Od začiatku speváckej a skladateľskej dráhy Jany Kirschner bolo jasné, že ide o suverénnu osobnosť, ktorá si robí čo chce a spôsobom jej vlastným pátra po hraniciach svojej invencie. V poslednom albume pokročila Jana ďalej. Tak ďaleko, že prekračuje obmedzenia žánrov, lokálnych inšpirácií a stáva sa doslova hviezdou prvej veľkosti. So svojim vokálnym prejavom, ale tiež fantastickým súzvukom s kapelou vytvára podmanivý príbeh, ktorý Vás núti do obsesívneho vracania sa k melódii a nezabudnuteľne sa Vám vrýva do pamäte.
Jana Kirschner, SITA |
Jana Kirschner je späť vo veľkom štýle. Ak niekto pochyboval, kto drží pevnou rukou žezlo kráľovnej hudby na Slovensku, stačí si pustiť jej piesne, otvoriť sluch, hlavu a srdce dokorán a nechať sa mámiť jej mágiou prednesu. Mimochodom v jej prípade sa hanbím použiť výraz populárna hudba, keďže je to slovo pre balík bez ladu a skladu, kde nájdete klenoty ako je Jana, ale aj odpad typu Martin Jakubec či Braňo Mojsej. Jana tvorí esenciu hudby, zmyselnej v tom ako dokáže s poslucháčom splynúť a nadčasovej v tom, ako uchopila večné témy a sprostredkovala ich publiku. Je to niečo viac ako hudba, skôr divadlo jedného nesmierne talentovaného herca, ktorý prináša so sebou očistenie, vykúpenie, katarziu.
Už prvá úvodná pieseň lyrická a intímna "Až príde večer" prednaznačuje, čo môžete očakávať. Nasledujúca "Promenáda" pokračuje v nastavenom citlivom a molovom tóne aby na pesnične "Divná" naraz vypustila rozpustilý príbeh, plný emócií a optimizmu. Nádherné klarinetové party v pozadí ukazujú, že netreba brať život tak vážne. A pokračujeme. "Sama" je radostným optimistickým a v kontraste s mužským speváckym partom nádherne slobodným príbehom o žene, ktorá nechce a nepozná hranice. Cigánske inšpirácie vytvárajú dojem nespútanosti a pôsobia nezabudnuteľným dojmom. Úžasné. "Pališády je opäť upokojením, ale už nie v melancholickej skôr len zádumčivej polohe. "Z jedného Martina" je reminescencia na roky minulé. Túto pesničku som preskakoval - príliš ma neoslovila, mal som dojem akejsi povinnosti. Ale hneď ďalšia "Iba raz" je opäť niečím zvláštna. Jednak spracovaním, zmenou tempa, a preferenciou vokálov a textu. Nezvyčajné nástroje sú už u Jany niečím zvyčajným, ale aj tak je marimba príjemným ozvláštnením. Práve tu ukazuje výhodu toho, že má kontrolu nad celou tvorbou pesničky a tak môže ukázať aj svoje básnické vlohy. "O hore a o vtáčkovi" je sugestívnou skladbou, kde zásluhou virtuózneho použitia nezvyklých nástrojov vytvára ilúziu japonskej vodomaľby, krajinky strácajúcej sa v hmlách. Také Björkovské... Záver výberu Jany Kirschner je pesnička "Vidina". Nezačína ako popová skladba, ale ako báseň, pripomínajúca voľný nespútaný tok myšlienok s improvizovaným hudobným sprievodom aby skončila v tichom komornom zamyslení sa.
Oplatí sa ju vypočuť a púšťať si ju stále dokola. Neomrzí a s každým kolom sa Vám otvárajú nové nuansy, ktoré ste v prvom návale nadšenia prehliadli. Pre ilustráciu si skúste ochutnávku. Neviem ako vám, ale mne pri atmosfére nahrávky behali zimomriavky po chrbte (aj keď sa mi viac páčila nahrávka s mužskými vokálmi).
Klasickým spracovaním (nekvalitný zvuk a podivný strih...) sa blysol aj Eugen Korda z týdenníka .týždeň
http://video.tyzden.sk/eugen-korda/2013/11/14/kirschner-nova--uzasna-jednoducho-jana/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára