečený prístup k zákonným službám a existovali by vhodné a kvalitné verejné systémy odporúčania; zdôrazňuje, že právo na výhradu svedomia je individuálnym právom a nie kolektívnou politikou a odporúčanie a poradenstvo musia byť dôverné a bez predsudkov; vyjadruje obavy z toho, že zdravotnícky personál je nútený odmietať služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v nemocniciach a na klinikách v celej EÚ, ktoré sú nábožensky založené; 35. naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli cielené kroky na splnenie špecifických potrieb zraniteľných ľudí, ktorí sú vystavení riziku marginalizácie a sociálneho a hospodárskeho vylúčenia, najmä mladých žien vo vidieckych oblastiach, ktoré môžu v dôsledku hospodárskych a sociálnych problémov, najmä v čase súčasnej hospodárskej krízy, len s problémami získať prístup k moderným prostriedkom antikoncepcie; 36. vyzýva všetky členské štáty, aby zaistili, že zdravotnícki pracovníci, ktorí vykonávajú interrupcie alebo poskytujú služby súvisiace s interrupciami, neboli stíhaní ani penalizovaní na základe nástrojov trestného práva z dôvodu, že takéto služby poskytli; 37. vyzýva vlády členských štátov a kandidátskych krajín, aby prestali stíhať ženy, ktoré podstúpili nezákonné interrupcie; 38. odporúča, aby členské štáty naďalej poskytovali informácie a služby potrebné na udržanie nízkej úrovne úmrtnosti matiek, aby vyvíjali ďalšie úsilie o zníženie úmrtnosti matiek a zaručenie kvalitnej prenatálnej a postnatálnej starostlivosti; Komplexná sexuálna výchova a služby zamerané na mladých ľudí 39. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili všeobecný prístup ku komplexným informáciám, vzdelávaniu a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; žiada ich, aby zabezpečili, že tieto informácie sa budú týkať celej škály moderných metód plánovania rodičovstva a poradenstva, kvalifikovanej opatery pri pôrodoch, práva na prístup ku gynekologicko-pôrodníckej pohotovostnej starostlivosti a že v prípade interrupčných služieb nebudú mať informácie odsudzujúci charakter a budú vedecky správne; 40. zdôrazňuje, že zapájanie mladých ľudí do vypracovania, vykonávania a hodnotenia takýchto programov v spolupráci s ostatnými zainteresovanými stranami, napr. rodičmi, je na dosiahnutie efektívnosti komplexnej sexuálnej výchovy veľmi dôležité; podporuje využívanie partnerských pedagógov v sexuálnej výchove ako dobrého spôsobu vedúceho k posilneniu práv, a vyzýva členské štáty a kandidátske krajiny, aby na oslovovanie mladých ľudí využívali rôzne iné metódy, napr. propagačné kampane alebo sociálny marketing v súvislosti s používaním kondómov a ďalších spôsobov antikoncepcie, a iniciatívy, ako sú napríklad dôverné telefonické linky pomoci; 41. žiada členské štáty, aby zaviedli povinnú sexuálnu výchovu pre všetky deti na základných a stredných školách a aby zabezpečili uvoľnenie priestoru pre tento predmet v učebných osnovách; poukazuje na význam pravidelnej revízie a aktualizácie vyučovania sexuálnej výchovy a kladenia osobitného dôrazu na rešpektovanie žien a na rodovú rovnosť; 42. zdôrazňuje, že sexuálna výchova sa musí navrhnúť a realizovať holistickým a pozitívnym spôsobom opierajúcim sa o práva, pričom sa bude zdôrazňovať rozvoj schopností potrebných pre život a zahrnú sa psychosociálne aj biomedicínske aspekty sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; 43. zdôrazňuje, že potreby dospievajúcich v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia sa líšia od potrieb dospelých; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby dospievajúci mali prístup k užívateľsky ústretovým službám, kde sa náležite zohľadnia ich záujmy a právo na dôvernosť a súkromie; 44. vyzýva členské štáty, aby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia poskytovali mladistvým služby prispôsobené ich veku, zrelosti a vývinovým schopnostiam, ktoré by neboli diskriminačné z hľadiska rodovej príslušnosti, manželského stavu, zdravotného postihnutia alebo sexuálnej orientácie/identity a ktoré by boli dostupné bez súhlasu rodičov alebo opatrovníkov; 45. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili povinné vzdelávanie o sexualite a vzťahoch, zodpovedajúce veku a pohlaviu, zabezpečené v prostredí so zastúpením oboch pohlaví, a to pre všetky deti a dospievajúcich; 46. vyzýva členské štáty, aby pripravili a zaviedli postgraduálne vzdelávanie, programy a kurzy odbornej prípravy o témach týkajúcich sa sexuálneho zdravia a reprodukčných práv pre študentov medicíny a zdravotníckych pracovníkov s cieľom zabezpečiť, aby ženy a páry dostávali na základe ich zdravotného stavu a osobných a kariérnych požiadaviek kvalitné poradenstvo o tom, akú veľkú rodinu je vhodné mať; 47. naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na odstránenie všetkých prekážok brániacich mladistvým dievčatám a chlapcov v prístupe k bezpečným a cenovo dostupným spôsobom antikoncepcie vrátane kondómov a aby poskytovali jasné informácie o antikoncepcii; 48. pripomína členským štátom, že pre deti a mladých ľudí musia zaistiť možnosť využívania ich práva na hľadanie, prijímanie a poskytovanie informácií súvisiacich so sexualitou vrátane sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového vyjadrenia, a to spôsobom vhodným pre daný vek a s ohľadom na pohlavie; 49. trvá na tom, aby členské štáty vypracovali opatrenia zabezpečujúce prácu s mladými a neplnoletými matkami a tehotnými ženami s cieľom podporovať ich pri riešení problémov skorého materstva a predchádzať prípadom usmrtenia novorodencov; 50. zdôrazňuje, že sexuálna výchova musí zahŕňať boj proti stereotypom a predsudkom, všetkým formám násilia na základe rodovej príslušnosti a násilia na ženách a dievčatách, objasniť problém diskriminácie na základe rodovej príslušnosti a sexuálnej orientácie a násilia páchaného na ženách a dievčatách a taký prístup odsúdiť, ako aj štrukturálne prekážky skutočnej rovnosti, najmä rovnosti medzi ženami a mužmi, a musí klásť dôraz na vzájomnú úctu a spoločnú zodpovednosť; 51. zdôrazňuje, že sexuálna výchova musí zahŕňať nediskriminačné informácie a odovzdávať pozitívne názory na homosexuálov, bisexuálov, transsexuálov a intersexuálov (LGBTI), aby bolo možné účinne podporovať a chrániť práva mladých LGBTI; 52. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sexuálna výchova je mimoriadne dôležitá, keďže mladí ľudia majú od raného veku prístup k pornografickému a ponižujúcemu obsahu, najmä prostredníctvom internetu; preto zdôrazňuje, že sexuálna výchova musí byť súčasťou širšieho podporujúceho prístupu k emocionálnemu vývoju mladých ľudí, aby im umožnila formovať vzájomne rešpektujúce vzťahy; nabáda členské štáty, aby zaviedli kampane zamerané na rodičov a dospelých, ktorí pracujú s mladými ľuďmi s cieľom zvýšiť ich informovanosť o škodlivých účinkoch pornografie na mladistvých; 53. žiada členské štáty, aby sa taktiež zaoberali základnou potrebou komplexnej sexuálnej výchovy, ktorá zahŕňa emocionálne aspekty vzťahov, a to vzhľadom na fenomén sexualizácie malých dievčat v audiovizuálnom a digitálnom obsahu, ku ktorému majú mladí ľudia prístup; 54. žiada členské štáty, aby sa v kontexte sexuálnej výchovy zamerali na prevenciu sexuálne prenosných infekcií vrátane HIV, a to podporou bezpečného sexuálneho správania a uľahčovaním prístupu k prostriedkom ochrany; Prevencia a liečba sexuálne prenosných infekcií 55. naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili okamžitý a univerzálny prístup k liečbe sexuálne prenosných infekcií, poskytovanej bezpečne a bez predsudkov; 56. žiada členské štáty, aby zachovali a zvyšovali kvalitu a úroveň informácií, ktoré sa sprístupňujú širokej verejnosti, a aby posilňovali svoje politiky v oblasti zvyšovania informovanosti o sexuálne prenosných infekciách, najmä HIV/AIDS, na základe najnovšieho vývoja a postupov v medicíne, o spôsoboch prenosu a prevencie týchto chorôb, ako aj o zabránení nežiaducemu tehotenstvu; 57. vyzýva členské štáty, aby okrem dobrovoľného poradenstva a testovania zabezpečovali aj činnosti v oblasti prevencie; 58. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili osobitné sexuálne a reprodukčné zdravie a práva osôb s ochorením HIV/AIDS, so zameraním na potreby žien a rizikové obyvateľstvo vrátane prostituujúcich osôb, väzňov, migrantov a užívateľov injekčných drog, najmä integrovaním prístupu k testovaniu a liečbe a zmenou súvisiacich sociálno-ekonomických faktorov, ktoré v prípade žien a rizikového obyvateľstva prispievajú k riziku HIV/AIDS, ako sú napríklad rodová nerovnosť a diskriminácia; 59. vyzýva EÚ, aby podporovala výskum a vývoj nových a zlepšených prijateľných, cenovo dostupných, prístupných a kvalitných technológií na prevenciu, diagnostiku a liečbu so zameraním na HIV, AIDS a ostatné sexuálne prenosné infekcie, ako aj na zanedbávané tropické choroby s cieľom zmierniť bremeno týchto chorôb v súvislosti so zdravím matiek a detí; 60. žiada členské štáty, aby zaviedli účinné, inkluzívne stratégie prevencie HIV a aby odstránili všetky nariadenia a zákony, ktoré penalizujú a stigmatizujú ľudí žijúcich s HIV/AIDS, keďže tieto zákony sa považujú za neúčinné a dokonca kontraproduktívne s ohľadom na prevenciu HIV; 61. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili získavanie prístupu k informáciám, vakcínam a liečbe s cieľom chrániť deti pred infekciou HIV počas tehotenstva a s cieľom zaistiť, aby sa v prípade infekcie bez omeškania poskytla vhodná postnatálna liečba; Násilie súvisiace s reprodukčným a sexuálnym zdravím a právami 62. odsudzuje akékoľvek porušovanie telesnej integrity žien, ako aj škodlivé postupy určené na kontrolu ženskej sexuality a reprodukčného sebaurčenia, najmä mrzačenie ženských pohlavných orgánov; zdôrazňuje, že ide o vážne porušovanie ľudských práv a členské štáty sú povinné tento problém naliehavo riešiť; 63. odporúča členským štátom, zabezpečiť, aby ženy a muži všetkých sociálnych a etnických skupín dávali svoj plne informovaný súhlas so všetkými lekárskymi službami a postupmi, ako sú napríklad antikoncepčné služby, sterilizácia a interrupcia; žiada členské štáty, aby stanovili postupy, ktoré zaručia, že ľudia nebudú vystavení neľudskému a ponižujúcemu správaniu v zariadeniach zdravotnej starostlivosti poskytujúcich reprodukčné služby, s osobitným zameraním na zadržiavacie centrá, väznice a inštitúcie pre duševné zdravie a starostlivosť o starších ľudí; 64. pripomína, že sexuálne násilie alebo sexuálna nadvláda nad ženami – ako je znásilnenie vrátane znásilnenia manželom, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, sexuálne zneužívanie, incest, sexuálne vykorisťovanie, sexuálne obťažovanie a nútené predčasné manželstvá a manželstvá detí – má škodlivý dlhodobý vplyv na sexuálne a reprodukčné zdravie žien a dievčat, ako aj na ich sebavedomie a možnosti; vyzýva členské štáty, aby riešili potrebu chrániť ženy a dievčatá pred takýmto zneužívaním, aby poskytovali obetiam služby s podporou vzdelávacích programov na národnej i miestnej úrovni a aby sa zamerali na cielené opatrenia, ku ktorým patria aj prísne tresty pre tých, ktorí spôsobili násilie, vrátane kriminalizácie sexuálneho nátlaku; 65. vyzýva členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní páchaniu násilia na ženách a domáceho násilia a boji proti nemu; 66. žiada členské štáty a kandidátske krajiny, aby zaručili, že ženy, ktoré otehotneli v dôsledku znásilnenia, ako aj ženy v prípadoch, kde existuje vážne riziko ohrozenia ich života alebo zdravia, môžu ísť na