Národné hospodárstvo je ako dobrá nálada. Nejde rozkradnúť, ale je ľahké ho otráviť

Andrej Babiš pôsobí nezraniteľne, ale jeho čas raz skončí. Ak chceme, aby po Babišovi prišiel režim poskytujúci podmienky pre slobodu, prosperitu a pokojný slušný život, potrebujeme porozumieť príčinám, ktoré spôsobili eróziu a následne zánik predbabišovského režimu. A potrebujeme sa tiež zbaviť niektorých chybných hlboko zažraných predstáv.



Národné hospodárstvo je ako dobrá nálada. Nejde rozkradnúť, ale je ľahké ho otráviť

V máji som na Finmagu dvoma textami so spoločným záhlavím Andrej Babiš a koniec demokracie v Česku odštartoval sériu článkov, v ktorej - ako som sľúbil - sa pokúsim popísať príčiny konca predbabišovskej éry a odhaliť a rozobrať spomínané zažraté mylné predstavy.

Andrej Babiš a konec demokracie v Česku: Charismatik zvedá moc

Andrej Babiš a konec demokracie v Česku: Normalizujeme

Na rozdiel od väčšiny čitateľov si ešte dobre pamätám prvú polovicu deväťdesiatych rokov. Prezidentom bol Václav Havel, premiérom Václav Klaus. Ak vás vtedy vyhodili z práce, ešte ten deň ste bez problémov zohnali iné miesto. Vláda hospodárila s prebytkom. Bezdomovci sa v Prahe vyskytovali, ale boli to skôr jednotlivé kuriózne prípady. Životné prostredie prechádzalo najrýchlejším zlepšovaním v dejinách. A zároveň prebiehala doslova expanzia nových nakladateľstiev, divadiel a klubov. Nikdy predtým ani potom na tom nebola česká kultúra tak dobre. A verte tomu alebo nie, bolo to s nepatrným zlomkom dotácií proti dnešku.

Čím viac boja proti tunelom, tým horšie pre obyčajných ľudí

Dnes sa píše o prvej polovici deväťdesiatych rokov ako o dobe nebývalého rozkrádanie, ale vtedy to ľudia tak neprežívali. Mali slušnú prácu a životnú úroveň sa zvyšovala. Občas si zanadávali na nejakého privatizačného lupiča, ale väčšinou si tým nenechali kaziť náladu. Nepripadalo nám to rozhodujúce. Brali sme to tak, že v každej spoločnosti občas dôjde k nejakej krádeži a v každej spoločnosti sa občas stane, že sa nejakého zlodeja nepodarí dostať do väzenia.

Ale potom sme sa dozvedeli, že žijeme v spálenej a vytunelovanej krajine. A v roku 1996 po prvýkrát výrazne zabodovala politická strana, ktorá označila boj proti rozkrádaniu za prioritu. Od tej doby sa bojuje proti tunelovanie stále usilovnejšie, stále viac ľudí je bez práce a vláda je stále zadĺženejšia. Ale na obzore sa už možno rysujú zlaté časy, kedy nikto nebude pracovať, všetci sa budeme celý deň navzájom strážiť a konečne nastane blahobyt.

Dosť sarkazmu. Nejde totiž len o to, že pár chytrákom priniesol boj proti korupcii ľahké živobytie, ale hlavne o to, že nám chýba porozumenie, ako funguje kapitalistická ekonomika. Respektíve ako má fungovať, aby sa ľuďom dobre viedlo. Keby sme tomu rozumeli, bolo by nám jasné, že reči o rozkrádaní národného hospodárstva sú predsa hlúposť. Národné hospodárstvo nemôže byť z princípu rozkradnuté, rovnako ako nemôže byť rozkradnutý čistý vzduch alebo dobrá nálada. Ale je možné ho veľmi ľahko zničiť. Presne to sa nám stalo.

Ekonómia ako boj o truhly zlatiek

Teórie o tunelovaní stavajú na opise národných ekonomík, aké existovali pred priemyselnou revolúciou. Bohatstvo - to bola hromada zlata, kamenný hrad, lán poľa, les alebo skupina otrokov, či nevoľníkov. Kto dokáže ubrániť svoje bedne zlata a zmocniť sa cudzích, ten zbohatne. Kto svoje bedne ubrániť nedokáže, schudobnie. Ak teda česká ekonomika chudobnie, musí z toho nutne vyplývať, že nám niekto kradne zlato alebo iné bohatstvo. To sa nám snažia nahovoriť komunisti, sociálni demokrati, Andrej Babiš, Zelení, ale sú na tom založené aj trebárs ekonomické návrhy Úsvitu. Pán europoslanec Keller sa nechal pred časom počuť, že keby sme si všetko nerozkradli, nemuseli by sme dnes pracovať a všetci sme mohli žiť z podpory (počujete v tom tie bedne zlata?). A obzvlášť stupídne je "zlatodebnové" vysvetľovanie švajčiarskeho hospodárskeho zázraku, podľa ktorého vraj Švajčiarsko zbohatlo vďaka peniazom uloženým v tamojších bankách. Samozrejme by to nebolo možné. Kupujú snáď uložené peniaze švajčiarsku čokoládu a švajčiarske hodinky? Rekreujú sa vo švajčiarskych horských strediskách? Alebo znamenajú, že majú švajčiarske podniky lacnejšie úvery? Nič z toho. Ak chcete pochopiť, prečo sa Švajčiarom tak darí, zájdite si do ktorejkoľvek tamojšej dediny a nechajte si ukázať, koľko nových firiem tam bolo za posledných pár rokov založených. Švajčiarsko je bohaté, pretože tamojší ľudia nesháňajú dotácie, ale poctivo pracujú.

Ekonomická teória bedien zlata v skutočnosti nikdy nefungovala na úrovni národných ekonomík. Stačí pripomenúť Španielsko 16. až 18. storočia, kedy do krajiny prúdili tony zlata z Nového sveta, od čoho vládcovia očakávali zbohatnutie. Španielska ekonomika sa fakticky zrútila - vplyv prílivu bohatstva bol rovnako pustošivý, ako je dnes príliv európskych dotácií do nových krajín Európskej únie. Angličania mali obrovské šťastie, že toho ich korzári nedokázali ukradnúť dosť.

Avšak napriek tomu všetkému zlatodebnovú teóriu zastával Karol Marx (a všetci jeho myšlienkoví dedičia), a dokonca ani klasická ekonómia ju neodmietla explicitne. Všetky tie výklady o krivkách a optimálnom využití zdrojov ponechávajú možnosť, že ide stále o tie bedne zlata. Keď si ich ubránime a nenecháme rozkradnúť, potom nemusíme úzkostlivo riešiť optimálne využitie a môžeme si dovoliť veľa regulácií, alebo nie? Nie, takto ekonomika nefunguje a ak sa nezbavíme zlatobedňovej mentality, budeme každým rokom chudobnejší a úbohejší. Možno tak dlho, kým sa nevrátime na úroveň nevoľníctva a remeselníckych cechov.

Poriadok, alebo prosperita? Nemôžete mať oboje naraz

Alternatívny pohľad priniesol Joseph Schumpeter, keď hľadal odpoveď na rovnakú otázku, akú dnes riešime my. Stroj kapitalizmu sa pokazil, prestal vytvárať nové pracovné miesta a nie je možné ho opraviť, kým nepochopíme, ako funguje. Obraz debien zlata (či práce, pôdy a kapitálu) je k ničomu.
Schumpeter svoje vysvetlenie rozviedol v diele Teória ekonomického rozvoja z roku 1914, kde po prvýkrát vysvetlil pojmy ako podnikateľská inovácie (viete, že ekonómovia pred ním otázku inovácií takmer úplne ignorovali?) A najmä "kreatívne deštrukcie". Asi hlavným Schumpeterovým objavom je fakt, že v podmienkach fungujúceho kapitalizmu sú všetky formy majetku až neuveriteľne pominuteľné. Vlastníte pôdu? Možno za pár rokov niekto príde s vynálezom, ktorý nahradí kukuricu a hodnota vašej pôdy klesne na zlomok ceny. Ste akcionárom železnice? Možno pôjde za pár rokov do starého železa. Uhoľné bane? Čo keď technologický vývoj spôsobí taký pokles ceny uhlia, že nebude stačiť ani na samotné platy baníkov, o zisku nehovoriac (s tým pán Bakala asi fakt nepočítal). Schumpeter používa metaforu bombardovanie a tvrdia, že akýkoľvek projekt a akákoľvek hodnota môže byť napríklad hneď zajtra zničená nástupom inovácie. Hodnoty v zmysle starých bedien zlata zmizli.

Schumpeterov opis ekonomiky preto ignoruje rovnovážne stavy a ideálne využitie zdrojov. Skutočnosť vyzerá skôr tak, že príde inovácie, ľudia sa jej pokúšajú prispôsobiť, ale skôr, než sa im to podarí dokonale, príde inovácia nová. Dobre fungujúci kapitalistická ekonomika pripomína chaotické hemženie, kde neustále zanikajú zdanlivo pevné projekty a hodnoty a kde neustále vznikajú nové.

Tým je dané, že existuje len jediná skutočná hodnota - schopnosť a motivácia vytvárať nové veci a prispôsobovať sa zmenám. Rozkradnutiu starých tovární nemôže nikdy spôsobiť škody porovnateľné so znížením schopnosti zakladať nové továrne. Budúcnosť sa rozkradnúť nedá a na minulosti prestalo záležať (v zmysle existujúcich minulých firiem, technológií a zdrojov, nie vo forme morálky). Vytunelovanie národnej ekonomiky je rovnako nemožné ako vytunelovanie dobrej nálady.

Čo oligarcha nikdy nemôže pochopiť

To vysvetľuje, prečo sa ľuďom v deväťdesiatych rokoch žilo tak dobre. Česká vláda vtedy nebola schopná alebo ochotná ustrážiť majetok veľkých štátnych podnikov, ale otvorila stavidlá kreativity. Každý mesiac vznikali tisíce nových firiem - a neboli to firmy konzultačné! Ekonomika generovala viac ako pol milióna nových pracovných miest ročne. Bez dotácií, bez investičných stimulov, bez programov podpory podnikania. Keby ekonómovia vtedy počkali na právnikov, zmeny boli zastavené a byrokrati najskôr vytvorili hustú sieť pravidiel a smerníc, zabránilo by sa niektorým krádežiam - a Česká republika by bola životnou úrovňou blízko Ukrajine.

Z toho tiež vyplýva, že ak chce vláda rozhýbať ekonomiku, stojí pred pomerne náročnou úlohou. Ako prinútiť alebo aspon povzbudiť obyvateľov, aby boli kreatívni, aby investovali do svojich nápadov, aby boli ochotní občas riskovať a aby ich začalo baviť tvoriť niečo nové.

Po tomto výklade by malo byť jasné, či možno ekonomický rast (a teda aj naplnenie štátnej kasy) dosiahnuť opatreniami typu registračných pokladní či elektronického sledovania faktúr, prísnejšími smernicami a zvýšenie pokút za administratívnu chybu pri podávaní daňového priznania na pol milióna korún. Lenže to ťažko vysvetlíte oligarchovi, ktorý svojím ekonomickým myslením zostal visieť v neskorom feudalizmu, a ktorý teda pozná jedinú odpoveď na hospodárske problémy: Ešte viac drábov a ešte väčší bič. Len nechápem, prečo sa účasťou na takomto podniku kompromituje Aleš Michl.

Petr Hampl | 9. 7. 2014
http://finmag.penize.cz/ekonomika/288156-narodni-hospodarstvi-je-jako-dobra-nalada-nejde-rozkrast-ale-snadno-ho-muzete-otravit

Blízky východ po islame

Doterajšie predpoklady a scénare možného vývinu pri strete západnej a islamskej civilizácie predpokladali rýchlo eróziu západu a islamu prisudzovali akúsi nemerateľnú kvalitu, imanentnú pevnosť a odolnosť. Tento pohľad je determinovaný našim poznaním vlastnej civilizácie, jej silných, ale hlavne slabých stránok. tisíce kníh a štúdií sa nezaoberajú ničim iným, než len odhaľovaním ďalších a ďalších pokleskov.

Ovšem rovnaký pohyb, aj keď pod povrchom, skrytým oku vonkajšieho pozorovateľa prebieha v islamskom svete. Ak zistíte ako rozmýšľajú a konajú ľudia v islame za oponou v tichu svojich domácností a v kruhu rovesníkov a rovnako zmýšľajúcich spoluobčanov (všimnite si nepíšem spoluveriacich)  dostanete iný obraz.

Martin Konvička

Tento blog Martina Konvičku, známeho kritika islamu, prebraný a preložený do slovenčiny je opisom toho, čo sa stane, keď hédonizmus a liberalizmus západu na pozadí kultúrnej a informačnej revolúcie rozloží aj taký monolit, akým islam bezpochyby je. Samotní obyvatelia islamských krajín dúfajú v takýto vývin a nepochybujú, že práve to je ich budúcnosť. Rozhodne si svoj život nepredstavujú ako nekonečný džihád a umŕtvujúce, bezmyšlienkovité mlátenie čela päťkrát denne o podlahu.

---

Keď sa zrútilo sovietske impérium, boli tými úplne nejprekvapenejšími západní sovietológovia - a východní disidenti. Možno to pochopiť, obe skupiny boli do konfliktu s komunistami zaťaté, prípadne pociťovali silu režimov na vlastnej koži, takže im uniklo, ako nepopulárnymi, vyprázdnenými a vnútorne slabými sa komunistické režimy postupne stali. Keď komunizmus padol, nemali ani jeho odporcovia, ani jeho profesionálni znalci v šuflíku žiadny recept na ďalšie smerovanie postkomunistických spoločností.

A tak uvoľnili miesto tu vágnym snílkom typu prezidenta Havla, tú všelijakým podvodníkom, ktorí vlastníctvo toho receptu predstierali - s výsledkami, s ktorými sa stretávame dodnes. Odporcovia islamu môžu byť v podobnej situácii - sú natoľko pohltení snahou islam oslabiť, že im uniká jeho prebiehajúci rozpad. Skúsenosť s komunizmom by nás mala varovať, že nestačí zvrhnúť režim. Vo vlastnom záujme a ešte viac v záujme ľudí uväznených v mohamedánskom opičinci, by sme sa mali vážne pýtať, čo potom.

Príznakov zmršťovania prichádza z islamských krajín viac ako dosť a pretože takéto informácie prebublávajú veľmi ťažko (vinou nedôvery, jazykovej bariéry, strachu ), vidíme len vrchol ľadovca. Patria sem správy o mladých Saudkách vystavujúcich na internet videá s vlastným striptízom a nosiacich pod abájou EMO odev; správy o popularite metalovej či tanečnej hudby, vrátane organizovania ilegálnych festivalov medzi blízkovýchodnou mládežou; čo nejvyzývavejšie obliekanie mladých žien v Iráne; Emiráťanky ostentatívne zhadzujúce hidžáb na palubách lietadiel; čoraz častejšie súdy so saudskými, tureckými či egyptskými ateistami.

Patrí sem popularita koptského kazateľa Zacharia Botroša, ktorého videá snáď priviedli ku kresťanstvu viac ovečiek, než Pavlove epištoly; rovnako ako pašovanie Biblie do Saudie, tajný rozmach hnutia bahájov v Iráne, či silnejúca odvaha exmuslimov v západných krajinách. Patrí sem hystéria bradatých kazateľov, hroziacich odporným neveriacim skazou a zotročením stále bezostyšnejšie, neskrývanejšie a trápnejšie.

Predovšetkým sem však patrí politický vývoj v krajinách ako Egypt, Tunisko, Sýria a Turecko, kde nástup toho najhoršieho politického islamu - na prekvapenie úplne všetkých - brzdí tú vystúpenie miliónov umiernených moslimov ( Egypt ), tu spontánny odpor sekulárnych vrstiev ( Tunisko, Turecko ), tu ľudová podpora skoro už pochovaného pragmatického despotu ( Sýria ).

Nie je ťažké odhadnúť, odkiaľ sa erózia politického islamu v blízkovýchodných krajinách vzala. Je to predovšetkým rozvoj komunikácií. Ťažko cenzurovateľný internet ukazuje tamojším mladým ľuďom, teda väčšine populácie, že islamský štýl života nie je jediný možný a že svet neveriacich nie je len svetom morálneho rozkladu, konzumu a špirituálnej prázdnoty ( ako tvrdia duchovní islamu), ale aj svetom priateľstva, humoru, lásky, zábavy a otvorených možností. Vďaka internetu sa mladý Arab alebo Paštúnka pochybujúca o svojej viere zrazu necíti ako jediná na svete - stávajú sa súčasťou planetárneho hnutia.

Potom tu sú otrasné skúsenosti s islamskými radikálmi. Nielen my na západe, ale aj Egypťania, Pakistanci a Turci zdesene sledujú, kam to dotiahli pravoverní v Afganistane, Mali či Somálsku. Potom je tu prepojenie medzi nepriateľmi islamu. Počas predchádzajúcich fázach džihádu neveriaci, napadnutí trebárs v Srbsku, netušili o bojoch vedených inými neveriacimi kdesi v Indii. Dnes je tomu inak, možno koordinovať odpor. Napriek snahe rôznych kolaborantov je stále pravdepodobnejšie, že sa proti islamu neveriaci spoja - čo nie je vyhliadka, ktorú si rozumnejší moslimovia prajú riskovať.

Erózia neznamená okamžité odmietnutie islamu ako takého - kto pozná históriu československého " socializmu s ľudskou tvárou ", alebo si pamätá ponovembrové spory o kapitalizme, nečaká zázraky. Na nejakú dobu nás skôr čakajú rôzne " kultúrne " či " pluralitné " islamy, sektárske strety, dočasné regresie k šáriátnickým režimom. Môže to byť dosť krvavé, sluší sa pripomenúť tým, ktorí si "reformu islamu" predstavujú akoby opakovanie Nežnej revolúcie a zabúdajú na omnoho krvavejšie revolúcie a náboženské vojny. Tiež by nás nemalo prekvapovať, že tých najhorších fanatikov dnes nenájdeme niekde v Arábii, ale v uliciach západných miest, na západných vysokoškolských katedrách, v západných redakciách a dokonca v západných vládnych budovách. Opäť sa vnucuje paralela s komunizmom, pre ktorý najviac smútili súdruhovia v západných kaviarňach, ktorí ho následne resuscitovali vo forme súčasnej EÚ.

Späť na Blízky východ. Proti dilemám, pred ktorými sa miestni po páde islamu ocitnú, bola postkomunistická transformácia maličkosťou. Podobne ako Rusi boli islamizované národy vychované s vedomím výlučnosti a historického poslania, lenže čo trvalo v ZSSR nejaké 4 generácie, trvalo trebárs v Arábii generácií 70. Za tú dobu sa islam vryl do historickej pamäti, dáva dôvod k hrdosti, je zdrojom rádu. Ale to všetko bol komunizmus pre Rusov tiež - a z "opileckej opice" sa dostávajú, aj keď tackavo.

Islam dáva ľuďom dve veci, zmysel života a kolektív, takže postislamská identita bude skôr náboženská alebo kolektivistická, než sekulárne - liberálna. Asi je to dobre, liberalizmus bez viery rozložil západnú Európu za polstoročie, cynické Česko za 20 rokov, pomerne divoké Rusko za dekádu, horkokrvní Arabi by sa mohli pozabíjať ( ono stačí napríklad také Bulharsko). Sekulárny kolektivizmus sa v kraji už skúšal, čo iného boli všetky tie arabské socializmy, nacionalizmy a polofašismy. Neosvedčili sa - predátorská islamská "morálka" ich zdegenerovalo do cynických nepotizmov, rodinkárstva a krutovlády, síce lepších než šaria, ale stále dosť mohamedánskych.

Napriek tomu by nás nemala prekvapovať popularita komunizmu medzi tamojšími ateistami, nejaké jeho varianty sa počas postislámskej transformácie skoro určite prihlásia o slovo. Horúcim kandidátom sa tak stáva kresťanstvo. Už dnes - aspoň sa to hovorí - v oblasti tajne silnejúce, a ponúkajúci práve tie hodnoty, ktoré islam potláča : súcit, odpustenie nepriateľom, lásku bez upresňujúcich podmienok. Kresťanstvo je v tej oblasti doma, do púšte sa hodí, Blízky východ je doteraz pretkaný kresťanskými pamiatkami, prežívajú tu kresťanské menšiny i komunity kryptokresťanov - všetkých tých Alawitov či Drúzov. Okrem toho dôjde v Iráne k renesancii zoroastrizmu. Dnešní Iránci hľadajú svoju "perzskú" identitu, od ktorej si sľubujú vymedzenie sa proti "Arabom" pri súčasnom ponechaní si Allaha. To však nebude fungovať.

Ešte divokejšia situácia môže nastať vo vlastnej Arábii, ktorá nikdy nebola plne christianizovaná a kde, islamom pretreté, prežívajú pozostatky pohanských kultov - ten najznámejší je istý kameň priamo v Mekke. Nevylučoval by som hromadné konverzie Saudov k židovstvu, väčšina ich feudálov sú beztak halachickí Židia - potomkovia Mohamedových banditov a židovských otrokýň ulovených počas prvých nájazdoch - a Arabi budú chcieť niečo extra. S kresťanstvom to však vidím najnádejnejšie, ostatne saudské úrady dnes desí pašovanie kresťanskej Biblie, nie oblizovanie pohanskej Kaaby.

Handicapom kresťanstva je jeho upätý postoj k sexualite. Nič sa nedá robiť, islam je nejsexuálnejším náboženstvom, hoci ľudskú sexualitu kriví - v smere žiarlivosti a vynútenia, podľa všetkého zámerne. Kresťanstvo však sexualitu kriví tiež, ostatne šírilo sa - okrem iného - ako reakcia neprivilegovaných na mravný úpadok rímskych vládnucich tried. Nerobí tak však zámerne, redukcia ľudskej sexuality na jediný správny model odráža skôr obmedzené znalosti z čias začiatku letopočtu, petrifikované - opäť okrem iného - aj tisícročným stretom s islamom. Nič sa nedá robiť, islamský svet buble potlačenou sexuálnou energiou, práve tá energia sem láka celé zájazdy "Arabel" a sexuálna revolúcia bude sprievodným javom, ak nie priamym spúšťačom, pádu islamu. A opäť, ako pri páde komunizmu, bude dnešný model (patriarchálna rodina s nekonečnými možnosťami pre privilegovaného muža, núteným puritánstvom pre neprivilegovaného muža a nulovými možnosťami pre ženy ) nahradený experimenty a hľadaním. Iste povyskočia na povrch všelijaké perverzie, avšak vrátane "perverzií", ktoré zvyšok ľudstva považuje za absolútne zdravé - vrátane romantickej lásky, slobodnej voľby partnerov a akcentácie túžob nežného pohlavia. Ako idú dnes u tmavých animátorov v prímorských rezortoch na dračku severské blondíny, pôjdu zo strany tmavých domorodiek na dračku severskí blonďáci. Bieli rasisti sa môžu právom obávať ohrozenia "čistej rasy", nie však cez zlovoľné prznenie severských dievčat, ale cez krz nedisciplinovanosť severských chalanov. Všeobecné " znemravnenie ", keď si požičiam slovník dnešných moralistov, sa samozrejme časom vyčerpá a snáď k tomu napomôže kresťanský étos lásky a odpustenia. Nečakajme však puritánske kresťanstvo dnešnej katolíckej mládeže, skôr nejakú syntézu predislamského kresťanstva a postkresťanského hedonizmu.

Nastane výbuch intelektuálnej a umeleckej kreativity. Ľudia, doteraz uväznení vo fatalistickej indolencii, sa budú pýtať, čo sa s nimi po tých 70 generácií dialo, oživí sa záujem o vlastnú históriu, o okolitý svet, o prírodu. Nemyslime si, že sú hlúpi - kto sa dokáže naučiť naspamäť korán, bez toho aby plne porozumel textu, má perfektne trénovaný mozog, hoci ho má trénovaný inak, než je zvykom u západu. Duševný rozvoj islamského sveta dnes brzdí najmä strach. Akonáhle ten padne, otvoria sa dvere výbojom ducha porovnateľným s európskou renesanciou.

Relatívna premnoženie však Blízky východ pripravilo o potravinovú samostatnosť, v zmysle produkcie kalórií z pôdy. Ani to však nie je isté - spomeňme na zúrodnenie púšte v Izraeli. Ekonomika však nie sú len potraviny a postislamský svet bude mať svetu čo ponúknuť. Predovšetkým to je priestor, obrovské rozlohy prázdnych púští a hôr, poklady historické a prírodné, rovnako ako tisíce kilometrov dnes prázdnych morských pobreží. Turistický ruch vzrastie mnohonásobne, až si turistky nebudú musieť viazať šatky a turisti si slobodne vychutnajú pohár oroseného piva. Skoro určite vzrastie "sexuálna turistika", naďalej obmedzovaná pohlavím účastníkov, boom zažijú umelecké festivaly, archeologické a prírodovedné výskumy, výpravy dobrodruhov do púští a hôr. Výrobe, službám, kultúre a obchode pomôže ono uvoľnenie kreativity, vrátane kreativity ženskej polovice populácie. Budú oprášené projekty solárnych megaparkov v púšťach, už neohrozované politickou nestabilitou. Predovšetkým tu však stále budú ropa a plyn. Dnešné prekliatie regiónu, umožňujúce financovať globálny džihád, sa stane požehnaním, uľahčujúcim prechod k pohodovejšie spoločnosti. Vývoj k "severskej" pracovitosti a odriekaniu nečakajme, na to je v oblasti príliš horúco, postislamista zostane kaviarenským povaľačom pripomínajúcim Gréka či južného Taliana, avšak v kaviarňach uvidíme krásne dievčatá, rezorty na pobreží vzkypia životom, kuchyňa, káva a hašiš zostanú tak vynikajúce, ako dnes.

Keď nad tým tak premýšľam, nepriatelia islamu robia chybu, keď si želajú, aby "Arabom" čo najskôr došla ropa, a tým politický vplyv. Pád islamu v schudobnelej spoločnosti by bol bolestivý pre miestnych aj pre susedov. Islam je naopak potrebné demontovať čo najskôr, kým ropa ešte tečie a transformáciu bude čím financovať. Ako môže demontáži islamu pomôcť vonkajší svet, o tom budem písať inokedy, čo najrýchlejšia demontáž však je predovšetkým záujmom mohamedánov samotných.

Už aby to bolo.

Zďaleka nie všetko v článku sú moje nápady, za mnohé vďačím dvom emisarkám predislamských kultúr, Židovke a Asýranke.

Tento výborný článok mojim dielom nie je, poďakujte Martinovi Konvičkovi http://martinkonvicka.blog.idnes.cz/clanok.asp?cl=362831&bk=48799

Krásny príklad o nedodržiavaní pravidiel Eurozóny

Kde sú pravidlá Eurozóny, o ktorých ste hovorili?    

         


Keď chcete ísť do prvotriedneho klubu, služba pri vchode Vás nepustí v teniskách a bez obleku:

Lebo pravidlá!!!
 

Krvopotne si zarobíte a kúpite čo treba aby Vás tam pustili a keď sa s vyplazeným jazykom dostanete dovnútra, čo nevidíte?

Klub hipisákov v rifliach a teniskách - bez pravidiel...

Pretože v Eurozóne pravidlá platia len pre nových a blbých.

Podpora na Vybrali SME

Ako rozumieť Českým Budejoviciam

Nespokojní miestni občania, Rómovia a policajti by sa mali vziať za ruky a spoločne si vyšliapnuť na úradníkov, aktivistov a profesionálnych bojovníkov proti diskriminácii.

Finmag.cz, Petr Hampl, Kaleidoskop, 24.07.2013

isifa/MAFRA/Slavomír Kubeš

Viete, čo je najhoršie na pouličných nepokojoch? Že nezapálite Audi Q7 toho grázla z Goldman Sachs, ktorý poradil vláde tak, že ste Vy a ďalšie tisíce ľudí kvôli tomu prišli o prácu. Ku škode príde stará renaultka vášho suseda, ktorý je na tom rovnako mizerne ako vy. A že nevytlčiete okná aktivistov Greenpeace, ktorí presadili také zdraženie energie, že prakticky nie je možné vytvoriť pracovné miesto vo výrobe. Nepokoje skôr skončia vydrancovaním obchodíku nejakého drobného živnostníka, ktorý sa aj tak ťažko uživí. Vinníci zatiaľ v pohode sedia vo svojich kanceláriách, píšu články o ľudovom rasizme a chystajú ďalšie opatrenia, ktoré normálnym ľuďom ešte viac zničia život.

Chceme pomáhať menšinám, alebo úradníkom?

Ako v Českých Budejoviciach, kde sa v posledných týždňoch mlátia tri skupiny ľudí, z ktorých každá má právo sa sťažovať. Českí daňoví poplatníci v posledných dvadsiatich rokoch vydali miliardy na "integráciu menšín". A výsledok? Vznikli getá, pribúda zločinnosť a vyrástla generácia ľudí, ktorí nikdy nepracovali a ktorí nikdy nevideli pracovať svojich rodičov. Jediným "prínosom" sú nové pracovné miesta pre profesionálnych bojovníkov proti diskriminácii, sociálnych pracovníkov, administrátorov, úradníkov, špecialistov na začlenenie menšín, expertov na integráciu školstva a ďalších príživníkov, ktorí by sa inak museli živiť obyčajnou prácou. A tiež to, že pár exekútorov a fikaných podnikateľov slušne zbohatlo.

Práve to je základnou príčinou celého problému. Všimnite si, že v tých mestách, kde kašlú na rady integračných expertov a držia sa obyčajného zdravého rozumu, žiadne geté nevznikli a etnické napätie neprekračuje únosnú hranicu. Preto tiež prípady typu Vsetína vyvolávajú také hysterické reakcie profesionálnych bojovníkov proti údajnému rasizmu. A všimnite si tiež, že tie menšiny, ktoré sa štát nepokúsil zachraňovať sociálnymi programami, si vôbec nevedú zle. Lenže sa na nich zase neuživí toľko profesionálnych "začleňovačov".

Tisíckrát čítame, že neexistuje žiadne jednoduché riešenie. Pritom praktické a jednoduché riešenia existujú. Len nie pre štátnu byrokraciu tak výhodné. Jedno z nich navrhol už pred časom predseda Slobodných Petr Mach (nie je to výrok Petra Macha - poznámka prekladateľa). Zrušiť všetky sociálne dávky a namiesto toho dať ponuku verejnej práce. Každý, kto dokáže prísť ráno o ôsmej triezvy a kto bude ochotný až do štvrtej hodiny hádzať lopatou (alebo vykonávať zodpovedajúcu ženskú prácu), si odnesie peniaze na ruku. To by sme pozerali, ako rýchlo by sa niektorí "preukázateľne nemohúci" rozhýbali, keby videli, že žiadne dávky už nebudú! A pozerali by sme, ako by sa v niektorých sociálnych skupinách znížila pôrodnosť (to nie je len hypotéza, údaje z USA ukazujú veľmi silný vzťah medzi systémom pomoci a rodičovstvom maloletých černošiek s neukončeným vzdelaním). Aj keby to mala byť práca úplne zbytočná, vyšla by daňových poplatníkov lacnejšie než súčasný systém podpory. Ich dnešní príjemcovia by neležali celý deň doma a nevymýšľali lotroviny. A navyše by si osvojovali pracovné návyky.

Zásady fungujúcej sociálnej politiky

Podobných praktických opatrení by bolo možné nájsť veľa a celá "rasová otázka" by mohla do roka zmiznúť. K tomu by ale bolo potrebné dodržať pár zásad.

• Pripustiť si, že záujmy expertov na sociálnu problematiku sú opačné než záujmy "klientov". Ak pripustíme, aby sociálne programy navrhovali a riadili odborníci, vždy bude dôsledkom zhoršenie situácie (a teda ďalšie pracovné miesta pre týchto odborníkov). Odborníkov potrebujeme, ale rozhodovať musí ten, kto platí. To je zásada vyskúšaná tisícročiami.
  .
• Je potrebné jasne a jednoznačne povedať, že za úspech sa môže považovať iba dosiahnutie stavu, kedy ľudia prestanú byť závislí na dávkach, dokážu sa sami uživiť a dokážu vychovať aj svoje deti tak, aby sa samy uživili. Čokoľvek menšieho je bezcenné. Cieľom nemôže byť počet integrovaných detí v školách, počet hodín strávených na programoch, počet vyplatených dávok a počet integračných projektov. Skoro by sa mi chcelo napísať, že by ľudia presadzujúci opatrenia, ktoré nevedú k osamostatneniu "klientov", mali byť trestaní prísnejšie ako ostatní tunelári. Rozhodne pôsobia väčšie škody.
  .
• Sociálne a začleňovacie programy majú riadiť a platiť miestni ľudia. Je totiž predovšetkým v ich záujme, aby sa z geta, kam sa štítia a boja vkročiť, stala pohodová oblasť, kam budú radi chodiť trebárs za zábavou a kde sa budú cítiť dobre. Úradníkom, ktorí v Prahe navrhujú systém dávok, to môže byť ukradnuté.
  .
• Pripustiť, že sociálne dávky sú rovnako zhubné ako heroín, alebo dokonca viac. Sú situácie, kedy skutočne nezostáva než odkázaným vyplatiť peniaze alebo prideliť potravinové lístky (napríklad vtedy, keď im hrozí smrť od hladu), ale zaviesť také dlhodobé dávky, ktoré môžu nahradiť zdroj obživy - to je zločin. Ak polícia stíha predavača heroínu, mala by navrhovateľa pomoci stíhať minimálne rovnakým spôsobom.
  .
• Zabrániť, aby do situácie hovorili tí, ktorých vlastné výsledky sú preukázateľne katastrofálne. Trebárs aktivisti z krajín drancovaných moslimskými hordami. Kto chce, aby predmestia Prahy horeli rovnako ako predmestia Paríža a Štokholmu, nech im načúva.
  .
• Nebáť sa súkromného podnikania. Ak si niekto založí firmu a s tou firmou naučí obyvateľov Chánova čistotnosti a pracovitosti, nech si zarobí napríklad aj sto miliónov. Rád sa na tom budem ako daňový poplatník podieľať. Ale súkromné ​​firmy musia dostať jasné zadanie a odmenu viazanú na výsledky. V poslednej dobe sa zdá, že s Rómami dokážu skvele pracovať kazatelia niektorých malých cirkví. Ak dokážu meniť návyky a morálku oni, prečo ich nepodporiť?

Ale to všetko sú len plané reči. V skutočnosti nie je žiadny spôsob, ako profesionálnym bojovníkom proti diskriminácii čeliť. Klára Samková nedávno napísala, že "Rómovia sú zrkadlom budúcich zlyhaní a katastrof". Má pravdu. Byrokratický aparát sa rozbehol, bude ničiť životné šance ďalších a ďalších skupín a nikto ho nedokáže zastaviť. Aspoň tak dlho, dokiaľ štátu úplne nedôjdu peniaze. Už aby to bolo.

Hra, v ktorej sa len prehráva

A ešte vysvetlenie. Keď píšem, že každá zo skupín zainteresovaných na dianie v Budějoviciach by mala právo sa sťažovať, mám na mysli toto:

Máme tu slušných občanov, ktorí chcú pokojne žiť, pracovať, baviť sa a vychovávať deti. Veľa z nich žije v strachu, že v dôsledku idiotských regulácií prídu o prácu. Financujú zo svojich daní sociálne programy a chcú žiť tak, aby mohli bez strachu vyjsť na ulicu, aby ich manželky neboli obťažované, aby sa nemuseli báť poslať deti do samošky. Chcú tak moc? Nezabúdajme, že nemusí ísť vždy o prípady ťažkej kriminality. Už "len" neporiadok, zápach, pokrikovanie a drobné krádeže znižujú kvalitu života. Je tak ťažké to pochopiť?

Máme tú rómsku populáciu, ku ktorej v predstavách mnohých ľudí prúdia neskutočné peniaze. Ale typická rómska rodina nežije vo vile s bazénom, pred ktorou by stál mercedes. Ak im niekto závidí životnú úroveň, môže sa pridať, prestať chodiť do práce a nasťahovať sa s ôsmimi inými ľuďmi do vybybanej garsónky. Určite nepreženieme, keď budeme tvrdiť, že nebyť zavedenia minimálnej mzdy, štedrých systémov sociálnych dávok a všadeprítomných rečí o diskriminácii, boli by na tom dnes dramaticky lepšie. Čo je vidieť aj z druhej strany - obmedzenie podpory v posledných rokoch vedie k znižovaniu počtu detí v rodinách. Práve toto zoškrtanie pomoci je pravdepodobne prvou dobrou vecou, ​​ktorú štát za mnoho rokov pre Rómov urobil. Väčšinová námietka hovorí, že keby boli dosť pracovití, húževnatí a mali dosť vysoké IQ, dokázali by všetky sociálne opatrenia v zdraví prežiť. Možno áno. A že sa prispôsobili až príliš ochotne. Aj to je pravda. Ale na podstate veci to nič nemení.

A potom tu máme policajtov. Chalanov z robotníckych a remeselníckych rodín, ktorí nastúpili do práce, kde mali chrániť ľudí, a namiesto toho sú nútení mlátiť a rozháňať tých, ktorí sú ako ich rodičia a súrodenci. Tí, s ktorými chodili do školy a chodia na pivo. Niet divu, že potom pracujú nervy a že v záberoch kamier by ste nerozlíšili České Budejovice 2013 od Národní třídy 1989. Bude zaujímavé pozorovať ďalší vývoj. Trebárs vo Francúzsku, kde sú policajti nútení mlátiť "homofobo", sa po pár týždňoch objavujú vzbury. Ako dlho by trvalo, než by sa vzbúrili českí policajti? Tým neobhajujem psychopatov, ktorí si zjavne prišli buchnúť a "ktorých" videá dnes kolujú po českom internete.

Predchádzajúce riadky by nemali vyznieť, že aktivisti a sociálni pracovníci sú tí zlomyseľní kapitalisti s veľkým bruchom a cigarou, aké poznáme z karikatúr. Sú to napospol ľudia, ktorí dokázali presvedčiť sami seba, že vlastne obhajujú dobro a že sú tak nejako morálnejší ako tí ostatní "ľahostajní" ľudia. A dokážu sami seba presvedčiť, že zničené životy "klientov" nie sú dôsledkom ich starostlivosti, takže riešením môže byť ešte viac programov a ešte viac boja proti diskriminácii. Ani týchto ľudí nemôžeme označiť za víťaza. Síce si dokázali vytvoriť slušnú obživu zo štátnych peňazí, ale spravidla zarábajú menej, než koľko by s rovnakými schopnosťami a rovnakým nasadením dostali v komerčnom sektore.

Budejovická situácia jednoducho nemá víťazov. Len samých porazených. To je v takýchto prípadoch obvyklé. Každý má pocit, že pre neho osobne znamená expandujúci štát výhodu. A nakoniec sa vždy ukáže, že každý alebo skoro každý je na tom horšie, než bol na začiatku. Leviatan odtrhnutý z reťaze postupne ničí morálku, medziľudské vzťahy aj ľudské životy.

Čím nepopieram, že k pogromom dochádzalo aj tam, kde bol štát minimálny alebo žiadny. Ale vtedy vyzerali inak a mali iné príčiny.

Originál článku :
http://www.finmag.cz/cs/finmag/kaleidoskop/jak-rozumet-ceskym-budejovicim/
http://nazory.euro.e15.cz/rozhovory/klara-samkova-romove-jsou-zrcadlem-budoucich-prusvihu-957428

Od dnes sa stanem najdôveryhodnejším politikom

Tak som sa zamyslel, čo ten náš ovčan v súčasnej kleptokracii potrebuje. Aké sú jeho priority, akých politikov má rád a komu dôveruje. Konečne som na to došiel.

OVCA

Prečítal som si mimoriadne výživný článok redakciou SME ohrdnutého blogera Borisa Kačániho

V podstate rekapituluje a zamýšľa sa nad tým prečo vlastne ľudia volia zlodejov, kleptomanov a psychopatov bažiacich po moci. Prakticky po siedmych rokoch vlády Smeru s ročným medziobdobím, keď normálna vláda zastavila na okamih prudký prepad krajiny, dostali sme sa na kolená a napriek tomu má strana, ktorá toto zapríčinila, podporu skoro 50% ľudí.

