Vojna proti Putinovi?

Západ - Európska únia, USA a NATO začali ekonomickú vojnu proti Rusku. Obchodná vojna pritom uškodí všetkým. Nemecká burza DAX už padá a niektoré nemecké firmy majú už tiež problémy. A všade v EÚ to bude podobné. A to sme len na začiatku špirály. Ako chcete cez sankcie „skrotiť“ druhú atómovú veľmoc sveta? To je čistá ilúzia. A môže si vobec Európa dovoliť sankcie voči krajine na ktorej je z veľkej časti energeticky závislá? To je v podstate výstrel do „vlastného kolena“.

O čo ide vlastne v Ukrajine? V novembri 2013 predložená asociačná zmluva Ukrajine, túto krajinu prakticky hospodársky mala odrezať od Ruska. Trhy sa majú otvoriť len jedným smerom – na západ. Ale Ukrajina mala doteraz predsa obrovské hospodárske vzťahy s Ruskom. Čo sa s tým má stať? Popri strate ukrajinských trhov sa Rusko navyše obáva aj vojenskej spolupráce medzi Kyjevom a NATO. A to sa bezprostredne týka Ruska. Severoatlantická aliancia oslávila 4. apríla 2014 už 65 rokov svojho trvania. Ale ako aj v deň svojho vzniku hľadá NATO v Rusku stále nepriateľa a v období krízy neuprednostňuje tak potrebný dialóg, ale prerušenie vzťahov s Ruskom.

 

Lídri krajín G7 (G8) sa zišli v Bruseli bez toho, aby pozvali na rokovanie prezidenta Putina. A to práve v dobe, keď je dialog najdôležitejší! A to bolo choré rozhodnutie. Zvykne sa často písať, že Putin je diktátor. Samozrejme nie je “absolútne čistý” demokrat, ako ho nazval nemecký ex-kancelár Schröder. Ale Putina vo voľbách podporilo viac ako šesďesiat percent Rusov. Sú takí politici na Západe? Nemá teda väčšiu legitimitu, ako predseda Európskej komise alebo  prezident EÚ van Rompuy? Volili ich ľudia v Európe?

 

Vo vzťahoch medzi Ruskom a NATO platia určité pravidlá vrátane Rímskej deklarácie a základného dokumentu Rady Rusko-NATO, v súlade s ktorým by nemala byť stála vojenská dodatočná prítomnosť na území východoeurópskych štátov. Toľko teória a aká je prax...

Keď hovoríme o americkej politike, je jasné, že USA presadzujú prostredníctvom NATO najagresívnejšiu a najtvrdšiu politiku na obranu svojich záujmov. Spojené štáty rozhodli stať globálnym hegemónom a začali považovať NATO iba za akúsi servisnú organizáciu svojho impéria. Pozrime sa po svete, kde v podstate nie sú žiadni ruskí vojaci, kým americkí sú prakticky všade (v Európe ich je teraz 67 tisíc). A Rusko nie je v žiadnom vojenskom zoskupení, chvála Bohu, ako hovorí Putin. Americké vojenské základne sú zato po celom svete a vždy sú zapojení do osudov iných krajín, aj keď sú vzdialené tisíce kilometrov od amerických hraníc. Za posledných 30 rokov previedla armáda viac ako 10 veľkých vojenských operácií, samozrejme “v záujme mieru vo svete”. USA pri svojom angažování sa vo svete hovorili o šírení demokracie, ale nedošlo nakoniec len destabilizácii týchto krajín? Stačí sa len pozrieť na Egypt, Sýriu, Afganistan a aktuálne na Irak a Líbyu. Všade sú teraz občianské vojny, chaos a namiesto demokracie sa tam rozširujú islamisti.

Autor s ruským prezidentom v Mníchove (archív autora)

 

Rakety proti Moskve

Strategickým cieľom USA je zjavne snaha o obkľúčenie Ruska a bol to aj plán rozmiestnenia  tzv. protiraketového štítu v nových krajinách NATO na východe. Snáď ani tí najnaivnejší mezi nami nezobrali vážne tvrdenia, že se jedná o ochranu spojencov pred raketami Iránu, Severnej Kórei a ďaľších štátov kvalifikovaných ako „darebácke“.

Treba podotkúť, že preddavok dôvery Ruska voči západu a najmä NATO je už dávno spotrebovaný. Pamätáme si: po rozpustení Varšavskej zmluvy a pred zjednotením Nemecka západ ubezpečil Rusko, konkrétne minister zahraničních věcí USA James Baker Michaila Gorbačova, že sa NATO „ani o piaď“ nebude rozširovať smerom na východ a bude rešpektovať ruské bezpečnostné záujmy. Na to nadviazal aj prejav gen. tajomníka NATO Manfreda Wernera dňa 17.5.1990 v Bruseli, citát: „ už samotný fakt, že sme pripravený nerozmiestňovať vojská NATO za hranice územia NSR dáva Sovietskemu zväzu pevné záruky bezpečnosti“.  Kde sú dnes tieto záruky?

Atrament pod zjednocovacou zmluvou ešte ani poriadne nevyschol a bývalých členov Varšavskej zmluvy, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a a trojicu postovietskych pobaltských republík prijali zrazu do NATO! Pomaly ale isto sa teda nielen ich armády včlenili do NATO, ale na ich územiach sa začínajú budovať základne pre americké rakety. Samozrejme nie sú určené proroti Rusku, ale proti Iránu a Severnej Kórei, ako sa tvrdí... Tieto nové členské štáty boli pre USA potrebné, aby sa NATO mohlo priblížiť k hraniciam Ruska. Takéto jednanie je ale podstatný provokačný faktor, znižujúci úroveň vzájomnej dôvery. Obdobie „oteplenia“, kedy sa Rusko a NATO naladili na dialóg a vyhlásili ukončenie studenej vojny bolo len „mediálnym divadlom“.  Pritom zosilnenie vojenského komponentu na východe Európy severoatlantická únia totiž strategicky vôbec nepotrebovala.

Cieľom NATO bola spočiatku obrana Európy pred vpádom Sovietskeho sväzu (ZSSR). Avšak po rozpade ZSSR hrozba vymizla a vtedy bolo vlastne treba túto organizáciu rozpustiť. Washington namiesto toho rozhodol, že rozpad ZSSR dáva Amerike právo na hegemóniu vo svete. NATO bolo zmenené na hlavnú zbraň Spojených štátov. V 21. storočí preto vidíme, ako vedie NATO vojny v Iraku (bez Nemecka), v Juhoslávii, v Afganistane, zvrhlo vládu v Líbyi, ako pohlcuje bývalé časti Sovietskeho zväzu, alebo sa pripravuje ich pohltiť…

Dokonca aj v USA sa mnohí experti domnievajú, že NATO využíva teraz situáciu na Ukrajine, aby sa obnovilo a dosiahlo zvýšenie výdavkov členov bloku na vojenské potreby. Ku kríze na Ukrajine boli všetky tieto rozhodnutia „pritiahnuté“ umelo, myslí si bývalý námestník ministra financií v administrácii Reagana Paul Creig Roberts: „USA potrebujú rotáciu kríz v rôznych regiónoch, aby nezmizol dôvod na investície do kolosálneho komplexu vojenskej sily NATO a Pentagónu“. Táto politika ale poškodzuje ekonomicky krajiny Európskej únie. A ten fakt si v Bruseli nevedia, nechcú alebo nemôžu uvedomiť?

NATO na zasadaní v Bukurešti v roku 2008 ponúklo aj Ukrajine členstvo. Ukrajina ho odmietla a v roku 2010 dokonca uzákonila neutralitu. Ale v asociačnej dohode EÚ, ktorá bola vlastne začiatkom dnešného ukrajinského konfliktu, sa pod paragrafom 7.„zahraničná a bezpečnostná polika“ píše, že zmluvné strany musia prehľbiť spoločnú obrannú politiku. A už 5. marca 2014 nový séf vlády Jazenjuk predložil v parlamente požiadavku vstupu krajiny do NATO. Catherina Ashton zodpovedná za zahraničnú politiku EÚ zdôraznila, že podpis Ukrajiny pod asociačnou dohodou predsa nemá „žiadne dôsledky“ pre Rusko. Podpis určite nie, milá pani Ashton, ale americké rakety už áno.

Sankcie

Skrz Krym a konflikt, či lepšie povedané vojnu na Ukrajine sa postupne zvyšuje nátlak na Rusko a uvaľujú sa ekonomické sankcie, aj proti vôli niektorých európskych krajín. Tlak tu robia Spojené štáty, ktoré prípadné odvetné reakcie Ruska až tak nepocítia, ako krajiny EÚ. Odvetné opatrenia oslabia najmä ekonomiku EÚ a tým ju zbavia možnosti konkurovať USA. Vo vojne na Ukrajine Spojené štáty nič nestratia. Veď sa to deje na inom kontinente a ekonomické pozitíva z vojny získa práve ich zbrojársky komplex. Francúzsko tu ale buchlo na stôl a vybavilo si výnimku na dodávku 2 vojenských lodí Mistral Rusku v celkovej hodnote 1,2 miliardy eur. A tak vyzerá potom to jednotné embargo európskych krajín, na úkor tých menších, ako je aj Slovensko, ktoré sa nevedia vzoprieť a kde sa už objavujú prvé negatívne javy v ekonomike firiem, obchodujúcich práve s Ruskom. Štáty združené v BRICS preberú ruské trhy a tie budú pre Európu dlhodobo stratené. Treba si uvedomiť, že sankce nemajú vítaza, len porazených. A posledná hrozba ukrajinského vedenia o pozastavení tranzitu plynu z Ruska do Strednej Európy je vlastne „urážkou svojich nových spojencov v EÚ“. Akékoľvek sankcie treba okamžite zrušiť, sadnúť za rokovací stôl a vstúpiť konečne do dialógu EÚ - Rusko a Ukrajina.

O čo ide v Ukrajine?

Nedávno to vyjadril český ex-prezident Klaus slovami, citát: „Povstání na Majdanu bylo vyvolané, nebyla to žádná revoluce. Ukrajina byla obětí, byla zneužita k vyvolání nové konfrontace mezi Východem a Západem. Protože to byla křehká a zranitelná země, bylo snadné někam ji postrčit a vyvolat konflikt. Vítr foukal ze Západu“.

Bola to teda EÚ ktorá postavila Ukrajinu pred otázku, Západ alebo Východ. Podľa zmluvy krajina nemala byť akýmsi mostom medzi EÚ a Ruskom, ale mala by fungovať ako akási nová „železná opona“ medzi nimi. Bolo by bývalo oveľa dôležitejšie ponúknúť Ukrajine, ako aj iným štátom predtým, asociačnú dohodu s perspektívou stať sa dlhodobo členským štátom EÚ, samozrejme po splnení všetkých podmienok, nie ako to bolo v prípade Rumunska a Bulharska, ktoré prišli do EÚ akýmsi rýchlikom a takým tam prišli potom aj americké vojenské základne. Taká ponuka Ukrajine by nebola bývala žiadna provokácia proti Rusku, ktoré sa tiež považuje za európsku krajinu.

Veď aj samotný Putin to viackrát zdôraznil, v dokonca v nemčine dňa 25.9.2001 v nemeckom parlamente. Putin si vtedy vedel dokonca predstaviť aj členstvo Ruska v NATO, čo ovšem USA nemohli v žiadnom prípade pripustiť, keďže by stratili dominanciu nad NATO a tým aj nad EÚ. Navyše Rusko slúži stále ako „strašiak“ na Východe, čo je vlastne dlhodobo americký strategický záujem.

Od počiatku mala EÚ viac rozmýšľať aj o ruskej ponuke ktorú urobil Putin nedávno na EÚ-Ruskom summite v Bruseli, kde opäť predniesol návrh zriadenia celoeurópskej zóny voľného obchodu. Išlo o ponuku, ktorú svojho času predniesol aj bývalý prezident EÚ komisie Romano Prodi. Medzičasom sa Rusko stalo už členom svetovej obchodnej organizácie (WTO). EÚ mala teda paralelne rokovať o partnerstve aj s Ruskom, nakoľko patričná zmluva vypršala pred ôsmimi rokmi a mala sa teda obnoviť. Ďaľšia alternatíva by bolo bývalo zavedenie bezvýzového styku. Kreativite dohôd z Ruskom sa medze nekladú, bolo len potrebné tu byť aktívny. Putin je aktívny a je vidno, že má jasné ciele (BRICS). Putin je vynikající stratég, de facto politický šachista, ktorý koná rozhodnutia s mnoho ťahmi dopredu. Dúfam, že na sumit G8 v dňoch 4. a 5. júna 2015 v bavorských Alpách, v hoteli Schloss Elmau, bude pozvaný aj prezident Putin. Majiteľ hotela pán Müler-Elmau pripravuje 8 rovnakých prezidentských apartmánov, teda aj pre Putina, ako som sa mohol nedávno osobne presvedčiť. A s Ruskom treba jednať ako s partnerom a nie ako s protivníkom. Ignoráciou a bojkotom sa žiadny problém nedá vyriešiť, len s dialógom!

