Príčiny ochladenia vzťahov USA-Rusko - polemika

V novinách SME bol zverejnený názor Pavla Morvaya, kde tvrdí, že vina na ochladenie rusko-amerických vzťahov je čisto ruskou vinou a že ústretové americké kroky Obamovej administratívy si Rusi vyložili ako slabosť. Musím nesúhlasiť, je možný aj iný pohľad

Putin - Obama

Unipolárna politika USA minulých rokov

Súčasný postoj prezidenta Obamu je sklamaním nad nemožnosťou vykonávať unipolárnu politiku. Už viac ako dvadsať rokov si USA robí (alebo snaží robiť) z mapy sveta s prepáčením vlastné ihrisko. Sľuby a záväzky, ktoré krajina dala Rusom pri rozpade soviestskeho impéria už dávno neplatia. Na bezprecedentné znásilnenie práva, sľubov a interných dohovorov v Líbyi Rusi dlho nezabudnú a ich manévrovanie a tvrdý odpor v Sýrii či Iráne je toho najlepším dôkazom.

Okrem toho žiadny štát neostatne pokojný, ak niekto začne okolo jeho hraníc stavať základné, resp. likvidovať jeho oporné body. Rusi proste dostali nejaké sľuby, ktoré sa Američanom nechcelo plniť. Preto si posledné roky robia veci po svojom a je im viac-menej jedno, čo si o tom Američania myslia. Pokiaľ sa chladné vzťahy nepretavia do nejakej formy ekonomickej blokády, nemyslím že sa na najvyššej úrovni niečo bude meniť.

Ohrozenie bezpečnosti Ruska

Jednanie Američanov však už nie je len o porušovaní sľubov, ale aj o priamom ohrození bezpečnosti Ruska. Klasickým prikladom je sieť protiraketovej obrany, ktorú presadzujú Američania. Ruská doktrína je iná ako americká. Aj vzhľadom na obrovskú rozlohu sa koncentrujú viac na obranu ako Američania - preto v prvom rade investujú do PVO a ich raketové komplexy PVOS a PRO sú jednoznačne najlepšie na svete. Od roku 2010 sa nikde v ruskej doktríne nehovorí o agresii ale len o možných hrozbách a odvracaní agresora. Americká doktrína TRADOC (Training and Doctrine Command) hovorí o vedení konfliktu na území protivníka a tomu zodpovedá aj vybavenie armády.

Takže Spojené štáty sú vybavené na útočnú vojnu a proti tomuto spôsobu Rusi vyvíjajú svoje obranné prostriedky. Existenciou funkčnej flotily lietadiel piatej generácie sa stávajú prostriedky obrany Ruska zraniteľné, čím získavajú prevahu Američania. Nervozita Rusov je naviac znásobená tým, že možnosť odvetného úderu sa efektívnou protiraketovom obranou výrazne znižuje. Sumár : Spojené štáty technologickou prevahou ohrozujú "štít" a naviac chcú oslabiť aj "meč".

V tomto kontexte sa nedivím podráždeným ruským reakciám a Obamov "reštart" chápem ako uznanie reality. V prípade, že by pokračoval v stavbe protiraketovej obrany, Rusi by museli reagovať nielen prudkým zvýšením zbrojenia, ale aj zmenou svojej doktríny, kde by sa jednoznačne určilo ohrozenie a tým by sa zvýšilo napätie vo svete.

Obchodné konflikty

Ďalšie neuralgické body sú boj o kontrolu produktovodov či transportných trás surovín a formu budúcej rezervnej meny. Ohrozenie záujmov Ruska na Blízkom a Strednom Východe je priamym útokom na to, čo tvorí prosperitu krajiny. Američanom ide hlavne o kontrolu formy obchodovania v dolároch, keďže tu je hlavný zdroj celosvetového dopytu po dolároch, Rusom o samotnú ťažbu a predaj. Môj názor je, že dohoda sa nejakým spôsobom dosiahnuť, pretože americké firmy majú technológie a zdroje, ruské firmy zase prístup k surovinám, takže sa obe strany potrebujú.

. Vojna v Sýrii je len obyčajným bojom o dodávky plynu, posväteným krvou obetí za jasotu "slobodnej" tlače .

Jasným dôkazom o ekonomických pozadiach udalostí bola cesta saudského princa Bandar bin Sultana do Ruska, kde sa snažil "uplatiť" Putina na ústup od podpory Sýrie. Tie podmienky viac ako jasne ukazujú amorálnosť západnej (aj slovenskej) tlače, ktorá v mene biznisu s plnými ústami demokracie, humanizmu a ľudských práv podporuje zabíjanie desiatok tisíc ľudí a dokonca podporuje besných teroristov režúcich hlavy nevinných obetí!

Takže si povedzme čo ponúkol princ Bandar - sľub na nákup ruských zbraní za 15miliárd a záruku že nedôjde k ohrozeniu pozícií Gazpromu ako hlavného dodávateľa plynu do Európy. Na pozadí si tiež povedzme, že prezident Sýrie Bashar al-Assad odmietol v roku 2009 podpísať s Katarom (najväčší producent zemného plynu v Perzskom zálive) dohodu o stavbe plynovodu z Kataru do Európy a v roku 2011 mal tú drzosť podpísať podobnú dohodu s Iránom a Irakom (Islamic Gas Pipeline). Tým si podpísal rozsudok. Mimochodom táto dohoda sa dostáva práve v týchto dňoch do ďalšej fázy

Horšie je, že súčasné snahy o transformáciu devízových rezerv štátov BRICS z dolárov na niečo iné (kumulácia zlata v stovkách ton, bartrové obchody, uznávanie národných mien) ohrozujú záujem USA. Súčasné rezervy v amerických dolároch sú celosvetovo radovo v biliónoch dolárov (cca 4,4bilióna) Tvorba devízových rezerv je svojim spôsobom najúspešnejším vývozným artiklom USA. Ústup od US dolára znamená zas priame ohrozenie prosperity USA.

. To, čo bolo pôvodne zdrojom amerického bohatstva, sa stáva zároveň jeho hrobárom.

