Prezident Obama - veľký zjednotiteľ Sýrie!

Voľby v Sýrii v roku 2012 boli (aspoň na papieri) politickou renesanciou. Dovtedy nebolo povolené voliť strany, ktoré neuznávali vedúcu úlohu strany Baath a neboli združené v Národnom Progresívnom Fronte (obdoba toho, čo sme poznali v Československu ako Národný front).

Po legislatívnych a demokratizačných zmenách vznikli nové strany a vo voľbách bola politická ponuka omnoho bohatšia a div sa svete, legálne kandidovali aj strany, ktoré boli voči strane Baath opozičné. Jednou z nich bola aj Sýrska národná strana mladých (SNYP - Syrian National Youth Party známa aj ako Syrian Al-Shabab Reform Party )

Voľby prebehli a strana prehlásila voľby za zfalšované a odmietla ich legitimitu. Opäť neuveriteľná poznámka, členovia strany po tomto vyhlásení stále žijú...


Mahir Marhaj

Po chemickom útoku v Damašku, kde zomrelo niekoľko sto ľudí a Spojené štáty z neho bez akéhokoľvek dôkazu obvinili súčasnú vládu na čele s Bashar al-Assadom, poskytol generálny sekretár Mahir Marhaj iránskej tlačovej agentúre FARS rozhovor

V ňom sa jednoznačne vyjadril, že akýkoľvek vojnový útok voči Sýrii je neprijateľný. V prípade, že ak ktokoľvek na krajinu zaútočí, opozičná strana SNYP vystúpi na podporu vlády a podporí kroky prezidenta Bashar al-Assada.

Opozícia v Sýrii plánuje samovražedné útoky voči USA.

Neobmedzil sa len na prázdne slová podpory, ale predstavil aj ďalšie pozoruhodné kroky. Bez ohľadu na politické rozdiely a stanoviská je podľa M.Marhaja záujem vlasti prvoradý. Doslova uviedol : "My členovia strany al-Shabab sme pripravení čeliť akejkoľvek vojne proti Sýrii"  a pre jej obranu strana vytvorila niekoľko samovražedných oddielov, ktoré budú pôsobiť proti záujmom Spojených štátov po celom Blízkom východe.

Okrem toho varoval Spojené štáty pred vypuknutím ničím neobmedzenej vojny v prípade ak vláda v Damašku odpovie na agresiu plnou silou

Redakčný komentár v článku ďalej spomenul, že ľudia v Sýrii nechcú prilievanie ohňa do konfliktu a zvyšuje sa odpor voči zahraničným žoldnierom a teroristom z al-Kajdy, ktorí dnes tvoria deväť desatín ozbrojenej opozície.

Takže musím uznať, že POTUS "Obi" robí dobrú prácu. Ak chce svojim útokom dosiahnuť rýchle skončenie konfliktu, možno ani sám netuší  ako rýchlo sa môže jeho prianie naplniť.

Rozhodne zjednotí Sýriu - proti sebe

Zdroj:
http://en.wikipedia.org/wiki/Syrian_National_Youth_Party
http://english.farsnews.com/newstext.aspx?nn=13920609001214

Čo sa klebetí o zdržaní Obamovho útoku

F-22 Raptor

Zostrelenie F-22

Prezident Spojených štátov náhle odložil útok na Sýriu. Po médiach Blízkeho východu sa vinie šeptanda, že za to môže zostrelenie F-22 a minimálne dvoch (podľa iných zdrojov štyroch) Tomahawkov, ktoré sa udialo na prelome augusta a septembra. F-22 Raptor bol vraj zostrelený neznámym prostriedkom PVO a Tomahawky zložil hybridný systém Pancir-S1.

Rozhovor s Putinom

Ruský prezident Putin povedal v rozhovore pre AP, že Sýria nemá systémy S-300 - kompletné. Priznal, že dodali len niektoré časti. Tento systém sa skladá jednak z odpaľovacieho zariadenia a vozidiel, na ktorých je umiestnené riadiace centrum a navigácia. Zároveň má každá jednotka možnosť napojiť sa datalinkom na hierarchicky vyššiu úroveň PVO.

Nie som odborník na rakety, ale z logiky veci vyplýva, že v konečnom dôsledku stačí dodať len najnutnejšie časti na odpálenie a pokiaľ je možnosť riadiť a navádať raketu inak - trebárs z ruskej špionážnej lode v Tartuse, nepotrebujete kompletný systém.

Rakety S-400 na scéne?

Dokonca sa šepká ešte horšia správe pre americké letectvo, že Rusi nedodali S-300, ako bolo prezentované ale S-400, čo sa mi však nezdá reálne, keďže doteraz tento systém mimo územia Ruska ešte nebol predaný. Ak by to však bola pravda a opozícii sa nepodarilo narušiť systém PVOS, americká flota to môže zabaliť. Ostáva jediná varianta - masívny pozemný útok.

Pravdivosť správy

Samozrejme je to hoax. Ale dobre sa to číta...

Rozhovor prezidenta Sýrie Bashar al-Assada pre Figaro (eng.)

President Bashar al-Assad's interview with Le Figaro Sep 03, 2013 Bashar al-Assad

Damascus, (SANA)_ President Bashar al-Assad gave an interview to the French daily Le Figaro. Following is the full text:   Malbrunot: Mr. President, the Americans and the French have accused you of perpetrating a chemical attack on the 21st of August in Ghouta, which led to the death of hundreds. Do you have evidence to suggest that your army did not launch the attack?   The situation on the ground is much better now than it was a year ago    President al-Assad: First of all, anyone making such an accusation is also responsible for providing the evidence to substantiate the allegation. We have challenged them to present a shred of legitimate evidence, which they have not been able to do. Since their foreign policy should be tailored to suit the interests of their own people, we have challenged them to present legitimate evidence to their own public opinion to substantiate their claims; again they have not done so. Secondly, where is the logic in us carrying out an attack of this nature: two years into the crisis I can confidently state that the situation on the ground is much better now than it was a year ago; how is it conceivable then that an army making significant advancements on the ground through conventional armament would resort to using weapons of mass destruction? I am neither confirming nor denying that we possess such weapons – this is not a matter for discussion. For the sake of argument, if the army had such weapons and decided to use them, is it conceivable that it would use them in areas where its own troops are deployed? Where is the logic in that? Additionally is it really plausible that the use of these weapons in a heavily populated area in the suburbs of the capital did not kill tens of thousands; these substances travel in the air.   Malbrunot: Were soldiers from the Syrian Army injured by the weapons? President al-Assad: Yes, in the ‘Baharia’ area, in the suburbs of Damascus; the inspectors from the UN team met with them in hospital.   Malbrunot: Some do acknowledge that there has been some advancement by the army on the ground; however in other areas the rebels have also advanced and you are looking to wipe them out. President al-Assad: Again, the areas in question are residential areas. The use of chemical weapons in these areas would result in the deaths of tens of thousands. All the accusations are based on unsubstantiated claims made by the terrorists and random pictures and videos posted on the Internet.   Malbrunot: The Americans have stated that they have intercepted a telephone conversation between an executive in you inner circle and officers in the Army giving the order to use these weapons.   We will only discuss substantiated truths   President al-Assad: If the Americans, the French or the British had a single shred of evidence they would have disclosed it from day one. We will not contest rumours and dubious allegations; we will only discuss substantiated truths – if they have any, they should present them.   Malbrunot: Is it possible that someone from your inner circle or officers in the Syrian Army took the decision without your knowledge? President al-Assad: Again - regardless of whether we do or do not possess such weapons, in any country that does posses these weapons, the decision to deploy is usually centralized. Either way, this is classified military information.   Malbrunot: But this is what Jihad Makdissi stated. President al-Assad: No, at the time, Jihad said that should we possess these weapons, we would not use them. Whether we do or do not possess them is an entirely Syrian affair.   Malbrunot: President Obama has postponed a military strike on Syria, how do you explain this? President al-Assad: Some have seen Obama as weak because of his decision to withdraw or delay a possible strike by days or weeks; by waging a war on Syria, others have seen him as a strong leader of a powerful country. From my perspective, power lies in your ability to prevent wars not in igniting them. If Obama was strong, he would have stood up and said that there is no evidence that the Syrian government used chemical weapons, he would have stood up and said that the right way forward is to wait for the results of the UN investigations and work through the UN Security Council. However, as I see it, he is weak because he succumbed to internal pressure and threatened military action. As I said strong leaders are those who prevent wars not those who inflame them.   Malbrunot: What do you say to members of congress whose vote will determine whether or not there will be any military action? President al-Assad: Before they vote, they should ask themselves a simple question: What have previous wars achieved for America, or even for Europe? What has the world achieved from the war in Libya and the spread of terrorism in its aftermath? What has the world achieved from the wars in Iraq and other places? What will the world achieve from supporting terrorism in Syria? Members of congress are entrusted to serve in the best interests of their country. Before they vote, they need to weigh up their decision in the interests of their own country. It is not in the interests of the US to perpetuate instability and extremism in the Middle East. It is not in their interests to continue – what George Bush started – spreading wars in the world. If they think logically and in the interests of their country, they will not find any benefits to these wars. However many of them they have not mastered the art of logic in their political decision-making.   Malbrunot: How will you respond to these strikes, should they happen? President al-Assad: If we think of the Middle East as a barrel of explosives close to a fire that is coming ever closer, then it becomes clear that the issue is no longer contained to a Syrian response, but rather what will happen after the first strike. The architects of the war can define the first strike – in other words they can determine what they will do, but beyond that it is impossible for anyone to predict what will follow. Once the barrel explodes, everyone loses control; nobody can determine the outcome, however what is certain is the spread of chaos, wars and extremism in all its forms everywhere.   Malbrunot: Is there a danger that it will spill into a regional conflict?   The issue today is no longer just about Syria, but about a whole region that is interlinked President al-Assad: Of course, this is the first and most dangerous risk. The issue today is no longer just about Syria, but about a whole region that is interlinked, socially, politically and militarily; the resulting challenges are regional, not just Syrian.   Malbrunot: So is it likely that Israel would be one of your targets? President al-Assad: You don’t really expect me to announce how we will respond?! It is not realistic that we would announce our plans, but as I said there are many players involved and narrowing the conversation to just one player diminishes the significance of what will happen.   Malbrunot: What do you say to Jordan who is known to be training the rebels on the ground? What is at risk for Jordan should the strike occur in favour of the rebels and terrorists? President al-Assad: Our policy has always been to not export our problems to neighbouring countries. We have been striking the thousands of terrorists that have entered Syria via Jordan, and Jordan has announced that it would not provide a base for any military strikes against Syria. However, should we not succeed in fighting terrorism in Syria, we can only expect that it will spread to other countries along with the ensuing chaos and extremism.   Malbrunot: So are you warning Jordan and Turkey?   Our priority is to fight terrorism within Syria   President al-Assad: We have said this before and we have communicated this to them directly and indirectly. I believe Jordan is fully aware of the situation, despite the pressure on it to continue to be a route for this terrorism. As for Erdogan, I don’t think he has a clue of what he is doing. Our priority is to fight terrorism within Syria.   Malbrunot: How will your allies – Hezbollah and Iran – respond to any strike? Are you counting on their support should you be attacked? President al-Assad: I do not wish to speak on their behalf, their statements have been very clear. We are all aware that this is a regional issue and as such it is impossible to separate the interests of Syria, Iran, Hezbollah and other countries that are supporting us. Today, stability in the region depends on the situation in Syria; Russia fully fathoms this. Russia is neither defending the President nor Syria, but rather it is defending stability in this region knowing all too well that otherwise it will also be affected. To assess the situation through the narrow lens of a Syrian-Iranian alliance is a naïve and over simplistic view; we are dealing with a situation of far greater significance.   Malbrunot: Have the Russians reassured you that they will reach out to the Americans to try to attenuate the strike? President al-Assad: I don't think anyone can trust the Americans; I don't think there is a country in the world that can guarantee that the Americans will or will not take any form of action towards another country, so it is pointless to look for such reassurances. The Americans adopt one position in the morning, only to endorse the complete opposite in the evening. As long as the US does not comply with or listen to the UN, we should not be reassured.   Malbrunot: How can we stop the war, the crisis in Syria has been on going for more than two-and-half years? You have suggested a National Unity government, the international community has suggested Geneva II, how can we stop the blood bath in Syria?   Solution lies in stopping the influx of terrorists into Syria, stopping financial and military support to them   President al-Assad: Discussing a solution at the beginning of the crisis is very different to discussing it today. From the beginning I have emphasised that a resolution can only be achieved through dialogue, which would lead to solutions that can be implemented through political measures. The situation today is different; today we are fighting terrorists, 80-90% of them affiliated to Al-Qaeda. These terrorists are not interested in reform, or politics, or legislations. The only way to deal with the terrorists is to strike them; only then can we talk about political steps. So in response to your question, the solution today lies in stopping the influx of terrorists into Syria and stopping the financial, military or any other support they receive.   Malbrunot: Who is supporting them? President al-Assad: Primarily Saudi Arabia, followed by Turkey and Jordan by streaming the militants into Syria, as well as France, America and Britain.   Malbrunot: Do you have proof that France has provided arms to the terrorists? President al-Assad: It is evident enough through France’s political stance and its provocative role in the situation as dictated to it by Qatar and other countries.   Malbrunot: Mr. President, are you willing to invite the opposition to come to Syria, to guarantee their safety in order for you all to sit around a table and find a solution? President al-Assad: In January of this year we launched an initiative that addresses the points you raised and others in order to move forward with a political solution. However, this opposition that you refer to was manufactured abroad – manufactured by Qatar, France and others – it is not a Syrian opposition, and as such it takes orders from its masters who have forbidden it from engaging with this initiative. In addition to the fact that since they were manufactured abroad they lack local public support. Despite all their shortfalls, we did invite them but they did not respond.   Malbrunot: However some did not respond for fear of their security, they fear being imprisoned like Abdul Aziz al-Khayer. Can you provide them with guarantees? President al-Assad: We have provided guarantees and I have spoken of these political points including guarantees of security to any member of the opposition wanting to come to Syria for the purpose of dialogue. However, they were either not willing to come or maybe they weren’t given permission to come. We have not killed or captured any member of the opposition. Abdul Aziz al-Khayer’s friends are all in Syria – you can see for yourself. Why would we target one of them and ignore the rest? Where is the logic in that?   Malbrunot: How do you explain the French position towards you today, you were once friends with Sarkozy and you enjoyed a friendly relationship with France and visited several times? How do you explain this U-turn?   French policy towards Syria is entirely based on American and Qatari desires   President al-Assad: It wasn’t a friendly relationship. It was clear from the beginning that France, at the request of the Americans, was trying to manipulate Syrian policy. Even the positive shift towards Syria in 2008 was due to Qatari influence, and so was the negative U-turn in 2011. It is very clear that French policy towards Syria is entirely based on American and Qatari desires.   Malbrunot: French Parliamentarians will meet on Wednesday. There is a big debate in France now, with some believing that Hollande has gone too far on this issue. What is your message to the French Parliamentarians before they convene and vote on the strike?   Go back to the principles of the French Revolution: Liberty, Justice, Equality    President al-Assad: A few days ago the French Interior Minister was quoted as saying that “France’s participation is dependent on the US congress,” with no mention to the French Parliament. Allow me then to pose this question to you: To whom does the French government answer to - the French parliament or the US congress? Since 2003, on the back of the invasion of Iraq and its earlier position before the war, France has relinquished its independence and has become a part of American foreign policy. This applies to Chirac after the war on Iraq, to Sarkozy, and today to Hollande. So the question really is: will the meeting of the French parliamentarians return the independence of France’s decisions back to the French? We hope that this would be the case. Since they will be working in the interests of France, will the representatives of the French people take the side of extremism and terrorism? Will they support those who perpetrated the September 11 attacks in New York, or those who bombed the Metro in Spain? Will the representatives of the French people support those who killed the innocents in France? How is it possible for them to stand against individuals like Mohammed Merah in France and yet support others like him in Syria? How can France fight terrorism in Mali and support it in Syria? Will France adopt the American model of double standards? How can the parliamentarians convince the French public that their country is secular, yet at the same time it supports extremism and sectarianism in other parts of the world? How can France advocate for democracy but yet one of its closest allies – Saudi Arabia – is still living in medieval times? My message to the French Parliamentarians is: go back to the principles of the French Revolution that the whole world is proud of: Liberty, Justice, Equality.   Malbrunot: You cited French national interests; if France intervened militarily, would their interests in Syria or the region be targeted? President al-Assad: I do not know if your interests will be targeted or not, this will depend on the consequences of the war. But most certainly, France will lose its interests. There is hatred and contempt towards French policy, which would inevitably directly affect French interests in the region. In addition, unlike previous times, significant countries in the region have started to look away from Europe towards the East for alternative partnerships where there is mutual respect between countries.   Malbrunot: So you are calling out for rationality and reason? President al-Assad: For rationality and ethics.   Malbrunot: Are you planning to run for office in the next presidential elections? President al-Assad: This really depends on the will of the Syrian people at the time. If I feel that there is a strong public desire for to me to run, I will not hesitate and vice versa. We may not have accurate measures at the moment, but we do have strong indications. The strongest indicator is that when you are fighting terrorists from over 80 countries who are supported by Western and Arab states, if your people do not embrace you, you simply cannot carry on. Syria has been resilient for two-and-a-half years this is an important indication of strong public support.   Malbrunot: Mr. President how much are you prepared to fight in this crisis? President al-Assad: We have two options: we either defend our country against terrorism or we surrender. The history in this region has never known surrender; it has seen many wars, yet it has never and will never surrender.   Malbrunot: So will fight and sacrifice your life for Syria?   We all, President and citizens, will fight to defend our country     President al-Assad: When it becomes a matter of patriotism, we will all fight to defend our country – whether we are citizens or the president, it is not about the individual but rather about the whole nation. What is the point in living if your country is dead?   Malbrunot: Mr. President, do you take responsibility for the mistakes that have been committed including those by the army and the security forces? Do you accept that mistakes have been made? President al-Assad: Any human being makes mistakes in their work. If you do not make mistakes you are either not human or you do not work. I am a human being and I work. However, when you want to evaluate your mistakes you need to do so in hindsight when the events are behind you and you are able to see the results of your actions. We are currently in the heart of the battle; when it is over, we can assess the results and determine whether we were right or wrong on particular matters. Malbrunot: Are you confident of winning the battle? President al-Assad: The history of our region teaches us that when our people defend themselves, they inevitably win. This is not a war against the President or the Government alone, it is a war against the entire country, and we shall be victorious.   Malbrunot: Having said this, your army has lost control over certain areas in the North, East and South. Do you believe that you can regain these areas? President al-Assad: The issue is not about labeling areas as being under our control or under the control of the militants; there isn’t a single area that the army has planned to enter and not been able to do so. The real challenge is the continuous influx of terrorists from across the borders and the acts they have perpetrated at a social level in the areas they have infiltrated.   Malbrunot: Moratinos, a previous friend of yours, told me few days ago that he cannot understand what is in Bashar al-Assad’s mind, how could he possibly commit such violence in his country. President al-Assad: There is an analogy that can also be asked here: how could France allow the killing of the terrorists who terrified French citizens? How did the British deal with the riots in Britain last year? Why was the army deployed in Los Angeles in the nineties? Why are other countries allowed to fight terrorism and Syria isn’t? Why is it forbidden for Mohammed Merah to stay alive in France and to kill civilians and yet terrorists are allowed to remain alive in Syria and kill innocent people?   Malbrunot: Mr. President, how has your daily routine changed in terms of leading the country since the beginning of the crisis? Some suggest that after two-and-a-half years Bashar al-Assad is leading the country alone. President al-Assad: This is what I meant earlier, if the West is against me and so were the Syrian people, if I was alone, how could I conceivably be leading the country? This is illogical. I can continue to lead because of the strength of public support and the strength of the Syrian state. Unfortunately, those in the West do not view this reality objectively.   Malbrunot: Mr. President, a number of French journalists have been held in Syria. Do you have any idea of their situation? Are the Syrian authorities holding them? President al-Assad: Do you mean that we are holding them?   Malbrunot: They were taken hostage in the North of Syria; do you have information on their fate? President al-Assad: If they were taken hostage by the terrorists, you will have to ask them. If anyone is arrested by the government for entering the country illegally, they will be taken to court rather than being held in jail. They would face charges according to Syrian law and this would be public knowledge.   Malbrunot: Are you looking to cooperate with France on security issues? This was an area that went well in the past. President al-Assad: Any cooperation, be it security, military or economic requires political consensus. You cannot maintain security cooperation with any country when there is a conflict of interests.   Malbrunot: When your father passed away, you visited France and were received by President Chirac. Everyone viewed you as a youthful and promising president and a successful ophthalmologist. Today, since the crisis, this image has changed. To what extent have you as a person changed? President al-Assad: The more imperative question is: has the nature of this person changed? The media can manipulate a person’s image at a whim, yet my reality remains the same. I belong to the Syrian people; I defend their interests and independence and will not succumb to external pressure. I cooperate with others in a way that promotes my country’s interests. This is what was never properly understood; they assumed that they could easily influence a young president, that if I had studied in the West I would lose my original culture. This is such a naïve and shallow attitude. I have not changed; they are the ones who wished to identify me differently at the beginning. They need to accept the image of a Syrian president who embraces his country’s independence.   Malbrunot: Has France become an enemy of Syria?   All those who support the terrorists are enemies of the Syrian people   President al-Assad: All those who support the terrorists financially or militarily are enemies of the Syrian people. Anyone who facilitates the killing of a Syrian soldier, or works against the interests of Syria and her people is an enemy of Syria. I am not referring to the French people since I believe that the French government is working against the interests and will of its people. There is a difference between the concepts of adverse government and adverse nation. The French people are not our enemy but the policy of their government is one that is adverse to the Syrian people.   Malbrunot: Is the French government an enemy of Syria? President al-Assad: The more adverse the policies of the French government are to the Syrian people, the more the government is an enemy to the Syrian people. The current policies, that we mentioned earlier, adopted by the French leadership are hostile towards Syria. This hostility can only end when the French government readdresses its policies.    Source : http://sana.sy/eng/21/2013/09/03/500561.htm

PENTA STORY - len aby sme nezabudli...

J&T + Istrokapitál, Penta, Juraj Široký, Vladimír Poór, Jozef Brhel, Ivan Kiňo, Milan Fiľo, Ján Gabriel a ďalší.

Toto sú mená skutočných predstaviteľov moci na Slovensku.

Vláda Slovenskej Republiky

Ak sa predá nevýhodne štátna firma, ak je odkúpenie materiálu či tovaru štátom drahšie než je bežná cena na trhu, ak štát nakúpi balík služieb, kde by inde zapaltil menej, môžete si byť istí, že na druhej strane bude firma spriaznená s menami uvedenými na začiatku.Moc sú peniaze a peniaze sú moc. Vygelované hlavy v televízii nemajú (veľké) peniaze, a tak postrádajú aj skutočnú moc. Len pre zaujímavosť si pozrite (trocha prifarbené, priznávam) video z filmu Zuzany Piussi o jednej skupine mocipánov Slovenska



K nim by bolo načim prirátať aj Hlas podobný hlasu, len je škoda, že doteraz nikto neprišiel na jeho totožnosť. Ovšem jeho zázračné schopnosti zháňať peniaze vlastnou hlavou sú nedostižné, takže je viac ako zrejmé, že bude jeden z tých, ktorí skutočne vládnu na úkor daňovníkov, ktorí z vlastných, ťažko zarobených daní, živia luxusné byty, pôžitky a hedonistický životný štýl tohto exota.

Krásny príklad o nedodržiavaní pravidiel Eurozóny

Kde sú pravidlá Eurozóny, o ktorých ste hovorili?    

         


Keď chcete ísť do prvotriedneho klubu, služba pri vchode Vás nepustí v teniskách a bez obleku:

Lebo pravidlá!!!
 

Krvopotne si zarobíte a kúpite čo treba aby Vás tam pustili a keď sa s vyplazeným jazykom dostanete dovnútra, čo nevidíte?

Klub hipisákov v rifliach a teniskách - bez pravidiel...

Pretože v Eurozóne pravidlá platia len pre nových a blbých.

Podpora na Vybrali SME

Kontrarevolúcia na Blízkom východe

Saudský klan Sudairi, je v čele kontrarevolučného prílivu rozpútanom Spojenými štátmi a Izraelom na Blízkom východe. V úplnej prehľade, ktorý bol publikovaný ako séria článkom na pokračovanie v ruskom denníku, Thierry Meyssan z Damašku načrtáva všeobecný obraz rozporov, ktoré zmietajú tento nepokojný región.

Voltairenet, 26.05.2011

---

Fotka, ktorá pobúrila Ameriku. Na stretnutí G20 prezident Obama
sa hlboko ukláňa saudskému kráľovi a bozkáva mu ruku

P

očas niekoľkých mesiacov padli v arabskom svete tri prozápadné vlády :
parlament zosadil libanonskú vládu Saada Haririho, zatiaľ čo ľudové hnutie vyhnalo Zine el-Abbidine Ben Aliho v Tunise a Husni Mubaraka v Egypte.

Po týchto zmenách nasledovali demonštrácie proti americkej nadvláde a sionizmu. Politicky prospievajú osi vzdoru, skladajúcej sa z Iránu a Sýrie na úrovni štátov a na neštátnej úrovni z Hizballáhu a Hamasu.

Aby mohli viesť kontrarevolúcie v tomto regióne, museli sa Washington a Tel Aviv spoľahnúť na svojich najlepších podporovateľov: klan Sudairi, ktorý stelesňuje despotizmus v službách imperializmu, ako nikto iný.

Sudairi

P

ravdepodobne ste o nich nikdy nepočuli, ale po desiatky rokov boli Sudairi najbohatšou svetovou politickou organizáciou.

K päťdesiatich trom synom kráľa Ibn Sauda, zakladateľa Saudskej Arábie, patrí sedem Sudairi, ktorých splodil s princeznou Sudairi. Ich vodcom bol kráľ Fahd, ktorý vládol v rokoch 1982 až 2005. Na žive ich je už len šesť. Najstarším je princ Sultan, minister obrany od roku 1962, ktorý má 85 rokov. S vekom 71 rokov je najmladším princ Ahmed, námestník ministra vnútra od roku 1975. Od 60-tych rokov to bol ich klan, ktorý organizoval, štrukturalizoval a financoval prozápadné bábkové režimy "Veľkého stredného východu".

Tu je potrebné sa obzrieť.

Saudská Arábia je právny subjekt vytvorený Britmi počas prvej svetovej vojny, kvôli oslabeniu Osmanskej ríše. Hoci Lawrence z Arábie vymyslel koncept " arabského národa ", nikdy sa mu nepodarilo urobiť národ z tejto krajiny, nehovoriac o štátu. Bol to, a stále je, súkromný majetok Al - Sauda. Ako vynieslo na svetlo britskej vyšetrovanie škandálu Al - Yamamah, ani v 21. storočia nemá toto kráľovstvo bankové účty alebo rozpočet. Všetko sú účty kráľovskej rodiny, ktorá slúžia pre správu kráľovstvo a ktoré je ich súkromnú doménou.

Táto oblasť spadala po druhej svetovej vojne pod americkú kontrolu, keď Británia už nemohla naďalej svoju ríšu udržať. Prezident Franklin D. Roosevelt uzavrel s kráľom ibn Saud dohodu : rodina Saudov zaručí dodávky ropy do Spojených štátov, ktoré výmenou zaručia vojenskú pomoc, potrebnú pre udržanie sa Saudi pri moci. Táto aliancia je známa ako dohoda z Quincy, prerokovaná na lodi rovnakého mena. Je to dohoda, nie zmluva, pretože neviaže dva štáty, ale štát a rodinu.

Dohoda z Quincy medzi Spojenými Štátmi a rodinou Saudov

Kráľ zakladateľ, Ibn Saud, ktorý mal 32 manželiek a 53 synov, musel očakávať, že dôjde relatívne rýchlo k súpereniu medzi potenciálnymi následníkov. Preto bolo rozhodnuté, že koruna nebude odovzdávaná z otca na syna, ale medzi nevlastnými bratmi.

Na tróne sedelo už päť synov Ibn Sauda. Súčasný 87 ročný kráľ, Abdullah I, je celkom slobodomyseľným človekom, hoci je úplne mimo kontaktu s dnešnou realitou. Pretože si je vedomý, že súčasný dynastický systém smeruje k zániku, má v úmysle zreformovať pravidlá nástupníctva. Koruna by teda mala byť prisudzovaná Radou kráľovstva - to znamená predstaviteľmi rôznych odnoží kráľovskej rodiny - a mohla by potenciálne prejsť do rúk mladšej generácie.

Tento múdry nápad Sudairi nevyhovuje. Skutočne, vzhľadom k rôznym abdikáciám na trón zo zdravotných dôvodov alebo pohodlnosti, patria ďalší traja kandidáti do ich klanu : princ Sultan, bývalý minister vnútra, 85 rokov ; princ Naif, minister vnútra, 78 rokov ; a princ Salman, guvernér Rijádu, 75 rokov. Ak by boli nové zmeny zavedené, nefungovali by nová dynastické pravidlá v ich prospech.

Možno ľahko pochopiť, že Sudairi, ktorí sa nikdy o svojho nevlastného brata, kráľa Abdullaha, príliš nezaujímali, ho v súčasnej dobe nenávidia. A tak sa rozhodli vrhnúť do existujúceho boja všetky svoje sily.

Princ Bandar a jeho "brat" George W. Bush

Návrat Bandara Busha

N

a konci 70. rokov šéfoval klanu Sudairi princ Fahd, ktorý si povšimol jedinečných kvalít jedného z detí svojho brata Sultana : princa Bandara. Poslal ho do Washingtonu, aby tam vyjednal dodávky zbraní a urobilo na neho dojem, ako zvládol dohodu s prezidentom Carterom.

Keď Fahd nastúpil v r 1982 na trón, princ Bandar bol dôverným pomocníkom. Bol menovaný vojenským atašé, potom veľvyslancom vo Washingtone, kde toto miesto zastával až do svojho náhleho odvolania kráľom Abdullahom v roku 2005.

Syn princa Sultana a líbyjskej otrokyne, princ Bandar, je brilantnou a nemilosrdnou postavou, ktorá v kráľovskej rodine vytŕča, napriek jeho stigme súvisiacej s pôvodom jeho matky. Je teraz výkonnou rukou gerontokratického klanu Sudairi.

Počas svojho dlhého pobytu vo Washingtone sa princ Bandar spriatelil s Bushovou rodinou, obzvlášť s Georgom H. Bushom, s ktorým bol nerozlučný. Ten ho označuje za syna, ktorého by rád mal a to natoľko, že prezývkou Bandara sa v hlavnom meste stalo "pán Bandar Bush". To, čo si na ňom George H. - bývalý riaditeľ CIA a americký prezident - najviac cenil, bola jeho záľuba v nelegálnych akciách.

"Pán Bandar Bush" si vydobyl miesto v americkej vysokej spoločnosti. Je tak doživotným manažérom Aspen Institute, ako aj členom Bohemian Grove. Britská verejnosť sa o ňom prvýkrát dozvedela počas škandálu Al-Yamamah : čo bol najväčší zbrojný obchod v histórii, ako aj najväčší korupčný škandál. Za dvadsať rokov (1985-2006) British Aerospace, čoskoro premenovaná na BAE Systems, predala Saudskej Arábii zbrane za 80 miliárd dolárov, pričom časť z týchto peňazí išla na bankové účty saudských politikov a pravdepodobne aj britských politikov, kedy len princovi Bandaravi samotnému pripadli 2 miliardy dolárov.

To preto, že Jeho výsosť má veľa výdavkov. Princ Bandar prevzal zodpovednosť za početných arabských bojovníkov vycvičených na žiadosť CIA a MI6 pakistanskou a saudskou rozviedkou počas studenej vojny pre boj s Červenou armádou v Afganistane. Samozrejme, že najznámejšou postavou týchto kruhov nebol nikto iný, než miliardársky guru, z ktorého sa stal anti-komunistický džihádista, Osama bin Laden.

Je nemožné povedať presne, koľko mužov mal princ Bandar k dispozícii. Časom sme videli jeho zapletenie do mnohých konfliktov a teroristických útokov v celom moslimskom svete, od Maroka po Xinjiang v Číne. Napríklad si možno vybaviť malú armádu pomenovaná Fatah al-Islam, ktorú vysadil v palestínskom tábore Nahr el-Bared v Libanone. Úlohou týchto bojovníkov bolo prinútiť palestínskych utečencov, prevažne Sunitov, aby vyhlásili nezávislý emirát a bojovali s Hizballáhom. Táto aféra zhorkla, keď nebol vyplatený žoldnierom žold včas. Nakoniec, v roku 2007, sa muži princa Bandara v tábore opevnili. 30000 Palestínčanov bolo nútených utiecť, zatiaľ čo libanonská armáda viedla dvojmesačnú bitku, aby získala nad táborom kontrolu. Táto operácia stála život 50 žoldnierov, 32 palestínskych civilistov a 68 libanonských vojakov.

Na začiatku roka 2010 Bandar zosnoval puč, ktorým chcel zvrhnúť kráľa Abdullaha a nahradiť ho na tróne svojím otcom Sultanom. Komplot bol odhalený a Bandar upadol do nemilosti bez toho, aby prišiel o svoje oficiálne tituly. Ale koncom r 2010 zhoršujúce sa zdravie kráľa a jeho operácia poskytli Sudairi príležitosť, a tí zosnovali  za podpory Obamovej vlády Bandarov návrat.

Po návšteve kráľa, ktorý bol hospitalizovaný vo Washingtone a rýchlo došiel k záveru, že zomiera, sa libanonský premiér Hariri pridal na stranu Sudairi. Saad Hariri je Saud, narodený v Rijáde, ale má dvojité občianstvo. Zdedil svoj ​​majetok po svojom otcovi, ktorý za všetko vďačil Saudom. Je preto zaviazaný kráľovi a stal sa premiérom Libanonu na jeho naliehanie, zatiaľ čo americké ministerstvo zahraničia sa obávalo, či je schopný túto funkciu zastávať.

Počas obdobia, keď musel počúvať kráľa Abdullaha, sa Saad Hariri začal zmierovať s prezidentom Bashar Al-Assadom. Stiahol obvinenia, ktoré vzniesol proti nemu ohľadom
zavraždenia jeho otca, Rafika al-Haririho, a ospravedlnil sa, že bol zmanipulovaný, aby umelo vytvoril napätie medzi Libanonom a Sýriou. Podporou Sudairi urobil Saad otočku o 180°. Cez noc zavrhol politiku zmierenia kráľa Abdullaha so Sýriou a Hizballáhom, a prešiel do útoku proti režimu Bashar Al-Assada, presadzuje odzbrojenie Hizballáhu a je pre kompromis s Izraelom.

Avšak kráľ Abdullah sa zo svojej polovičnej kómy dostal, nečakal príliš dlho a začal sa dožadovať zodpovednosti. Pripravený o svoju kľúčovú podporu bol Saad Hariri a jeho vláda libanonským parlamentom zvrhnutá a na jeho miesto sa dostal Najib Mikati, ďalší s dvojitým občianstvom, ale menej dobrodružný miliardár. Ako trest nariadil kráľ Abdullah daňovú previerku najväčšej Haririho saudskej spoločnosti a nechal niekoľko jeho spoločníkov zatknúť za podvody.

Légie Sudairi

S

udairi sa rozhodli začať s kontrarevolúciou vo všetkých smeroch.

V Egypte, kde financovali Mubaraka na jednej strane, a Moslimské bratstvo na druhej, teraz vytvorili alianciu medzi Bratstvom a proamerickými armádnymi dôstojníkmi.

Táto nová koalícia sa podelila o moc tým, že vystrnadila vodcov revolúcie z námestia Tahrir. Odmietla zvolať Národné zhromaždenie a zápasila o okrajové zmeny ústavy.

Najskôr vyhlásili islam za štátne náboženstvo, čím utrpela koptská kresťanská menšina ( asi 10 %), ktorá bola Husni Mubarakom utláčaná a ktorá sa proti nemu hromadne zmobilizovala. Navyše dr. Mahmoud Izzat, muž číslo dva v Bratstve, vyzval k rýchlemu zavedeniu práva šaria a na obnovenie šaria trestov.

Young Wael Ghoneim, ktorý hral hlavnú úlohu v zvrhnutí diktátora, mal počas osláv víťazstva, 18. februára, kde sa zišlo takmer 2 milióny ľudí, zákaz vstupu na pódium. A naopak, hviezdny kňaz Bratstva, Youssef Al-Qaradawi, po návrate z 30-ročného exilu v Katare, smel dlho hovoriť. Ten sa, pretože bol zbavený Gamal Abdel Nasserom občianstva, projektoval ako stelesnenie novej éry : éry práva šaria a mierovej koexistencie sa sionistickým režimom v Tel Avive.

Nositeľ Nobelovej ceny Muhammad Al-Baradej, ktorého si Moslimské bratstvo vybralo počas revolúcie za svojho hovorcu, aby im poskytol liberálnejší image, bol tým istým Bratstvom počas ústavného referenda fyzicky napadnutý a bol vyhnaný z politickej scény.

Moslimské bratstvo uskutočnilo svoj ​​formálny vstup do politiky vytvorením novej strany, Sloboda a spravodlivosť, za podpory National Endowment for Democracy ( NED ) a tým, že napodobnila profil tureckej AKP ( rovnaká stratégia bola zvolená v Tunise so Stranou odporu ).

V tomto kontexte boli páchané násilné útoky proti náboženským menšinám. A tak boli vypálené dva koptské kostoly. Páchateľov premiér ani zďaleka nepotrestal a ponúkol in dokonca záruku : odvolal guvernéra, ktorého menoval v provincii Qenna, rešpektovaného generála Imad Mikhael, pretože je koptským kresťanom a nie sunnitským moslimom.

Zasadanie CGC kde za požadovali zásahy NATO voči Líbyi

 a tiež sa rozhodlo o vyslaní saudských vojsk

na krvavé potlačenie nepokojov v Bahrajne

V Líbyi presunuli Sudairi bojovníkov do Kyrenaiky, kde čakali na zelenú z Francúzska a Anglicka, aby mohli začať vzburu proti vláde v Tripolise. Práve oni distribuovali zbrane a červeno-čierno-zelené vlajky s hviezdou a polmesiacom, symboly monarchie Senoussi. Ich cieľom je zbaviť sa problémového Kaddáfího a dostať na trón princa Mohammeda a obnoviť to, čo bolo kedysi Spojeným kráľovstvom Líbye.

Bola to Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive, ktorá prvá volala po vojenskej intervencii proti vláde v Tripolise. V Bezpečnostnej rade to bola Saudská delegácie, ktoré viedla diplomatické manévre za Arabskú ligu, aby dosiahla rozhodnutie o útoku západných armád.

Plukovník Kaddáfí v niekoľkých prejavoch vyhlásil, že v Kyrenaike nie je žiadna revolúcia, ale že jeho krajina čelí destabilizačnej operácii Al-Kajdy; tvrdenie, ktoré neprávom vyvolávalo úsmevy a ktoré bolo osobne potvrdené generálom Carterom F. Hamom, veliteľom amerického AFRICOM. Generál Ham bol poverený počiatočnými americkými operáciami, prv než ho nahradilo NATO a bol prekvapený, že si musia vyberať svoje ciele na základe informácií od špiónov na pevnine, o ktorých bolo známe, že bojovali proti koaličným jednotkám v Afganistane - v krátkosti, od mužov bin Ládina.

Bahrajn sa zatiaľ od r 1971 vydáva za nezávislé kráľovstvo. V skutočnosti je to stále územie ovládané Angličanmi. Počas svojej vlády si zvolili Khalifa za premiéra a ten zastával tento post v kuse 40 rokov, od fiktívneho vyhlásenia nezávislosti dodnes. To je kontinuita, ktorá Sudairi teší.

Kráľ Hamad zaručil Spojeným štátom dôležitú koncesiu a tie v prístave Juffair vytvorili svoje Ústredné veliteľstvo a veliteľstvo piatej námornej flotily. Za týchto okolností by požiadavka ľudí na vznik konštitučnej monarchie znamenal prístup k skutočnej nezávislosti, koniec vlády Britov a odchod amerických jednotiek. Takýto vývoj by určite mal dominový efekt aj na Saudskú Arábiu a ohrozil by základy systému.

Sudairi presvedčili bahrajnského kráľa, aby nádeje populácie krvavo potlačil.

Garant poriadku elity, princ Nayef, bol neúprosným saudským ministrom vnútra a informácií posledných 41 rokov.

13. marca americký minister obrany Robert Gates dorazil do Manamy, aby tam inicioval koordináciu operácií, ktoré začali vstupom saudských zvláštnych jednotiek, známych ako " Nayefovi orli ", pod velením princa Nayefa. Počas niekoľkých dní boli všetky symboly protestu zničené, vrátane verejného pamätníka na Perlovom námestí. Stovky ľudí zomrelo alebo sú nezvestní. Mučenie, od ktorého sa upustilo na takmer desať rokov, sa opäť široko rozšírilo. Lekári a sestry, ktorí ošetrovali zranených protestujúcich, boli zatknutí vo svojich nemocniciach, zadržaní v izolácii a predvedení pred vojenské tribunály.

Ale najdôležitejším prvkom v tejto strašnej represii je odhodlanie premeniť klasický triedny boj, medzi celou populáciou a privilegovanou triedou zviazanú so zahraničným imperializmom, na sektársky konflikt. Väčšina Bahrajncov sú šiiti, zatiaľ čo vládnuca rodina sú Suniti. Šiiti sú považovaní za nástroj revolučných ideálov Ruhollaha Chomejního, ktorý bol určený ako cieľ. Počas jedného mesiaca " Nayefovi orli " strhli 25 šiitských mešít a poškodili 235 ďalších.

21 hlavných vodcov politických protestov bude čoskoro odsúdené zvláštnym súdom. Čelia trestu smrti. Viac ako po šiitmi ide monarchie po Ibrahimovi Sharif, predsedovi strany Wa'ad ( sekulárnej ľavicovej strany ), ktorého obviňujú, že nehral podľa pravidiel, pretože je sunitský moslim.

Keď sa im nepodarilo destabilizovať Irán, sústredili Sudairi svoje útoky proti Sýrii.

Destabilizácia Sýrie

Z

ačiatkom februára, keď krajina zatiaľ žiadnu demonštráciu nezažila, bola na Facebook vytvorená stránka s názvom "Sýrska revolúcia 2011". Vyzývala ku "Dňu hnevu" na piatok 4. ; táto výzva bola vysielaná Al Jazeera, ale nenašla nikde odozvu. Al Jazeera oplakávala nedostatočnú reakciu a stigmatizoval Sýrii ako "kráľovstvo ticha" ( sic ).

Názov "Sýrska revolúcia 2011" je pochybný : je v angličtine a má charakteristiky reklamného sloganu. Ale čo by si myslel a robil skutočný revolucionár, keby sa mu nepodarilo dosiahnuť svoje
ciele v r 2011, vrátil by sa jednoducho domov ?
A ešte zvláštnejšie je, že v deň vytvorenia mala táto stránka na Facebook cez 80,000 priateľov. Také nadšenie priebehu niekoľkých hodín, po ktorom nenasledovalo nič, ukazuje na manipuláciu vykonanú počítačovým softvérom, ktorý vytvára mnohopočetné účty. Obzvlášť vzhľadom k tomu, že Sýrčania používajú internet priemerne a mali od 1. januára prístup iba k ADSL.

Problémy začali o mesiac neskôr v Daraa, vidieckom meste na jordánskej hranici a niekoľko míľ od Izraela. Vandali platili mladistvým, aby maľovali protivládne heslá na stene mesta. Miestna polícia zatkla študentov a zaobchádzala s nimi ako so zločincami, ku zlosti ich rodín. Miestne smotánka, ktoré chcela spory vyriešiť, bola guvernérom odmietnutá. Mladíci boli bití. Rozzúrené rodiny zaútočili na policajnú stanicu, aby ich oslobodili. Polícia zareagovala ešte väčšou brutalitou a protestujúcich zabíjala.

Prezident Bashar Assad potom zasiahol a políciu a guvernéra potrestal - guvernéra, ktorý bol jeho príbuzným a ktorého prezident vymenoval v dierami, ďaleko od hlavného mesta, aby ho mal z dohľadu. Začalo sa vyšetrovanie, aby sa objasnilo policajné zabíjanie. Predstavitelia zodpovední za násilie boli obvinení a daní do väzby. Ministri sa ospravedlnili a kondolovali rodinám obetí v mene vlády, čo bolo gesto, ktoré bolo verejne akceptované.

Všetko sa malo vrátiť do normálu, ale náhle sa na strechách objavili maskovaní ostreľovači a strieľali ako na dav, tak na políciu, a uvrhli mesto do chaosu.

Strelci tohto zmätku využili a vyšli do mesta, aby zaútočili na vládne budovy, v ktorých boli umiestnené výzvednej služby zodpovedné za sledovanie sýrskych Golanských výšin okupovaných Izraelom. Bezpečnostné zložky paľbu opätovali, aby bránili budovu a jej archívy. Boli mŕtvi na oboch stranách.

Tento typ konfrontácie sa opakoval. Ľudia hľadali ochranu u armády, ktorá sa útočníkom, ktorí napadli mesto, postavila. Na ochranu obyvateľov bolo vyslaných tritisíc mužov a tanky. Nakoniec bitka postavila infiltrovaných bojovníkov proti sýrskej armáde, v scenári podobnom obliehaniu Nahr al-Bared libanonskou armádou. Až na to, že tentoraz medzinárodné médiá fakty prekrútila a sýrsku armádu obvinili z útoku na ľudí v Daraa.

Medzitým strety prepukli v Lattakii, prístave, ktorý bol dlho domovom zločineckých organizácií, ktoré sa špecializujú na námorné pašovanie. Títo jedinci dostali zbrane a peniaze z Libanonu. Zvandalizovali centrum. Polícia zasiahla. Na prezidentský príkaz bola polícia vyzbrojená iba obuškami. Gangstri potom spustili vojnu za použitia zbraní a zabili desiatky neozbrojených policajtov.

Rovnaký scenár bol zopakovaný v susednom meste Banias, v meste menšieho významu, ale oveľa strategickejšieho, pretože je v ňom hlavná ropná rafinéria v krajine. Tentoraz polícia použila svoje zbrane a z konfrontácie sa stala plnohodnotná bitka.

A nakoniec sa jedinci v Homs, veľkom meste, zišli v mešite a vyzvali svojich fundamentalistických nasledovníkov, aby demonštrovali proti "režimu, ktorý zabíja našich bratov v Lattakii".

V reakcii na nepokoje sa sýrska populácie vo veľkom zhromaždila, aby potvrdila svoju podporu republike. Obrovské demonštrácie, v histórii tejto krajiny bezprecedentné, priviedli od ulíc Damasku, Aleppa a Lattakie stovky tisíc ľudí, ktorí kričali "Boh, Sýria, Bashar !".

Kým na príslušných miestach sa strety zintenzívňovali, polícia dokázala bojovníkmi zastaviť. Podľa ich televíznych svedectiev boli najatí, vyzbrojení a financovaní prohaririským poslancom v Libanone, Jamalom Jarrah, čo on popiera.

Jamal Jarrah je priateľom princa Bandara. Jeho meno bolo uvedené v prípade Fatah al-Islam v Nahr al-Bared. Je príbuzným Ziad Jarraha, džihádistu obvineného FBI z toho, že je zodpovedný za únos letu 93, ktorý sa zrútil v Pensylvánii 11. septembra 2001. Je tiež príbuzným bratov Ali a Yousef Jarrah, ktorí boli zatknutí libanonskou armádou v novembri 2008 za špionáž pre Izrael.

Z Londýn a Paríža: Ali Saad al-din Bayanouni (generálny tajomník
sýrskej časti Moslimského bratstva) a Abdel Halim-Khaddam
(bývalý viceprezident Sýrie) výzyvajú na zvrhnutie Bashar al-Assada.

Jamal Jarrah je tajným členom Moslimského bratstva, čo ale popiera. V r 1982 sa Bratstvo pokúsilo uchopiť moc v Sýrii. Nepodarilo sa im to a stali sa obeťou strašných represií. Od amnestie vyhlásenej prezidentom Bashar Assad sa verilo, že tieto bolestivé spomienky boli zabudnuté. Ale naopak, táto odnož Bratstva je teraz financovaná Sudairi. Rolu Bratstva Banias v stretoch teraz priznávajú všetci.

Jamal Jarrah tiež údajne použil libanonských bojovníkov Hizb ut-Tahrir, islamskú skupinu so sídlom v Londýne a obzvlášť aktívne v strednej Ázii. Hizb ut-Tahrir, ktorá propaguje nenásilie, ale je obviňovaná zo zorganizovanie mnohých útokov v údolí Fergana. Práve s cieľom zastaviť túto skupinu Čína začala sa zbližovaním sa s Ruskom v rámci Šanghajskej organizácie spolupráce. Napriek mnohým diskusiám o tejto skupine v britskej snemovni, nemali jej predstavitelia v Londýne nikdy žiadne problémy a všetci zastávajú vysoké riadiace pozície v anglo-amerických nadnárodných spoločnostiach.

Vlani Hizb ut-Tahrir otvorila pobočku v Libanone. Pri tej príležitosti zorganizovala konferenciu, na ktorú boli pozvaní zahraniční hodnostári, vrátane ruského intelektuála medzinárodnej povesti. Počas diskusií organizátori vyzvali k vytvoreniu islamského štátu a uviedli, že libanonskí šiiti, drúzi a dokonca aj niektorí Suniti nie sú skutočnými moslimami a mali by byť vyhnaní, ako kresťania. Ohromený takými poznámkami ruský hosť rýchlo poskytol televízny rozhovor, aby sa od týchto fanatikov dištancoval.

Sprvu sa zdalo, že sú sýrske bezpečnostné sily udalosťami zaskočené. Vysoký dôstojník, vycvičený v ZSSR, použil silu bez toho, aby sa zaujímal o následky u obyvateľstva. Ale situácia sa postupne obrátila. Prezident Bashar Assad prevzal nad situáciou kontrolu. Zmenil vládu. Zrušil stanné právo a rozpustil Štátnu bezpečnostnú radu. Zaručil občianstvo tisícom sýrskych Kurdov, ktorým bolo historicky občianstvo upierané kvôli spornému sčítanie ľudu. Navyše prijal rad opatrení, ako zrušenie pokút za neskoré platby za verejné služby ( elektrinu atď.). Tým uspokojil hlavné požiadavky populácie a zmiernil náladu opozície. V "Deň hnevu" ( piatok 6. mája ) nedosiahol celkový počet protestujúcich v krajine ani 50.000, z celkovej populácie 22 miliónov ľudí.

Konkrétne Mohammed Al-Sha'ar, nový minister vnútra, vyzval všetkých, ktorí boli zapletení do nepokojov, aby sa polícii dobrovoľne prihlásili a zaručil im amnestiu výmenou za ukončenie operácií. Zareagovalo cez 1100 ľudí. Počas niekoľkých dní boli základné kanály rozbité a bolo zhabaných veľa zbraní. Po piatich týždňoch násilnosti sa do takmer všetkých nepokojných miest pomaly vrátil pokoj.

Medzi vodcami identifikovaných a zatknutých bojových skupín, bolo niekoľko izraelských a libanonských dôstojníkov, a jeden z nich bol politik s úzkymi vzťahy so Saadi Hariri. Tento pokus o destabilizáciu mal pokračovanie.

Otvorená konšpirácia

T

o, čo bolo pôvodne komplotom na zvrhnutie sýrskeho režimu, sa premenilo na otvorené vydieranie pomocou destabilizácie. Keď autori pochopili, že vzbura nenaberá paru, proti-sýrska arabská tlač hanebne opakovala správy o vyjednávaniach, ktoré prebiehali.

Informovali o návšteve vyjednávačov chystajúcich sa do Damašku, aby tam predložili požiadavky Sudairi. Ak máme novinám veriť, tak násilnosti neprestanú, kým Bashar al-Assad nevyhovie dvom požiadavkám :

• Rozchod s Iránom;
• Zastavenie podpory odboja v Palestíne, Libanone a Iraku.