interrupciu s úplnými lekárskymi a zákonnými zárukami a bez akýchkoľvek obmedzení; 67. trvá na tom, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva musia byť zakotvené v existujúcich medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv a v základných dokumentoch politického konsenzu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pozícia EÚ sformulovaná v rámci príprav na konferenciu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20), v ktorej bola otázka sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv uznaná za prierezovú, s kľúčovým významom v ďalších aspektoch rozvoja, nebola v záverečnom dokumente OSN zohľadnená v dôsledku nejednotného vystupovania EÚ; 68. žiada členské štáty, aby zabezpečili integráciu procesov ICPD+20, Peking+20 a Rio+20 do rámca na obdobie po roku 2015; Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva a oficiálna rozvojová pomoc (ODA) 69. pripomína členským štátom, že investície do reprodukčného zdravia a plánovaného rodičovstva patria z hľadiska rozvoja medzi najviac nákladovo efektívne a zároveň najúčinnejšie spôsoby podpory udržateľného rozvoja krajiny; 70. poukazuje na význam vzdelávania a zvyšovania informovanosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia ako neoddeliteľnej súčasti zdravia žien v rozvojových krajinách; 71. žiada Komisiu, aby umožnila vytvorenie osobitného riadka pre sexuálne a reprodukčné zdravie a práva v rámci tematických riadkov nástroja financovania rozvojovej spolupráce, ako aj dostatočné financovanie rozsiahleho programu v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v rámci všetkých príslušných nástrojov; 72. pripomína naliehavú potrebu vyškolených zdravotníckych pracovníkov v rozvojových krajinách, ako aj potrebu zabrániť odchodu vyškolených zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom finančných stimulov a podpory odbornej prípravy; zdôrazňuje význam integrovaných zdravotníckych služieb, napríklad v oblasti HIV alebo sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ako aj zapojenia občianskej spoločnosti, miestnych orgánov, komunít, mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti verejného zdravia a dobrovoľníckych organizácií na všetkých úrovniach pri zriaďovaní zdravotníckych služieb; trvá najmä na tom, že je potrebné uľahčiť prístup k zdravotnej starostlivosti súvisiacej so sexuálnym a reprodukčným zdravím a právami vo vidieckych a odľahlých oblastiach; 73. podporuje odporúčanie 1903 (2010) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, aby sa vyčlenilo 0,7 % hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc; vyzýva EÚ, aby dodržiavala tento záväzok využívaním financovania z nástrojov vonkajšej činnosti EÚ a Európskeho rozvojového fondu na roky 2014 – 2020; 74. poukazuje na to, že epidémie vyskytujúce sa v niektorých rozvojových krajinách, ktoré sú partnermi EÚ, vrátane epidémie HIV, vážne prekážajú rozvoju; 75. naliehavo vyzýva organizácie, ktorým EÚ poskytuje finančné prostriedky na boj proti HIV/AIDS a/alebo na ochranu zdravia, aby vypracovali jasnú, stručnú a transparentnú stratégiu, ako by do svojich intervenčných opatrení mohli začleniť sexuálne a reprodukčné zdravie a práva a primárnu prevenciu HIV; 76. naliehavo žiada EÚ, aby zabezpečila, že v rámci európskej rozvojovej spolupráce sa uplatní prístup založený na ľudských právach so silným a jednoznačným zameraním na konkrétne ciele v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, v ktorom sa bude venovať osobitná pozornosť službám v oblasti plánovania rodičovstva, problému úmrtnosti matiek a detí, bezpečným interrupciám, antikoncepcii, prevencii a boju proti HIV/AIDS a iným sexuálne prenosným infekciám a odstráneniu praktík, ako sú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, skoré a/alebo nútené manželstvá, interrupcie na základe výberu pohlavia a nútené sterilizácie; 77. vyzýva delegácie EÚ, aby spolupracovali s príslušnými vládami na vypracovávaní a vykonávaní politík zameraných na posilnenie hodnoty žien a dievčat v spoločnosti, a to s cieľom bojovať proti rodovej nerovnosti, diskriminácii žien a dievčat a spoločenským normám, ktoré vedú k uprednostňovaniu synov, čo je hlavnou príčinou prenatálneho výberu pohlavia plodu, zabíjania novorodencov ženského pohlavia a umelého prerušovania tehotenstva v prípade plodu ženského pohlavia, ako aj k núteným manželstvám v útlom veku a k mrzačeniu ženských pohlavných orgánov; zdôrazňuje, že snahy obmedziť výber pohlavia nesmú ženám brániť v uplatňovaní práva na prístup k legitímnym technológiám a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ani toto právo obmedzovať; 78. naliehavo žiada, aby bolo poskytovanie humanitárnej pomoci EÚ a humanitárnej pomoci jej členských štátov skutočne vyňaté z obmedzení, ktoré na poskytovanie humanitárnej pomoci uložili USA alebo iní darcovia, najmä tým, že sa zabezpečí prístup k umelému prerušeniu tehotenstva v prípade žien a dievčat, ktoré sú obeťami znásilnenia v ozbrojených konfliktoch; 79. naliehavo vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby v rámci dialógov o ľudských právach riešili prekážky, ktorým ľudia čelia pri snahe dostať sa k službám v oblasti reprodukčného zdravia a uplatňovať svoje sexuálne a reprodukčné práva; 80. konštatuje, že pri vykonávaní akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji, ktorý bol prijatý v Káhire v roku 1994, sa uznalo, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú základom dosiahnutia udržateľného rozvoja; 81. v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby medzi svojimi rozvojovými prioritami zachovala odstránenie všetkých prekážok tak, aby sa umožnil prístup ku kvalitným, cenovo dostupným, prijateľným a prístupným službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, prenatálnej zdravotnej starostlivosti a zdravotnej starostlivosti o matky vrátane dobrovoľného plánovania rodičovstva, prístupu k antikoncepcii a bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva, ako aj k službám zameraným na mladých ľudí, pričom je potrebné bojovať proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, ktorá vedie k umelému prerušovaniu tehotenstva v závislosti od pohlavia plodu a k nedobrovoľnému umelému prerušeniu tehotenstva, nútenej sterilizácii a sexuálnemu násiliu, a zároveň zabezpečiť dodávanie zdravotných pomôcok potrebných v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, prenatálnej zdravotnej starostlivosti a zdravotnej starostlivosti o matky, ako aj poskytovanie prevencie, liečby, starostlivosti a podpory v súvislosti s AIDS, a to bez akejkoľvek diskriminácie; 82. naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaistili, že operačný proces preskúmania ICPD+20 povedie ku komplexnému preskúmaniu všetkých aspektov súvisiacich s úplným uplatňovaním sexuálnych a reprodukčných práv, že znovu potvrdí dôsledný a progresívny prístup k sexuálnym a reprodukčným právam pre všetkých, ktorý je v súlade s medzinárodnými normami pre ľudské práva, a že zvýši zodpovednosť vlád za dosahovanie dohodnutých cieľov; vyzýva najmä EÚ a jej členské štáty, aby zaistili, že sa proces preskúmania bude viesť participatívnym spôsobom a že poskytne príležitosť, aby sa na ňom zmysluplne podieľali rôzne zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti, žien, mladistvých a mladých ľudí; pripomína, že rámec takéhoto preskúmania musí byť založený na ľudských právach a musí byť osobitne zameraný na sexuálne a reprodukčné práva; 83. žiada Komisiu a ESVČ, a predovšetkým delegácie EÚ pôsobiace priamo na miestach, aby si v plnej miere uvedomili, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva a prenatálna zdravotná starostlivosť a zdravotná starostlivosť o matky sú dôležitým faktorom inkluzívneho a udržateľného rozvoja v rámci ľudského rozvoja, správy, rodovej rovnosti a ľudských práv, zlepšovania ekonomického postavenia mládeže a žien na úrovni jednotlivých krajín, ako aj dôležitým faktorom z hľadiska súčasného procesu plánovania EÚ na obdobie 2014 – 2020; 84. žiada EÚ, aby zabezpečila, že väzby medzi dynamikou populácie a inkluzívnym a trvalo udržateľným rozvojom, ako aj sexuálne a reprodukčné zdravie a práva budú prioritou pri tvorbe celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015, v rámci ktorého bude môcť každý jednotlivec uplatňovať svoje ľudské práva vrátane práv v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, a to bez ohľadu na sociálne postavenie, vek, sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, rasu, etnický pôvod, zdravotné postihnutie, náboženské vyznanie alebo vieru; trvá na tom, že EÚ musí v tejto otázke vystupovať jednotne, súdržne a ako vedúca sila; 85. pripomína, že ženy, ktoré nechcene otehotnejú, by mali mať na celom svete jednoduchý prístup k spoľahlivým informáciám a poradenstvu; pripomína, že by sa im takisto mali poskytovať kvalitné a komplexné služby a pomoc v oblasti zdravotnej starostlivosti. 86. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby si plnili záväzky, pokiaľ ide o úplnú a účinnú realizáciu akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a výsledkov hodnotiacich konferencií; 87. naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby podporovali vlády jednotlivých štátov, miestne orgány a občiansku spoločnosť v prevzatí zodpovednosti a vedúcej úlohy pri zabezpečovaní a podpore sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ktoré sú univerzálne a ktoré musia byť založené na spoločnej zodpovednosti; 88. žiada Parlament, aby sa vo svojej výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti venoval otázke porušovania práv v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; ° ° ° 89. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii. |
||||
DÔVODOVÁ SPRÁVA
| MENŠINOVÉ STANOVISKO |
|
|||
| Anny Záborskej Toto nezáväzné uznesenie porušuje Zmluvu o EÚ a nemožno ho použiť na zavedenie práva na prerušenie tehotenstva alebo proti plnému vykonávaniu iniciatívy ECI(2012)000005. Nemožno presne citovať žiadnu medzinárodnú právne záväznú dohodu ani EDĽP, ani medzinárodné obyčajové právo, ktoré by ustanovovali alebo uznávali takéto právo. Všetky inštitúcie EÚ, orgány a agentúry musia zostať v otázke umelého prerušenia tehotenstva neutrálne. ESD potvrdzuje (C-34/10), že každé ľudské vajíčko je po oplodnení ľudským embryom, ktoré sa musí chrániť. V Deklarácii práv dieťaťa OSN sa stanovuje, že každé dieťa má právo na zákonnú ochranu pred narodením i po narodení. Európska únia by nemala poskytovať pomoc žiadnemu orgánu ani organizácii, ktoré propagujú a podporujú riadenie akejkoľvek činnosti, ktorá zahŕňa umelé prerušenie tehotenstva, alebo sa na takej činnosti zúčastňujú. Musí sa rešpektovať ľudské právo na výhradu svedomia spoločne so zodpovednosťou štátu za zabezpečenie toho, aby pacienti mali prístup k zdravotnej starostlivosti, najmä v naliehavých prípadoch prenatálnej a materskej zdravotnej starostlivosti. Žiadna osoba, nemocnica ani inštitúcia nesmie byť žiadnym spôsobom donucovaná, braná na zodpovednosť alebo diskriminovaná preto, že odmietla vykonať činnosť, ktorá by mohla zapríčiniť smrť ľudského embrya, alebo že odmietla vyhovieť žiadosti o takúto činnosť, asistovať pri nej či dať na ňu odporučenie. |
||||
| STANOVISKO Výboru pre rozvoj (10.7.2013) |
|
|||
NÁVRHY Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy: 1. trvá na tom, že univerzálny prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam je základné ľudské právo, a žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v rámci rozvojovej spolupráce a budúceho celosvetového rozvojového rámca zaujal prístup založený na ľudských právach a rodovej rovnosti a stanovilo sa dôrazné a jednoznačné zameranie na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, ako aj konkrétne ciele a merateľné ukazovatele v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, pričom prioritou by malo byť posilnenie postavenia žien a mladých ľudí a rodová rovnosť; 2. v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby medzi svojimi rozvojovými prioritami zachovala odstránenie všetkých prekážok tak, aby sa umožnil prístup ku kvalitným, cenovo dostupným, prijateľným a prístupným službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, prenatálnej zdravotnej starostlivosti a zdravotnej starostlivosti o matky vrátane dobrovoľného plánovania rodičovstva, prístupu k antikoncepcii a bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva, ako aj k službám zameraným na mladých ľudí, pričom je potrebné bojovať proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, ktorá vedie k umelému prerušovaniu tehotenstva v závislosti od pohlavia plodu a k nedobrovoľnému umelému prerušeniu tehotenstva, nútenej sterilizácii a sexuálnemu násiliu, a zároveň zabezpečiť dodávku zdravotných pomôcok potrebných v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, prenatálnej zdravotnej starostlivosti a zdravotnej starostlivosti o matky, ako aj poskytovanie prevencie, liečby, starostlivosti a podpory v súvislosti s AIDS, a to bez akejkoľvek diskriminácie; 3. žiada Komisiu, aby umožnila vytvorenie osobitného riadku o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach v rámci tematických riadkov nástroja financovania rozvojovej spolupráce, ako aj zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov na rozsiahly program v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v rámci všetkých príslušných nástrojov; 4. žiada členské štáty, aby zabezpečili integráciu procesov ICPD+20, Peking+20 a Rio+20 do rámca na obdobie po roku 2015; 5. uznáva, že univerzálny prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a službám súvisiacim so zdravotnou starostlivosťou vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, prenatálnej zdravotnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti o matky, ako aj prístup ku vzdelávaniu prispieva k inkluzívnemu a trvalo udržateľnému rozvoju a k znižovaniu úmrtnosti novorodencov, detí a matiek, ako aj k posilňovaniu postavenia žien a mladých ľudí, a že preto tento prístup predstavuje mimoriadne nákladovo efektívnu stratégiu v oblasti verejného zdravia a rozvoja; 6. trvá na tom, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva musia byť zakotvené v existujúcich medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv a v základných dokumentoch politického konsenzu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pozícia EÚ formulovaná v rámci príprav na konferenciu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20), na ktorej boli sexuálne a reprodukčné zdravie a práva uznané ako prierezová otázka s kľúčovým významom pre ďalšie aspekty rozvoja, nebola zohľadnená v záverečnom dokumente OSN v dôsledku nejednotného vystupovania EÚ; 7. naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že väzby medzi dynamikou populácie a inkluzívnym a trvalo udržateľným rozvojom, ako aj sexuálne a reprodukčné zdravie a práva budú prioritou pri tvorbe celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015, v rámci ktorého bude môcť každý jednotlivec uplatňovať svoje ľudské práva vrátane práv v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, a to bez ohľadu na sociálne postavenie, vek, sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, rasu, etnický pôvod, zdravotné postihnutie, náboženské vyznanie alebo vieru; trvá na tom, že EÚ musí v tejto otázke