Poznámka k otrhnutiu Krymu a paralela ku Kosovu

Krym sa stal súčasťou Ruskej federácie na základe referenda zo dňa 16. marca 2014. Zúčastnilo sa ho 82,7% obyvateľov a 95,7% z nich sa vyslovilo za pripojenie k Ruskej federácii. Za možnosť, aby Krym zostal súčasťou Ukrajiny sa vyslovilo 3,2% voličov. Krymská Ústava z roku 1992 jasne hovorila o tom, že Krym môže prehodnotiť svoje ďalšie zotrvanie v štátnom zväzku s Ukrajinou. Toto svoje legitímne právo teda naplnli práve teraz. Z toho nám jasne vyplýva, že tu nejde o porušenie medzinárodného práva, ale o naplnenie vôle väčšiny obyvateľov Krymu, či sa to niekomu páči, alebo nie.

V súlade s ústavou SFRJ z roku 1974 mali na nezávislosť právo všetky subjekty juhoslovanskej federácie, čiže nielen šesť zväzových republík, ale aj autonómne provincie Kosovo a Vojvodina. Jedine Kosovo toto právo využilo a parlament Kosova dňa 22. septembra 1991 vyhlásil nezávislosť, čo voliči v referende 26.-30. septembra 1991 potvrdili - pri účasti 87,0% voličov sa vyslovilo za nezávislosť 99,98% hlasujúcich. Dnes je tam druhá najväčšia americká základňa na cudzom území. Rusko, ktoré bolo spojencom Srbska vtedy nevstúpilo do ozbrojeného konfliktu napriek tomu, že NATO bombardovalo Srbsko, mimochodom proti medzinárodnému právu, lebo bez mandátu OSN.

K lietadlu MH17 Malaysia Airlines

Na východnej Ukrajine je zjavne vojnový chaos, ktorý si už vyžiadal aj nevinné medzinárodné civilné obete v lietadle Boeing 777, ktoré bolo zostrelené. O viníkoch sa toho popísalo už dosť a konšpiratívnych teórií je tiež niekoľko, ale pravdu sa tak skoro nedozvieme. V dokumentoch Mezinárodnej  organizácie pre civilné letectvo (ICAO), kde je aj Ukrajina členom je uvedené:  že štát, kde prebiehajú otvorené boje, má povinnosť uzavrieť vzdušný priestor pre civilné letadlá. A to Ukrajina neurobila!? Prelet vzdušného priestoru totiž prináša príjmy. Kyjev je vinný už z dôvodu, že je zodpovedný za bezpečný prelet lietadiel vo svojom vzdušnom priestore, ktorý kontroluje (asi len teoreticky). A lietadlo tam naviedol práve Kyjev. Zatiaľ čo americká Federálná správa letovej prevádzky (FAA) prehlásila ukrajinský vzdušný priestor za zakázanú zónu pre všetky lietadlá ktoré spadajú pod jej jurisdikciu, ostatné aerolinky naďalej lietali nad touto vojnovou zónou! Komu to zostrelenie prospelo, alebo lepšie malo mediálne prospieť je na zváženie. Určite nie Putinovi. Bolo by teraz na čase, aby bojujúce strany pod dojmom tejto tragédie konečne prišli k rozumu a zastavili boje.

Aké je riešenie krízy na Ukrajine?

Riešenie je možné len diplomaticky a nie vojensky, ako to robí súčasný prezident Ukrajiny, ktorý necháva bombardovať vlastné (!) obyvateľstvo v mestách na východe Ukrajiny rergulérnou armádou. Občianska vojna na juhovýchode Ukrajiny stojí denne životy najmä civilistov. O utečencoch a škodách na infraštruktúre ani nehovoriac. Je to aj hanbou civilizovanej a kultúrnej Európy, že k tomu stále mlčí.

Bez účasti Moskvy ale nebude existovať žiadne seriózne riešenie konfliktu, to je neodškriepiteľný  fakt. Putin vyzval proruských separatistov, aby upustili od referednda o nezávislosti východnej Ukrajiny a otvorili tým cestu k dialógu. Povedal to aj švajčiarskemu prezidentovi a súčasnému predsedovi OSZE Didierovi Burkhalterovi pri jeho nedávnej návšteve Kremľa. Ukrajina sa musí stať neutrálnou federáciou s hospodárskou orientáciu ako na Európsku úniu, tak samozrejme aj na Rusko. K pokoju prispeje, keď EÚ v tomto konflikte opustí politiku sekundovania Spojeným štátom. Ľudia v Európe sú určite za to. V Anglicku, Českej republike a v Maďarsku sa začalo hovoriť dokonca o možnom vystúpení z EÚ. Hlasy sa ozývajú aj s Francúzska.

Európsky politický mainstream, reprezentovaný bruselskými elitami teraz kalkuluje ale s tým, že  ukrajinskú krízu využije k posilneniu európskej centralizácie a unifikácie, najmä k dlho zamýšľanému zjednocovaniu európskej zahraničnej politiky a aj vytvoreniu európskej armády, čomu sa väčšina členských krajín doteraz úspešne bránila.

Celú katastrofu, ktorú EÚ spôsobila touto diletanskou asociačnou dohodou na Ukrajine má jednoduchého menovateľa. Západ jednoducho nepozná ani Ukrajinu ani Rusko a nechá sa bezhlavo zapriahať do amerického mocenského boja. V tejto súvislosti sa natíska jedna cynická, ale dôležitá otázka. Naozaj chceme takýchto Ukrajincov a takúto Ukrajinu v EÚ a v NATO? Naozaj táto Ukrajina posilní stabilitu, prosperitu a bezpečnosť v EÚ? Ukrajina je vlastne hospodársky bankrot. Problémom bude aj budúci ekonomický vývoj Ukrajiny. Doteraz bola hopodársky plne závislá na Rusku. Ich výrobky nie sú v štátoch EÚ konkurencieschopné a čo sa stane, keď stratia ruský trh? Navyše im Gazprom od apríla zrušil 30 % zľavu na dodávky plynu, ktoré Ukrajina ani zľavnené nebola v stave uhradiť a stále dlhuje Rusku. Bude teda EÚ popri Grécku „živiť" ešte aj Ukrajinu? Tá EÚ, ktorá je zadľžená až po uši? Ukrajina bude potrebovať v priebehu budúcich 10 rokov asi 165 miliárd eur. Alebo ju budú držať „nad vodou" enormne zadľžené Spojené štáty? Reálne videné, ani jedno ani druhé neprichádza do úvahy. Zamýšlajú sa vôbec politici v EÚ aj nad týmto problémom? Asi sotva, veď ekonomika nikdy nebola ich silnou stránkou.

Ukrajinský minister financií priznal zaujímavú vec – boje s proruskými separatistami stoja vládu Ukrajiny každý mesiac 130 miliónov dolárov. V tejto súvislosti sa natíska otázka, kto vlastne financuje vojnu ukrajinskej armády proti separatistom. Odpoveď je jednoduchá, predsa ten, kto ju vymyslel a presadil.

Vojenské základne na Slovensku?

Premiér Fico sa 4. júna 2014 vyjadril proti prípadnému umiestneniu cudzích, rozumej amerických, vojsk na území Slovenska. Aj keď zdôraznil, že hovorí za seba. Premiér tak reagoval na nedávne oznámenie prezidenta Spojených štátov Baracka Obamu v Poľsku, že USA posilnia svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Tu mu treba dať v podstate za pravdu, aj keď vraj nehovoril za slovenskú vládu, ktorej je premiérom. Slovensko by sa tým totiž dostalo do úplného jadra prípadného konfliktu medzi veľmocami. A to je to posledné, čo krajina teraz potrebuje. Ale to prirovnanie premiéra s augustom 1968 bolo nehorázne a len dokazuje, že v zahranično-politických otázkach nie je “vôbec doma”.

Bezpochyby bolo teda v záujme Európy, aby nebola vťahovaná do amerických imperiálnych ambícií a finančnej hegemónie amerických bánk. Brusel na začiatku krízy úplne nezmyselne odmietol rokovania medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom. Práve tie mali šancu na diplomatické vyriešenie sporu. EÚ mala stopnúť pokusy zatiahnuť do krízy NATO. Americkí vojaci či už v Poľsku, alebo aj na Slovensku sú preto Danajským darom pre Európu. A to si treba uvedomiť, kým ešte nie je neskoro.

V článku som sa pokúsil zhodnotiť celú situáciu a na základe toho posúdiť celkové dianie okolo tohto konfliktu v Európe a navyše v susednej krajine Slovenska. Aj tento medzinárodný problém treba totiž vidieť v oveľa širšom kontexte. V žiadnom prípade sa týmto článkom neprikláňam na stranu Rusov, zažil som totiž na vlastnej koži inváziu spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 do Československa a okúsil aj hlaveň ruského kalašnikova medzi rebrami. Nie som a nikdy som nebol rusofil, ale vidím veci vcelku reálne. Nemám nič proti Spojeným štátom, ale tá pôvodne slobodná a demokratická krajina sa totálne zmenila. Guantanámo, tajné väznice CIA, mučenie zatknutých hovoria jasnou rečou. A ich prezident dostal ešte aj Nobeovu cenu mieru! Tváriť sa preto, že v ukrajinskej kríze sú Rusi tí zlí a Američania tí dobrí, je viac ako scestné. Pravda ostáva v takýchto konfliktoch vždy niekde na ceste a veľmoci idú žiaľ za svojimi strategickými cieľmi, bez ohľadu na obete. A tu im netreba ešte aj sekundovať.

Pavol Podolay, 12.8.2014

Poznámka.

Všetko čo tu píšem je môj osobný názor. Nie som členom žiadnej strany na Slovensku (ani som nikdy nebol) a moje názory teda nie sú ani postoje žiadnej slovenskej politickej strany.

Zdroj:
http://podolay.blog.sme.sk/c/362745/vojna-proti-putinovi.html

Pravda o Líbyi sa Vám možno nebude páčiť...

Vedúci predstaviteľ Líbyjskej revolúcie priznal, že Kaddáfi do demonštrantov nestrieľal

(Poznámka - nepripomína Vám to Sýriu a Ukrajinu...?)

Mustafa Abdul Jalil, šéf tzv. Prechodnej národnej rady v Benghází v roku 2011, priznáva:

Kaddáfí nenariadil streľbu, ktorý začala tzv. revolúciu v Líbyi. Dnes, keď je Líbya zničená, Jalil vo vysielaní líbyjskej TV Channel One oznamuje svetu, že demonštranti, ktorí boli zabití v Bengházi a ktorí boli príčinou útoku OSN a NATO na Líbyu, boli zabití skupinou špiónov a žoldnierov, ktorí nepochádzali z Líbye.

Zničená Syrta

Priznal, že o pravde v tej dobe vedel, ale išlo o to, aby sa vytvorila zámienka pre zvrhnutie líbyjskej vlády. Priznáva tiež, že o akcii bol dopredu informovaný a že ľudia z Líbye nikoho z mŕtvych demonštrantov nerozpoznali, pretože mali na sebe civilné oblečenie. Na ich pohreb nikto neprišiel, pretože nemaliv Líbyi žiadnych príbuzných alebo priateľov.
http://disquietreservations.blogspot.mx/2014/05/video-head-of-false-libyan-revolution.html

K Sýrii a začiatkom tzv. revolúcie existujú pochybnosti popísané tu
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/09/kontrarevolucia-na-blizkom-vychode.html

Ak al-Assad v Sýrii vyhrá, čo to bude znamenať?

Posledné udalosti v Sýrii sa vyvíjajú smerom, ktorý by som nedokázal vôbec rozumne predpovedať pred rokom. Vtedy bol alawitský režim klanu al-Assada na kolenách a analytici sa preli len o dátum konečnej porážky, evakuácie vládnych predstaviteľov do bezpečia v zahraničí a uzavretia sa Alawitov v ozbrojených enklávach.

Bashar al-Assad

Dnešné správy však prinášajú iný obraz. Strategická iniciatíva je v rukách súčasnej vlády, po páde pevnosti opozície Al-Qusayr, dochádza k vyčisťovaniu celých oblastí od prítomnosti nepriateľských ozbrojencov, do rúk vládnych vojsk padajú ďalši zajatci.

Šokujúca správa však prišla v posledných dňoch, keď sa prevalilo, že časť ozbrojenej opozície, prechádza na druhú stranu. Vojsko opozície sa rozklada nie pod náporom vlády, ale pod dojmami z hrôzy teroru, ktorý rozpútali fundamentalisti (väčšinou prináležiacich k zahraničným skupinám, často sa hlásiacich pod krídla Al-Kajdy) . Skutočná opozícia, ktorá začala pred dvoma rokmi povstanie pod dojmami útlaku režimu al-Assada a masakrov z čias jeho otca, dnes priznáva, že sluhovia režimu sa majú ešte čo učiť. Teroristi Al-Kajdy ich ďaleko prekonávaju. Hovoria : "Assad je strašný, ale druhá možnosť je horšia."