Doláru sa hovorí "mena krytá ropou" a nie nadarmo je hlavným spojencom USA na Blízkom východe Saudská Arábia, ktorá je najväčším producentom ropy na svete a div sa svete, akceptuje len dolárové platby. Čína však dnes za ropu z Iránu platí juanom a za juany sa spätne etabluje v krajine svojimi technológiami a službami úplne mimo dolárovej sféry. Podobne aj ďalšie krajiny prestávajú US dolár používať ako obchodnú menu a postupne sa snažia obmedziť dolárové rezervy. Samozrejme vo veľkom to nie je možné spraviť, keďže vrhnutím stoviek miliárd na trh by znehodnotilo rezervy, ale trend je zjavný. Čína napríklad od roku 2006 znížila svoje rezervy v US dolároch zo 74% na dnešných 54%. Iróniou je, že za tieto peniaze kupuje napr. americké firmy, investuje v USA. Len za prvý polrok 2013 to bolo viac ako 10miliárd dolárov a hodnoty z minulého roka boli ďaleko prekročené. V čínskom prípade ide však o dlhú cestu, keďže majú investície v USA len za 50miliárd dolárov pri vlastníctve amerických dlhopisoch za 1,5bilióna USD a voči investorom z Británie 440mld a Japonska 300mld sú stále trpaslíkom. Aj tak sa však podľa mňa to, čo bolo pôvodne zdrojom amerického bohatstva stáva zároveň hrobárom.

Napriek bojovej rétorike najvyšších predstaviteľov, na nižších úrovniach bude všetko naďalej bežať po starom. Napr. celá logistika v Afganistane je odkázaná na Rusko, takisto bez kooperácie pri boji s terorizmom, hrozia veľké škody obom stranom. Rusi potrebujú americké technológie a investorov, Američania chcú zarábať. Naďalej však budeme svedkom prestreliek, ktoré sa po oficiálnom ochladení nebudú strany snažiť príliš maskovať.

Z uvedeného vyplýva, že hádzať vinu na Rusko je nepochopením politiky alebo dokonca priamo manipuláciou. Je to to klasický konkurenčný boj pri snahe o zabezpečenie si zdrojov. V každom vzťahu sú dvaja a minimálne by som vždy hľadal kto má z jednania, či konkrétnych činov prospech.


Zdroj:
http://komentare.sme.sk/c/6898235/smutny-koniec-resetu.html
http://www.blogovisko.sk/preco-je-raketovy-system-s-300-taky-problem.html
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/289442-rijad-ponuka-za-zradu-syrie-miliardy-moskve/
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/06/europa-podporuje-bestialne-masakry.html
http://www.upi.com/Business_News/Energy-Resources/2011/07/25/Islamic-pipeline-seeks-Euro-gas-markets/UPI-13971311588240/
http://defenddemocracy.org/media-hit/islamic-pipeline-states-meet-in-baghdad/
http://zpravy.e15.cz/byznys/finance-a-bankovnictvi/cina-se-spoleha-na-dolar-v-rezervach-stale-mene-748248
http://www.sinaco.eu/index.php/o-cine/cina-v-mediach/755-cina-kupuje-americke-firmy.html

Máte pre mňa koňa? Jeden chýba. Nie, priviedli ste dva naviac.

Geniálnym čiernym humorom začína  western, ktorý zhliada na všetky ostatné z vrcholu. Nikde inde sa v takom súlade nestretol scenár, réžia, kamera, herecké výkony a - hudba. Začína Once Upon a Time in the West, alebo ako nám zobák narástol, Vtedy na západe

Žiaden iný film nemôže zahájiť tému spaghetti westernov, ktoré (ako predpokladám) musia Američanov neskutočne mrzieť. Filmy, ktoré vytiahli na svetlo sveta samotnú esenciu Divokého západu, obnažili až na dreň realitu dobíjania šírych pustín Nového sveta, totiž nemá na svedomí niekto z plejády amerických westernových režisérov, ale nik iný ako Talian Sergio Leone s dvorným skladateľom hudby Ennio Morricone.

Sergio Leone si priniesol do Ameriky vlastný chlapčenský sen o nekonečných prériách, mužoch v kožených plášťoch a silných ženách. Rezignoval na úlohu pištolníka ako drsného chlapa vykresleného v čiernobielej karikatúre charakteru, jeho muž s koltom je postava v šedej zóne, je to človek s ľudskými motiváciami a pravdivými emóciami. S ľuďmi po svojom boku vytvoril tím, ktorý bol schopný prezentovať western tak, ako nikto nikdy pred ním a vnímanie tohto filmového žánru zmenil navždy. Stačilo len tak málo - ozajstného filmára, ktorý používa výrazové prostriedky žánru, ale pritom zostáva svojský a pravdivý vo vykresľovaní ľudských emócií, osudov a ich interakcií.

Leone si brúsil svoju režisérsku taktovku na  "svätej" dolárovej trojici :  Pre hrsť dolárov,  Pre niekoľko dolárov navyše, Dobrý, zlý a škaredý. Sú to bezpochyby dokonalé filmy, kde získal skúsenosti s tým ako podať túto tému čo najlepšie, kde vynikli priam prototypoví herci vo svojich úlohách Clint Eastwood,  Lee Van Cleef či Eli Wallach (Dnes asi známejší ako Calvera zo Sedem statočných). Zvlášť posledná dolárovka je skoro rovnocenným opusom nasledovnému vrcholu. Úprimne priznám, že pre človeka, ktorý má rád akciu je asi tento kúsok lepší než "Vtedy na západe". Ale ako vždy je to subjektívne. Pripomeňme si poslednú scénu tak dokonale vystihujúcu režisérsky rukopis Leoneho.


Vtedy na západe je dnes legendou hlavne kvôli hudbe. V dovtedy nevídanej symbióze s obrazom pôsobí hudba citlivého a talentovaného Ennio Morricone. To čo sa snažili rôzni filmári ako Akiro Kurosawa sa nezabudnuteľným spôsobom podarilo práve tu. Podľa mňa každý pozná aspoň nápev harmoniky. Tri molové tóny opakujúce sa dokola prednaznačujú nástup osudového, príchod anjela pomsty. Len génia ako je Morricone mohlo napadnúť vytvoriť  hudobný motív pre každú hlavnú postavu a tak je každý nápev zároveň aj signálom príchodu tejto postavy na scénu. A len filmového boha ako je Leone mohlo napadnúť nechať zložiť hudbu podľa scenára a natáčať film podľa nej! Scénar  a kamera nezaostávajú za týmito hlavnými lokomotívami príbehu. Bezpochyby je kostra príbehu dôležitá, v tomto prípade je však až bezchybne dokonalá a kamera pevne vedená Leonem dokázala sprostredkovať režisérovu víziu bezo zbytku.

Či to bola šťastná náhoda alebo premyslený počin ťažko povedať, ale výber hercov, ich výkony nesú znaky inšpirácie, ktoré bola navýšená synergiou v spolupráci s ostatnými zložkami v tomto filme. Je dobré že Charles Bronson hrá životnú rolu, že CC (Claudia Cardinale) málokde excelovala podobným spôsobom, do histórie tiež vošla jediná záporná úloha Henryho Fonda a banditu Jasona Robardsa nemôžete nemilovať. Bez kamery a hlavne bez hudby by sa však z postáv nimi prezentovanými, nikdy nestali priam ikonické charaktery.