Al Jazeera - sladká siréna medzinárodnej propagandy

S

udairi chcú západnej vojenskú intervenciu, ktorá by skoncovala so sýrskym vzdorom, podľa rovnakého scenára, podľa akého prebieha agresia v Líbyi. Aby to mohli urobiť, zmobilizovali špecialistov na propagandu.

K veľkému prekvapeniu všetkých satelitná televízna stanica Al Jazeera náhle zmenila svoju redakčnú líniu. Nie je žiadnym tajomstvom, že táto stanica bola vytvorená Davidom a Jeanom Frydmanom, francúzskymi bratmi miliardármi, ktorí boli poradcami Jitzchaka Rabina a Ehuda Baraka. Chceli vytvoriť médium, ktoré umožní diskusiu medzi Izraelčanmi a Arabmi, pretože taká debata bola v každej dotknutej krajine zakázaná zákonom.

Aby sieť založili, zavolali katarskému emirovi, ktorý z počiatku pôsobil ako krytie. Tím projektu bol najatý medzi ľuďmi z arabskej sekcie BBC, takže od samého začiatku bola väčšina novinárov prominentnými agentami britskej MI6.

Avšak emir prevzal nad sieťou politickú kontrolu, a tá sa stala výkonnou rukou jeho monarchie. Roky Al Jazeera skutočne hrala zmierovaciu úlohu tým, že propagovala dialóg a pochopenie v regióne. Ale táto sieť tiež prispela k trivializácia izraelského systému apartheidu, ako by násilné metódy používané IDF boli púhymi nešťastnými omylmi zo strany inak prijateľného režimu, aj keď predstavujú podstatu tohto režimu samotného.

Al Jazeera, ktorej informovanie o revolúciách v Tunise a Egypte bolo vynikajúce, náhle zmenila redakčnú línii a v prípade Líbye sa stala hlásnu rúrou Sudairi.

Táto otočka o 180° si zaslúži vysvetlenie. Útok na Líbyu bol pôvodne francúzsko-britským plánom zrodeným v novembri 2010, t.j. oveľa dkhšie, než došlo k "Arabskej jari", do ktorej boli zapletené USA. Paríž a Londýn mali v úmysle vyrovnať si s Tripolisom účty a brániť svoje koloniálne záujmy. V rokoch 2005-2006 líbyjská Národná ropná spoločnosť (NOC) vypísala tri medzinárodné tendre na prieskum a využívanie svojich zásob, najväčších v Afrike. Plukovník Kaddáfí zaviedol pre západné spoločnosti vlastné pravidlá hry a donútil ich akceptovať kontrakty, ktoré boli v ich očiach málo výhodné. Dokonca predložili menej výhodné kontrakty nadnárodným spoločnostiam na celom svete. Navyše tu bolo niekoľko sporov súvisiacich so zrušením lukratívnych kontraktov na vybavenie a výzbroj.

Už v prvých dňoch údajného povstania v Benghází Paríž a Londýn vytvorili Národný prechodnú radu, ktorú Francúzsko oficiálne uznala za legitímne zastúpenie Líbyjčanov. Táto Rada vytvorila novú ropnú spoločnosť, LOC, ktorá bola uznaná medzinárodným spoločenstvom na summite v Londýne ako držiteľ práv na uhľovodíky tejto krajiny. Počas zhromaždenia bolo rozhodnuté, že predaj ropy ukradnutej LOC bude vykonávať... Katar, a kontaktná skupina spojeneckých štátov sa preto od tejto chvíle bude stretávať v Doha.

Podľa Youssuf al-Qaradawiho je oslobodenie Palestíny menej dôležité, než nastolenie zákona šaria.

Podľa očakávania začal televízny kazateľ Youssuf al-Qaradawi denne kvičať za zvrhnutie prezidenta Bashar al-Assada. Šejk al-Qaradawi je prezidentom Medzinárodnej únie učencov a tiež Európskej rady pre fatvu a výskum. Je idolom Moslimského bratstva a presadzuje základné odnož islamu, mix americkej "trhovej demokracie" a saudského tmárstva : uznáva princíp volených predstaviteľov za predpokladu, že presadzujú šariu v jej najobmedzenejší forme.

K Youssuf al-Qaradawimu sa pridal saudský duchovný Saleh al-Luhaidan, ktorý naliehal: "Zabite tretinu Sýrčanov, aby zvyšné dve tretiny mohli žiť." Zabiť tretinu sýrskej populácie? To by znamenalo zmasakrovať kresťanov, židov, šiitov, Drúzov a Alawitov. Aby dve tretiny mohli žiť? To by sa rovnalo nastoleniu sunitského štátu skôr, než sa zbaví vlastných.

K dnešnému dňu sa zdá, že len palestínska vetva Moslimského bratstva, Hamas, vzdoruje zvodnej moci petrodolárov Sudairi. Jeho vodca, Khaled Meshaal bez váhania potvrdil, že zostane v exile v Damašku a odprisahal svoju podporu prezidentovi al-Assadovi. S jeho pomocou predišiel plány imperialistov a sionistov tým, že vyjednal dohodu s Fatahom Mahmouda Abbasa.

Od marca sa Al Jazeera, BBC Arabic a Arabic France 24 premenili na masívne orgány propagandy. Tým, že prinášajú hŕbu falošných svedectiev a zmanipulované obrázky, prekrúcajú udalosti tak, aby Republika Sýria vyzerala ako tuniský režim Ben Aliho.

Pokúsili sa vykresliť sýrsku armádu ako represívnu silu, podobnú tuniskej polícii, ktorá sa nezdráha strieľať do pokojných občanov bojujúcich za svoju slobodu. Tieto siete dokonca oznámili smrť mladého vojaka, ktorý odmietol strieľať do svojich spoluobčanov, a bol údajne svojimi nadriadenými umučený na smrť. V skutočnosti je sýrska armáda armádou braneckou, a mladý vojak, o ktorého úmrtí boli zverejnené podrobnosti, bol v skutočnosti na dovolenke. V rozhovore pre sýrsku televíziu potvrdil svoju ochotu brániť svoju krajinu proti zahraničným žoldnierom.

Navyše sa tieto satelitné kanály pokúsili vykresliť niekoľko sýrskych osobností ako špekulantov, rovnako ako boli príbuzní Ben Aliho. Svoju kritiku zamerali na Rami Makhloufa, najbohatšieho muža v krajine, ktorý je príbuzným prezidenta al-Assada. Tvrdili, že rovnako ako v tuniskom modeli, požadoval podiely vo všetkých zahraničných spoločnostiach, ktoré chceli v krajine podnikať. To je v sýrskom kontexte úplne nepodložené a nepredstaviteľné. V skutočnosti sa Rami Makhlouf tešil dôvere prezidenta al-Assada vďaka svojej úlohe pri vytváraní mobilnej telefónnej siete. Rovnako ako každý na svete, kto dostal takú koncesiu, sa stal miliardárom. Skutočnou otázkou je, či títo ľudia svoje pozície využili pre sebeobohatenie na úkor zákazníkov, alebo nie. V jeho prípade je odpoveďou nie : Syriatel ponúka najlacnejšie mobilné sadzby na svete!

V každom prípade patrí cena za klamstvo Al Jazeera. Táto sieť zašla tak ďaleko, že predkladala obrázky z demonštrácie 40.000 ľudí v Moskve volajúcich po ukončení ruskej podpory Sýrii. V skutočnosti to boli zábery z osláv 1.mája, do ktorých táto sieť vložila herca uvádzajúceho klamlivé informácie.

Reorganizácia siete princa Bandara Obamova vláda.

I

nštrument kontrarevolúcie, používaný Sudairi, je namierený proti jednému problému. Doteraz žoldnieri princa Bandara bojovali pod vlajkou Osamu bin Ladena, či už v Afganistane, Bosne, Čečensku alebo inde. Pôvodne považovaný za antikomunistu sa bin Laden postupne stal protizápadným. Tento jeho posun bol ovplyvnený ideológiou stretu civilizácií, s ktorou prišiel Bernard Lewis a spopularizoval ju jeho študent Samuel Huntington. Mala svoje obdobie slávy počas teroristických útokov 11. septembra a vojny proti terorizmu : Bandarovi muži vyvolávali nepokoje kdekoľvek si Spojené štáty želali zasiahnuť.

V súčasnom období musí byť obrázok džihádistov zmenený. Teraz sa očakáva, že bojuje po boku NATO, rovnako ako kedysi bojoval po boku CIA v Afganistane proti Červenej armáde. Je preto žiaduce otočiť prejavy na západe z minulosti a nájsť vhodnú náhradu za antikomunizmus. To bude ideologickou úlohou šejka Youssufa al-Qaradawiho.

Aby túto zmenu uľahčil, Washington oznámil oficiálne smrť Osamu bin Ladena. Keď je tento ich výtvor preč, môžu byť mobilizovaní žoldnieri princa Bandara pod novou vlajkou.

Tento presun rolí je sprevádzaný systémom "Škatule, hýbte sa" vo Washingtone.