Preto využívajú amnestiu vyhlásenu vládou al-Assada a vraj začínajú po stovkách prechádzať na stranu vlády. Ich rodiny nakoniec v oblastiach ovládaných pravidelnou Sýrskou armádou žijú už dávno.

Skúsme si premyslieť, čo to znamená. Ak sme pred rokom rozmýšľali ako to skončí v prípade pádu režimu, dnes je na stole otázka, ako ďalej keď bude krajina vyčistená od teroristov.

Krajina po vojne

al-Assad sa reálne nebude môcť nazývať víťazom. Krajina je dnes posiata tisíckami voľne dostupných zbraní, veľké množstvo bojovníkov sa len z nutnosti podriadilo realite, ale výcvik a skúsenosti z bojov nezabudnú nikdy. Okrem teritória na pobreží Stredozemného mora, kde leží srdce Alawitov a Damašku nemá al-Assad nikde moc pevne v rukách.

Na severe krajiny majú kurdské oddiely faktickú nezávislosť, naviac zbrane (a možno aj prísľub autonómie v rámci krajiny) im režim poskytol ešte v začiatkoch konfliktu, aby mal istotu, že sa neobrátia proti nemu. O tom svedčí aj posledná správa Reuters z turecko-kurdského pohraničia, kde zablúdená guľka zabila tureckého chlapca a agentúra už otvorene hovorí o boji Kurdov s islamistami a nie o pravidelnej armáde vlády.

Nenávisť je v kultúre Východu pevne zviazaná s pomstou a neverím, že niekto niekedy zabudne na hrôzy vojny a na človeka, ktorému budú tieto hrôzy pripisované. Celé oblasti s homogénnym sunitským obyvateľstvom budú naďalej nenávidieť diktátora a naviac dnes budú mať k dispozícii zbrane, odhodlanie a skúsenosti.

Štandartná západná ponuka riešenia - slobodné voľby sú v tejto situácii asi ťažko uskutočniteľné. Ak by vyhrali strany spojené s Moslimským bratstvom a pokiaľ by v tejto citlivej dobe Alawiti stratili vplyv na udalosti, mohli by sa vystaviť genocíde so strany sunitov.

Preto si myslím, že režim Bashar al-Assada sa prestane hrať na demokraciu a bude naďalej pokračovať na obmedzenom teritóriu Damašku, Alawitskej enklávy a koridoru medzi nimi, kde má vládu relatívne pevne v rukách a kde dokáže zabezpečiť záujmy klanu a Alawitov. Sunitské enklávy sa možno pokúsia prevziať kontrolu nad svojim územím - niečo ako Hizballah v Libanone. Ak sa im to podarí, mohlo by vzniknúť krehké status quo s centrálnou vládou, s oblasťami kontrolvanými Kurdami a sunitmi. Ak sa tajnej polícii a muchabarat podarí eliminovať odpor sunitov a al-Assad bude formálne vládnuť celej krajine, len sa oheň odporu pridusí, ale nikdy nevyhasne a násilie bude v inej forme pokračovať ďalej.

Zahranično-politické súvislosti

Prehra opozície a porážka teroristov by však znamenala nielen jednoduché konštatovanie - al-Assad vyhral. S ním by sa totiž posilnilo aj postavenie Ruska, Iránu a čiastočne Číny. Ak sa celá kampaň začala ako súčasť cesty Saudskej Arábie a Kataru (s tichou podporou Izraela, USA, NATO), kde je na konci porážka iránskej teokracie, tieto plány by zaznamenali definitívny krach...

Opätovné rozpútanie bojov však bude znamenať len jedno, vytvorenie špirály cyklu zbrojenia a eskalácie konfliktu so stále lepšími a sofistikovanješími zbraňami. Príde deň, keď sa Izraelu nepodarí odhaliť a zničiť zbrane ako boli tie, ktoré al-Assad plánoval odovzdať teroristom z Hizballáhu a tým sa otvorí cesta pre ohrozenie kohokoľvek, kto sa Hizballáhu znepáči. Rovnako sa teroristom z Al-Kajdy dostanú do ruk MANPADy, ktorými bude možné zostreliť napríklad štartujúce Air Force One hocikde na svete, či iné pokročilé zbrane a zbraňové systémy.

Pre Saudov, aj Katar by bolo lepšie zmieriť sa s nastávajúcou situáciou a počkať si na inú príležitosť

V zahraničnej politike prestane hrať Sýria tak dôležitú úlohu, ako tomu bolo pred pár rokmi, čím sa čiastočne naplní cieľ oslabenia Iránu. Napriek tomu symbolické víťazstvo chránenca ajjatolláhov bude znamenať vysokú prestíž a posilnenie ich vplyvu a sebavedomia. Rusku ostane naďalej strategický prístav Tartus, ktorý bude umožňovať lepšie kontrolovať záujmy Ruskej federácie v  Európe a blízkom okolí. Ak niekto vyjde ako jednoznačný víťaz konfliktu, bude to rozhodne Rusko.


Zdroj:
http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/middleeast/syria/10198632/Syria-disillusioned-rebels-drift-back-to-take-Assad-amnesty.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/alawiti-v-syrii-bojuju-o-hole-prezitie.html
http://www.sme.sk/c/6880370/turecky-tinedzer-zomrel-po-tom-co-ho-zasiahli-zabludene-gulky-zo-syrie.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/izrael-sa-pokusil-znicit-ruske-rakety-v.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Man-portable_air-defense_systems

Bože, ako hlboko SME klesli

Pozrite si obrázok z článku, kde sa hovorí o al-Kájde. Vidíte tú vlajku?

Vlajka teroristickej brigády Jabhat al-Nusra, časti al-Kájdy 

Je to vlajka al-Nusra, organizácie, ktora sa hlási ku al-Kájde. Pokiaľ viem je to organizácia, ktorá bojuje na strane opozície v Sýrii a má na svedomí neuveriteľné ukrutnosti, popravy, mučenia väzňov. Skrátka nik so zdravým rozumom by s týmito ľuďmi nechcel nič mať. Sú to podobní ľudia ako tí, čo zrútili dvojičky v New Yorku, spôsobujú smrť desiatok tisíc ľudí po celom svete, čo zabili slovenského vojaka v Afganistane, sú to náboženskí fundamentalisti, ktorých cieľom je šíriť teokraciu po celom svete najbrutálnejšími prostriedkami, ktorí zabíjajú ženy a deti, prznia nepriateľov na všetky spôsoby, znásilňujú s požehnaním imámov. Strana, na ktorej bojujú títo teroristi stráca oprávnenie vyslovovať sa v mene kritiky spoločenských pomerov, pretože cieľom násilníkov nie je spoločenské dobro, ale chaos a teror.

Pripomeňme si, čo sa stalo v Afganistane. Náboženský fanatik zamieril zbraň na svojich kolegov v zbrani a spustil paľbu. Pripomeňme si, smútok slovenských občanov, aj ceremóniu na záver poslednej cesty čatára Daniela Kavuliaka.

Každý vie, alebo aspoň tuší primárnu príčinu smrti slovenského vojaka - sú to náboženskí teroristi, takí istí ako tí v Sýrii. Hoci je sekulárny režim al-Assáda, ktorý s teroristami bojuje, krvavý, nespravodlivý a nehodný podpory, teroristi sú na tomto rebríčku ešte o hodne nižšie. A každý vie, alebo aspoň tuší, že vojna s terorizmom sa nevyhráva jeho propagáciou alebo dokonca podporou.

Schválne, ako by sa cítili obete holokaustu, keby nejaké izraelské noviny napríklad Jerusalem Post, začali presadzovať pohľad, že fašizmus napríklad v ďalekom Paraguayi je vlastne niečo úplne iné ako fašizmus v Európe, že ich treba podporovať a že fašisti v danej krajine sú fakticky vlastenci - aj keď robia presne to isté čo v Európe. T.j. zabíjajú, vraždia, znásilňujú. A ako ilustračný obrázok si noviny dajú vlajku s hákovým krížom.

Mýlim sa keď vidím paralelu medzi mojim komentárom a tým, čo urobila redakcia SME , keď článok o Sýrii, kde teroristov volá povstalci, ilustruje vlajkou teroristickej organizácie?



Snímka obrazovky zo SME s propagáciou teroristickej organizácie al-Nusra

Aby ma niekto neobviňoval z prepiateho sentimentu. Ani druhá strana nie je o nič lepšia, po tom, čo sa do bojov zapojil libanonský Hizballáh, ktorý k terorizmu tiež nemá ďaleko, aj keď brutalitou za al-Nusra  zaostáva. Hoci môžem chápať zúfalosť al-Assada, ktorý vidí, že bez pomoci Hizballáhu nemá voči aliancii NATO, sunitských krajín a Izraela šancu, nie je to žiadne ospravedlnenie.  Redakcia SME a aj Európska Únia by skutočne mala dať od konfliktu ruky preč, vyhlásiť embargo na zbrane a podporu akejkoľvek strany. Pokiaľ sa nezapojili šiítski teroristi, stále sa dalo uvažovať o konflikte ako o boji sekulárnych princípov s náboženskými. Dnes nadobúda stále väčší význam náboženská rovina konfliktu ako boj šiítov a sunitov a tak to čiastočne chápu aj blízkovýchodné teokracie. Ani jedna strana dnes už neustúpi. Alawiti preto lebo nemajú kam, suniti z opozície preto, lebo investovali príliš veľa miliárd a v hre je ďaleko viac, ako len osud Sýrie.

Zdroj:
http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/middleeast/syria/9984444/Syrias-al-Nusra-pledges-allegiance-to-al-Qaeda.html
http://www.sme.sk/c/6863128/v-kandahare-zabili-slovenskeho-vojaka-dvaja-su-tazko-zraneni.html
http://kysuce.sme.sk/c/6867442/terorizmus-s-rotnym-kavuliakom-sa-prisli-rozlucit-stovky-ludi.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/06/masakry-islamskych-extremistov.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/06/europa-podporuje-bestialne-masakry.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/sex-dzihad.html
http://www.sme.sk/c/6876392/asadove-jednotky-zabili-v-damasku-desiatky-povstalcov.html
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/alawiti-v-syrii-bojuju-o-hole-prezitie.html

Informácie a dezinformácie v Sýrii

Podľa správy, ktorú som prednedávnom zverejnil o útoku na základňu protilodných rakiet Jachont v Sýrii, likvidácia 50 dodaných ruských rakiet Jachont (v roku 2007 ich kúpila Indonézia v cene 1,2 milióna dolárov za kus)  bola dielom Izraela

Len pripomínam, že je to raketa, voči ktorej neexistuje v súčasnosti žiadna obrana. Po vertikálnom štarte vystúpi do výšky cca 15km rýchlosťou 750m/s (2,5M) potom zostúpi na úroveň hladiny mora a vo výške cca 5-15m sa rýchlosťou cca 650m/s (2M) približuje k cieľu. Po zachytení cieľa vo vzdialenosti cca 50km sa približuje pomocou pasívneho navádzania, ak cieľ vyžaruje v elektromagnetickom spektre, alebo pomocou vlastného radaru. Pred priblížením k cieľu vie raketa autonómne vykonávať náhodné prudké úhybné manévre, ktoré znemožňujú jej zameranie. Raketa je tiež známa pod menom Ship killer - Zabiják lodí

Izrael zvolil v súčasnosti jedinú možnú obranu proti týmto raketám - zničiť ich ešte pred vypustením... Nebolo však jasné, odkiaľ úder prišiel.

Úder z mora

Anglické noviny The Sunday Times zverejnili, že úder bol prevedený raketami dlhého doletu z nových ponoriek triedy Delfín (Dolphin), ktoré Izrael dostal prednedávnom z Nemecka a ktoré sú v súčasnosti považované za absolútnu špičku konvenčných (nejadrových) ponoriek. Cieľom mohli byť aj (vraj) dodané protivzdušné systémy S-300.

Posledné úpravy, ktoré boli na ponorkách Delfín vykonané, umožňujú vypúšťať aj protizemné strely zo 4 torpédových výmetníc s priemerom 650mm. Izrael nikdy nepriznal existenciu a vlastníctvo jadrových hlavíc, napriek tomu je verejným tajomstvom, že ich vlastní minimálne niekoľko desiatok a ponorky slúžia ako nosiče rakiet s konvenčnými alebo jadrovými náložami.

Izraelská križujúca strela Popeye Turbo má deklarovaný dolet až 1500km, umožňuje niesť až 200kg jadrovú nálož. Okrem inerciálneho a infračerveného navádzania je možné spojiť sa strelou pomocou datalinku v konečnej fáze letu a navádzať ju prakticky na akýkoľvek bod v priestore cieľa operátorom vizuálne pomocou TV prenosu. Fantastické vlastnosti navádzacieho systému boli využité aj pri kĺzavej izraelskej bombe SPICE, ktorej  umožňujú trafiť cieľ na vzdialenosť 50km s odchýlkou 5m...