Záverečná katarzia je už vskutku vyvrcholením hodným antickej tragédie, kde nevíťazí happy end, ale realita holého života.

Milujem úvodnú scénu so zrejmou až nechutnou sebaistotou režiséra, ktorý Vás 5minút vedie scénou, kde hlavným aktérom je kvapkajúca voda, vŕzgajúci veterník a - mucha. Bohužiaľ scéna je nedostupná, tak si pustíme aspoň hlášku z úvodu : "Máte pre mňa koňa? Jeden chýba. Nie, priviedli ste dva naviac."



Zdroj:
http://www.csfd.cz/film/5911-tenkrat-na-zapade/
http://www.csfd.cz/tvurce/2980-sergio-leone/
http://www.csfd.cz/tvurce/22532-ennio-morricone/
http://www.csfd.cz/film/5916-pro-hrst-dolaru/
http://www.csfd.cz/film/5915-pro-par-dolaru-navic/
http://www.csfd.cz/film/5910-hodny-zly-a-osklivy/
http://www.csfd.cz/tvurce/42-clint-eastwood/
http://www.csfd.cz/tvurce/9397-lee-van-cleef/
http://www.csfd.cz/tvurce/6485-eli-wallach/
http://www.csfd.cz/tvurce/364-charles-bronson/
http://www.csfd.cz/tvurce/2015-claudia-cardinale/
http://www.csfd.cz/tvurce/784-henry-fonda/
http://www.csfd.cz/tvurce/898-jason-robards/

Multikulturalizmus ako rasistická doktrína

Jiří Kinkor - český ekonóm a filozof

Islam v Európe je obohatením alebo nebezpečenstvom? Moja odpoveď na túto otázku je jasná a jednoznačná: je nebezpečenstvom. A táto odpoveď nie je nejakou emocionálne reakciou na teroristické útoky islamských fanatikov. Je výsledkom seriózneho štúdia a premýšľania o podstate islamu.

Dnes sa za hrozbu považuje militantný islam (nazývaný "islamizmus", alebo tiež islamský fundamentalizmus), nie však islam ako taký, ako náboženstvo. Inými slovami, za nebezpečenstvo sa považuje nie náboženská ideológia, ale jej fundamentálne, teda dôsledné uplatňovanie. Prečo by sme však mali vidieť problém v dôslednosti? Prečo by sme mali predpokladať alebo očakávať, že ľudia budú alebo by dokonca mali uplatňovať svoje presvedčenie nedôsledne? Prečo by sme mali predpokladať, že nebudú brať idey príliš vážne? Ak sú napríklad poctivosť a spravodlivosť pravdivými a ušľachtilými morálnymi zásadami, prečo by sme ich mali sledovať nedôsledne, teda nebyť príliš poctiví alebo byť spravodliví len niekedy? Jediným dôvodom, prečo by určité idey nemali byť dôsledne uplatňované, je prípad, keď tieto idey sú falošné, nepravdivé, a rozhodovanie podľa nich je pre človeka škodlivé. Ak náboženstvo ako určitý svetonázor a morálne vodítko ľudského konania je správnym a platným poznaním, prečo by malo byť nebezpečenstvom jeho dôsledné, ortodoxné uplatňovanie? V skutočnosti však akékoľvek náboženstvo, a osobitne islam, platným poznaním nie je, a preto sa ľudia obávajú jeho dôsledného uplatňovania a tých, ktorí sa ním riadia vážne, nazývajú extrémistami a fundamentalistami. Problém teda spočíva primárne v chybnej ideológii - a práve preto, že je chybná, je aj nebezpečná. Je nebezpečná sama o sebe, nie až vtedy, keď ju niekto uplatňuje dôsledne.

Argument, že väčšina moslimov je umiernená, je pre hodnotenie islamu ako ideológie, nepodstatný. Islam nemôžeme hodnotiť podľa toho, že väčšina moslimov nesúhlasí s militantnými prúdmi vnútri svojej kultúry, ani podľa toho, že medzi moslimami je možno celý rad veľmi vzdelaných a múdrych ľudí. Vzdelaní a múdri sú napriek islamu, nie vďaka nemu. Ak považujem napríklad krádež za nemravný čin len preto, že to zakazuje písmo sväté, rozhodne nie som múdry. Len slepo nasledujem autoritu a neviem prečo. Ak však dokážem rozumovo zdôvodniť, prečo je krádež zlom, a preto nekradnem, až vtedy sa správam múdro - bez ohľadu na to, čo hovorí náboženská viera.

Dôsledným uplatňovaním islamu zďaleka nemám na mysli len vykonávanie brutálnych inštrukcií obsiahnutých v tých či oných konkrétnych izolovaných veršoch Koránu. Mám na mysli aj bežné, nie militantné, konania moslimov, ktoré sú v súlade s ortodoxnou teológiou, teda v súlade s mystickou podstatou islamu ako sústavou dogiem náboženskej viery. Mám na mysli fakt, že rozum nemôže fungovať ak je spútaný a musí sa zastaviť kedykoľvek, keď narazí na otázky, ktoré sú vopred uzavreté v ríši dogiem. Nie je zhoda okolností, že slovo islam znamená "podriadenie sa". Islam skutočné žiada úplnú a bezvýhradnú poslušnosť voči božej vôli, plnú podriadenosť a odovzdania sa Allahovi a to vo všetkých aspektoch ľudského života. Podstatou islamu je teda totálna intelektuálna závislosť, orientácia na autoritu, na ostatných ľudí. Islam jednoznačne zavrhuje rozum ako nezávislé vlastné vodítko a konečnú inštanciu posúdenie správneho konania. A ako každé náboženstvo aj islam jasne vyzdvihuje domnelý posmrtný život nad skutočným životom na tomto svete, ktorý je len pominuteľný a teda nepodstatný. Teroristi z 11. septembra uniesli niekoľko lietadiel, rozhodne to však neboli "únoscovia veľkého náboženstva", ako ich nazval americký prezident Bush. Postavil sa tak na stranu tých, ktorí tvrdia, že medzi islamským terorizmom a islamom nie je žiadna súvislosť. Opak je pravdou. Vo všetkých podstatných aspektoch teroristi konali v súlade s postojom islamu voči neveriacim sekulárneho Západu a voči pominuteľnému životu na tomto svete.