Generál David Petraeus, ktorý ako veliteľ CENTCOM musel rokovať s Bandarovými mužmi na Strednom východe, sa stal riaditeľom CIA. Musíme preto očakávať zrýchlené sťahovanie jednotiek NATO z Afganistanu a väčšie zapojenie Bandarových ľudí do tajných operácií CIA.

Leon Panetta, odchádzajúci riaditeľ CIA, sa stal ministrom obrany. Podľa internej dohody medzi americkou vládnucou triedou by mal byť tento post rezervovaný pre člena Komisie Baker-Hamiltona. Panetta, rovnako ako Gates, členom bol. V prípade nových vojen bude obmedzovať nasadenie na zemi, s výnimkou zvláštnych jednotiek.

V Rijáde a Washingtone už vystavili "Arabskej jari" úmrtný list. Sudairi môžu povedať o Strednom východe to, čo Il Gattopardo ( Leopard ) hovorieval o Taliansku:

"Všetko sa musí zmeniť tak, aby všetko zostalo rovnakým a my sme zostali pánmi."

Thiery Meissan, Podľa Voltairenet, 26.05.2011
(pôvodne zverejňované v Komsomolskej pravde)

Thiery Meissan, francúzsky publicista, zakladateľ a predseda predstavenstva Voltaire Network a Axes for Peace Conference. Jeho články so špecializáciou na medzinárodné vzťahy vychádzajú v dennej tlači a týždenníkoch v arabčine, španielčine a ruštine. Jeho posledné dve knihy vydané v angličtine: 9/11 veľká lož a Pentagate.



Originál : http://www.voltairenet.org/article170005.html

Zdroj :
http://www.kp.ru/daily/25683/841940/

Nové skutočnosti v sýrskom konflikte a komentár

Podľa reportérky z Damašku, ktorý píše aj pre AP, BBC Dave Gavlak dodala Saudská Arábia nervové plyny rebelom a teroristom z al-Kajdy v Damašku V článku sa píše incident bol nehoda pri zlom zaobchádzaní s chemickými zbraňami, ku ktorým nedostali žiadne školenie!

Táto správa by vysvetľovala použitie sarinu, ktorý je jednak vhodný do podmienok Sýrie (ľahko sa vyparuje a šíri vo veternom počasí) a hoci je menej účinný ako sú látky, ktorými (vraj) disponuje režim al-Assada, je jednoduchší na výrobu v laboratórnych podmienkach. A práve to je zaujímavé, keďže sa vie, že al-Kajda vyrába a dodáva do Sýrie sarin a horčičný plyn.

Slovenské tlačové agentúry informáciu o zadržaní teroristov so sarinom neuviedli, hoci to bola headlinová správa agentúry Reuters Médiá úplne ignorujú skutočnosť, že pobočka sýrskej al-Kajdy v Iraku prevádzkovala odhalené laboratóriá na výrobu sarinu. Z uvedeného článku citujem "Zadržaní okrem toho mali vytvorenú sieť na pašovanie jedovatých látok do susedných krajín, Európy a Severnej Ameriky, informovala s odvolaním sa na iracké zdroje agentúra DPA." Pokiaľ viem Irak a Sýria susedia, nie? Zvlášť ak vieme že obe časti al-Kajdy tvoria oficiálne jednu organizáciu "Islamský štát v Iraku a Levante"

Americká vláda tvrdí, že si je "skoro" istá dôkazmi. Lenže nemá nič čo by sa dalo nazvať ako 100% dôkaz, dymiacu zbraň poukazujúci na vládny režim. Pre mňa to potom znamená, že pravdivá môže byť aj verzia uvedená D.Gavlak, ktorá je úplne opačná voči americkej verzii.

Skutočne neviem kde je pravda, preto vypustiť Tomahawky len na základe domnienok je podľa mňa prejav názorového fundamentalizmu. Americká vláda neponúka riešenia, očividne dôkazy teroru druhej strany prehliada, podľa prezentácie ministra zahraničia Kerryho ide o súboj dobra a zla.

Čo sa týka zločinov, bez problémov priznávam hrozné zločiny režimu, len je zvláštne že západná propaganda ignoruje akékoľvek dôkazy genocídy z druhej strany. Ignoruje, že dôvody KSA a Kataru s demokraciou nemajú nič spoločné. Ignoruje, že obmedzený zásah nepomôže zastaviť krvyprelievanie, ale ho len predĺži. A úplne ignoruje, že pri súčasnej politickej a vojenskej situácii je víťazstvo náboženských ortodoxných skupín a teroristov z al-Kajdy väčšou tragédiou pre okolitý svet. Čo sa týka dôkazov americkej strany, ideálne by bolo predložiť ich OSN a dať ich dokopy so všetkými známymi faktami - napríklad aj so svedectvom, ktoré predkladá Dave Gavlak, či Carla del Ponte z predchádzajúcej misie OSN. Carla del Ponte sa vyjadrila o chemických útokoch v Aleppo a Khan al-Assal ako o pravdepodobných činoch opozície, ked nenašla ani jeden dôkaz o tom, že išlo o vládne zločiny. To len na margo, že často omielaná správa - chemické zbrane používa a vlastní len al-Assad je bohapustá lož. Motív, príležitosť a prostriedky sú zastúpené skôr na druhej strane vrchovatou mierou. Na strane režimu proste chýba akýkoľvek zmysluplný motív. A nech experti rozhodnú...

Nemám problém s dôkazmi, len nech ich niekto predloží na posúdenie. Doteraz to nespravil nik, všetko je v rovine viery a to je na odôvodnenie zabíjania trocha málo, nemyslíte?

Myslím že, keď sa vrátim do minulosti, konflikt začala brutalita režimu al-Assada. Preto nie je možné, aby normálny človek niekedy tento režim akýmkoľvek spôsobom podporoval. Avšak po zásahu teroristov a zneužitím opozície sa "spravodlivá" vojna zmenila na konflikt náboženský so sekularizmom, kde režim predstavuje jedinú hrádzu medzi tým, čo by nasledovalo po jeho páde.

Slobodné voľby by nemohli byť slobodné pri účasti ozbrojených skupín a al-Kajdy. To je vážne niekto tak naivný, že 8000 džihádistov len zo Saudskej Arábie odíde a nechá ľudí zvoliť si sekulárny režim? Čo mi vadí na postoji americkej vlády, že stále považuje za vinnú len jedinú stranu. To nie je dnes ani najmenej pravda. Obidve sú zlé, ale víťazstvo džihádistov je o hodne horšou správou pre celú Európu.

Pre vládu, ktorá druhú stranu úplne ignoruje, existuje len jedna pravda- pád režimu al-Assada a ani najmenej sa nestará o následky

110tisíc zabitých ľudí je celkový počet obetí od roku 2011. Západné médiá pripisujú všetky režimu a mali by pravdu, keby stále bojovala opozícia. Lenže dnes pôvodná politická opozícia fakticky nemá žiaden vplyv na udalosti, ozbrojený odpor predstavujú al-Kajdá a najradikálnejší náboženskí fundamentalisti. Koľko ľudí zahynulo ako civilné obete teroru al-Kajdy? To neviem, ale nebudú to štatisticky bezvýznamné čísla.

Opozícia dnes je o genocíde. Desiatky videí o popravách, podrezávanie zaživa, upaľovanie zaživa, svedectvá o "gurmanoch" a la Hannibal Lector, 450 kurdských obetí, masové hroby v Latakii, chemický útok v Khan al-Assal a neskôr masová poprava 123ľudí - to ma napadá len tak z hlavy.

Riešenie na zastavenie bojov po vstupe najbrutálnejších a najradikálnejších náboženských teroristov do konfliktu nie je vypustiť pár stovák Tomahawkov a odísť preč. Riešením by bolo vstúpiť do krajiny, zaviesť protektorát OSN a odzbrojiť každého, kto má zbraň nebezpečnejšiu ako kuchynský nôž. Lenže to nespraví nik. Implicitne by to znamenalo ukončenie akejkoľvek podpory všetkym bojujúcim stranám a nekompromisnú likvidáciu akéhokoľvek odporu.

Stálo by to veľa, a náhodou by nejaký vzácny vojak v modrej prilbe prišiel k úhone... Preto sa cynicky budeme tváriť že "humanitárne bombardovanie" je v podstate radostné zabíjanie a že to úplne stačí aby sme si umyli ruky.

Zdroj :
http://www.blogovisko.sk/su-za-utokmi-v-damasku-saudovia.html
http://www.reuters.com/article/2013/05/30/us-syria-crisis-turkey-idUSBRE94T0YO20130530
http://www.sme.sk/c/6821651/iracka-tajna-sluzba-odhalila-bunku-al-kaidy-ktora-vyrabala-chemicke-zbrane.html
http://www.webnoviny.sk/svet/al-kajda-ma-noveho-komplica-nasla-h/656803-clanok.html http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-22424188 http://www.blogovisko.sk/masakry-islamskych-extremistov-posilnuju-rezim-al-assada.html