Druhý štavnatý blog Jána Galána popisuje aj dôvody prečo Fico robí to, čo robí - lebo zadĺženie je dobré. Čím sa bude mať krajina horšie, čím viac dlhov zlodeji pri vláde nasekajú, tým budú lacnejšie zvyšky toho čo nám ešte ostalo - zopár prirodzených monopolov, zem, voda a vzduch.

Mimochodom predaj vody už Fico pripravuje, len treba ešte viac zadĺžiť Slovensko. Máme toľko vody, že by to nejakého "investora" ešte stále vyšlo príliš draho. Keď bude polovica národa vymetať popolnice, až potom príde tá správna chvíľa...

Pýtate sa čo s tým? Aké je poučenie, ktoré som na začiatku spomínal? Kritika ľudí neoslovuje, blogy nečítajú, budúcnosť im je ukradnutá.

Surové riešenie je také, že v  zastupiteľskej ovcokracii si politik musí zistiť akú pašu, aký trúnok, prípadne aké bééékanie si ovce vyžadujú a potom im predostrieť fatamorgánu lahôdok a vybraných sľubov, aby ovečky láskavo svojimi hlúpymi papuľkami posunuli pastiera do košiara parlamentu.
Je jedno, že budem kradnúť, je jedno, že deti našich detí budú otročiť o hlade a biede, ako je to dnes v chudobných krajinách. Hlavne treba sľubovať, sľubovať, sľubovať .

Vážený volič. Od dnes sľubujem, že keď ma zvolíš,

• Tvoj plat bude do roka dvojnásobný.
• S okamžitou platnosťou znížim dane na potraviny na 0 percent.
• Každá mladá rodina dostane bezúročný úver na byt.
• Zoštátnim každý podnik nad 50zamestnancov.
• Kapitalistom zdaním aj vzduch ktorý dýchajú.
• Pri kúpe auta dostane každá rodina s dieťaťom do troch rokoch šrotovné 2000 EUR
• Zruším platbu a poplatky za lieky
• Zavediem 13 a 14 plat pre štátnych zamestnancov
• Skrátim pracovný čas na 7hodín denne
• Zvýšim minimálnu mzdu o 50%
• S okamžitou platnosťou zvýšim všetky dôchodky dvojnásobne.
• Zavediem 13 a 14 dôchodok

Že sa tie sľuby vylučujú, že sú nereálne? Koho to zaujíma. Ovce určite nie...

Vaša podpora na Vybrali SME poteší


Zdroj:
http://boriskacani.blog.cz/1307/7-rokov
http://jangalan.blog.sme.sk/c/333722/Tato-kriza-nie-je-o-hluposti-ale-o-zamere-dlhoveho-zotrocenia.html
http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/predaj-vody-nie-je-mozne-zakazat.html

Genocída slovenského národa

Slovensko sa nevyznačuje práve populačnou explóziou. Po generácií tzv. Husákových detí, dochádza k populačnému útlmu a priemerný počet detí na jednu rodinu okolo 1,34 je dokonca aj pod európskym priemerom, ktorý je cca 1,5dieťaťa. Na prirodzenú reprodukciu je toto číslo nedostatočné, priemer by mal byť okolo 2,1 dieťaťa.




Do rodiny potrebujeme aspoň dve deti!.............Pluska

Posledné demografické údaje Štatistického úradu hovoria o stagnácii počtu obyvateľov a po roku 2020 môžeme očakávať pokles, ktorý sa bude neustále zrýchľovať. Obyvateľstvo bude starnúť a s tým sa bude meniť ekonomika a politika krajiny, budú sa meniť priority spoločnosti, keďže s rastom počtu dôchodcov budú stúpať nároky na sociálny a zdravotný systém. Spoločnosť sa dramaticky zmení

Trendy sú rovnaké po celej Európe, avšak Východná Európa má obrovské špecifikum - útek ľudí pred neistotou a biedou do "lepších" krajín. Ľudia sa sťahujú za prácou, kvôli štúdiu, či len samotnej možnosti po otvorení hraníc, alebo jednoducho len utekajú pred marazmom, beznádejou a korupciou v bývalých komunistických krajinách. V krajinách sa zvyšuje neistota, ľudia odkladajú svoje rozhodnutie vstupu do manželstva, znižuje sa počet narodených detí, zvyšuje sa rozvodovosť. Krajiny sa prudko vyľudňujú a dochádza k dramatickému poklesu obyvateľstva, porovnateľného snáď len s vojnovými udalosťami, či stredovekými epidémiami.

Toto všetko dnes vie každá vláda. Okrem toho, že doteraz žiadna doterajšia vládna zostava nerobila na zvrátenie týchto trendov nič, čo už je samo osebe neprijateľné, súčasná vláda decimuje populáciu spôsobom, aký doteraz nerobil nik. Hoci sa hrdí titulom vláda Istôt, sociálna vláda apod. nezmyslami, reálnym dôsledkom zákonov, ktoré prijíma v sociálnej a ekonomickej oblasti je pokles istôt, zníženie príjmov a tým nemožnosť dostať sa k založeniu rodiny. Dôsledky deštrukcie politickej spravodlivosti a nastolenie vlády jednej strany so všetkými negatívnymi dôsledkami pocítime na hromadnej emigrácii vo veľmi blízkej budúcnosti.

Už len odstránenie možnosti zamestnania počas materskej dovolenky je neuveriteľný počin, kvôli ktorému by mal minimálne minister Richter odstúpiť. Zťaženie práce na dohodu, či faktická likvidácia živností, čo bol často jediný prijateľný príjem pre matky starajúce sa o dieťatko je ďalšou ranou klesajúcej populácii. NEpodpora rodiny ďalej pokračuje odstraňovaním rodinných prídavkov pre určité skupiny obyvateľstva...

V politickej oblasti vláda zneužívaním policajnej moci, extrémnou korupciou, vytvorením mafie bielych golierov a justičnej mafie, zapredaním štátu oligarchom doslova vyháňa všetkých, čo len trocha schopných ľudí za hranice. Nie je predsa možné, aby sa obmedzovala sloboda slova dokonca v podaní tých, ktorí o nej rozhodujú

Prirátajme si neschopnosť vlády riešiť aj minoritné problémy (mimochodom demografiu nevytrhnú ani oni, pokles detí prenasleduje aj túto komunitu) či nepripravenosť vlády na budúce imigračné trendy (v roku 2015 má nadobudnúť platnosť nová spoločná imigračná politika Únie, ktorej jedným z cieľov je zabezpečiť odľahčenie "najobľúbenejších destinácií" utečencov a imigrantov).

Samotná ekonomika je v kolapse a dlh štátu sa zvýšil za vlády Róberta Fica skoro dvojnásobne bez akéhokoľvek výhľadu na zlepšenie. Tieto peniaze budeme musieť zaplatiť my, daňoví poplatníci zvýšenými daňami a ostane nám opäť menej peňazí pre naše rodiny a deti. Vláda úspešne zlikvidovala živnostníkov, zrazila výber daní, vyháňa investorov a firmy - jedným slovom zamestnávateľov a pokračuje extrémne zlým Zákonníkom práce, ktorý sa musel novelizovať ešte pred vstupom do platnosti a ktorý zvyšuje nezamestnanosť.

Opatrenia v zdravotnej politike smerujú k tomu, aby sa systém ešte viac skomplikoval, predražil a obmedzil prístup k zdravotnej starostlivosti - či je to zavádzanie lístkového systému, alebo pôvodne navrhované rozšírenie celej komplexnej byrokratickej pracovnej zdravotnej služby pre všetkých zamestnávateľov. Nehovoriac o brutálnej korupcii naprieč všetkými zdravotníckymi zariadeniami

Samozrejme nedá sa na takejto krátkej ploche uviesť všetky negatíva súčasnej vlády. Doteraz uvedené faktory jasne ukazujú, že nielenže nezabezpečujú podporu úplnej funkčnej rodiny, nedávajú možnosť nielen myslieť na zvýšenie počtu detí ale ani na založenie rodiny vôbec. Neexistuje podpora bývania, štátnych nájomných bytov, podpora zamestnanosti je len na papieri v deklaratívnej rovine. Ak teda za podporu zamestnania nepovažujeme obdarovávanie oligarchov... Na jednej strane vláda vyháňa reprodukcie schopných ľudí preč z krajiny a na druhom konci pripravuje pre dôchodcov likvidačný systém v sociálnej a zdravotníckej oblasti.