Uviaznutie islamskej filozofie v bahne stredovekej scholastiky

Dôslednosť, s akou vyzdvihuje vieru a zavrhuje rozum, sa islam výrazne líši od moderného kresťanstva a judaizmu. Islam morálne oceňuje mučenícku smrť a degraduje všetko, čo robí jednotlivca samostatným a intelektuálne nezávislým na božie autorite. Preto je islam jednoznačne nebezpečnú ideológiou. Neprešiel totiž zásadným sekularizačnom procesom, ktorým prešlo kresťanstvo. Kľúčovou postavou v kresťanskom vývoji bol Tomáš Akvinský, ktorý svojím dielom vážne narušil absolútny diktát (tj dôsledné uplatnenie) viery, keď vedľa nej postavil rozum ako dôležitý a suverénny nástroj poznania pozemských zákonov. Vzkriesil storočiami pochované antické myšlienkové dedičstvo a predovšetkým Aristotela. Výsledkom bola renesancie a jej kulminácie v osvietenstva.

Paradoxom je, že sa do kresťanskej Európy dostali antické diela prostredníctvom arabských mysliteľov, ktorí ich stáročia pred tým z gréčtiny a iných jazykov prekladali, čím významne pozdvihli kultúru vtedajšieho islamského sveta. Niekoľko sto rokov bola táto časť sveta civilizovanejšou, intelektuálne úspešnejšou kultúrou, ktorá vyčnievala nad stagnujúcou stredovekou Európou. A práve toto historické obdobie sa dnes, nanešťastie, uvádza ako jeden z dôležitých argumentov, prečo by sme mali rešpektovať a uznávať islam ako úctyhodnú ideológiu. Ide však o úplne neoprávnený argument a najväčší mýtus o islame. Relatívna vyspelosť vtedajšej kultúry bola výsledkom antického vplyvu, vplyvu sekulárnych kultúr, civilizačného pôsobenie rozumu a vedy, nie islamu. Nešlo o žiadny "zlatý vek islamu", ale o zlatý vek rozumu, ktorému sa dočasne podarilo zatlačiť vieru do pozadia. Islam mal v tejto epoche významné teológov a filozofov, ktorí sa snažili o istú formu "syntézy" rozumu a islamu, avšak žiadny z nich nemal tak prevratný vplyv, ktorý by z ortodoxného islamu urobil to, čo urobil tomismus (filozofia Akvinského) z kresťanstva. Naopak v čase, keď v kresťanskej Európe silnie vplyv rozumu a ustupuje dôslednosť viery, upadá islamský svet do temného mysticizmu, k dôslednému islamu. Preto islamská kultúra stagnuje na intelektuálnej úrovni stredoveku, zatiaľ čo okolo nej sa odohrala a stále pokračuje priemyselná revolúcia.

Zášť voči Západu zďaleka nepanuje len medzi militantnými islamskými radikálmi, je charakteristická pre celý islamský svet. Rastúci kultúrny a technologický vplyv západného sekularizmu prehlbuje priepasť medzi moderné priemyselnou civilizáciou na Západe a stredovekým životom v islame a čoraz viac podkopáva autoritu islamskej ideológie. Moslimovia nemôžu nevidieť, že západná kultúra preferuje šťastný život a blahobyt na tomto svete, že náboženstvo na Západe už dávno nie je brané vážne a nie je kultúrnou silou, ktorá by formovala myslenie a správanie ľudí. To všetko je v priamom protiklade s ich hodnotami a s islamom. Imámovia a ostatní islamskí intelektuáli si to dobre uvedomujú. Tí radikálnejší a dôslednejší žiadajú posilnenie autority islamu a jeho prísnejšie uplatnenie v súkromnom a verejnom živote. Čím väčší vplyv budú ortodoxní moslimovia mať, tým väčšou hrozbou islam bude.

Hrozba multikulturalizmu

Pre Západ by islam nebol tak vážnym ohrozením, ak by Západ sebavedome, hlasno a s plnou morálnou istotou vyzdvihoval svoju kultúru a hodnoty, na ktorých spočíva. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí Západu zvnútra. Je ním ideológie multikulturalizmu, podľa ktorej nie sú rozdiely medzi rôznymi kultúrami morálne významné, žiadna kultúra údajne nie je lepší než ostatné kultúry a je potrebné všetky rovnako rešpektovať as porozumením tolerovať. Multikulturalizmus neznamená ústretovosť voči imigrantom a odmietať multikulturalizmus neznamená byť voči nim xenofóbny. A kto kritikou multikulturalizmu obviňuje z nacionalizmu alebo dokonca z rasizmu, nechápe čo je rasizmus. (Rasista je ten, kto morálne hodnotí na základe rasy).

Naopak sám multikulturalizmus je fundamentálne kolektivistickou a rasistickou doktrínou. Pozerá na človeka ako na príslušníka rasy či etnika, ako na produkt spoločnosti, nie ako na jednotlivca plne zodpovedného za voľbu svojho správania. Kultúru poníma ako súbor hodnôt, tradícií a zvykov závislých na rase, etnickej príslušnosti či dokonca zemepisnom regióne - teda na atribútoch, ktoré nijako nesúvisia s individuálnou ľudskou voľbou a teda s morálkou. Multikulturalizmus chápe islamskú či akúkoľvek inú kultúru ako hodnoty, spôsob myslenia a správania, ktoré "akosi historicky patria k danému náboženstvo, regiónu, k danému národu, rase". Ktokoľvek k takto definovanej skupine patrí, chová sa jednoducho istým spôsobom, a nemôže si pomôcť. Jeho hodnoty sú determinované skupinou, kolektívom. A teda by sme ho nemali morálne hodnotiť.

Multikulturalizmus tak úplne ignoruje, že človek je voľnou slobodnou bytosťou a jeho myslenie a správanie nie je determinované vyššie uvedenými atribútmi. Je ľahostajné, či Arab, černoch, Hispánec alebo beloch žije vo Francúzsku, Sýrii alebo Amerike. Podstatné je, že si volí, či je alebo nie je moslim. Či nezávisle používa vlastný rozum alebo sa poslušne podvoľuje inštrukciám imámov. Či sa niekoľko hodín denne modlí v odovzdanom očakávaní "posmrtného raja", alebo či vedecky skúma účinky vakcíny zachraňujúce ľudské životy. Či volá smrť "imperialistickej" Amerike alebo obhajuje individuálne práva a slobodu. Každý človek si volí, nakoľko (a či vôbec) používa rozum, a z toho vyplýva, aké hodnoty sleduje a či sa chová tak či onak. Kultúra vzniká tak, že si významne početná skupina jednotlivcov volí rovnaké alebo podobné fundamentálnej hodnoty a podľa toho koná. Islamskú (rovnako ako akúkoľvek inú) kultúru potrebujeme a musíme hodnotiť, a to nie podľa toho, kde vznikla, akú dlhú má históriu a ktorý národ ju vyznáva, ale podľa toho, aké hodnoty tvoria podstatu tejto kultúry. Ak sú tieto hodnoty v súlade s životom, sú dobrom a taká kultúra je dobrom. Ak sú naopak v rozpore so životom, sú zlom, a taká kultúra je zlom. Multikulturalizmus však odmieta legitimitu morálneho hodnotenia, odmieta morálne rozlišovať objektívne dobré od objektívne zlého, odmieta fakty.