Vzdušný úder

Ruská anglicky vysielajúca stanica RT však prišla so šokujúcou informáciou, ktorá prevrátila naruby všetky doterajšie informácie o existujúcich vzťahoch. Izraelské lietadlá zaútočili so Stredozemného mora, ovšem s využitím tureckých základní!

Podľa televízie RT "...izraelské lietadlá opustili vojenskú základňu v Turecku a priblížili sa k Latakii od mora, aby sa ubezpečili, že zostanú mimo sýrskeho vzdušného priestoru,  takže sa nemohli stať legitímnym cieľom pre sýrske letectvo,".

Turecko tieto informácie, že Izrael použil na útok voči Sýrii ich základňu, rezolútne poprelo. Turecký minister zahraničia Ahmet Davutoglu povedal pre médiá, že správy o incidente sú "úplne nepravdivé" a tí, ktorí šíria takéto fámy vykonávajú sú "zradcovia."  Dodal tiež, že "Turecko nikdy nebude súčasťou ani partnerom  takýchto útokov. Tí, ktorí toto vyhlasujú, chcú poškodiť turecké sily a dobrú povesť,".

Stanica RT si vyžiadala stanovisko tureckej ambasády v Moskve a podľa nej "Turecko oficiálne informuje, že toto tvrdenie rozhodne nie je pravda."

Ešte pred rokom by podobná informácia vyzerala ako nezmysel. Kauza tureckej lode, ktorá chcela preraziť izraelskú blokádu Gazy s následnými úmrtiami na palube, definitívne pochovala dlhoročnú izraelsko-tureckú spoluprácu a spojenectvo. Ovšem v marci 2013 obe krajiny začali opatrný proces zbližovania po tom, čo sa za tento incident izraelský premiér Benjamin Netanjahu ospravedlnil tureckému premiérovi Recep Tayyip Erdoganovi.

Dôsledky

Ak je to pravda, sýrska vojna sa dostáva do vyššieho levelu. Už dnes sa bežne hovorí, že nejde o Sýriu, ale o globálny konflikt medzi šiimi a sunitmi. Podľa výborného článku v časopise Týden  otvorené zapojenie Izraela do tohto konfliktu na strane sunitov by mohlo eskalovať napätie do úrovne, ktorej koniec si ani nechcem predstaviť. Na strane Sýrie je jednoznačne Irán, ktorý vie, že po páde režimu al-Assada, je na rade on. Svoje záujmy prezentuje aj Rusko spolu s Čínou, ktorí nebudú zrejme nebudú chcieť dopustiť úplnú hegemóniu sunitov (poťažmo USA) v tomto regióne.

Pre politikov z európskych krajín sú ťažko pochopiteľné náboženské motívy a motívy cti, ktoré sú však pre blízkovýchodné krajiny nielen podstatné ale môžu byť hlavným motívom niektorých plánov a činov. Nemali by sme to brať na ľahkú váhu. To čo sa začalo ako regionálne mocenské pretláčanie v zástupnom konflikte s ekonomickým pozadím (boj o kontrolu produktovodov), môže skončiť v krvavej neľútostnej bitke každého z každým.

Saudská Arábia momentálne naladila vojnové bubny džihádu a podľa počtu zabitých teroristov v Sýrii, sú práve Saudi hlavným dodávateľom živej sily. Pre monarchov z Perzského zálivu to prestáva byť vec politiky a začína to byť vec prestíže. Katar utratil 3-4miliardy dolárov na podporu opozície, bez nejakého výsledku a jednoducho si aj (ako to zrejme cítia oni) vzhľadom na nedemokratický spôsob vlády nemôžu dovoliť ukazovať slabosť. Pre Saudskú kráľovskú rodinu je zas frustrujúca slabá kooperácia Američanov, ktorí by podľa nich mali dostáť záväzkom, vyplývajúcim z neochvejnej saudskej podpory americkej ekonomiky a olejového dolára.

Európa je na pomedzí medzi Scyllou a Charybdou, kde ani jedna varianta nie je dobrá. Nemôžu si dovoliť nepodporiť sunitov vzhľadom na ekonomické záujmy a aj vzhľadom na prevládajúcu piatu kolónu vo svojich materských krajinách, kde radikálne naladení suniti tvoria rozhodujúcu časť imigrantskej komunity. Vyzbrojenie opozície však znamená takisto vyzbrojiť teroristov z celého sveta, ktorí majú na svedomí aktivity ako pád dvojičiek či krvavé orgie v londýnskom metre... Porážka al-Assada pretvorí región na jeden veľký teroristický výcvikový kampus, ktorého absolventi budú mať hlavný prirodzený cieľ zničenie a dobytie Európy. Na druhej strane, ak by však bol nápor sunitov odrazený, nebezpečne sa zvýši vplyv Iránu a Ruska na dianie v Európe.

Rola Izraela je zrejme v tomto konflikte pragmatická. Je lepšie sa dohodnúť so sunitskými štátmi a následne držať teroristov na dištanc za pohraničným múrom, ako mať za hranicami vyzbrojenú, perfektne vycvičenú a sebavedomú sýrsku armádu a zároveň sa obávať aj pomsty sunitov celého sveta...

Islam je sám osebe veľký problém. Náboženská vojna ho ešte viac vyostrí. Ako hovorím, dobré východiská sa už minuli

http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/izrael-sa-pokusil-znicit-ruske-rakety-v.html
http://www.thesundaytimes.co.uk/sto/news/world_news/Middle_East/article1287321.ece
http://www.thetimes.co.uk/tto/news/world/middleeast/article3816189.ece
http://en.wikipedia.org/wiki/Popeye_(missile)
http://rt.com/news/israel-strike-syria-turkey-089/
http://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/asie-a-oceanie/hrozi-nova-valka-celosvetovy-dzihad-mezi-sunnity-a-siity_276390.html
http://www.blogovisko.sk/kto-v-skutocnosti-bojuje-v-syrii.html

Politici - Účel nesvätí prostriedky!
.

Čo ste sa v novinách SME nedočítali

Manipulácie

Manipulácia správ nie je len v tom, čo a ako Vám noviny predložia, ale aj v tom čo Vám nepovedia. Pri správach zo zahraničia, kde neexistuje, alebo je len veľmi ťažké overenie z viacerých zdrojov (ale povedzme si úprimne ani nakoniec nie je prakticky žiaden dopyt zo strany čitateľov) je to obzvlášť nebezpečné.