Nemám inú možnosť ako obviniť vládu strany Smer-SD z genocídy slovenského národa. Z činnosti, ktorá smeruje proti zabezpečeniu jeho budúcej existencie. A chcem veriť, že dokážeme tejto vláde vystaviť účet.


Zdroj:
http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/vyvoj_obyvatelstva_sr/2012c-ev_v4_1-5.pdf
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/ekonomika-buducnosti-siva-ekonomika.html
http://www.impulzrevue.sk/article.php?323
http://www.sme.sk/c/6859769/vychodna-europa-sa-vyludnuje-lotyssko-sa-vratilo-do-roku-1956.html
http://ekonomika.sme.sk/c/6858939/statny-tajomnik-matky-maju-pracovat-alebo-sa-starat-o-dieta.html
http://www.sme.sk/c/6847928/harabin-sa-opat-sudi-od-psychiatricky-ziada-peniaze-za-nazor.html
http://www.sme.sk/c/5625409/romky-maju-menej-deti-ako-kedysi.html
http://jurajpolacek.blog.sme.sk/c/314932/Ficoidi-utocia-dalsia-uzemie-obsadene-dalsia-nemocnica-dobyta.html
http://jurajpolacek.blog.sme.sk/c/317720/Ospravedlnte-ma-idem-pytat-love-od-precedu-Fica.html

KLIKNITE: Politici, účel nesvätí prostriedky
.

Ekonomika budúcnosti - strieborná ekonomika

Zmena životného štýlu - prenájmy, mobilita, ekonomika tretieho veku, to je to čo nás možno čaká v budúcnosti. Ten kto to pochopí a pripraví sa na to, vyhrá

Ako sa bude posúvať vlna priemerného veku smerom k vyšším vekovým hladinám, ako sa budeme dožívať stále vyššieho priemerného veku, tak sa bude meniť štruktúra služieb a tovarových potrieb. Nebude treba toľko špecifických tovarov pre detskú populáciu, naopak budú prosperovať výrobcovia iného. Budú sa meniť aj modely správania a životné stereotypy

V roku 2020 nastúpia na dôchodok populačne silné ročníky a podiel pôvodnej "stáreže" sa z 6,6% v roku 1950 zmení na 21,1% pri kategóii nad 65rokov a tento podiel sa bude neustále zvyšovať. Tento podiel ma napríklad Japonsko už dnes.

Starnutie populácie je samo osebe spôsobené, že sa rodí menej detí, t.j. typickým model je rodina s jedným, maximálne dvoma deťmi. Pri existujúcom bytovom fonde a pokračujúcom stúpaní ceny nehnuteľností je zrejmé, že mnoho bytov a domov prispôsobených väčším rodinám bude podporovať model bývania rodičov s deťmi do neskorého veku alebo natrvalo.

Miznutie úspor.

Čo sa stane s úsporami, ak sa počet ľudí na dôchodku bude blížiť ku štvrtine populácie? Na rozdiel od mladých, ktorí majú ledva na prežitie, stredná generácia zvykne akumulovať čo si vyberie na dôchodku. Hlavne v neskorom strednom (preddôchodkovom) veku je charakteristické deflačné správanie, t.j. vyrazná minimalizácia spotreby a maximálne šetrenie a investovanie do úspor. Tieto peniaze si "mladí dôchodcovia" zvyknú užívať na cestách a kultúre. Títo dôchodcovia majú všetko, nemusia investovať do ničoho, takže spotreba sa nelíši od predchádajúceho obdobia, ale už nevytvárajú úspory, míňajú kapitál. tu by som poznamenal, že podľa komentára SME je uvedené, že Slováci síce šetria, ale šetria relatívne nesprávne a málo efektívne.

Starí dôchodcovia nad 75 rokov nemíňajú okrem zdravotníctva a sociálnej starostlivosti peniaze na nič, spotreba sa znižuje a takisto sa znižuje aj miera úspor - jednak ich absolútnym pokles ale tiež infláciou. Pri predlžujúcej sa dĺžke života hrozí nezávislým osobámaj riziko prežitia úspor.

Takže podiel ľudí v populácii nám umožňuje predpovedať aj charakter spotreby, pričom treba brať do úvahy posúvanie dôchodkového veku a tiež dlhšie dožívanie sa v dobrej zdravotnej kondícii, takže o tridsať rokov za starodôchodcov budeme napr. považovať skupinu ľudí 80+.

Spotreba domácností

Rast spotreby v domácnostiach určuje mieru bohatstva domácností. Charakter spotreby závisí od výšky príjmov. Ak je niekto na dôchodku bez pravidelných príjmov, bude mať spotreba na základné potreby (potraviny a bývanie) ďaleko vyšší podiel a význam.

V službách sa zvýši dopyt po kaviarňach, penziónoch, hoteloch , ale aj služby domovov dôchodcov, domovov opatrovateľskej služby, rehabilitačných centier a iných služieb pre seniorov.

Keďže domácnosti budú menšie, bude ich viac menších, takže bude treba ďaleko viac predmetov dlhodobej spotreby ako je televízor, alebo chladnička. Čo sa týka áut, tam ich počet s vyšším vekom bude skôr klesať nielen kvôli menšej ochote dôchodcov jazdiť, ale aj kvôli zvyšujúcim sa nákladom.

Súkromný sektor

Keďže súčasný model zdravotníckch a sociálnych služieb na základe daňových odvodov je dlhodobo neudržateľný pri priebehovom financovaní dôchodkového poistenia, bude nutné sa viac orientovať na doplnkové poistenie a príplatky za špeciálne zdravotnícke služby, takže bude rásť úloha privátneho sektora. V staršom veku vzrastie potreba súkromných opatrovateľských a zdravotných služieb.

Vplyv globalizácie

V svetovej ekonomike je všetko prepojené. Klesá dostupnosť zdrojov, menia sa návyky populácie veľkých krajín ako je India a Čína. Bude rásť cena všetkých energií, surovín a potravín, čo spätne zasiahne spotrebu a životnú úroveň. Klimatické zmeny môžu zas okrem zmeny štruktúry spotreby (menej vykurovanie, vyššie ceny potreavín), spôsobiť presun národov, keďže sa budú výrazne meniť životné podmienky v určitých krajinách Zeme

Psychológia spotreby

Vo všeobecnosti rozvíjajúce sa krajiny šetria, staré krajiny so zavedeným sociálnym systémomsa spoliehajú na štát. Kým v sedemdesiatych rokov 20.storočia 55% Japoncov súhlasilo s výrokom, že „šetrenie je cnosť a na budúcnosť sa treba pripraviť sporením a investovaním“, len 28% si myslelo, že užívať si treba hneď. Po 40rokov života v sociálnom etatistickom systéme je pomer presne opačný...

Slovensko budúcnosti neverí a zvlášť v globálnej finančnej kríze si ľudia skôr uvedomujú svoju zraniteľnosť. Jednak majú malé príjmy, z ktorých ušetria málo a jednak nevedia šetriť (viď komentár SME ) keďže rast počtu hypermarketov na Slovensku nesvedčí o pretrvávajúcom všeobecnom nedostatku.

Spôsob spotreby o tridsať a štyridsať rokov zmení aj vzdelanostná štruktúra, keďže oproti 6% dôchodcov s VŠ dnes, bude mať vysokú školu takmer polovica populácie dôchodcov.

Uzávery

• Slováci budú nielen starší, ale budú aj žiť v menších domácnostiach.
• Bude sa asi menej šetriť a viac míňať.
• Štruktúra výdavkov sa posunie od spotreby potravín a energií k službám, najmä takým ako sú zábava, cestovanie, rekreácia a služby pre seniorov.
• Viac zaplatíme za lieky a opatrovateľské služby, menej za alkohol, tabak a osobné automobily.
• Význam finančných služieb narastie, ale zmení sa ich štruktúra. Miesto hypoték a spotrebných úverov narastie dopyt po anuitách a životných poistkách.