Pôvod multikulturalizmu

Multikulturalizmus nespadol z neba, nie je primárnym ideovým východiskom. Mnohí pravicovo orientovaní komentátori považujú multikulturalizmus za módnu ľavicovú ideológiu, pretože jej zástancovia presadzujú ďalšie a ďalšie štátne regulácie (kvóty a pod). To je veľmi povrchná, politická klasifikácie multikulturalizmu. Multikulturalizmus je nutné chápať ako jeden z výhonkov zničenej filozofie, filozofie skepticizmu, subjektivizmu a morálneho agnosticizmu. Je to doktrína, ktorú hlásajú nihilistickí profesori prestížnych západných univerzít (o nimi infikovaných politikoch ani nehovoriac). Títo intelektuáli tvrdia, že fakty reality nemožno objektívne poznávať, že "nikto nie je majiteľom pravdy", žiadne jednoduché riešenia neexistujú, svet nie je "čiernobiely" (rozumej dobro a zlo nemožno objektívne rozlíšiť, nemožno vynášať jednoznačné morálne súdy). (S týmto hodnotením nesúhlasím, podľa mňa je vplyv neomarxistickej filozofie frankfurtskej školy jasne dokázateľný, viď článok O pôvode multikulturalizmu - pozn. prekladateľa) Z tohto intelektuálneho úpadku potom pramení morálna neistota, sebanedôvera, obava z jednoznačných, razantných tvrdení a súdov.

Nič než multikulturalistická ústretovosť a zmierlivosť nemôže viac živiť snahy o dôslednejšie (tj fundamentálnejšie) uplatňovanie islamu, jeho expanziu a jeho ambície k svetovej dominancii. To, čo nedokážu teroristi, bezpečne dokáže multikulturalizmus, pretože intelektuálne odzbrojuje našu kultúru a eliminuje možnosť sebaobrany proti deštruktívnemu mysticizmu islamu. Čo viac môže imámom aj radovým moslimom pomôcť v sebavedomom šírení islamu ako zdržanlivosť Západu v morálnom hodnotení ich nebezpečnej ideológie? Čo ich môže viac povzbudiť, než pochybovanie Západu o správnosti vlastnej kultúry? Nedávno to veľmi výstižne zhrnul americký publicista Robert Tracinski v súvislosti s francúzskymi výbuchy násilia: "Nejde len o to, že francúzski moslimovia musia asimilovať s francúzskou kultúrou. Najskôr musí existovať sebavedomá kultúra, s ktorou by bolo možné sa asimilovať. Nedá sa asimilovať s kultúrou, ktorá sama seba ničí a vymazáva ".

Napriek iracionálnym intelektuálom stále platí, že západná sekulárna kultúra je objektívne lepšia ako stredoveká kultúra islamskej viery. A kým rozum zostane na Západe dominantným nástrojom poznania a vodítkom rozhodovania, bude to platiť aj naďalej.

"Mohol by sa dobre uživiť ako imám v mešite" komentoval moje vystúpenie na nedávnom seminári Centra pre ekonomiku a politiku jeden z rečníkov, čím reagoval na moje razantné morálne hodnotenie islamu. Áno, istota, s ktorou hájim myšlienky a morálne ich hodnotím, je možno podobná istote, s akou imámovia hlásajú svoje kázne. Ako imám by som sa však neuživil, pretože v tom podstatnom sa od imámov zásadne líšim. Ja hájim životodarné idey, oni smrtonosné.

Jiří Kinkor, Galtův inštitut

Originál :
http://www.aynrand.cz/view.php?cisloclanku=2006012201

Zdroj :
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/08/politicka-korektnost-alebo-ako-vznikli.html

O švárnom Tunisanovi alebo ako je to s umierneným islamom

Luděk Frýbort - český exilový spisovatel

Hannover, 21. januára 2011 |  Luděk Frýbort

Udial sa nedávno v jednej krásnej a bohatej európskej krajine takýto príbeh. Zoznámila sa mladá, pohľadná dievčina na dovolenke s fešným Tunisanom. Bol to mládenec veselý a príjemný, mravov svetských, nič nábožného mu na nose neviselo, pivo pil, do mešity nechodil, vzor umierneného, ​​sekularizovaného moslima, o akých sa rado píše, že oni a nie nejakí blázniví extrémisti tvoria jadro moslimskej populácie. Užili si spolu medové týždne, uistili sa vzájomnou láskou a odišli ruka v ruke do dievčiny vlasti za účelom uzavretia zväzku manželského. Od tej chvíle sa príjemný, umiernený a tolerantný Tunisan začal meniť. Rozpamätal sa na prikázania svojej viery a pustil sa ich prísne dodržiavať, čierny plnofúz si narásť dal, do mešity usilovne dochádzal, päťkrát denne o modlitebný koberček čelom tĺkol, a keďže sa počas toho času stačili šťastnému páru narodiť dvaja chlapci, na obriezke trval, pretože nie je prípustné, aby syn moslimského otca nekráčal v šľapajach Prorokových.

To už bolo medzitým trocha múdrejšej mamičke akosi priveľa, vzala oboch chlapcov a od milého manžela odišla. Ten sa však nedal a využívší príležitosti aj vľúdnych zákonov onej krásnej a bohatej krajiny, uniesol oboch synčekov do Tuniska. Tú nastalo mnoho popoťahovaní, žiadostí spisovania a žalôb podávania, všetko ako by európsky hrach na tuniskú stenu hádzal, až nevediac si už inej rady vyhľadala zúfalá matka istú pokútnu, avšak vysoko odbornú organizáciu, ktorá za poplatok 15.000 eur uniesla oboch chlapcov na oplátku zase z Tuniska a odovzdala mamičke.

I dopadlo všetko ešte dosť dobre. Je známy vysoký počet iných, za orientálnych fešákov sa vydavších dievčat, ktoré sa takého happy-endu nedočkali.

Možno z tej patálie vyvodiť dvojaké ponaučenie. Jedno pre naivné dievčatká, stretnuvšie niekde milého, vtipného, ​​tolerantného moslimského mládenca. Počuli síce o prípadoch, keď taký zväzok skončil v zúfalstve a ronení sĺz krvavých, ale myslia si - môj Ali je predsa iný, od neho sa takých koncov nedočkám. A dočkajú sa.