Je pravda, že noviny nemajú povinnosť zverejňovať všetko zo servisu tlačových agentúr, zhodneme sa však, že zásadné veci by mali byť čitateľom sprostredkované. Bohužiaľ prišiel som na závažné pochybenie v tejto spravodajskej povinnosti v novinách SME

Tentoraz len krátko

Ako si vysvetliť fakt že na SME bol jednak zverejnený článok o výrobe sarínu v Iraku so servisu TASR z 1.6.2013 - pozri tu  ale nebola zverejnená ďalšia zásadná informácia z apríla tentoraz SITA, že iracká a sýrska časť Al-Kajdá sa spojili - pozri tu!

Denník SME neuviedol podstatnú spravodajskú informáciu

Prepojením týchto dvoch správ totiž dostávame zaujímavý informačný oblúk, ktorý si však čitatelia v SME nemali šancu vytvoriť... Zrekapitulujme si to : vieme že Al-Kajdá v Sýrii a v Iraqu je dnes štrukturálne jedna organizácia. Bolo objavené laboratórium Al-Kajdá na výrobu sarínu a yperitu (horčičný plyn) v Iraku. Myslím, že po týchto dvoch správach len skutočne hlúpy človek môže veriť v nevinnosť teroristov v Sýrii, čo sa týka použitia nervových plynov.

Zvlášť keď brutalita a doslova šokujúce praktiky fundamentalistov (rezanie hláv za živa ako v prípade popravy troch kresťanov z 23.júna 2013, v jednom prípade dokonca pojedanie ľudských orgánov) sú viac ako dobre známe.

Potom správa ktorú včera SME zverejnilo, že západné rozviedky sa obávajú aby sa Al-Kájde nedostali nervové plyny do rúk vyzerá dôveryhodne - ale len vtedy, ak nemáte k dispozícii kompletné informácie, z ktorých je viac ako zrejmé, že tieto nervovo-paralytické zbrane si teroristi už dávno vyrábajú sami... Potom je táto správa očividnou spravodajskou dezinformáciou a SME sa na tejto manipulácii aktívne zúčastňuje.

Inak si myslím, že zahraničné správy SME (ne)zverejňuje v podstate len ako výsledok servisu TASR/SITA ( a tí to preberajú z Reuters/AP). Čiastočné manipulácie v selekcii správ a ich ohýbaní by som videl aj tu. V oblasti má SME jediného korešpondenta Janu Shemesh

Výsledok informačnej deformácie

USA a NATO majú rozdvojený prístup k teroristom. V Sýrii ich podporujú, inde zabíjajú

Zahranično-politické správy SME z prostredia Blízkeho Východu sú dlhodobo opticky "na strane" teroristov. Režim al-Assada v Sýrii, proti ktorému teroristi bojujú, nie je žiadna prechádzka ružovým sadom, je to však pre bezpečnosť Európy a priľahlého regiónu ďaleko lepšia alternatíva. USA, NATO však na jednej strane prenasledujú a zabíjajú teroristov Al-Kajdá po celom svete, základňa Guantanámo na Kube je naplnená mučenými ľuďmi, ktorých CIA podozrieva zo spolupráce s týmto hnutím, v Sýrii ich na druhej strane platia, trénujú a vyzbrojujú. Je to neuveriteľne morálne a eticky  pokleslá situácia, ktorej bezpečnostné následky budú v dlhodobej perspektíve desivé.

Tak ako v Afganistane sa stali Američanmi dokonale vycvičení a vyzbrojení mudžahedíni bojujúci proti Rusom zárodkom celosvetového teroristického hnutia Al-Kájda, tu prevádza Západ doslova samovražedné orgie v ďaleko väčšom meradle. Výsledkom výcviku a vyzbrojenia desiatok tisíc náboženských fanatikov môže byť v budúcnosti iba zapálenie vojnových požiarov po celom svete.

Toto sa však zo správ SME nedozviete...

Zdroj:
SME/TASR : http://www.sme.sk/c/6821651/iracka-tajna-sluzba-odhalila-bunku-al-kaidy-ktora-vyrabala-chemicke-zbrane.html
Pravda/SITA : http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/276979-syrska-povstalecka-armada-odmieta-spolupracu-s-al-kajda/
Blog : http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/06/europa-podporuje-bestialne-masakry.html
Kanibal : http://www.youtube.com/watch?v=dXK9vQdSOcY
SME/TASR : http://www.sme.sk/c/6866419/al-kaida-sa-moze-dostat-k-asadovym-chemickym-zbraniam-obavaju-sa-briti.html

Politici - Účel nesvätí prostriedky!
.

Európa podporuje beštiálne masakry

VAROVANIE! AK VÁM JE MENEJ AKO 18, OPUSTITE TÚTO STRÁNKU

 

Sýria je dnes synonymom násilia a nadarmo zmarených ľudských životov v občianskej vojne trvajúcej už dva roky. V mene Allaha a podľa príkladu Mohameda však jedna strana, tzv. rebeli zanecháva za sebou reťaz neuveriteľne brutálnych činov.

Obľúbenou zábavou džihádistov je rezanie hláv a umiestňovanie týchto videí na Internet ako "výstrahu" pre neveriacich čo ich čaká, keď sa dostanú do rúk fanatických saláfistov. Mimochodom túto stranu podporuje USA, NATO a Európska Únia, t.j. Slovensko...

23.júna 2013 sa do rúk teroristov, ktorí boli označení ako príslušníci Jabhat al-Nusra, dostali traja ľudia kresťanského vierovyznania, z nich bol jeden katolícky kňaz François Murad. Podľa správy Vatican News odmietol odísť za Sýrie s tým, že ak zomrie, bude to mučenícka smrť na oltári mieru, za ktorý sa bude neustále modliť.

Táto chvíľa nastala.

Nech odpočíva v pokoji!

Video

Na videu vidno ako teroristi vraždia troch ľudí v sýrskej oblasti Edlib, vrátane François Murada. Arabsky hovoriaci ľudia s cudzím prízvukom deklarujú, že vykonaním toho aktu napĺňajú Boží zákon.


Zdroj :
http://www.news.va/en/news/asiasyria-a-catholic-priest-killed-bishop-hindo-he

Doporučujem :
Kanibal: http://www.youtube.com/watch?v=dXK9vQdSOcY
http://www.blogovisko.sk/masakry-islamskych-extremistov-posilnuju-rezim-al-assada.html http://jurajpolacek.blog.sme.sk/c/329899/Pad-Asada-a-buducnost-syrskych-krestanov.html http://www.blogovisko.sk/kto-v-skutocnosti-bojuje-v-syrii.html