Zdroj :
- Spracované údaje SAV
- http://komentare.sme.sk/c/6559660/slovaci-sporia-nie-vzdy-a-nie-dobre.html

Genocída Slovákov!
.

Pohrebný veniec pošlite do Bruselu, prosím

Horiace auto, Noviny.sk

Nikdy som si o bruselských byrokratoch nemyslel, že sú to výlupky inteligencie. To že sú to bývalí maoisti (Barroso), sympatizanti komunistov (Ashton), alebo priamo členovia ústredných orgánov komunistických strán som vedel. To, že prežierajú neuveriteľné peniaze a čaká ich dôchodok z Tisíc a jednej noci som už tiež zachytil.

Výsledky ich veľmi efektívnej práce vidíme v Grécku s najvyššou nezamestnanosťou na svete, či na Cypre, kde sa podarilo zostreliť národné hospodárstvo o pár desiatok rokov naspäť. Katastrofu so zelenou energiou a bionaftou ani nebudem spomínať.

Napriek tomu, bola jedna oblasť, do ktorej sa "Bruselčanom" doteraz ešte nepodarilo úspešne implementovať, a to je pohrebný priemysel. Myslím, že tomu je koniec.

Dnešné auto bez klímy kúpi len (s prepáčením) idiot. Nikto z Vás však nevie, že podľa nariadenia Bruselu musí od 1.1.2013 každé auto vymeniť nehorľavú ale životnému prostrediu škodlivú náplň ako je R1234a za novú, ktorá nebude škodlivá. Podľa Mercedesu pre súčasne vyvinuté klimatizácie prichádza do úvahy len médium R1234f. Autá s novým médiom, z doteraz vykonaných crash testov z 20prípadov začali horieť - chvíľa napätia: 20krát. Keď to na kalkulačke zrátam, je to presne 100%.

Ináč povedané, náraz auta s novou náplňou je prakticky istý požiar, čo v prípade nemožnosti vyslobodenia sa z auta znamená istú smrť.

Som si istý, že úradníci nechceli svojim nariadením spôsobiť nič zlé, podľa mňa len chceli navýšiť rozpočty rodín o vyplatené životné poistky a zvýšiť obrat pohrebných ústavov.

Lebo Bruselu neleží na srdci obsah vlastných peňaženiek, ale len a len naše blaho...

http://jurajpolacek.blog.sme.sk/c/295670/Mama-ja-chcem-byt-europoslancom.html
http://slovensko.co.uk/odchod-do-dochodku-vo-veku-50-rokov-s-9000-eur-mesacne-pre-uradnikov-eu-bol-schvaleny/
http://style.hnonline.sk/auto/c1-60128800-mercedes-odmieta-prikazy-eu-pouziva-zakazane-suciastky

Rasizmus ako norma...
.

Rana imperialistom alebo likvidácia slovenských podnikateľov?

Zmizne Vám na sídlisku prevádzka, zavrú sa malé firmy, prepustia sa desaťtisíce zamestnancov, vrátia živnostníci svoje živnostenské listy? To sú všetko možné následky katastrofického scenára, ktorý nás môže očakávať do konca roka, ak prejde návrh Slovenskej komory daňových poradcov.



Peter Kažimír, HN Online

Dobre si zapamätajte tvár tohto človeka. Je ním Peter Kažimír, súčasný minister financií, ktorý bude rozhodovať o tom, či mocní lobisti v SKDP pretlačia svoj návrh alebo nie. Táto komora totiž pripomienkovala novelu zákona č. 78/1992 Z. z. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov a ktorá má potenciál doslova zlikvidovať ďalšie firmy a živnostníkov. Pozrite si diskusiu na Porade - http://www.porada.sk/t218822-a-co-na-to-uctovnici.html

O čo ide?

Za bežných okolností živnostníci a malé firmy majú jednu účtovníčku, ktorá v pohode zvládne celú agendu od účtovanie až po podanie daňového priznania za paušálnu, alebo inak dohodnutú odmenu
(Pre zjednodušenie budem hovoriť o účtovníčke, keďže mužov je v tejto funkcii ako šafránu). Samotná účtovníčka väčšinou nie je zamestnankyňa daňového subjektu (firma/živnostník) ale je to iná právnická osoba, t.j takisto živnostníčka alebo po Smeráckom kobercovom nálete na odvody živnostníkov v poslednom období sro-čka

Lenže daňové poradenstvo je viazaná živnosť. Na to aby mohol niekto stať daňovým poradcom (DP) a poskytovať daňové poradenstvo musí spĺňať odborné kritériá, urobiť skúšky, zapísať sa do SKDP a uhrádzať nie malé poplatky. Náplň DP sa prekrýva s tým čo dnes robia účtovníčky a dá sa povedať že pri malých firmách trebárs na výpočet dane nikdy nikoho nenapadne volať nejakého externého daňového poradcu. Jednak by sa to šialene predražilo a jednak agenda nie je komplikovaná a kvalifikácia zabehnutej účtovníčky je viac ako postačujúca.

Poradcovia sú zrejme chudáci, celé dni zrejme žijú pod mostom a preto treba urobiť prietrž takýmto nehoráznostiam, že nejaká baba na materskej bude brať chlieb takto ťažko zarábajúcim daňovým poradcom. Však na poplatky a nový mercedes si musia niekde zarobiť, nie? A tak nejakú dobrú dušu napadlo, že účtovníkom zakážu robiť všetky doteraz bežné úkony pri správe dane vašej živnosti a pozichrovanie tejto povinnosti sa navrhne cez neskutočne vysoké pokuty

Kompetencie DP,  do ktorých nik nebude smieť vŕtať

a) poradenstvo pri vypracovávaní a vypracovanie priznaní, hlásení a prehľadov k daniam,
b) poradenstvo pri zisťovaní základu dane a dane a pri plánovaní daní,
c) poskytovanie stanovísk a vysvetlení pre klientov k aplikácií právnych predpisov v oblastí daní,
d) vedenie povinných evidencií vo veciach daní pre klienta,
e) podávanie priznaní, hlásení, výkazov a prehľadov k daniam v mene klienta,
f) poradenstvo pri vypracovaní a vypracovanie žiadosti o záväzné stanovisko podľa osobitného predpisu,
g) zastupovanie klienta v konaní pred orgánmi verejnej moci.

Ak si náhodou nejaká neposlušná účtovníčka dovolí prekročiť navrhované nariadenia SKDP, dostane automatickú pokutu vyrúbenú daňovým úradom! Tieto sankcie sa nedajú nazvať inak ako likvidačné :

a) od 100 do 10 000 eur, ak ide o fyzickú osobu,
b) od 1000 eur do 50 000 eur, ak ide o právnickú osobu.

Takže v okamihu ako sa schváli zákon, budete si musieť najať k Vašej účtovníčke päťkrát drahšieho DP. Účtovníčka bude veselo účtovať dalej a potom si nad tieto isté doklady sadne daňový poradca, ktorý Vám vypočíta daň a podá to vo Vašom mene na Daňový úrad. Pritom to možno dopadne tak, že keď pozerám na bod d.), v ktoromkoľvek momente bude možné zlikvidovať nezávislé účtovníčky resp. prinútiť ich spraviť si licenciu aj na daňové poradenstvo (za príslušné poplatky). Pretože vedením povinných evidencií vo veciach daní pre klienta sa môže chápať aj samotné účtovanie. A nemusím pripomínať, že účtovníčka s certifikátom DP je násobne drahšia - však tie poplatky pre vedenie SKDP niekto musí hradiť, nie?

Dúfam, že návrh neprejde, pretože ak áno, začnem si myslieť že na Finančnej správe nenávidia živnostníkov a malé firmy. Pre mňa ako podnikateľa v malej firme je to čistá buzerácia, neuveriteľné predraženie nákladov a zdržanie toku obehu dokladov. Budem strácať čas, peniaze a nervy. To sa však týka každého povinného subjektu voči Daňovému úradu a po šialenstvách vlády "Rany Istoty", ktorými úspešne likviduje sektor drobného podnikania mi toto pripadá ako ďalšia rana.

Len dúfam, že to nebude Rana z milosti, či Rana Istoty...