Preto, milé dievčatá a dámy: keď už bezpodmienečne musíte ísť pod čepiec s niekým veľa exotickým, vydávajte sa za Japoncov, za Číňanov a trebárs aj za Indiánov alebo za Eskimákov, moslimských fešákov však zo svojho výberu vypustite, ak sa chcete uchrániť horkého sklamania . Lebo moslim, hoci aj pivo pijúci a povinné modlitby zanedbávajúci, je predovšetkým moslim: nikdy neustúpi od role muža ako pána a majiteľa svojej ženy, nikdy nedopustí, aby sa jeho deti nestali moslimami, nech sa narodili kdekoľvek a z akejkoľvek matky. Takéto opomenutie by sa rovnalo odpadnutiu od viery; a odpadlíctvo trestá zákon islamu smrťou, ráčte si nalistovať príslušnú stránku koránu.

Druhé ponaučenie sa týka hojne vzývanej postavy umierneného moslima, ktorému nie je nič tak vzdialené ako nejaké radikálne besnenie. A ono mu bárs aj vzdialené naozaj je. Existuje však určitá hranica, ktorú ani najumiernenejší moslim prekročiť nesmie a nemôže: Koránom jasne, nedvojzmyselne formulovaný predpoklad nadradenosti islamu nad všetkými ostatnými vierami, zákonmi a životnými spôsobmi, čo ich Allah rozsial vo svojej nevyspytateľnosti po svete.

Moslim sa k neveriacemu môže správať priateľsky, zdvorilo, láskavo, nápomocne, ako sám z vlastnej skúsenosti viem. Nikdy ho ale nenapadne, aby pripustil alebo dokonca prevzal jeho stanovisko; bola by to zrada na najsvätejších princípoch islamu. A tak sa netešme, že v spore s násilníckym islamizmom máme umiernenú väčšinu moslimov na svojej strane. Bežný moslim je dosť rozumný, než aby reagoval hystericky na každú známku inakosti, ale už len vo vzájomnej debate - nieto ešte v spore - vie, kde je jeho miesto. V dosť už sa zahusťujúcej atmosfére súčasnej Európy by sme to mali vedieť aj my.

Ale späť k švárnemu Tunisanovi. Rád by som vedel, bez toho aby som bol príliš zlomyseľný, čo si teraz myslí o svojom rozhodnutí vrátiť sa do krajiny predkov. Ak si neškrabe kučeravú hlavu, mal som, ja trúba, trochu povoliť vo svojej pravovernosti aj vo svojej mužnej nadradenosti. Mohol som v onej krásnej, bohatej krajine s neveriacou manželkou v mieri žiť, blahobytu užívať, aj keby mali synčekovia krásne zostať neobrezaní. Lebo to, čo sa práve v jeho vlasti deje, nie je povzbudzujúce. Búri sa tuniský ľud proti skorumpovanému vedeniu, ministerské budovy demoluje ... a aké iné vedenie si myslí, že kedy bude alebo môže mať? Jedného chamtivého prezidenta s diktátorskými sklonmi vyhnal, druhý sa tej cti zriekol sám ... tretí ... aká je nádej, že to tentoraz bude naozajstný, záujmom svojho ľudu oddaný demokrat? Kde vôbec sa vyskytuje v arabskom svete niečo ako naozajstný demokrat? Nie je demokracia plodom západnej civilizácie, ktorý sa vo vyprahnutej pôde severnej Afriky jednoducho neujme, rob čo rob? A proti vysokej nezamestnanosti sa prenáramne búri tuniský ľud ... v čo iné dúfa? Turistov, najspoľahlivejší zdroj príjmov, si svojimi hurhajmi podarene vypudil; dlho asi potrvá, než znovu ožijú pláže ostrova Džerba. Priemysel dohromady žiadny, vývoz okrem ďatlí a olivového oleja nie o moc iný ...

Bývala, bývalá severná Afrika vrátane dnešného Tuniska kvitnúcou rímskou provinciou, z ktorej vzišiel svätý Augustín aj iní prední duchovia ranného kresťanstva, než ju umŕtvil príval islamu. Ale ešte bývalo Tunisko kvitnúcim francúzskym protektorátom, pod ktorým sa ľuďom napriek nedobrému zvuku toho slova neviedlo vonkoncom zle. Dnes ... sľúbil práve úradujúci predseda parlamentu skoré voľby ... koho si asi tak zvolí tuniský ľud? Kto ho z biedy za uši vytiahne? Mohutná, hoci zatiaľ nelegálne islamistická strana? Hm. Alebo komunisti? Celý húf iných, marxistických a im podobných partají? Neveselo pozerať. Ale čo iné by mohlo spasiť tuniský ľud?

No čo. Spasiť by ho z najväčšej časti mohlo, keby sa vzdal - nie svojej moslimskej viery, to by asi bola prílišná požiadavka. Ale jednej veľmi moslimskej vlastnosti: hľadať zlého a záludného zlosyna, ktorý za celú oštaru môže. Teraz práve za neho poslúžil zvrhnutý prezident, odobravší sa do Saudsko-arabského exilu s 1,5 tonou (!) štátneho zlata v batožine. Nabudúce ním môžu byť nejakí neveriaci; svojich židov si tuniský ľud síce už pred pol storočím vyhnal, ale za morom v Európe je neveriacich stále ešte dosť, než aj tam postúpi víťazný islam. A keby nie - sionista s americkým križiakom sú stále po ruke.

Len nie vlastnú ochabnutosť, len nie vlastnú zaostalosť, len nie blažené oddanie sa do náručia Allahovej. Prečo aj. Boh zjavil moslimskému ľudu celú a dokonalú pravdu už v storočí siedmom a od tej doby sa na nej nemôže, nesmie nič ani meniť, ani zlepšovať. Úplnú dokonalosť nemožno zlepšiť; to je predsa logické. A všeobsiahla dokonalosť musí tiež viesť k úplne skvelým výsledkom vždy a všade, myslieť si opak by znamenalo poprieť samého Boha. Ak sa ocitne teda moslimský ľud v úzkych ako práve teraz v Tunisku, nemožno inak, než že za všetkým väzia intrigy nejakého úlisného nepriateľa. I bude taký hľadaný a nájdený, šable džihádu vytasené ... ach jaj.

My, západní idealisti, máme zato, že každá galiba je vyřešitelná, len ju vziať za správny koniec. Možno že áno: v našom vlastnom prostredí. V prostrediach iných ... vytrime hmlu z oka svojho. Uznajme, že sú galiby neriešiteľné, aj keby sme do takého Tuniska peniaze po košoch hádzali, ako sa práve teraz hotoví naša drahá Európska únia. Kým budú žiť fešáci ako onen spomínaný, na nadradenosti svojej viery a spôsobov si zakladajúcich, dovtedy nie je pomoci a nie je riešenie.