vystupovať jednotne, súdržne a dominantne; 8. trvá na tom, že umožnenie toho, aby ženy, dievčatá a páry uplatňovali svoju základnú slobodu spočívajúcu v rozhodovaní o svojom sexuálnom a reprodukčnom živote vrátane toho, či a kedy mať deti, im ponúka príležitosť venovať sa činnostiam ako je vzdelávanie a vykonávanie pracovnej činnosti, čo prispieva k rodovej rovnosti, znižovaniu chudoby a inkluzívnemu a trvalo udržateľnému rozvoju; konštatuje, že možnosť rozhodnúť sa pre menší počet detí s väčším časovým odstupom medzi pôrodmi dáva rodinám možnosť, aby investovali viac do vzdelania a zdravia všetkých svojich detí; 9. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby plnili svoje záväzky, pokiaľ ide o úplnú a účinnú realizáciu akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a výsledkov hodnotiacich konferencií; 10. žiada Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a najmä delegácie EÚ pôsobiace priamo na mieste, aby si v plnej miere uvedomili, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, ako aj prenatálna zdravotná starostlivosť a zdravotná starostlivosť o matky sú v kontexte ľudského rozvoja, správy vecí verejných, rodovej rovnosti, ľudských práv a zlepšovania ekonomického postavenia mladých ľudí a žien na úrovni jednotlivých krajín dôležitými faktormi inkluzívneho a trvalo udržateľného rozvoja, ako aj súčasného procesu plánovania EÚ na obdobie 2014 – 2020; 11. vyzýva delegácie EÚ, aby spolupracovali s príslušnými vládami na vypracovávaní a vykonávaní politík zameraných na posilnenie hodnoty žien a dievčat v spoločnosti, a to s cieľom bojovať proti rodovej nerovnosti, diskriminácii žien a dievčat a spoločenským normám, ktoré vedú k uprednostňovaniu synov, čo je hlavnou príčinou prenatálneho výberu pohlavia plodu, zabíjania novorodencov ženského pohlavia a umelého prerušovania tehotenstva v prípade plodu ženského pohlavia, ako aj k núteným manželstvám v útlom veku a k mrzačeniu ženských pohlavných orgánov; zdôrazňuje, že snahy obmedziť výber pohlavia nesmú ženám brániť v uplatňovaní práva na prístup k legitímnym technológiám a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia ani toto právo obmedzovať; 12. naliehavo vyzýva organizácie, ktorým EÚ poskytuje finančné prostriedky na boj proti HIV/AIDS a/alebo na ochranu zdravia, aby vypracovali jasnú, stručnú a transparentnú stratégiu o tom, ako by do svojich intervenčných opatrení mohli začleniť sexuálne a reprodukčné zdravie a práva a primárnu prevenciu HIV; 13. naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby národné vlády, miestne orgány a občiansku spoločnosť podporovali v prevzatí zodpovednosti a vedúcej úlohy pri zabezpečovaní a podpore sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ktoré sú univerzálne a ktoré musia byť založené na spoločnej zodpovednosti; 14. vyzýva EÚ, aby podporila výskum a vývoj nových a lepších prijateľných, cenovo dostupných a prístupných technológií, diagnostiky a liečby v oblasti prevencie so zameraním na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, ako aj na choroby súvisiace s chudobou a zanedbávané tropické choroby, ktoré majú v prípade rodín s nízkym a stredným príjmom výrazne negatívny vplyv na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, a ktoré spoločne predstavujú jednu z hlavných príčin úmrtnosti matiek a detí; 15. žiada Parlament, aby sa vo svojej výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti venoval otázke porušovania práv v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; 16. pripomína, že ženy, ktoré nechcene otehotnejú, by mali mať na celom svete jednoduchý prístup k spoľahlivým informáciám a poradenstvu; pripomína, že by sa im takisto mali poskytovať kvalitné a komplexné služby a podpora v oblasti zdravotnej starostlivosti. |
||||
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)