Čo s tým ... asi nič. Nechať muslimstvo jeho obyčajom, ktoré neprerobíme, aj koncom, ku ktorým to s nimi privedie. A starať sa radšej o budúcnosť vlastnej civilizácie, ktorá nemusí byť práve veselá, ako sa tak rozhliadam po tej našej Európe. Neprebudíme sa už z ilúzií? Bol by čas.

Hannover, 21. januára 2011
Luděk Frýbort

Originál :
http://neviditelnypes.lidovky.cz/svet-o-svarnem-tunisanovi-dco-/p_zahranici.asp?c=A110121_175959_p_zahranici_wag

Teroristi al-Nusra upálili zaživa 3 ľudí

Toto príšerné video, ktoré sa objavilo na internete, ukazuje ako teroristi zo skupiny al-Nusrat (označovaná ako časť al-Kájdy) spálili zaživa troch Sýrčanov.

Stanica Al-Alam hlási, že na videu, ktoré bolo zaslané na internet v pondelok, vidno ako teroristi lejú horľavú kvapalinu na mužov so zviazanými rukami s páskou cez oči. Muži vyzerajú ako sýrski vojaci kurdského pôvodu.

Radikáli potom zatlačili týchto troch do ohňa, ktorí predtým urobili.

Podľa FNA (Farsí New Agency - Iránska tlačová agentúra) radikáli al-Nusrat v pondelok napadli okres Tal Abyaḑ guvernie Raqqa v severnej Sýrii zabijúc 450 civilistov. Obete boli ženy, deti a staršie osoby.

Boje medzi kurdskou milíciou a militantami al-Káidy sa v severnej a severovýchodnej Sýrii v posledných týždňoch stupňujú po tom, čo sa kurdským bojovníkom, bojujúcim proti zahraničnému zasahovaniu v Sýrii, podarilo zatlačiť militantov z niekoľkých pozícií v tejto oblasti.

Dňa 30. júla, významná Kurdská milícia uviedla, že bola mobilizovaná proti skupínám prepojeným s al-Kájdou v severovýchodnej Sýrii po zabití vodcu kurdskej opozície v oblasti.

"Vyzývame kurdský národ ... pokročiť vpred .... Každý, kto je schopný udržať zbraň by mal vstúpiť do radov výborov na ochranu kurdského národa (YPG) a čeliť útokom týchto ozbrojených skupín" hovorí sa vo vyhlásení YPG, ktoré vyšlo krátko po atentáte na Isa Huso Al-Qamishli.

Sýriou otriasajú smrtiace nepokoje od roku 2011. Západné mocnosti a ich regionálni spojenci - predovšetkým Katar, Saudská Arábia a Turecko - podporujú radikálov pôsobiacich v Sýrii.

Podľa Organizácie Spojených národov, viac ako 100.000 ľudí bolo zabitých a celkovo 7,8 milióna ich bolo vysídlených v dôsledku násilia

POZOR, VIDEO NIE JE VHODNÉ PRE CITLIVÉ ŽALÚDKY !!!

 

Ako sa (ne)robí žurnalistika, alebo podivné spracovanie cigánskej aktuality

Noviny SME zverejnili článok,  s brizanciou atómovej bomby o situácii Cigánov v maďarskom meste Ozd, ktorých radnica v pekelných horúčavách odpojila od vody v bytoch. Vzhľadom na negatívny postoj k tomuto etniku u nás, by som si dal fakt veľký pozor akým spôsobom bude tá správa prezentovaná a bez znalosti faktov by som tú správu nikdy nevypustil na svet.

Čo mi na správe vadí?

Už úvodná informácia, že Cigáni s vodou nešetrili. Prečo vlastne k tejto povinnosti šetriť mesto vôbec vyzýva? Je problém s obmedzenou zásobou vody? Je správanie sa Cigánov nezodpovedné (napríklad polievajú sa z hydrantov, vypúšťajú vodu nadarmo na ulicu apod.) ? To som sa nedočítal.

V čase sucha a nedostatku vody aj iné krajiny ako Anglicko vyhlasujú núdzové režimy a pod hrozbou trestov zakazujú určité aktivity ako je napr. polievanie trávnikov. Opäť som sa nedočítal, či radnica takýto režim vyhlásila, ako sa správajú obyvatelia, ako si vynucuje dodržiavanie takýchto opatrení, ich efektivita a odozva u obyvateľstva.

Takisto som sa síce dočítal, že švajčiarska vláda darovala peniaze na vodovod pre Cigánov, ale už nebolo povedané, či náklady na údržbu vodovodu a spotrebovaná voda sú platené bez problémov. Boli tí Cigáni vzorní občania a platili všetky účty bez problémov a načas, alebo to boli chronickí neplatiči. Ak platili bez problémov, ako sa líšila ich spotreba od ostatných obyvateľov, keď došlo k vypnutiu vodovodu v bytoch a ponechaniu v prevádzke len požiarnych hydrantov?

Dúfam, že každý uzná potrebu platiť náklady na prevádzku služb y a spotrebovaný tovar. Ak Vám vláda postaví cestu, neočakávate, že Vám zadarmo dodá aj auto a bude preplácať benzín. Takisto si cez dane platíte aj údržbu tejto cesty. To isté platí aj pre vodovod. Ak Vám niekto daruje peniaze na postavenie vodovodu, neznamená jeho postavenie, že už máte naveky vodu zadarmo. Ak nebudete platiť, nie je vina darcu ani správcu vodného hospodárstva, že v krásnom novom vodovode postavenom za peniaze švajčiarskych daňových poplatníkov nebude ani kvapka vody... Lenže o tomto som sa nedočítal

Bez odpovedí je to čisto bulvárny článok, ktorý má zrejme za úlohu iritovať každého. Mňa, lebo mi vadí spôsob práce, ktorý sa korektnou žurnalistikou nedá nazvať, ľudsko-právnych aktivistov lebo ich mlátenie prázdnej slamy potrebuje neustálu muníciu tohto typu, rasistov, ktorí majú opäť dôvod si zanadávať na tých, ktorí nemajú tú správnu farbu kože...

Pripadá mi skutočne pokleslé, keď takýto článok s minimom informácií dokreslí redaktorka rozhorčenými reakciami ľudsko-právnych organizácií a nárekmi príslušníkov minority. Keď polejete polystyríén kaviárom stále to bude nestráviteľná hmota. Podobne aj článok, ktorý nemá miesto v serióznom denníku by nemal obsahovať hodnotiace reakcie. To sme si zažili za komunistov, keď sme museli odsudzovať hnusných kontrarevolucionárov signovaných pod dokumentom "Několik vět" bez toho aby dokument ktokoľvek čítal. Článok tohto typu je obyčajná demagógia a propaganda.

A ako vrchol politickej korektnosti je vypnutie diskusie. Zúčastnil som sa na nej a musim povedať, že som nepozoroval žiadny rasizmus. Nakoniec posúďte sami : Diskusia k článku

Doplnenie 

Redakcia SME článok prerobila. Pôvodná verzia obsahovala iba nasledovné :

Rómov v maďarskom meste Ozd odpojili od vody

Radnica odpojila vodu v čase horúčav, lebo ňou Rómovia nešetria. Vodovod zaplatili Švajčiari.

BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Ani 37-stupňové horúčavy na rozhodnutí radnice nič nezmenili. V meste Ozd na severe Maďarska odpojili mestskú štvrť s Rómami od tečúcej vody.

Zdôvodnili to podľa agentúry DPA tým, že Rómovia nehospodária s vodou a pre mesto je to príliš drahé.

Na sídlisku tak Rómovia počas víkendu, keď bolo 37 stupňov v tieni, nemali tečúcu vodu v bytoch.

Obstarať si ju museli z hydrantov alebo zo studní. V meste Ozd vládnu politici z vládnej strany Fidesz premiéra Orbána, ktorí sú často obviňovaní z rasizmu.

Ľavicová opozícia označila rozhodnutie za neľudské a protiprávne. Mesto totiž dostalo päť miliónov eur od švajčiarskej vlády, aby pre Rómov urobili vodovod.

Organizácia Spoločnosť maďarských Rómov pripravuje demonštráciu, uviedla v utorok komerčná televízia Hír TV Magyarország.

Zdroj :
http://www.sme.sk/c/6892659/romov-v-madarskom-meste-ozd-odpojili-od-vody.html
http://www.sme.sk/diskusie/2177112/1/Romov-v-madarskom-meste-Ozd-odpojili-od-vody.html

Hamas sa opäť spojí s Iránom

Časopis Kommersant zverejnil správu, ktorá možno nakloní váhy v sýrskom konflikte na stranu režimu al-Assáda a spôsobí bolenie hlavy Izraelu.

Zdá sa, že prevrat v Egypte zmieruje bývalých spojencov.



Prvým krokom na ceste k zblíženiu Hamasu s Iránom
budú rokovania s vodcom Hizballáhu Hasanom Nasralláhom
Foto: REUTERS / Sharif Karim / Reuters

Pád islamského režimu Mohammeda Mursího v Egypte núti radikálne palestínske hnutie Hamas začať nové hľadanie politických patrónov a zdrojov financovania. Vedenie hnutia sa snaží rýchlo obnoviť vzťahy s Iránom a libanonským Hizballáhom pretrhnuté v minulom roku kvôli odmietnutiu podpory Hamasu režimu sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada.

Zástupca vedúceho politbyra Hamasu Moussa Abu Marzouk a vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh sa stretli v Bejrúte na rokovaní o obnovení vzťahov, narušenom odmietnutím podpory al-Assada palestínskym hnutím v sýrskom konflikte. Podľa arabských médií sa konzultácie začali na konci júna, kedy sa ukázalo, že režim Mohammeda Mursího a Moslimského bratstva, hlavných patrónov palestínskeho hnutia nebude trvať dlho.

Rokovaniu s Hizballáhom prikladá palestínske hnutie prvoradú dôležitosť pokiaľ ide o obnovenie kontaktu s Iránom. Po rozhodnutí Hamasu podporiť v Sýrii sunnitov (čo sú ich spoluveriaci a opozícia režimu Bashar al-Assada) bývaly iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád, vďaka ktorému sa Hamas stal v uplynulých siedmich rokoch strategickým partnerom Iránu a významným regionálnym hráčom, zastavil mesačný finančný sponzoring 22 miliónov dolárov, rovnako ako prestali aj dodávky zbraní do Gazy. Vedenie Hizballáhu po uzavretí kancelárií Hamasu v Damasku požadovalo, aby prestali pracovať aj v Bejrúte. Takto bola prerušená skoro všetka komunikácia Hamasu a "šiitského polmesiaca" (Teherán, Hizballáh, Damask) a po skončení izraelskej operácie "Pillar of Cloud" v decembri 2012 zostali prázdne aj zbrojné sklady v Gaze.

Iránske zbrane a peniaze od tých čias boli smerované do Gazy k druhému radikálnemu palestínskemu hnutiu - "Islamský džihád", ktorý sa stal významnou silou. Pre Hamas sa nepravidelné dodávky zbraní stali v poslednej dobe vážnym problémom. Káhira, ktorá poskytovala hnutiu finančnú a politickú podporu, neposkytovala Hamasu zbrojnú pomoc zo strachu pred ďalšou destabilizáciou situácie na Sinajskom polostrove. Okrem toho egyptské orgány pravidelne bombardovali tunely na hraniciach Gazy - hlavné kanály pašovania zbraní. Nový sponzor Hamasu katarský emir šejk Hamada bin Khalifa al-Thani, tiež zaujal opatrný postoj, obmedzujúc sa na financovanie stavebných prác a výplaty zamestnancov.

Ešte pred prevratom v Egypte, vojenské velenie Hamasu požadovalo od hlavy politbyra Hamasu Khaled Mashaala obnoviť vzťahy s Teheránom a hnutím Hizballáh. Pád Mohammed Mursího a zmena vlády v Iráne, boli rozhodujúcimi argumentami v prospech tohto rozhodnutia. Abu Marzouk dokonca vyjadril obavu, že Egypt obsadí Gazu a obnoví kontrolu, ktorú nad ním stratil po Šesťdňovej vojne v roku 1967.

Napriek stále pretrvávajúcim protirečeniam medzi Hamasom a Teherán ohľadom Sýrie, pre obnovu dodávok iránskych zbraní do Gazy nastali dnes dobré podmienky, povedal výskumník Centra arabských štúdií Inštitútu orientálnych výskumov Ruskej akadémie vied Alexander Demchenko. "Vzhľadom k slabosti centrálnej vlády a vážnych vnútorných problémov, Egypt  nemôže dôkladne kontrolovať hlavné trasy dodávok - cez Sinaj. Súčasne Teherán nemá žiadny dôvod na obavy, že by sa na jeseň ocitli zbrane v Sýrii, keďže preniesť ich z Gazy je ťažké "- povedal "X" expert.

Obnova spolupráca Hamasu a Teheránu spôsobuje bolesti hlavy Izraelu, ktorý sa po operácii "Pillars of Cloud" stal pokojnejší. Tvrdé proti-izraelské útoky Hassan Rouhaniho a jeho zblíženie s vedením Gazy hrozí židovskému štátu novou vlnou útokov a teroristických činov.

Zdroj :
http://www.kommersant.ru/doc/2248738